Láska, viera, túžba a sny... 28

Tsunade, Raikage a Tsuchikage sa rozbehli tým smerom rozdávajúc rozkazy svojim podriadeným, aby zostali na mieste a Itami šla za nimi. Chytil som ju za ruku a trhol ňou naspäť.
,,Zostaneš tu s ostatnými, Sasuke je príliš nebezpečný," zavrčal som jej smerom naštvaný, že sa zasa montuje tam, kam nemá.
Počul som, ako za mnou niečo kričí, ale to som už mizol za dverami a vchádzal do obrovskej haly s piliermi, kde stál on a všetci Kage stáli, pripravení útočiť. Temari dobehla len pár sekúnd za mnou a za ňou šiel Kankurou a za nimi... Itami!

Ten chalan. Tak toto je ten Uchiha, o ktorom som toľko toho počula. Mal bledú pokožku, havranie vlasy a temný pohľad. Bielu košeľu mal rozopnutú a v ruke stískal katanu. Obzrela som si ho od hora až po dol. Bol dosť príťažlivý...bože, až moc. Otrasená z výbuchu som videla ako všetci kage za ním bežia a ja som sa rozhodla tiež. [/color]

,,Zostaneš tu s ostatnými, Sasuke je príliš nebezpečný."
Čo si o sebe myslí? Že som slabé žieňa? Ts...vysmejem ho. Za pár sekúnd som bola vonku aj ja.
„Čo tu robíš?!“ zvreskol po mne Gaara a ja som si všimla divné pohľady jeho súrodencov.
„Nerozkazuj! Ohrozuje moju Hokage!“

V tom sa Sasuke vyrútil oproti Tsunade s napriahnutou katanou a keď bol tesne pred ňou, použila som chakru, aby som zrýchlila svoje pohyby a zblokovala jeho katanu svojím kunaiom. Usmiala som sa, lebo nie vždy sa mi toto podarilo. Zrýchlenie pohybov vďaka chakre. Odsotila som ho a on sa po dopade na nohy vyrovnal do plnej výšky a celú si ma prezrel.
„Kto si?“ spýtal sa ma so záujmom a prezrel si ma.
Prešiel zrakom od hlavy po päty a potom sa začal pozerať jednotlivo po mojich častiach tela. Z tých pohľadov mi doplo, že sleduje moje krivky. Nakoniec zastal u mojich očí a preťal ma nimi. Bože...je tak sexy. Zahryzla som sa do pery a v tom sa hneď zahriakla, je to tvoj nepriateľ! Zabiješ ho! Súboj používateľov genjutsu.

Itami spravila neuvážený krok a vybehla proti nemu, skôr ako sme sa stihli všetci spamätať. Také nervy som na ňu snáď nikdy nemal, ako teraz! Do pekla, čo sa chce nechať zabiť, alebo čo?! So Sasukem boli ďalší dvaja muži, ktorí okamžite začali bojovať s ostatnými. Až teraz som si uvedomil, že na Sasukeho sme tu zostali len ja, Temari, Kankurou... a bola tu ešte ona.

,,Itami!" zašepkal som varovne, aby sa stiahla a díval sa na ňu, ako na neho zíza.
Doslovne na neho zízala. Dobre, že ti slina netečie - vyslal som k nej kúsavú myšlienku a pokúšal sa udržať triašku, ktorá sa po mne prehnala od hnevu.

Sasukemu sa rozšírili oči a stál tam ako soľný stĺp, až po chvíli mi došlo, že ho dostala do svojho genjutsu. Zavrčal pomedzi zovreté pery a potom sa zatackal smerom dozadu.
Itami sa pousmiala, dostal sa z jej genjutsu a ju očividne táto hra veľmi bavila. Za to mňa nie.
,,Som tvoj nepriateľ," ozvala sa, ale takým hlasom, takým... priam zapriadla.
Naozaj sa jej páčil. Neveriaco som si vydýchol a zbadal som, ako Sasuke na ňu zaútočil v zlomku sekundy. Uhla mu, ale ako odskočila, no on odrazu stál za ňou s vrieskajúcim chidori v ruke.
Vyslal som k nej piesok v zlomku sekundy sa len tak-tak stihol stiahnuť celé jej telo k sebe. Na zem dopadol prameň jej čiernych kučier. Zamračila sa, keď to videla.

