Láska, viera, túžba a sny... 32

Po dlhom čase

:) Zdraví Vás všetkých Sabaku no Tanaris a so mnou aj moja kolegyňa Mešteková. Áno, vieme dlho sme sa tu neobjavili. Mrzí nás to, ale myslím, že veĽa ľudí z nás už nezavíta na Konohu tak často ako kedysi. My to máme taktiež. Škola, práca...a iné veci.

Každopádne, to neznamená, že našu poviedku nikdy nedokončíme! Máme to rozhodne v pláne! Tak sa prosím usaďte a prečítajte si diel po dlhej dobe

Tak... pekné čítanie vám praje dvojica Sabaku no Tanaris & Mestekova.

„Kto ste?“ prehovorila som zastreto a sledovala všetky črty tváre.
„Ako sa voláš?“ vydýchla žena a mňa jej otázka prekvapila.
Spoznala ma... ako nukeninku?
„Itami Kaede,“ odpovedala som jej zdráhavo a videla, ako Gaara ticho sleduje situáciu.
„I-Itami? Si pôvodom zo Skrytej Piesočnej?“ žene sa natlačili slzy do očí a ja som už tým dupľom nebola istá, čo sa to deje.
„Áno, ale moji rodičia už nežijú,“ dostala som horko-ťažko zo seba.

V tom žena prešla ku mne a stisla ma tak tuho, že mi došiel vzduch. Veľmi sa rozplakala a stískala ma. Pozrela som na nechápavý výraz jej dcéry, ktorý som jej opätovala. Ženu som vôbec neobjala, ruky viseli pozdĺž tela.

„Prepáčte... ale, kto ste?!“ odtiahla som ženu od seba.
Vie, že som z Piesočnej... odkiaľ ma pozná?!
„Itami,“ položila si ruku na hruď, „tvoja matka bola moja sestra. Som tvoja teta.“
V tom momente mi padla sánka na chodník. Zízala som na ňu ako na zjavenie. Prišlo mi to také neuveriteľné a zároveň uveriteľné. Mala mamine oči. Ako tiekli slzy jej, tiekli už aj mne. Svoju novonájdenú tetu som objala a ona mi to opätovala. Ako to, že som nevedela o maminej sestre? Prečo som ju nikdy nestretla? A je z Konohy alebo Suny? Odkiaľ je teda vôbec moja matka? Moju myseľ zalialo toľko otázok, že som mala pocit, že vybuchnem.
Pozrela som na ňu a keď som chcela prehovoriť zasekával sa mi dych. JA SOM NAŠLA RODINU. Myslela som, že som posledná žijúca Kaede, otec súrodencov nemal a tak, či tak, si zobral mamine meno.

Jediné, čo som zo seba dostala bolo: „A-ako?“
„Itami,“ potiahla nosom žena a šťastný výraz sa zmenil na bolestný, „všetko ma to tak moc mrzí. Deväť rokov si žila ako vyhnanec. Veľmi dobre viem, čo sa v Sune stalo, keď ti rodičia umreli. Je to všetko moja chyba, mohla si už odvtedy vyrastať v Konohe, tu so mnou, lenže ja som bola hlúpa a závistlivá sestra.“

Zas tá žiarlivosť...

„Čo sa stalo?“ skrčila som obočie a potrebovala všetko vedieť.
„Lera bola vždy tá talentovanejšia, vždy jej všetko lepšie išlo. Či už taijutsu alebo ninjutsu. Žiarlila som na ňu a neznášala. Ja hlúpa... vlastnú staršiu sestru. Lenže potom som odišla do Konohy na misiu a tu stretla svojho muža a už som tu aj zostala. Bola som šťastná, že nevidím sestru. Stretla som sa s ňou odvtedy len dva krát. Na jej svadbe a keď si sa narodila. No potom... Lera zomrela a až vtedy, keď bola preč som zistila, ako veľmi som ju milovala a ako mi chýba. Snažila som sa, aby ťa presťahovali do Konohy, lenže na to som potrebovala povolenie od Yondaimeho Kazekageho a on mi ho nechcel dať. Vraj mala Suna málo ninjov vtedy a že potrebujú vychovať shinobi v dedine, no ja som bola neodbytná a nakoniec som mu ponúkla dohodu, že keď vyrastieš vrátiš sa tam. Avšak... medzitým si ušla z dediny a nebolo o tebe počuť do minulého roka...“

