manga_preview
Boruto TBV 07

Zakázané ovocie chutí najlepšie 25

chladnička.jpg

Ráno som sa čiastočne zobudený prehadzoval na druhý bok. Sykol som od bolesti, až som sa z nej posadil, chňapajúc si líce a zlomený zub pod ním. Tak veľmi som si prial, aby včerajší deň bola len nočná mora. Ústna dutina mi pripomínala, že nie. Naruto...
Nemal som chuť spať aj napriek tomu, že som bol stále unavený. Riasi ma na svojich korienkoch štípali a viečka niesli tak tonovú záťaž. Jednoducho, bol som hore len pár sekúnd a už som mal na h*vno deň. Je toto možné?
Stále som pociťoval smútok i hnev. Aj my začali behať po hlave myšlienky na to, ako mu asi je a ako sa má. Radšej ako toto...som sa vybral do kúpeľne a kuchyne, kde klasicky zrábal Itachi raňajky.

"Dobré ráno, Sasuke," letmo sa otočil a s kúskom dreva vo forme varešky, mával po povrchu panvice.
Zacítil som vôňu vajíčok so slaninou. Aspoň niečo ma trocha nadchlo. Bol som bez života. Ubolený. Nenávidený. K ničomu. Toto všetko kvôli nejakým vzťahom, kvôli ŽENSKÝM. Až som si povzdychol. Brat ma po chvíľke prizval k stolu a ja som si poslušne sadol.

"Tak, Sasuke," vzal do ruky solničku a klepal s ňou nad jedlom, "čo máš na pláne urobiť?"
"Nieee," reagoval som takmer automaticky a ruka s paličkami mi klesla.
Nebudem znova riešiť s ním to, čo sme riešili keď včera Mitsumi odišla.
"Ale áno, bráško."
Prečo mi kazí deň ešte viac? Naštvane som odsunul jedlo.
"Sasuke," pozrel na mňa nevinne, "Naruto nie je schopný momentálne premýšľať racionálne a Sakura potrebuje dôkaz o svojich citoch. Nech už sú akékoľvek," vravel a bolo vidieť, že si úporne usporadúva myšlienky.
"A čo s tým mám ja?" až som zavrčal a pohár, z ktorého som sa napil som tresol o stôl.
Brat na mňa nepozrel škaredo, ale ten výraz v jeho očiach už dobre viem, čo znamená. Potichu som sa ospravedlnil a pokračoval v jedle.
„Sasuke,“ povedal a odhmkol si, super toto bude dlhý monológ, „pochop, že Sakurin a Narutov problém vo vzťahu si ty. Ona evidentne nevie, čo má robiť, čo si má možno myslieť a Naruto je naštvaný na celý svet. Ty ako jediný z nich, si schopný podniknúť niečo, čo by všetko mohlo dať do poriadku.“
„Robíš si srandu?!“ dvihol som ramená, „toto nie je moje bojové pole.“
Ja tu mám zachraňovať niečí vzťah? JA?!
„Počúvaj ma,“ Itachi trocha zvýšil hlas, „Naruto podľa toho, čo si hovoril, je pekne zúfalý. Musíš mu preto pomôcť, lebo sám sa z toho nevyhrabe. A ak hej, tak ťa bude nenávidieť.“
To slovo nenávidieť vo mne opäť vyvolalo mráz po chrbte.
„A čo by som ako podľa teba mal urobiť?“ i keď som plánoval nasadiť kľudný tón, nevyšlo mi to.
„Musíš sa porozprávať so Sakurou.“
„Čo? Nie! Zbláznil si sa?!“ vypúlil som naňho svoje tmavé oči, to nemyslí vážne, že nie? „brácho, ja s ňou nemám o čom.“
Až tak schuti sa rozosmial, podráždilo ma to. Vynadal by som mu, ale bol to...Itachi. On sa ma snaží predsa len podržať. Ja na rozdiel od Naruta nebudem idiot a prijmem niečiu podporu.
„Bráško, opýtam sa takto,“ preložil si k sebe misku s pečivom a venoval mi pohľad, „odmietol si niekedy Sakuru na rovinu?“
Zasekol som sa. Prebehol som väčšinu svojich spomienok od akadémie až doteraz a uvedomil si, že priamo nie som jej nikdy nepovedal. Vždy som ju odbíjal. No nikdy som jej nepovedal vetu – Sakura, nechcem s tebou byť, nemilujem ťa, neľúbim ťa.
Brat sa tváril spokojne a už som chápal o čo mu šlo.

