Láska, viera, túžba a sny... 27

Zostup nám trval približne tri hodiny a okolo obeda sme sa ocitli na pevnej zemi a blížili sme sa k budove, v ktorej malo naše stretnutie prebiehať.
Pred vchodom na nás už čakalo zopár ninjov a delegácia z Mizu no Kuni dorazila len pár sekúnd pred nami.
,,Mizukage-sama," úctivo som sa jej uklonil aj s Hokage. Bola to naša povinnosť, slušné chovanie.
,,Kazekage-sama, Hokage-sama," opätovala nám poklonu a pousmiala sa.
,,Delegácia zo Suny tu je už asi dve hodiny, čakajú na vás vo vnútri."
,,Dorazili sme ako posledný?" spýtala sa Tsunade a Mizukage sa na ňu vľúdne usmiala.
,,Vyzerá to tak," uškrnula sa a obe sa začali potichu smiať.
,,Na ženy sa vždy čaká," utrúsil Kakashi po mojom ľavom boku uštipačnú poznámku a Itami sa na neho zamračila.
,,Aj na Kazekageho sa čaká," opravila ho okamžite Mizukage, ale ja som si dovolil oponovať jej.
,,Nie, Kazekage je vnútri, ja už nie som hoden, aby ma takto oslovovali. Myslel som si, že to viete, Mizukage-sama," protirečil som jej s patričnou úctou.
,,Ste taký mladý a vyspelí na svoj vek, ako som usúdila z vašich listov. Áno, som oboznámená so súčasnou situáciou. Temari-sama aj Tsunade-hime mi písali listy, a však... ten post si asi kvôli niečomu zaslúžite, neočakávajte, že vás tak prestaneme oslovovať," zdvihla ruku a položila mi ju v priateľskom geste na plece. Najčastejšie sme si písali s Mizukage, pretože sme riešili spory. Bola presne taká, ako som si ju predstavoval. Milá, ale silná žena, ako Tsunade. Pousmial som sa a chystal sa na odpoveď, ale skočila nám do reči Itami.

„Je mi obrovskou cťou vás osobne poznať, Mizukage-sama,“ uklonila som sa tejto žene.
Počula som o nej a o jej činoch v Kiri toľko, že som tú ženu začala z duše obdivovať. Aj pre jej schopnosti, nie len preto, akým je človekom. Tá žena má dvojitý kekkei genkai. To sa nevidí len tak.
Mizukage ostala mojou úctivosťou zaskočená a prezrela si ma svojím pohľadom: „Itami Kaede, však?“ celá som stuhla a videla som ako stuhli aj moji spoločníci, vrátane Tsunade, „bývalá nukeninka.“
„H-ha...ha-i,“ nemohla som sa akosi vykoktať, neveriacky som na ňu zírala, „a-ako?“
„Keď som sa stala Mizukage, musela som si prejsť celý zoznam nukeninov potulujúcich sa naokolo mojej dediny. Bola si medzi nimi, aj keď si sa v Kiri už dosť dlho neobjavila,“ zamyslene si prešla palcom po brade.
Úprimne, netušila som, čo jej mám na toto povedať. Asi som ani nemala čo. A tak sme sa dali do kroku smerom k budove.
„Kazekage-sama, takže Itami-san infiltrovala do dediny? Ako to prebiehalo? Chcela by som to vedieť, lebo sa mi za môjho pôsobenia ešte nič také nestalo,“ obrátila sa na Gaaru Mizukage.
„Nepovedal by som, že infiltrovala,“ odsekol jej a ona sa zarazila.
„Ako je to možné?“
„To je dlhý príbeh, Mei. Potom ti ho môžeme aj s Kazekagem vyrozprávať,“ usmiala sa na ňu Tsunade a ona jej úsmev opätovala.