„Ďakovať za záchranu života mi môžeš neskôr. Vypadni odtiaľto, okamžite," vyhodil som ju pomocou piesku von z miestnosti a teraz sme tam stáli len my.
„Priateľka, Gaara?" Sasuke sa škodoradostne uškrnul a držal pred sebou katanu.
„Ešte sa môžeš zachrániť Sasuke, nájsť svetlo v tej tme, ktorá ťa pohltila." ignoroval som jeho reči, no snažil som sa ho prehovoriť.
Vedomie, že by som mal zabiť Narutovho najlepšieho priateľa, ma vôbec netešilo.
„Hovoríš sám o sebe?“
„Nie, teraz ide o teba, ja som našiel svoje svetlo. Aj ty to dokážeš, nie vždy je všetko tak, ako vyzerá."
,,Nepresvedčíš ma, Gaara. Pomsta, to je moje svetlo v temnote!" z ľavého oka mu vytiekla krv a okolo neho sa utvorilo čosi fialové a obrovské. Niečo ako štít. Nehodlá sa vzdať, ide na život a na smrť. Kedysi by mi to bolo úplne jedno... ale dnes, dnes nie...
Zahynie tak, ako by som zahynul, ja keby som sa nespamätal.

,,Je mi to ľúto," zašepkal som a vyslal nemú prosbu o odpustenie k Narutovi.
Nechcem to urobiť, ale musím. Ohrozuje všetkých a všetko, za čo bojujem. Naruto ma bude nenávidieť.
Zaštípali ma oči a ucítil som na lícach slzy.
Naozaj mi to je ľúto. Vyslal som jeho smerom piesok.

On ma vyhodil von! Bože, čo si on o sebe mysli?! Hneď som sa rozbehla naspäť...a hneď som videla, že sa Sasuke rozbehol oproti Gaarovi. Pozrela som na Kankura a Temari, no oni stáli ako prikovaný. Čo to s nimi je? Podľa výrazu v ich tvárach som spoznala, že sú chytený v genjutsu. Gaara bojoval so Sasukem a ja som sledovala vývin boja. Do pekla, Kankurou a Temari sa stále neprebrali. To genjutsu asi musí byť silné. Rozbehla som sa smerom k nim a postavila sa pred Kankura. Uf...jediný spôsob ako ho rýchlo prebrať. Strelila som mu najsilnejšiu facku, akú som vedela. On sa prebral: "Strel Temari facku, len tak ju preberieš."

Počula som bolestivé zavrčanie smerom od Sasukeho a Gaary. Gaara sa nestihol vykryť a dostal do tváre. Rana musela byť silná, lebo v momente mal monokel cez polku lícnej kosti a z úst mu tiekla krv. Zatackal sa a chytil si oko. Sasuke sa vyrútil na neho a ja som neváhala ani na sekundu. Skočila som pred Gaaru a skladala pečate. Z dlaní som na neho vypustila vzdušné ihlice. Uhol sa všetkým až na tú poslednú - tá mu porezala líce. Vyblokovala som mu dva údery a kopla ho do hlavy, no hneď na to som dostala odozvu a tiež do hlavy. V tom sa na Uchihu vrhla Karasu. Bože, ako dlho som ju nevidela. Temari si ho na chvíľku podala aj s Kankurom.

Ja som sa otočila na Gaaru, mal v tvári šialený výraz: " Si normálna ? Šibe ti? Si zmyslami vôbec pri tejto situácii?!"
"A to sa mám k*rva pozerať ako ti niekto blíži?!" zvreskla som po ňom a vytiekli mi slzy.