„Zabudni,“ oznámil som mu.
„Baka, nikdy si sa s ňou neporozprával o vašich citoch.“
Až som musel dvihnúť obočie a ani zadržať arogantný smiech sa mi nezadarilo: „O našich?!“ prikývol, „ale ja k nej žiadne nemám.“
„Sakura ti nie je úplne ľahostajná...“
„No...To nie. Veď som vyrastal s ňou,“ chvíľu som mlčal a potom som naštvane vyprskol, „keby ju niekto odkrágluje, jasné že mi to nie je jedno!“ také blbosti tu preberáme.
„Vidíš, mal by si jej vysvetliť, že si ju nikdy nechcel a vnímal si ju ako kolegyňu, či kamarátku.“
No kamarátku určite nie. Pozrel som do okna, len tak náhodou. Skúšal som, či by moje problémy neodleteli skrz sklo. Nemal som chuť sa s ňou rozprávať o tom. Čo ak sa to dozvie Naruto a bude ešte horšie? Potom budem vyzerať ako ten, čo sa ju snaží zbaliť, keď je mimo. Už som mal nechcené skúsenosti s tým, že vtedy chlap dostane ženskú lusknutím prstu.
Nie toto nejde. Pokrútil som hlavou a odmietol bratov návrh práve kvôli tomuto. Nájdem iný spôsob, ako Narutovi pomôcť.

Hádajte, čo celé dni robím? Ležím doma. Zavretá v izbe. V posteli. Zachumlaná. Otec sa ma snaží dostať von a podarí sa mu ma presvedčiť len, keď je treba na nákup. To je tak všetko. Matka má od otca zákaz so mnou komunikovať, lebo vždy len príde. Rozrýpe mi dušu. A odíde.
Vonku je nádherne, všetci sú taký spokojní, šťastní. Usmievajú sa. Ja by som najradšej rozmlátila trámy svojej postele a hodila ich do okien, nech sa celé roztrieskajú ako moje srdce. Zbieram jeho kúsky, sfarbené do oranžovej ako jeho oblečenie. Celý ten čas je mi ľúto, že nie je vedľa mňa. Trápi ma to. Potrebujem ho.
Ale bojím sa, že keď znova uvidím Sasukeho...zase sa vrátim tam, kde som doteraz bola. Tak veľmi som sa bála jeho hlbokých tmavých očí a pútavej aury, ktorá vyžarovala na kilometre.
Áno, presne tak. Nie som v poriadku. Vidíte to sami? Necítim, vyrovnanosť i keď si to veľmi, veľmi prajem. Ešteže mi otec dosť pomáha. Keby nie je môjho papu, asi by som pri hentej skončila na psychiatrií.

Ležala som na posteli a chúlila sa k vankúšu. Do izby svietilo priezračné slnko a ochromovalo mi zmysli, keď som obrátila hlavu k oknám. Počula som rodičov sa zhovárať pri dverách mojej izby, no bola som v takom tranze, takže netuším o čom hovorili. Za nedlho otec vošiel a pred očami sa mi mihli ružové vlasy, keď si čupol k posteli: „Dobré ráno, Sakura.“
„Ahoj,“ odpovedala som sucho.
„No táák,“ pohladil ma po líci, „nemrač sa hneď ako vstaneš.“
Môj výraz sa ešte prehĺbil. Chceli mi vytrysknúť slzy, ale zadržala som ich.
„Mám na teba prosbu. Takú malinkú,“ naznačil prstami.
„Akú?“ posadila som sa a pretrela si oči, neplač!
„Varím ramen, ale zabudol som akosi na menmu, šla by si ju kúpiť?“