Vošli do budovy a hneď nás zalialo úžasné teplo. Mala som pocit, že sa idem roztopiť. Bolo to skvelé! „Som rád, že ste došli v poriadku,“ uklonil sa nám nejaký ninja a ukázal nám izby, kde sme si zložili veci.
Škoda bola, že ja a Gaara sme dostali spoločnú izbu, rovnako ako Kakashi a Tsunade. Ninja sa Hokage veľmi ospravedlňoval, že nebude mať súkromie, no vraj je veľký problém s ubytovaním. Piati kage si totižto vyžiadali nenápadnejšiu budovu na ubytovanie.
Hneď ako sme si zložili veci, Gaara si nečinne sadol na posteľ a hľadel do prázdna.
„Nepôjdeš za sestrou?“ spýtala som sa ho.
„Čo ťa do toho?“ odvrkol mi.
„Idiot,“ zakliala som a vyšla z izby...och, ja sa nedokážem držať na uzde, aj keď je to ON.

Ako som prišla do izby, Tsunade okamžite poslala niekoho po byliny a Kakashi sa niekam vytratil. Po niekoľkých minútach prišli dve medičky aj s vrecúškom bylín, ktorých vôňa mi udrela do nosu. Tsunade aj s medičkami začali niečo pripravovať, zatiaľ čo do izby vošiel Hatake Kakashi: „Hokage-sama, stretnutie sa začína za trištvrte hodinu.“
„Arigato, Kakashi.“

Hlava ma bolela a otriasala mnou zimnica. Jej zvonivý hlas bol pre moje uši ako píla. Prišlo to na mňa zo sekundy na sekundu a zaskočilo ma to nepripraveného.
Sedel som na posteli a pokúšal sa dať dokopy. Keď odišla, šiel som do kúpeľne, kde som si umyl tvár a pozrel sa na seba do zrkadla. Prichádzajúca triaška a nevoľnosti sa na mne neprejavovali aspoň navonok.

Vzdychol som a mierne potešený vedomím, že uvidím svojich súrodencov, vykráčal som z izby a namieril si to do hlavného vestibulu, kde som vedel, že budú.
Obaja stáli vedľa seba a o niečom sa rozprávali. Kazekage mala vzadu zavesený na vejári klobúk kage.
Keď ma zbadali, obaja sa naširoko usmiali a okamžite sa náhlili ku mne.

,,Ahoj braček."
,,Gaara, ako sa máš?" skočila mu okamžite do reči Temari a Kankurou si len rezignovane povzdychol.
,,Fajn... ale o tom sa teraz nechcem baviť, Temari, zdá sa mi to, alebo si si so sebou zobrala len Kankura ako doprovod?" mierne som sa zamračil nad nerozvážnosťou najstaršej sestry. Mierne sa zachmúrila.
,,No... ja som... myslela, že to bude stačiť,"
,,Si Kazekage a teraz môžeš byť na hlavnej muške, dávaj si lepší pozor, prosím," požiadal som ju a založil si ruky na plecia.
Kankurou do nej štuchol: ,,Ja som ti to hovoril," upozornil ju a usmial sa.
,,Čo rada, ako to vyzerá v Sune?" vyzvedal som a sadli sme si na pohovku do samotného rohu miestnosti.
,,Nuž, sú celý rozrušení, že som Kazekage a ty si zdúchol, no nemajú na teba dosah, keď si v Konohe a oni to veľmi dobre vedia," Temari sa uškrnula a ja som si len povzdychol.
,,Nerobia ti problémy?"
,,Nie, pár dní po tom, čo si odišiel, mi Baki priniesol všetku špinu na Shigea a ja som ho okamžite mohla odvolať z funkcie. Od vtedy sa všetci skľudnili." hrdo sa vystrela a mierne sa pousmiala. Pochválne som sa na ňu zahľadel.
,,Nechýba ti Suna?" ozvala sa, keď som nič nehovoril.
Na moment som sa zamyslel. Chýba...V tom sa otvorili dvere a do miestnosti vošla Itami s Tsunade a Kakashim aby sa usadili na ďalšiu z pohoviek na druhej strane miestnosti.