Po tomto ostalo medzi nami úplne ticho. Bolo toho tak moc na mňa. Toľko informácii, dávala som si dokopy súvislosti, všetko. Krútila som neveriacky hlavou a potom dvihla pohľad na svoju tetu: „Volám sa Tame Kaede a toto je moja dcéra Yoshino.“
Dievča predstúpilo a milo ma pozdravilo: „Ahoj, Itami.“
Prijala som jej ruku, ktorú mi podávala. Potriasli sme si nimi. Prišla mi veľmi sebavedomá a vytrvalá.
„Itami,“ šepla som svoje meno a zamyslela sa nad ním.
Moja teta sa na mňa smutne usmiala: „To meno... je posolstvom nášho vzťahu. Sestra vedela byť trochu dramatická,“ pousmiala sa.
„Bolesť?“ povedala som význam môjho mena.
„Veľmi ju bolelo, že sa spolu nebavíme... to meno znie krásne, ale to, čo vyjadruje krásne nie je,“ chvíľku hľadela do zeme a potom sa poriadne zadívala na Gaaru.
Akoby si uvedomila až teraz, že tu nie som iba ja.

Začala som :„Tame-san, toto j-“
„Ja viem,“ hlboko sa uklonila, „Sabaku no Gaara. Godaime Kazekage, syn Yondaimeho.“
Sršala z nej pokora, z ktorej ostal Gaara veľmi zaskočený. Vyslovila tiché slová, ktoré vyjadrovali, že ho rada spoznáva a Gaara jej to opätoval. Keď sa vyrovnala, spýtala sa: „A čo vy tu vlastne spolu robíte?“
Potichu som sa zasmiala a pozrela na Gaaru: „Ja a Kazekage... sme spolu.“

Táto veta mi dosť vyletela, mohla som to povedať inak, alebo ani nemusela. Ale koniec koncov, je to moja rodina. Jediná rodina. Aký to bol úžasný pocit... že som ju našla. A je tu. Doma. V Konohe.
No bála som sa Gaarovej reakcie na to, že som jej to povedala, keď je teraz taký nahnevaný. Čo spraví? Poprie to? To by istotne neurobil. Prikývne? Alebo si ma pritiahne a prizná sa ku mne? Pobozká ma na líce a povie, že som jeho láska? Alebo sa len odtiahne a nezainteresovane sa usmeje?...Moc stresujem.

Keď som videl Kibu, ako sa mu rozžiarili oči a začal sa šťastím chvieť, okamžite sa mi zúžili oči. Stiahol som obočie, keď sa mu Itami vydala... napospas. Tak som to mohol nazvať, pretože som mal dojem, že mu dovolí robiť si s ňou čo si len zaumieni.

Celý som sa roztriasol od potláčanej žiarlivosti, ktorá mi búrila žlč a nevedel som sa nejako ukorigovať. Opäť ten odporný pocit, že jej na ňom záleží. Nedokázal som v sebe skrotiť narastajúci hnev, opäť som zariskoval, že nás môj majetnícky pud rozdelí. Prešiel som k nej, chytil ju za ramená a donútil ju, aby sa na mňa pozrela.

,,Ach... Itami Kaede, ty ma raz doženieš do blázinca," pretisol unavene pomedzi zuby.
Chcel som sa otočiť a odísť, vyvetrať si hlavu a upokojiť sa, ale zároveň som si ju opäť prial pritisnúť k sebe. Prečo mi toto robí? Vyvoláva vo mne tie najodpornejšie pocity a zároveň takú obrovskú lásku, že som sa bál, že mi z toho jedného dňa skutočne preskočí. Boli sme príliš rozdielni, no zároveň nás to k sebe tak lákalo. Museli sme sa naučiť vedľa seba žiť bez toho, aby sme sa o toho druhého nespálili. Ona mala ten temperament v krvi za akýchkoľvek okolností, zatiaľ čo ja som bol v mnohých veciach melancholický.