Ramen. Miso ramen. Zovrelo mi dýchaciu trubicu. Prikývla som a otec ma nechal v izbe, aby som sa dala dohromady. Vyzerala som posledné dni obludne. Depka, že som si ani štyri dni neumývala vlasy. Neznášam mastné vlasy, ale bolo mi to teraz jedno. Nosila som ich vo vysokom cope a v kúpeľni som si na vlasy n*drbala suchý šampón. No a čo. Však nikto o mňa už nestojí a môžem si za to sama. A št*tka Yamanaka sa vždy tvárila ako najlepšia kamoška. BFF, kamky a neviem ako inak nás to volala a teraz, keď má Kibu a kto vie, či nie aj Saia...isto zabudla aj moje meno alebo že existujem.

Vyšla som na ulicu a zalialo ma teplo. Znechutene som sa pobrala do obchodu, dúfajúc, že aspoň chuť dnešného obedu mi nebude pripomínať naše spoločne strávené chvíle. Je mi to tak ľúto všetko. Netuším ako prebehla cesta do obchodu, len som bezducho hádzala menmu do malého košíka. Utierala som si spotené čelo a z prstov mi sálala vôňa suchého šampónu, ktorú som v posledných dňoch cítila okolo seba neustále a za to som ju znenávidela. Zhnusene som pokrčila nosom, keď sa zrazu ozvalo vedľa mňa: „Ahoj Sakura.“
„Ahoj,“ na mojej tvári sa zračilo prekvapenie a zároveň mnou prešiel divný pocit.
„Rád ťa vidím,“ dotyčná osoba ma jemne stisla v náručí.
„Aj ja teba. Ako sa máš? Dlho som ťa nevidela,“ keď som konečne popadla dych, aspoň na malý moment som pozabudla na svoje trable.
Itachi stál predo mnou s jednou rukou vo vačku a v druhej stískal košík. Pripomínal mi Sasukeho a zároveň nepripomínal. On sa na rozdiel od neho na mňa usmieval. Nútilo to aj mňa sa tváriť ako on. Až mi to bolo divné, Itachi oplýva veľmi silným charakterom.
„...no, ale dosť o mne. Pochváľ sa ty.“
Mlčala som, čo som mu asi tak mala povedať? Stejnak asi o mne a Narutovi vedel, tak prečo sa pýta. Stisla som pery a skonštatovala, že by mohlo byť lepšie. Uchiha posmutnel: „Počul som, že si ste sa pohádali s Narutom. Ale to bude fajn.“
Potľapkal ma po ramene. Keby si ty vedel.
„No tak, Sakura. Netvár sa tak smutno. To bude v pohode. Hm,“ pozrel sa na koniec uličky, kde sídlili mliečne výrobky, „dnes mám na pláne so susedkou robiť takú mliečnu dobrotu, prídeš ochutnať?“

Môjmu spomalenému mysleniu trvalo pár sekúnd, než som si uvedomila, že pozýva k nim domov. Nie! Preboha nie! Tam bude ON!!! Odmietla som okamžite s výhovorkou, že otec robí ramen a že budem určite dnes prežratá. Nenechal sa hneď odbiť.
„Ja...no,“ sťažka som prehltla, „fakt nie, Itachi.“
Je pravda, že občas som zašla s Narutom ku nim, ale to by som spočítala na jednej ruke. O čo mu ide?
„Vieš čo? Vyzeráš smutne, musíme ťa nejako rozveseliť,“ pousmial sa a dal sa odchod, „stavím sa po teba aj s Mitsumi.“
Ani som nestihla nič povedať a on už zmizol. Taktika...

„Sakura!!!“ zas ten jej otravný hlas, „poď sem!“
„Nejdem!“
„POĎ SEM, TI HOVORÍM!“
„Bože!“ tresla som päsťou do vankúša a vykrmácala som sa z pelechu.
Vošla som do chodby, odkiaľ sa niesol jej hlas a v dverách stál vysoký Uchiha s dievčaťom nižším tak o polku hlavy. No zbohom. Tak predsa prišli.