,,Stála ti za to, Gaara?" ozvala sa Temari a Kankurou sa na ňu nepríjemne zadíval.
,,Temari," oslovil som ju varovne, aby s tým okamžite prestala.
,,Vieš, myslím, že by sa dalo zariadiť, aby si sa vrátil naspäť do Suny. Teraz, keď tam nie je Shigeo," ale boli tam ostatní z rady. Suna ma tak či tak zradila. Ale... asi mi neostane nič iné, vrátim sa na post Kageho, alebo nakoniec len zostanem žiť ako obyčajný ninja v Sunagakure no Sato. Asi to tak urobím.
,,Prosím o pozornosť, zasadnutie začína o desať minút!" ohlásil akýsi ninja pri veľkých dvojkrídlových dverách a všetci sa na neho zadívali.
,,Tak ja sa zatiaľ idem pozdraviť s Itami," Kankurou vyskočil na nohy a usmial sa na mňa, no na moment mi to prišlo, akoby si pýtal povolenie.
Pokrčil som ramenami a zostal sedieť na pohovke aj s Temari.

Medičky ma obskakovali, až mi to prišlo fakt blbé. Boli celé zostresované, že sa stretli so samotnou legendárnou Tsunade. Neustále im niečo padalo z rúk. Tsunade sa na tom vždy pousmiala a nevenovala tomu toľko pozornosti ako si mysleli mladé medičky. Po maličkej chvíľke mi Tsunade dala vypiť nejakú hnusnú gebuzinu. Bože, to bol hnus! Šatku a v nej zabalené bylinky mi medičky obtočili okolo krku.

„Pomôže to?“ spýtala som sa s nádejou Tsunade.
Tá na mňa pozrela s pochybami: „Neviem ti povedať. Aj keď som ti zastavila zápal, nepolepšilo sa ti. Nedokážem to takto odhadnúť. Buď sa dáš dokopy, alebo to bude ešte horšie.“
„Hokage-sama,“ pristúpil k nám Kakashi, „za chvíľku bude zasadnutie kage.“
„Viem Kakashi, sledujem hodiny,“ otočila sa na neho a postavila sa.
„O tom nepochybujem...Itami?“ premiestnil svoje odokryté oko na mňa a ja som sa tiež vzpriamila z kresla, „ideme dole.“
Tsunade si zobrala svoj klobúk kage a vyrazila ku dverám. V tom sa zasekla: „Itami...skoro by som zabudla.“
„Čo by ste zabudla, Hokage-sama?“ chcela som si privyknúť na oslovenie symbolizujúce jej post.
„Toto,“ podala mi do ruky čelenku Listovej, „nasaď si to.“
„Ale ja...“ zostala som v miernom šoku, je to kvôli ostatným kage...alebo?
Videla moju otázku v očiach: „Prijala som ťa do dediny, takže si oficiálne Konožanka a tak si zaslúžiš nosiť náš znak na čelenke. Šup, nasaď si ju.“
Pozrela som sa ňu v úžase: „Arigato, Hokage-sama.“

Prudko som sa jej uklonila a zovrela čelenku v ruke. Moja prvá čelenka shinobiho. Keďže som nestihla odmaturovať, čelenku som nedostala. Cítila som sa ako znovuzrodená, ale len po určitej časti. Telesne mi bolo furt na nič. Zišli sme dole po schodoch a ja som stále držala čelenku pevne v rukách. Sadli sme si na gauč a ja som spozorovala piesočných súrodencov pokope. Temari je teraz Kazekage. Neuveriteľné to je všetko. Civela som na jej klobúk a v tom ma vyrušil Tsunadin hlas: „Kankurou, ako sa máš?“
„Dobre Hokage-sama, arigato. Aká bola cesta?“
„Na nič,“ povzdychla a protivne našpúlila pery, keď zbadala Raikageho.
„Kankurou!“ vyšľahla som zo seba a rozprestrel náruč, do ktorej som sa mu hodila, „aká som rada, že ťa vidím!“
„Itami, aj ja som rád, že ťa vidím, je mi za tebou smutno,“ zovrel ma v náručí ešte pevnejšie, „po ceste som skoro stratil kamienok, no mal som intuíciu a tak som ho znova našiel.“
Na to som sa odtiahla so zamračenou tvárou: „Stratil?“
„Hej, keď som sa pošmykol na strome, ale pozri,“ našmátral do vrecka na čiernych nohaviciach a vytiahol kamienok priateľstva.
„Bože, nemôžem uveriť, že aj po tých rokoch ho máš,“ neveriacky som sa zasmiala a dala ruky v bok.
„Povedz, ako sa máte v Konohe?“ sadol si a ja som si prisadla k nemu stískajúc mu dlaň.
„Hokage-sama nás oboch prijala, pozri,“ ukázala som mu v rukách svoju novú čelenku a popýšila sa mu ňou.