Premýšľal som nad tým, čo ďalej jej poviem, pretože z nej očividne žiadna reakcia neprichádzala, keď v tom sa vedľa nás ozvala akási žena a vstúpila nám do rozhovoru. Jej slová ma celkom zaskočili. Stál som vedľa Itami, ruky voľne pri tele a pozoroval čo sa deje. Keď mi svitlo a ja som si uvedomil, že Itami našla svoju rodinu, v celku ma to neprekvapovalo a zároveň niekde vnútri som bol ohromený touto náhodou. Tešil som sa, že sa našiel niekto jej menu blízky.

Tame Kaede sa na mňa zadívala a skenovala ma pohľadom. Potom sa celkom odvážne spýtala Itami, prečo sme takto spolu. Neušiel jej náš rozhovor, ktorý nebol na báze spolupráce alebo len kamarátstva. Musela vidieť, že tam je niečo viac. Spýtala sa jej to tak dôverne, akoby sa poznali už niekoľko rokov, celý jej život. Snažila sa zbúrať ten múr, ktorý sa medzi nimi vytvoril za celé tie roky a k môjmu údivu, Itami ju k sebe pustila bez mihnutia oka, bez zaváhania.
Itamine slová mi v ušiach zneli ešte chvíľu. Povedala jej to bez akýchkoľvek okolkov, bez behania okolo horúcej kaše a Tame nevedela skryť údiv, ktorý sa jej zračil v očiach.

,,Ste priatelia?" vysekala zo seba v úplnom šoku a otočila sa na mňa s výrazom absolútnej sústredenosti.
Itami sa vedľa mňa nervózne pohmýrila a teraz sa na mňa dívala aj ona.
,,Áno, Tame-san. Vaša neter a ja sme k sebe našli cestu," tŕnistú, zdĺhavú, nekonečnú a aj cez to všetko krásnu.
Vždy som bol priamy človek a neplánoval som popierať, alebo hovoriť neúprimné veci, hlavne, keď to bola jej rodina.
,,No... wow. Nikdy by som nepovedala, že sa raz rodina Kaede a Sabaku spojí, i keď ešte nie ste manželia." mierne sa zapýrila a v tom ma zaujal pohyb po mojej pravici, kde stála Yoshino.
,,Si veľmi zaujímavý." bez váhania sa mi zadívala do očí hneď po tom, čo si ma premerala.
Zamrznuto som stál. Bola veľmi priamočiara a očividne sa nehanbila povedať, čo mala na srdci. Prezerala si ma so záujmom a rukou prešla po tykve, ktorú som mal zavesenú na chrbte.
,,Muži z tohto rodu boli vždy veľmi príťažlivý," zasmiala sa dobrosrdečne Tame skôr pre seba ako pre nás a ja som sa na ňu opäť zadíval.
,,To ma privádza k otázke, prečo by ste nikdy nepovedali, že sa nespojí naša a vaša rodina," cítil som sa nesmierne nesvoj.
Takýto rozhovor som nikdy neviedol, nikdy som toľko nevyzvedal, ale tušil som, že na tom bude niečo viac. Jej gestikulácia a aj mimika ju prezrádzali.

,,Bola som do vášho otca zbláznená... veľa žien z nášho rodu to ťahalo k mužom z vašej rodiny. Všetci ste ako cez kopirák, vždy zdedíte tie isté črty, sem tam sa to pomení, hnedé vlasy, červené vlasy, iná farba očí... ale stále je na vás poznať že ste Sabaku a to nás vždy dostávalo do kolien. Kedysi sme to nazývali prekliatím," zasmiala sa nad tým a neveriaco pokrútila hlavou, ,,nuž, vždy každá z nás skončila s niekým úplne iným. Preto som prekvapená, že Itami učarovala práve vám," v živote som nestretol viac otvoreného človeka a to ma úplne miatlo.