Stál som pred chladničkou a čumel do blba. Mihotali sa mi pred očami tváre mojej rodiny, prichytené magnetkami. Zazrel som aj tie jeho blonďavé vlasy. Zabolelo ma pri srdci a nie len tam. Mal by som ísť k zubárovi. Prehrabol som si vlasy a vytiahol si z toho chladu smotanový pohár. Mitsumi vyzerala, že pochúťku nerobila prvý krát, tak to tuším bude dobré. Len keby nebola taká občas...moc akčná. Kto vie, čo s ňou Itachi zamýšľa.
Unudene som si vzal lyžicu a započul kroky v dome. V kútiku duše som sa potešil. Odrazu som nechcel byť osamote. Mitsumi niečo hovorila, ale nejak som si nemohol dať dokopy kontext vety.
Keď vošli do kuchyne, zastavil som takmer všetky životné funkcie. Lyžička aj s pohárom mi takmer vypadli z ruky, keď sa jej smaragdové oči zaplnili slzami...

Bzz, bzz. Bzz, bzz. Bzz, bzz. Neviem kto to je, ale má peknú trpezlivosť. Už mi volá štvrtýkrát a ja ho štvrtýkrát ignorujem. Odmietam sa postaviť z postele len kvôli mobilu a nejakému... človeku, ktorý sa mi snaží dovolať. Bzz, bzz. Bzz, bzz. Bzz, bzz. A dosť! Prudko som vstala z postele a odkopla perinu ani neviem kam. Schmatla som mobil a pozrela na displej. Naruto. Preboha, čo ten chce?
„Prosím?“ povedala som po prijatí hovoru.
„Hinata, prepáč, ak som ťa zobudil,“ ozval sa jeho hlas. Taký pokojný a spevavý. Nie! Už je to tu zase!
„Už som bola hore. Prečo mi voláš? Potrebuješ niečo?“ spýtala som sa. Sadla som si na posteľ a čakala na jeho odpoveď.
„Iba som sa chcel spýtať ako sa máš? Aaa... či by sme dnes niekam nezašli?“ povedal. Sánka mi klesla až po zem. Však sme boli len prednedávnom vonku. A to zase pôjdeme do lesa? To sa mi moc nechce. Neviem, či je to dobrý nápad. Mal by si sa venovať Sakure. Nechcem ťa teraz vidieť. Som unavená... Ani jedna z tých výhovoriek ho neodradí! Je to Naruto. Toho by neodradilo ani tornádo pred ním. To mám na ňom najradšej, ale akurát teraz sa mi to moc nehodí. Ach, čo narobím.
„Kedy a kde?“ opýtala som sa. Nič iné mi nezostáva, iba to už mať za sebou. Musím s ním niečo spraviť. Hádam budem mať dosť času na vymyslenie výhovorky.
„Čo tak... o pätnásť minút na cvičisku tri?“ povedal. Takže nie les. Skoro. Súhlasila som a zložila. Hlboký vzdych vyšiel z mojich úst, keď som sa postavila. Premiestnila som sa do kúpeľne, kde som nechtiac drgla do koša na prádlo. Jeho celý obsah skončil na zemi, ktorý som musela upratať späť na svoje miesto. Dala som si veľmi rýchlu sprchu, v podobe jednoduchého opláchnutia, obliekla sa a vybrala sa na miesto stretnutia.