Ja som sa pyšne pozerala na čelenku a svetlo odrážajúce sa od nej. Dvihla som hlavu na Kankura, aby som videla jeho výraz, no on nesledoval čelenku ako ja. Sledoval mňa. Nostalgickým úsmevom.
„Nezmenila si sa Itami.“
„Hm?!“ začudovala som sa, „ako to myslíš?“
„Máš stále rovnaký a nevinný úsmev ako si mala, keď si mi dávala svoj posledný darček k mojim narodeninám. Ten kamienok. Presne toto si vtedy mala v úsmeve. Tú hrdosť, že niečo máš a chceš sa s tým so mnou podeliť, tak ako teraz. Radosť z toho, že si konečne shinobim,“ pohladil ma po chrbte rukou, ktorú som mu pred chvíľkou zvierala.
„Vlastne nie som shinobim. Teda oficiálne nie som,“ posmutnela som, lebo pravdou je, že ja nemám žiadnu hodnosť.
„Nezložila asi ani skúšky na geninna?“ Kakashi sa pripojil k nášmu rozhovoru s celkom zvedavým tónom, „myslel som, že si najmenej chuunin.“
„Nie, nebolo času. Z dediny som odišla ešte pred maturitami.“
„A teraz si občiankou Konohy,“ Kankurou znova prehovoril a pyšne ma objal.

Bože, nedokáže si človek predstaviť ten pocit, že nájdete starého priateľa. Bolo to úžasné, neopísateľné. Vďaka Kankurovi som mala po dlhej dobe šťastný výraz v tvári. Znova sme sa spriatelili. Počas môjho vyhnanstva nebol deň, kedy som si nedávala za vinu, že som sa s Kankurom ani len nerozlúčila. Ani list, alebo dačo podobné. Len som zdrhla. Zamračila som sa a zahnala do úzadia minulosť. Teraz je tu prítomnosť. Kankurou, zraz kage a ...Gaara.

,,Ja sa ti chcem ospravedlniť," Temari počkala, kým sa Kankurou vzdiali a venovala mi pohľad a potom ľútostivo sklonila hlavu. Ešte chvíľu som pozoroval, ako sa Kankurou a Itami rozprávajú a potom som sa na ňu pozrel.
,,Za čo?"
,,Že sa to všetko takto vyvŕbilo... keby som Shigeovi nedovolila, aby odviedli Itami do väzenia, nemusel by si ísť pre ňu a mohli sme sa zbaviť všetkých komplikácii. Ale nie, ja som ho v tom podporovala, lebo som si myslela, že... je taká." stále hovorila so sklonenou hlavou a zvesila plecia.
,,To je v poriadku, všetko má svoju príčinu, Temari," chlácholil som ju, no aj tak mi v hrdle rástla hrča.
,,Chýbaš nám," pripustila a pozrela sa na mňa, pri tom si nervózne poupravila vejár na chrbte.
,,Aj vy mne chýbate," zamrmlal som vyhýbavo.
City voči súrodencom som nikdy neprejavoval, no predsa, boli sme vždy nerozlučná trojica. Stále som bol s nimi, nikdy som si neuvedomil, ako ich potrebujem.
Temari sa pousmiala popod nos a pozrela sa na Kankura.
,,Prečo Itami nepríde sem aj s Kankurom?" videla, ako sa Itami pozerá naším smerom.
Nechcel som s ňou rozoberať, že sme pohádaní, ale našťastie v tej chvíli sme boli vyzvaní, aby sme vošli do pripravenej zasadačky. V strede bol polkruhový stôl so stoličkami a žiadne okná.