Až po chvíli som si uvedomil, že sa od sústredenia mračím a potom som len neveriaco zakrútil hlavou a ušiel mi nervózny smiech pomedzi pery. Chytil som Itami a podvedome som ju pohladil po chrbte, okamžite sa pod mojim dotykom uvoľnila.
,,Láska," ozvalo sa opäť od Yoshino a zadíval som sa na ňu v pomykove.
Na perách sa jej objavil úsmev. Hľadela mi na čelo. Itami jej začala venovať pozornosť a ja som sa tento krát pozrel na Tame.
,,Myslím, že slovo učarovala vystihuje to pobláznenie k vašej neteri." potvrdil som a počul som Itami zasmiať sa.
,,Ale ako som videla, máte to s ňou celkom ťažké," vedel som, že narážala na našu menšiu prestrelku pred tým, než nás vyrušila.
,,Je temperamentná a tvrdohlavá, veľmi komplikovaná a zároveň strašne jednoduchá, neviem ako by som vám to vysvetlil," pokrčil som plecami.
Taká bola naša láska. Komplikovaná, vášnivá, jednoduchá, nežná... úplne rôznorodá a o to zaujímavejšia.
,,Ak je po svojej matke, tak to verte, že si s ňou ešte užijete," súhlasne našpúlila pery a začali sme sa smiať.
,,Hej, ja som ešte stále tu," ozvalo sa mi pri pravom uchu a všetci sme sa pozreli na Itami, ktorá sedela na zemi s jej sesternicou a o niečom sa rozprávali.
,,Prepáč zlatko," Tame sa uškrnula.
,,Prečo máš vytetovanú lásku na čele?" odvážna otázka doľahla až k môjmu uchu a ja som sa prekvapene pozrel na toho zvedavca, ktorý sa nebál opýtať.

Bože toto je neuveriteľné! Ako zo sna... svoju tetu poznám päť minút, no mám pocit, že som s ňou vyrastala. Cítila som sa ako znovuzrodená. Moja sesternica bola skutočne úžasná, mala som pocit, akoby som hľadela na samu seba v jej veku. Z toho o čom sme sa rozprávali som sa pomaly nevedela ani zorientovať. Ženy z rodu Kaede priťahovali muži z rodiny Sabaku?
Sadla som si k Yoshino na trávu pri ceste a začali sa rozprávať, zatiaľ čo ma Gaara s tetou „ohovárali.“ Musela som sa na tom zasmiať. Prvý krát som počula Gaaru rozprávať o mne.

„Čo tak úporne sleduješ, Yoshino?“ usmiala som sa na ňu.
„Hm...“ zamyslene sa mračila a očami behala po celej mojej tvári a vlasoch, „oči máš ako teta Lera a vlasy a tá farba kože... celý strýko Niro.“
Nemohla som sa usmiať, po neskutočne dlhej dobe som počula, ako ma niekto porovnáva s rodičmi. Začínal sa mi postupne vracať pocit rodiny. Zrazu tmavovlasá Yoshino zaklonila hlavu: „Prečo máš vytetovanú lásku na čele?“ na moment mi to prišlo ako dosť drzá otázka, ale sama som nevedela čo povedať.

Tame svoj monológ stíšila a nahnevane sa zamračila na dcéru, Gaara zamrznuto pozrel na moju sesternicu. Ach, aké skvelé povedať, že mám sesternicu hoci fakt príliš zvedavú.
Ja som vedela, prečo ho má... ale ako jej to vysvetliť? Tame Gaarov výraz postrehla. Vedela o jeho minulosti, o tom aký bol a aké to mal. Ja som to Yoshino nevedela vysvetliť a Gaara sa myslím, že dával dokopy, alebo tiež premýšľal nad vhodným ozrejmením, no ani sme sa nenazdali a ujala sa toho jej mama: „Vieš Yoshino, Gaara-sama, keď bol menší mal to ťažké... a to tetovanie mu malo pripomenúť, že láska existuje aj napriek tomu, že nemal veľa priateľov.“
Yoshino si priložila prst na líce: „Ahááá... a teraz mu to pripomína Itami, nie?“
„Áno,“ prikývla a ospravedlňujúco sa na nás zadívala, ,,prepáčte mi jej zvedavosť."
,,Nie, to je v poriadku," uchlácholila som ju a vystrela sa na nohy.