Kedy sa opäť dostala do miestnosti? Veď som ju vyhodil von, do pekla, zabudol som zabarikádovať dvere pieskom! Tvár ma bolela, piesok sami popraskal a cítil som krv, ako mi steká z úst, rozrazil mi vnútro líca.
Bolesť sa mi zatlačila do úzadia a na povrch sa mi vydral šialený hnev! Ak jej ublíži len kvôli jej hlúposti a tomu, že ona musí večne strkať nos do vecí, do ktorých ju nič nie je, tak ju asi zabijem sám!

[color=red]Z tvojich úst je také slovo naozaj nechutné, Itami," znechutene som pretočil očami.
,,Mne je to absolútne jedno," z líc si zotrela slzy, ktoré jej vytiekli a chytila sa za boľavú hlavu.
,,Neželám si, aby si sa montovala do tohto súboja, je ti to jasné, do čerta!?"

"A čo keď sa ti niečo stane? Hm?" vrieskala som jeho smerom, predstava, že zomrie mi spôsobovala muky, "prosím...nechaj ma bojovať. Prosím."
Do očí sa mi znova nahnali slzy a vyšli von v hotových potokoch.
"Nestaraj sa o veci, do ktorých ti nič. Nebojuj a vráť sa naspäť do budovy!"
"Ale mňa sa toto týka! Sasuke napadol Hokage, teba a tvojich súrodencov!" naštvane som ho schmatla za golier a prisunula k sebe, "ja neprídem o teba, je ti jasné?!"

Držala ma tesne u seba a z očí sa jej rynili slzy. Pichlo ma u srdca...má strach...
,,Si večne taká tvrdohlavá a paličatá! Do pekla Itami, neprídeš o nikoho! Zavadziaš, môže ti ublížiť, on je úplne iná úroveň, nemôžem dávať pozor na jeho útoky a zároveň aj na teba, tak to pochop," tisol som pomedzi zovreté pery, no nedokázal som sa jej pozrieť do tých oceánových očí. Nevedel som prečo, ale nechcel som sa tam dívať.
,,Ja ťa o to prosím!" zachripel som a sklonil hlavu, aby som mohol konečne vidieť, ako sa jej ruka uvoľňuje a púšťa ma.

„Nie, Gaara,“ pustila som ho, „pozri sa mi do očí.“
Vyzvala som ho a celá budova sa otriasla pod Temarinou vzdušnou technikou. Zakryla som si tvár, aby sa mi omietka nedostala do očí a čakala, kým zdvihne svoju tvár.
„Pozri sa mi do očí!“ musela som zakričať, aby ma bolo počuť cez nejaké dunenie, „ no tak, nebuď padavka!“

On dvihol svoj pohľad na mňa a ja som sa zasekla. V očiach mal slzy. Mal, videla som ich. Nezdalo sa mi to. Jeho tvár bola absolútne nečitateľná, no videla som len tie slzy. Čo si asi teraz myslí? Dunenie naokolo nás prestalo: „Gaara.“
„Itami, nechoď bojovať, rozumieš?“ prehovoril akosi napäto.
Nesúhlasne som sklopila viečka a otvorila ich. Videla som, ako sa jeho výraz zmenil, bol taký prekvapený alebo...sakra , ja neviem. Nedokázala som vtedy čítať jeho tvár.

„Nie Gaara...som Itami Kaede, shinobi. Aj keď nemám žiadnu oficiálnu hodnosť, som bývalý člen samotného elitného Akatsuki. Moje schopnosti sú lepšie ako si myslíš,“ ani som sa na neho nepozrela, „nie som slabá žena, ktorú si poznal!“

V tom som nahromadila chakru do nôh a odrazila sa do, čo najväčšej výšky. Sasuke a piesočný súrodenci na mňa dvihli tváre. Zložila som šesť pečatí: „Fuuton: Kamikaze!“
Z ruky sa mi vyšľahol nápor vzduchu a vyslala som ho na Sasukeho. Moja chakra premenená do vzdušného elementu, mu narazila rovno do brucha a on pod veľmi silným náporom, napálil do steny, až sa v nej vytvorila jeho silueta. Ladne som dopadla na zem a vystrela sa. Teraz sa už s ním hrať nebudem. Som omnoho nebezpečnejšia, než si Sasuke myslí. Rozbijem mu ten jeho vyzývavý ksicht.