Všetci kage si posadali a Temari si pred seba na stôl zložila kage klobúk tak, ako ostatní. Ja a Kankurou sme zostali stáť za ňou, zatiaľ čo Itami sa postavila s Kakashim za Tsunade.
,,Takže, začnime. V prvom rade som zvedavý na vývin situácie, ktorá nastala v Sune. Prečo tu nie je Sabaku no Gaara ako Kazekage, ale vy?" Tsuchikage sa ozval ako prvý a premeral si Temari, ktorá mierne stuhla, ale potom sa vystrela do svojej plnej výšky na stoličke.
,,Myslím, že to by mal vysvetliť môj brat," jedným okom sa na mňa pozrela a v tom sa všetky pohľady premiestnili na mňa.
,,So všetkou úctou, Tsuchikage-sama, rozposlal do všetkých zemí správu o tom, že Itami Kaede je nukeninka, ktorá má informácie o Akatsuki a chcem ju na tomto zraze, rada starších mala veľké výhrady. Musel som ju ukrývať, no bralo sa to ako porušenie pravidiel. Musel som sa zrieknuť postu kageho a prenechal som ho mojej sestre, no dnes tu stojím, pretože mi bolo umožnené od Tsunade-hime, aby som sem prišiel a doviedol Itami." hovoril som pomaly a každé jedno slovo som zvážil pred tým, než som ho vyslovil.
,,Prečo mali výhrady voči Itami a nechceli sa s vami dohodnúť?" prekvapene zareagovala Mizukage a podoprela si bradu rukou.
,,Itami je nukeninka vo všetkých krajinách ako iste viete, no a rada starších sa nechcela dohodnúť. V minulosti nedopatrením zabila jedného zo starších a oni jej to nevedia odpustiť. A však, ja som konal proti ich vôli a nechal som ju u seba, aby sme o tieto dôležité informácie neprišli. Nemohol som dovoliť, aby sa potulovala po vonku, keď ju hľadali Akatsuki."
,,Samozrejme, to je pochopiteľné, Kazekage-sama. Myslím, že ste konali primerane situácii, ja by som urobila to isté," Mei mi venovala milý úsmev a ja som sa tiež pousmial.
,,Myslím, že s návratom na post Kazekageho by ste to nemali ťažké, ak by sa vaša sestra rozhodla prenechať ho vám. Spomínala čosi také už v liste," Raikage sa na ňu zahľadel a videl som, že sa mu unúva viac to, že tam je starší človek, ako mladší.
,,Je síce mladý, ale na post Kazekageho sa dokonalo hodil. Disponuje excelentnou zásobou techník a aj chakry, taktiež takticky a inteligenčne je na vysokej úrovni," Tsunade sa pozrela na Raikageho a okamžite ho spražila pohľadom.
,,Ďakujem za podporu, uvidím, ako sa situácia vyvinie a ako sa Temari rozhodne."
,,Ja ti ten post rada prenechám Gaara, kedykoľvek," Temari sa na mňa zahľadela. Položil som jej ruku na rameno a potom som ho opäť dal dolu.
,,Takže, keďže tu máme piesočných súrodencov, súčasnú Kazekage a bývalého Kazekage, ktorí majú o všetkom prehľad, predstavte nám Itami," Tsuchikage sa rozhliadol po miestnosti a čakal kým sa ozve.