Prišla som na cvičisko a samozrejme už tam sedel na tráve. Ako náhle ma zbadal, postavil sa a vykročil oproti mne.
„Ahoj,“ pozdravil ma. Mojou odpoveďou bol iba úsmev.
„Tak. Prečo si sa chcel stretnúť?“ opýtala som sa a nervózne sa hojdala na pätách.
„Nemám dôvod. Iba som chcel, aby si nebola stále doma, ale mala aj nejaký vzduch,“ zasmial sa. Až teraz som sa ne neho poriadne pozrela. Vyzeral hrozne. Akoby padol z budovy a dopadol na tvár. Samé modriny a odreniny. Predpokladám, že bol ošetrený, keďže nemal až také príšerné opuchliny.
„Čo sa ti stalo?“ spýtala som sa a snažila sa zakryť prekvapenie v hlase.
„Ale... To je komplikované. Jednoducho sme sa trošku pohašterili so Sasukem,“ povedal. So Sasukem? Vyzerá rovnako? Neviem, či ho ľutovať, alebo mu to priať. Každopádne, aký bol dôvod? Hm... Nechajte ma rozmýšľať. Naruto sa pohádal so Sakurou kvôli Sasukemu. Teraz sa tí dvaja pobili. Aký je asi dôvod...
„Kvôli Sakure?“ opýtala som sa. Tvár mu potemnela. Takže áno. Ešte aby nás tu niekto videl. To by bola čerešnička na torte. Musím niečo vymyslieť!
„Nechcem sa o tom rozprávať,“ povedal nakoniec. Iba som prikývla. Vcelku som ho chápala. Ani ja nechcem deliť o osobné informácie zo života.
„Dobre. Musím ti ale niečo povedať,“ čokoľvek, „Teraz sa s tebou nebudem môcť stretávať.“
„Prečo?“ povedal s prekvapeným hlasom.
„Lebo... Lebo otec chce, aby sme sa s Hanabi zblížili, takže budem s ňou teraz tráviť veľa času,“ povedala som. Ani som netušila, aká dobrá klamárka som. Hanabi je teraz na misii, takže pár dní ju tu ani neuvidí a nebude sa s ňou môcť rozprávať. Aj keď neviem, či sa vôbec niekedy rozprávali. Možno nie. Ďalšie plus. Pozrela som sa na jeho tvár. Pohrával mu tam jemný úsmev.
„To je dobré. Držím palce so sestrou. Viem, že nemáte najlepší vzťah, ale verím, že sa zlepší,“ povedal a pohladkal ma po pleci. Super. Teraz sa cítim odporne, že som mu klamala. Prečo, Naruto? Prečo?

Po našom rozhovore sme nič extra nerobili, iba sa opäť rozprávali, ale už menej závažných veciach. O tom ako sa Ino dala dokopy s Kibom. O Leem, ktorý nonstop trénuje. O Saiovi, ktorého nikto nevidel pár dní, ale vie sa, že je v poriadku. Vraj išiel niekam maľovať. Alebo išiel smútiť za Ino. Jedno z toho. Slušne som s ním zostala asi takú pol hodinu, ale nakoniec som sa rozlúčila s tým, že mám ešte niečo na práci. Nemám. Iba chcem ísť opäť pod perinu a začítať sa do nejakej romantickej knihy, aby som si potom mohla vyplakať oči za to, že mne sa niečo také určite nestane. Teraz čítam jednu, kde sú dvaja do seba zamilovaný, ale nedokážu si priznať city. Pôjdu na svadbu, kde ju chalan pobozká, ale aj tak spolu nie sú. Je to taký ten typ kde si poviete: „Prečo sa, dopekla, jednoducho nedajú dokopy? Čo im v tom bráni, pre lásku božiu?!“ Dokonca aj ja si to hovorím a to mám väčšinou také príbehy najradšej. Zmenila som sa. Chata má zmenila. A jeho čierne oči a havranie vlasy ma zmenili ešte viac.