Gaara sa zas prikrčil, aby si boli v rovnakej výškovej úrovni, keďže Yoshino ešte sedela. Začal medzi nimi prebiehať rozhovor, ktorý som neregistrovala, lebo som sa obrátila na Tame. Založila som si ruky u hrude: „Ako si to myslela, že Kaede boli vždy namäkko z Piesočnej rodiny?“
Ona sa jednoducho usmiala: „Tak ako si to počula. Ja som chodila s Gaarovým otcom, ale len chvíľu... a ty si teraz s Gaarom. Jednoducho vždy to boli šarmantný muži, ktorí vedia ako ženu dostať,“ na tvári sa jej zjavil zvláštny úsmev, ktorý som nemohla identifikovať a ani som sa nepokúšala, „nezabúdaj na to, že Sabaku no Kankurou bol tvojím najlepším priateľom, to som sa dopočula od Yondaimeho," rýchlo mi ozrejmila, keď som sa už-už išla pýtať odkiaľ to vie.
,,Hold Kaede a Sabaku k sebe idú.“
Ani som si neuvedomila, ale padla mi sánka. Žeby to všetko bol osud? Rodinné „prekliatie?“
„Mimochodom... vidím čelenku. Čo používaš za druh jutsu?“ mierne prižmúrila oči.
„Niečo tušíš?“ spýtala som sa jej a pohľad jej opätovala.
Z jej hrdla sa vydral úškrn a ja som kútikom oka spozorovala, že sa Gaara sústredí aj na náš rozhovor: „Klasická Kaede. Až idem žasnúť...“
„Eh?“ pozrela som na ňu nechápavo a zároveň som veľmi dobre vedela o čom mi hovorí.
„Nebojácna. Drzo úprimná. Ten tvoj pohľad mi stačil. Máš aj klasické črty nášho rodu. Škoda, že sme zrejme posledné žijúce. Typické oči, bledá pokožka, pery a lícne kosti...a ak si zdedila všetko, tak potom máš nadanie na genjutsu.“
„Trafila si do čierneho,“ na tvári sa mi vyčaroval súťaživý úsmev, „Magen jutsu sú moja špecialita.“
„Klasika,“ zavrela oči teta a mávla rukou.

Ticho stála so zavretými očami a ja som pozrela dole na Gaaru a Yoshino, ktorá hovorila, že vraj ju stále obháňa nejaký Konohamaru. Kto to do čerta je? Skutočne bola veľmi ukecaná a trochu mi pripomínala Naruta.
„,Tak mu povedz, nech to nerobí,“ Gaara položil súcitne ruku na jej rameno a ona sa trocha povzbudene usmiala.

Bol tak úžasný... až teraz som prvý krát pomyslela na jednu vec. Na vec, o ktorej som v súvislosti s Gaarom ešte nepremýšľala. Gaara ako otec. Otec mojich, našich detí. Pri pohľade na jeho tvár, keď sa zhováral s ňou bola krásna. Bude skvelým otcom...
„A pomôže to?“ opýtala sa moja sesternica a tým ma úplne vyrušila z mojich myšlienok.
„Pomôže,“ vyškeril sa na ňu a potom zbehol očami aj ku mne a Tame.
,,Hmmm, tu v Konohe nemáme žiadneho pekného chalana. Chcela by som niekoho, kto vyzerá tak pekne ako ty," otvorila som ústa v prekvapenom výraze.
Tá má ale odvahu. On sa potichu zachechtal a ja som sa otočila na tetu: „Keď si tvrdila, že máme slabosť pre mužov z tejto rodiny. Mama...?“
„Chodila s bratrancom Yondaimeho,“ čo to...to ako fakt?
Na tvári som videla Gaarove prekvapenie.