Celkom ma bolelo u srdca, keď sa rozprávali o tom, že by bol Gaara znova Kazekage. Je to jeho sen. Viem, že to chce... No čo bude potom? Ostanem v Konohe žiť, ako som to plánovala. S nami asi zrejme koniec. Pri tejto myšlienke sa mi skoro podlomili kolená. Nechcem...byť bez neho. Do Suny by som sa teoreticky mohla vrátiť, ale ts... nad čím to tu premýšľam. On odíde a ja budem bývať v Konohe. Veď som dostala ich čelenku. Áno, som Konožanka.

Nadišiel čas, aby som povedala, čo viem. Gaara mi pokynul rukou, aby som začala rozprávať. V momente ako som sa pohla, mala som celkom divný pocit v bruchu. Tréma. Itami, schop sa!

Predstúpila som pred piatich vodcov: „Ako bolo povedané, volám sa Itami Kaede, mám osemnásť rokov a nukeninkou som sa stala pred deviatimi rokmi. Celé tie roky som utekala a skrývala sa na rôznych miestach. Nikdy som nechcela zabíjať, vždy som sa len bránila. Pred niekoľkými mesiacmi ma vyhľadali traja členovia Akatsuki s tým, že sú organizácia nukeninov a potrebujú nového člena. Prisahám, že som ani v tom najmenšom netušila, čo robia. Nemala som to odkiaľ vedieť, keď som bola stále len v lesoch. Súhlasila som a stala som sa spoločníčkou nukenina zo Skrytej Kamennej, Deidaru, ako náhrada za lútkara Sasoriho. Po tomto stretnutí ma zaviedli do ich úkrytu, kde som dostala úlohu chytiť Rokubiho. Tak sme sa s Deidarom vydali na cestu. Popravde od začiatku mi to celé prišlo pritiahnuté za vlasy, štvalo ma, že nič o nich neviem. A tak...jedného večera som využila dve Deidarove najväčšie slabosti - alkohol a ženy. Opili sme sa,“ započula som nejaké odfrknutie z Gaarovho smeru, „aby som to upresnila, opila som Deidaru a on mi všetko vykvákal.“

Spomenula som si na ten večer. Deidara bol hlupák, hrozný hlupák, že sa tak nechal okašlať. Ako úplný amatér. Poobzerala som sa po ostatných a všetci mali zamyslené pohľady. Až na Gaaru, ten sa na mňa pozeral akosi divne, až by som povedala, že nahnevane.

Nezapodievala som sa nad tým, lebo som musela pokračovať vo svojom rozprávaní: „Deidara mi povedal, že chytajú všetkých démonov a mali chyteného len Shukaku, ďalej viem, že dvojica, s ktorou prišiel Deidara po mňa, Hidan a Kakuzu si išli po jinchuuriky dvojchvostého a ďalšia trojica vraj mala na dosah Sanbiho. Po tom ako ich nový úkryt bol nájdený, vytvorili si nový a práve v tom som bola. Je to neďaleko Krajiny Horúcich Prameňov. A vec, ktorú som z neho ťahala najdlhšie, bolo to, že z týchto démonov...chcú spraviť Juubiho.“

Po tejto vete nastalo totálne ticho. Každý kage sa pozeral pred seba a premýšľal. Asi nečakali, že Akatsuki majú taký plán. Ja som sklopila zrak a spomínala na každý detail, čo mi Deidara povedal.

„Ako si Deidarovi ušla?“ vytrhol ma starý Tsuchikage, „on je celkom podozrievavý človek.“
„To som stihla behom tej chvíle zistiť a tak som počkala ešte niekoľko dní a potom som ho počas spánku dostala do genjutsu, pridusila a priestor okolo nás zamaskovala ako únos.“
„Veľmi dômyselné,“ usmial sa na mňa uznanlivo Tsuchikage.
„Som prekvapená, že si dostala človeka do genjutsu počas spánku...nevedela som, že sa to dá,“ ozvala sa aj Mizukage.
„Aby som nezabudla povedať, z Deidaru som dostala aj to, aké majú ostatný členovia schopnosti. Takže o každom z nich viem až až.“
„Výborne,“ zalomil rukami Raikage.