Prešlo iba pár minút odkedy Hinata išla domov. Mal som namierené do Ichiraku Ramen.
„Ahoj, Naruto,“ ozvalo sa za mnou. Skoro som vyskočil z kože. Otočil som sa na neho s vyvalenými očami.
„Shino! Nemôžeš sa takto zakrádať za ľuďmi. Niekto môže prísť o život,“ povedal som a ruku si priložil na srdce, ktoré mi udieralo do hrude.
„Nesnažil som sa ísť potichu, ale chcel som sa ťa niečo spýtať. Videl som ťa s Hinatou, ale počul som, že chodíš so Sakurou,“ povedal. Trochu som nechápal na čo naráža.
„Áno, a?“
„Nič, iba mi to prišlo trochu divné vzhľadom na to, čo sa dialo po ceste z chaty,“ povedal Shino. Moja tvár trochu potemnela. Je pravda, že som sa vtedy správal ako debil, ale myslel som... Dúfal som, že to bude tak lepšie. Nebolo.
„Chcem to napraviť, Shino. Preto sa s ňou stretávam. Chcem byť jej kamarát, ktorého teraz potrebuje. Vyzerá tak... zničene, ale nie zo mňa. Neviem presne čo sa deje, ale niečo určite. Nič mi nepovedala keď som sa s ňou rozprával,“ vysvetlil som mu.
„Si si istý, že to nie je kvôli tebe? Hinata je síce silná osoba, ale predsa len...“ povedal. Zdá sa, že mu na jej naozaj záleží. Čo to vyprávam? Je s ňou v tíme, je to jej kamarát. Samozrejme, že mu na nej záleží. Jednu vec však viem určite.
„Áno, som si stopercentne istý. Nemá problém sa so mnou rozprávať. Keď som s ňou, tak na jej tvári nie je vidieť smútok zo mňa. Dokonca sa už ani nečervená predo mnou. Teda, nie tak ako predtým,“ ubezpečil som ho. Chvíľu bol tichu. Aj cez jeho okuliare som videl, že ma skenuje pohľadom. Nasadil som najviac odhodlaný výraz, aký som dokázal. Nakoniec iba prikývol.
„Dobre, verím ti. Ale overím si to aj na vlastné oči,“ povedal a odišiel s krátkym zdvihnutím ruky. Je trochu divný. Trochu dosť, ale stále je to jeden z našej skupiny. Neviem, či by som ho nazval kamarátom, ale život by som za neho položil a aj ten môj by som mu zveril. Je to spoľahlivý a silný ninja. Nie len fyzicky, ale aj mentálne. Zostal som tam stáť ešte pár minút. S rukami vo vačkoch. Zase... Som divný. Nikdy som to nerobil, ale teraz to v poslednej dobe robím až moc. Otočil som sa a opäť vyrazil k mojej obľúbenej reštaurácii.

Poznámky: 

Ďakujeme všetkým, ktorý čítajú našu FF a ešte viac tým, ktorý ju komentujú! Z lásky

Sabaku no Tanaris & Hikari Animaru

5
Průměr: 5 (13 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele GingerHimari
Vložil GingerHimari, So, 2018-07-28 15:03 | Ninja už: 2611 dní, Příspěvků: 149 | Autor je: Obsluha v Ichiraku

Mise L3:
Já teda nevím, nikdo nic nechce řešit, pak se to ale stejně řeší. Narutova podivná hra na kamaráda Hinaty? Nechápu, on nevidí, že jí to ubližuje ještě víc? A že nikdo z dvojice Sakura Naruto neudělá žádný krok? Aspoň malinký ústupek? No jsem zvědavá jestli Sasuke a Sakura něco doma vyřeší sami?

Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, Út, 2017-06-27 20:04 | Ninja už: 2658 dní, Příspěvků: 2989 | Autor je: Gaarova tykev