Tame Yoshino vysvetlila veci lepšie ako ja a mierne som si vydýchol. Nechcel som to znovu rozoberať.
TO dievča ma zaujalo. Bola podobná ako Itami.
,,Ako si vedela prirovnať podobnosť Itami k jej rodičom?" celkom ma to zaujímalo vzhľadom k tomu, že som si bol istý, že ich nevidela.
,,Doma máme veľa rodinných fotiek a poznala som ich len z obrázkov, no ich črty sa nedajú oblafnúť," usmiala sa vševediaco a mne sa nad hlavou rozžiarila žiarovka. Blik, veď to dáva zmysel.
,,Koľko máš vlastne rokov?" spýtal som sa jej a ona hrdo nadvihla hlavu.
,,Trinásť."
,,Vidím, že nosíš čelenku Listovej," ukázal som na ňu. Mala ju zavesenú okolo krku.
,,Áno, chcem byť dobrá kunoichi."
,,Je to dosť nebezpečná práca," stisol som pery a premeral si ju. Nevyzerala slabo.
,,Snáď to raz dotiahnem na post Hokageho."
,,Tak to ti budem držať palce," zasmial som sa povzbudzujúco a pozrel sa na skalu s vytesanými tvárami.
,,Ty si Kazekage, ako si to dokázal?"
,,Tvrdo som na sebe pracoval, ak budeš aj ty, zvládneš to." venoval som jej letmý úsmev.
,,Aj by som rada trénovala, keby okolo mňa nebehal Konohamaru," zamračila sa a ja som nadvihol obočie. Deti a už ich pália lýtka.
,,A tebe to veľmi vadí?"
,,Je otravný," vzdychla a potom sa uškrnula, ,,a ani sa mi nepáči, nie je môj typ."
Celkom ma to pobavilo, ale snažil som sa tváriť vážne.
,,Tak mu povedz, nech to nerobí," pokrčil som plecami a položil jej ruku na rameno.
,,A pomôže to?" spýtala sa pochybovačne.
,,Pomôže," pozrel som sa na Itami a nejako ma napadlo, že kto vie, čo by sa stalo, keby som nebol taký aký som a behal za ňou.

Určite by ma neznášala. Ale nie, to by sa v živote nestalo. Nikdy pred tým som nejavil záujem o ženu a aj keby som javil, nevedel by som, že je to láska a zaručene by som jej nebol v pätách. Itami ma donútila uvedomiť si lásku. Keď povedala, že by chcela niekoho ako ja, musel som sa fakt zasmiať. Riadne ma to pobavilo. Asi to bude s tým prekliatím pravdivé. Itami sa otočila naspäť na Tame a začala sa opäť vypytovať. Ani sme si neuvedomili ako, pohli sme sa a kráčali sme rovno k nášmu domu.

,,Keď si tvrdila, že sme mali slabosť pre mužov z tejto rodiny. Mama...?" jej zvedavosť sa preniesla aj na mňa a skutočne som sa zaujímal o túto zvláštnu vec.
Ešte som nikdy nepočul o tom, že by sa takéto niečo stalo.
,,Chodila s bratrancom Yondaimeho," otvoril som dvere a na moment na ňu zarazene pozeral.
O tom som skutočne nevedel. Všetci si posadali do obývačky a Yoshino si to tu zvedavo prezerala. Zašiel som do kuchyne a priniesol vodu s limetkou. Rozlial som ju do pohárov a oprel sa na gauči vedľa Itami.
,,O tom som skutočne nevedel."
,,Och, to bola generácia pred vami, väčšina aj tak už nežije. Zomreli vo vojnách, či na misiách, takže ma to ani neprekvapuje," smutno mávla rukou.
,,Ale, ak sa nemýlim Kei mal ženu z inej rodiny."
,,Áno... hoci sa niektoré ženy zaplietli so Sabaku, nikdy to nevydržalo. Všetci sa nakoniec rozišli. Aj ja a tvoj otec, ale to boli ešte časy, kedy som mala tak šestnásť," nevychádzal som z údivu.
Keď som si predstavil, že ona mohla byť mojou matkou, rozklepala sa mi ruka.
,,Takže nikto nevydržal z našej rodiny so Sabaku vo vzťahu?" Itami sa nepokojne pomrvila a ja som sa začínal cítiť zle.
Dopadne to takto aj s nami? Musím odhodiť predsudky a všetko, čo som sa teraz dozvedel. Toto nie je o rodoch, ale o nás dvoch.
,,Nie. Nevydržal."