Opili sa s Deidarom. Ts... neuveriteľné. A mne tu ide niečo vyčítať.
Zaťal som sánku a prepaľoval ju pohľadom. Keď rozprávala, vlny okolo jej tváre sa v pravidelných špirálach vlnili a bledé líca jej napĺňal rumenec. Asi bola nervózna z toho, že ju všetci pozorujú a počúvajú.

,,Vyzerá to tak, že sa schyľuje k vojne. Ja navrhujem, aby sme utvorili alianciu, spojili sa, obrnili sa," ozval som sa, aj keď mi nedali žiadne slovo. V miestnosti nastalo hrobové ticho a Itami sa na mňa neveriaco pozrela, akoby neverila, že by sa také niečo dalo.
,,Spolu budeme silnejší, spojíme sa proti nepriateľovi, zahoďme staré spory, neploďme ďalšiu nenávisť a zbytočnú bolesť," všetkým štyrom som sa pozrel do očí a Temari sa usmiala.

Preboha...nastane vojna. Len to nie!!!
„Nehrozí!“ treskol po stole Raikage, až so mnou trhlo.
„Raikage-sama, ukľudnite sa prosím,“ prehovorila Tsunade a škaredo pozrela.
„Ja sa s týmto páprdom, nikdy nespojím!“ Raikage naďalej stál a upieral svoj pohľad na Tsuchikageho.
„Ja tiež odmietam spoluprácu s ním,“ prekrížil ruky u hrude a odvrátil tvár, bože prečo sa správajú ako malé deti?
„Raikage-sama,“ prehovorila žena s bielymi vlasmi za ním.
„Nie, Mabui. Odmietam! Nepamätáš ako dal vyvraždiť naše jednoty?!“ skričal na krásnu ženu a ona ustúpila o dva kroky dozadu.
„Ako keby Kumogakure nevyzabíjala naše ANBU jednoty, že?!“ vyprskol Tsuchikage ... fakt žasnem!
„Dosť!!!“ zvrieskla Tsunade a päsťou, ktorou udrela do stola ho nalomila cez celý priemer, „prestaňte sa hádať! Ide tu o životy všetkých dedín, nie len o moju, Kiri a Kumo!“
„Ale Hokage,“ začal vodca Oblačnej, „tento mu-“
„Je mi jedno, čo sa medzi vami stalo v minulosti. Ty si nám chcel zobrať Byagukan a ja s tebou hodlám spolupracovať, tak si láskavo zavri hubu!!!“

Páni. Tsunade má fakt guráž...

,,A to akože fakt navrhuje spoluprácu mladý sedemnásť ročný chalan?" vyprskol Raikage na Tsunade a hodil hlavou smerom ku mne, aby zdôraznil, že to je na smiech.
Ach a už zasa tu je veková bariéra, opäť dokazovať, že viem, čo hovorím... mlčal som a stál nehnute. Ani sa mi s nimi nechcelo hádať. Unavene som si oddychol.

,,Ten sedemnásť ročný chalan, Raikage, tak ten bol jedným z najlepších Kazekage v Sune! Čo ty vieš o ňom? Veď vaša a jeho zem majú za sebou krvavú históriu, kedy sa ničili! To práve Gaara stiahol jednotky, ktoré nasadil jeho otec do vašej zeme, preto ustali tie boje! A to si si to ani neuvedomil! Veď nemáš ani prehľad o strate svojich ninjov," vysmiala sa mu tvrdo do tváre Mei a zamračila sa. Tsunade sa na ňu uznanlivo pozrela. Tie si budú zaručene rozumieť, sú si podobné.
,,Síce je Kazekage mladý, ale to tu nehrá žiadnu rolu. V istých ohľadoch je vyspelejší ako niektorí z nás," Tsunade sa škaredo pozrela na Raikageho, ,, a ja s ním súhlasím a hlásim sa k tomu, aby sme sa spojili, pre všetkých!"
,,Bojujme pre to, aby sme už nemuseli bojovať," zašepkal som prosebne a sklonil hlavu v pokornom geste.