Konečne sa objavilo moje potešenie Smiling Nástenka je super, mala to byť Narutova izba, že? Aj Shisui sa tam objavil, najviac ma pobavil výraz Fugakua, ako nesie synov Laughing out loud Ale všetky sú vynikajúce, len nemôžem písať litánie iba o obrázkoch Laughing out loud Vidno, že Naruto má ozaj vrúcny vzťah k Uchihovcom Smiling V tomto príbehu má tuším najťažšiu rolu Itík, ktorý sa usiluje vniesť trochu rozumu zamilovaným a pomäteným trucujúcim, ktorí až na Naruta vedú zákopovú vojnu so sebou a okolím, čím si akurát spôsobujú väčšie traumy. Sasanovi sa ani nečudujem, že nechce riešiť svoje vzťahy so Sakurou, tiež by som sa obávala, že by sa to mohlo zle interpretovať, ale Itík si nedá pokoja a zorganizuje stretnutie, ktoré, ako inak, začína večným Sakuriným vyplakávaním Laughing out loud Snáď dokáže ukočírovať, čo bratovi aj sebe navaril. Sakuru a jej stavy si presne vystihla a opísala, to je celá ona Eye-wink Hinata ako stelesnená slušnosť neodmietla stretnutie s Narutom, ale tuším ako jediná sa nechce pretvarovať a má v hlave jasno, len tiež sa zakopala aj s románmi, sama ako žena iniciatívna nemôže byť, keď druhá strana neprejavuje žiadny záujem. Aku to dobre vystihla s pretŕhaním nitiek aj s núteným kamarátstvom v súvislosti s Narutom a Hin Smiling Istari tiež dobre utrafila neduhy našich hrdinov, je fajn, že komentáre sú také obohacujúce a vzájomne sa doplňujúce Smiling Výborná bola scéna s Narutom a Shinom. Shino je úžasný charakter a Naruto mu konečne povedal ako sa veci majú. Možno to bude nakoniec Shino, kto prispeje k vyjasneniu situácie, Hinata ho má rada a verí mu a zatiaľ sa vždy ukázal ako spoľahlivý rozumný človek Smiling
Zas som si dobre počítala, potešila sa skvelým príbehom Smiling Hikari asi musíme obstarať nejakú vírivku, aby sa mala kde občerstviť Laughing out loud Všetci sme usmažení a ledva dýchame Sad Vďaka za vašu skvelú prácu v ťažkých podmienkach a teším sa na rozmotávanie trablov našich hrdinov Z láskyZ láskyZ lásky

Obrázek uživatele Hikari Animaru
Vložil Hikari Animaru, Út, 2017-06-27 20:45 | Ninja už: 4227 dní, Příspěvků: 370 | Autor je: Konohamarova chůva

Sme radi, že sa ti die páčil. Naozaj ďakujem za ten nápad so Shinom. Nevedela som, ako by som to tam vymyslela, stále ty si mi vnukla nápad, tak snáď to bude dobré. Výrivku poprosím ak s nejakým osviežujúcim drinkom, ďakujem. Laughing out loud Ďakujeme, že čítaš našu FF a samozrejme ďakujeme aj za komentár. Smiling

Blog Mestekovej a Sabaku no Tanaris -> www.sameta.blog.cz/
Navštívte stránku Zakázaného ovocia!

Spoluautorská FF so Sabaku no Tanaris:
Zakázané ovocie chutí najlepšie - http://147.32.8.168/?q=node/107008

Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, Út, 2017-06-27 21:05 | Ninja už: 2658 dní, Příspěvků: 2989 | Autor je: Gaarova tykev

Ty so Sabaku ste moje zlatíčka, že pokračujete v tejto skvelej sérii, veľmi sa na nej bavím, aj keď určite nie je ľahké ju písať, ľahšie je čítať Laughing out loud Shino nemôže nič pokaziť, naopak, predsa žije s tými svojimi chrobákmi, ktoré asi majú tiež všelijaké muchy a toooľko ich je Laughing out loud Aspoň drinky môžem poslať kuriérom, len neviem kam, požiadam Kakashiho o zapožičanie Pakkuna Laughing out loud Držím palce vám obom, nech vás múzy obletujú, hádam dovejú aj svieže vánky Smiling

Obrázek uživatele Sabaku no Tanaris
Vložil Sabaku no Tanaris, Út, 2017-06-27 20:33 | Ninja už: 4020 dní, Příspěvků: 1473 | Autor je: Propadlý student Akademie

Senpai Z lásky ďakujeme za krásny komentárik. Z lásky
Itachi je proste šp**a, ten vie ako na koho. Laughing out loud Laughing out loud Tento diel šiel trocha ťažšie uvidíme ako pojde další. Laughing out loud