„Pf...“ Raikage opovrhujúco pozrel na Gaaru, „aj tak je to dieťa.“
„Vďaka, ktorému už vaši muži nezomierajú. Podľa toho, čo hovoríte, Kazekage-sama spravil pre svoj ľud omnoho vyše za tie dva roky než vy za celú svoju vládu,“ povedala som pokojným, no za to veľmi dôrazným tónom.
„Ako sa to opovažuj-“
Zrazu prestal hovoriť, lebo Tsunade od nervov zlomila stôl na polovicu. Raikage si porazene sadol a do ticha, ktoré rytmicky narúšala Tsunade svojím nahnevaným dychom sa ozval Tsuchikage: „Vieš, Raikage, majú pravdu. Ja už nedovolím vyše, aby môj ľud trpel.“
Raikage sa zmätene pozrel na staríka a potom si povzdychol. Chvíľku mal sklonenú hlavu. Mabui stojaca za ním mu jemne položila ruku na rameno a na to on dvihol hlavu: „Aj keby mám pri tom obetovať vlastný život... rozbijeme Akatsuki...spoločne.“

,,Vytvoríme spoločnú Alianciu," povedala Mei spokojne a s Tsunade si vymenili významné pohľady.
Temari sa na mňa pozrela a ja som pocítil ľútosť. Za celý ten čas nepovedala jediné slovo a pri tom ona je tu Kazekage. Ako ju len budú rešpektovať, keď...

Celou budovou sa ozval výbuch, až zatriaslo stenami a popadala na nás omietka. Všetci sa prikrčili do obrannej pozície. Okamžite som sa pripravil a piesok som popohnal, aby vyletel z tykvy. Teraz sa vznášal vedľa mňa. Stáli sme pri dverách, keď v tom dnu vpadol ninja, ktorý strážil našu schôdzu.

,,Sa-suke... Uchiha," zašepkal a z kútikov úst mu vytiekla karmínová krv.
Ako v spomalenom zábere dopadol na zem a v tom miestnosťou otriasol ďalší, silnejší výbuch. Všade naokolo sa vznášal prach a v diere, ktorá sa odrazu objavila v stene stál Sasuke s aktivovaným sharinganom.
,,Tsunade," oslovil menovanú a prebodol ju pohľadom.
Tsunade sa mračila a dívala sa na neho. Odrazu sme všetci stáli vedľa seba.
,,Čo tu chceš, Sasuke?"
,,Zničiť Konohu... a začnem jej vodcom," aký nepremyslený manéver!
,,Prečo?" s Tsunade to ani nepohlo, len sa viac zamračila.
,,To kvôli vám vyvraždili môj klan, vaša dedina, starší, všetci. Konoha zničila moju rodinu, všetkých vyzabíjam," hovoril jeho typickým chladným hlasom a bezvýrazne sa na nás díval. Videl som sa v ňom a z toho ma striasalo. Je úplne pohltený temnotou, tak ako ja kedysi. Nevidí jediné svetlo.
Mei na nič nečakala a začala na neho útočiť. Ozval sa ďalší výbuch a Mei aj Sasuke nám zmizli z dosahu.

Tsunade, Raikage a Tsuchikage sa rozbehli tým smerom rozdávajúc rozkazy svojim podriadeným, aby zostali na mieste a Itami šla za nimi. Chytil som ju za ruku a trhol ňou naspäť.
,,Zostaneš tu s ostatnými, Sasuke je príliš nebezpečný," zavrčal som jej smerom naštvaný, že sa zasa montuje tam, kam nemá.
Počul som, ako za mnou niečo kričí, ale to som už mizol za dverami a vchádzal do obrovskej haly s piliermi, kde stál on a všetci Kage stáli, pripravení útočiť. Temari dobehla len pár sekúnd za mnou a za ňou šiel Kankurou a za nimi... Itami!