Krásne ďakujeme za podporu a krááááááásne slová. Vaše komentáre ma hrejú pri srdci a posúvajú ďalej. Keď vidím tie reakcie, padám na zadok aké komenty tu zanechávate! Z lásky

Navštívte stránku Zakázaného ovocia! --> Z láskyZ láskyZ láskyZ lásky

Môj Wattpad https://www.wattpad.com/user/SabakuNoTanaris - čítajte príbehy aj mimo Naruta práve tu!
Blog Sabaku no Tanaris a Mestekovej www.sameta.blog.cz/

Obrázek uživatele Istari
Vložil Istari, Út, 2017-06-27 18:31 | Ninja už: 2637 dní, Příspěvků: 54 | Autor je: Konohamarova chůva

Nejdřív pochválím obrázky. Jsou oba moc hezké a krásně doplňují příběh.
Itachi je naprosto úžasný, strká do všeho nos a snaží se problémy reálně vyřešit. Prostě zlatíčko. Sasuke se chová kapku hloupě, i když jeho neochotu něco řešit chápu. Sakura má debku... Líbil se mi její přístup k Itachimu a zároveň mě trochu štvala, že se nesnažila nic vyřešit. Naruto zjevně neví, co by roupama dělal. A z Hinaty se stává ještě uzavřenější člověk. Shino byl příjemným osvěžení.
Prostě zase celkově úžasný díl Laughing out loud Těším se zase na další.

Obrázek uživatele Hikari Animaru
Vložil Hikari Animaru, Út, 2017-06-27 20:40 | Ninja už: 4227 dní, Příspěvků: 370 | Autor je: Konohamarova chůva

Sme veľmi radi, že sa ti diel páčil. Ďakujeme za pekný komentár a za to, že čítaš našu FF. Smiling

Blog Mestekovej a Sabaku no Tanaris -> www.sameta.blog.cz/
Navštívte stránku Zakázaného ovocia!

Spoluautorská FF so Sabaku no Tanaris:
Zakázané ovocie chutí najlepšie - http://147.32.8.168/?q=node/107008

Obrázek uživatele Akumakirei
Vložil Akumakirei, Út, 2017-06-27 18:00 | Ninja už: 5621 dní, Příspěvků: 2346 | Autor je: Editor všeho, Editor FF, Prostý občan

Ta nástěnka nahoře se povedla, jsou na ní kouzelné momentky Smiling
Zdá se mi, že Hinata se dokázala od Naruta distancovat; jako by paradoxně jeho snaha o (poměrně hloupé a nucené) bližší kamarádství usekávala ony nitky lásky, kterou k němu cítila. Přestože je jí pořád celkově ze všeho bídně.
Moc se mi líbil Shino, svým zájmem i tím, že se nenechá nikým obalamutit a raději si věc sám na vlastní oči zkontroluje. Kéž by se to dělo častěji a lidé se více dívali kolem sebe a hledali, pak by třeba odzvonilo mnohým nedorozuměním.

.Seznam FF, Poslední FF: Šampioni těžké váhy | Na kočku a na myš | Rozkaz zněl jasně | Bohům padají z talířů drobky
. • V noci jsou všechny kočky černé.
.Some days, some nights...

Obrázek uživatele Sabaku no Tanaris
Vložil Sabaku no Tanaris, Út, 2017-06-27 18:06 | Ninja už: 4020 dní, Příspěvků: 1473 | Autor je: Propadlý student Akademie

Jééé, ďakujem veľmi pekne! Laughing out loud Aj mne sa ten obrázok moc páči (chvíľka narcisizmu)

Ďakujeme za prečítanie dielu! Z lásky

Navštívte stránku Zakázaného ovocia! --> Z láskyZ láskyZ láskyZ lásky

Môj Wattpad https://www.wattpad.com/user/SabakuNoTanaris - čítajte príbehy aj mimo Naruta práve tu!
Blog Sabaku no Tanaris a Mestekovej www.sameta.blog.cz/