Ak zomrie... zomrie... zabije ju, Sasuke ju zabije. Ona je silná, ale Sasuke je nebezpečnejší. Zaštípali ma oči a hrnuli sa mi do nich slzy. Ak stratím ju, tak je koniec. Ak stratím Naruta kvôli tomu, že som zabil Sasukeho... neodpustí mi to.
Itami zrazu nebola v dosahu a ja som sa okamžite poobzeral. Ozvala sa rana a Sasuke preletel skrz stenu. Temari aj Kankurou pristáli vedľa mňa značne unavení. Karasu bola dochrámaná a Temari mala zranené plece.
Všade naokolo sa ozývali boje, ale nevidel som jediného človeka. Okrem nás.
Všetci kage sa aj s nimi dostali skrz steny do iných miestnosti, skade sa ozývali explózie takých rozmerov, že som len čakal, kedy ohluchnem.
,,Zostaňte tu, ja to vybavím," povedal som smerom k súrodencom a vykročil s pripraveným pieskom do centra boja. Sasuke sa medzi tým opäť zjavil v miestnosti a prepaľoval Itami pohľadom, ktorý ju vraždil.

Obaja sa odrazu stretli uprostred a Itami blokovala katanu jedným zo saií, zatiaľ čo druhým sa zaháňala a Sasuke ju odsotil.
Rukou zasiahol jeden z jej chakrových bodov a ona spadla k zemi. Odrazu na neho zdvihla hlavu a len sa na seba dívali. Teraz bojovali vo svojich hlavách. Vedel som to.
Hrôzostrašný výkrik sa ozval z jej hrdla a mňa to tak vyľakalo, až som sa strhol. Dopadla zo sedu na chrbát a dychčala, akoby nemohla lapiť dych a niečo ju úkrutne bolelo.
Pieskom som ho odsotil smerom k stene a teraz sa celá jeho pozornosť sústreďovala na mňa.
Temari a Kankurou okamžite pribehli k nej, zatiaľ čo ja som ho neustále chytal do piesku.

,,Už nie si taký krvilačný, ako kedysi.... koľká zmena," uškrnul sa arogantne a vykopol smerom k mojej hlave, no piesok to stihol zablokovať.
Presne som tušil, čo teraz príde, presne ako kedysi na chuuninských skúškach. V momente som okolo seba vytvoril štít a počul dunenia, ktoré prichádzali z každej strany.

Podarilo sa mi prepichnúť mu plece jedným z bodcov v piesku, ktorý som na neho pripravil a to ho spomalilo. Zrušil som bariéru a díval sa, ako si drží plece a sťažka oddychuje.
Začal som útočiť so všetkým, čo som mal a Sasuke tiež. Niekoľko krát ma takmer zasiahol chidori, ale vždy sa mi len tak-tak podarilo uhnúť. Pripravená masa piesku sa zdvihla tesne pred ním a odhodila ho na stenu, kde ho pritlačila vo výške a začal som ho dusiť.

Sasuke sa ma snažil prebodnúť katanou, no ja som mu tu radosť nedopriala. Použila som proti nemu saie, ktoré sú vždy rýchlejšie. Keď túto skutočnosť pochopil aj on, odsotil ma a ja som so zatackaním dopadla na zadok. Prebodol ma sharinganom a snažil ma sa dostať do genjutsu, no moje oči sa bránili. Cítila som ako obrňovacia schopnosť voči jeho očným technikám mi slabne a vyčerpáva veľa chakry. Nakoniec som podľahla a cítila som ako keby mi srdcom prešla katana. A aj prešla, no v genjutsu. Zvreskla som od bolesti, no svoj krik nepočula. Desilo ma to.
„Itami!“ zakrádalo sa mi do uší a keď som otvorila oči videla som ako sa na do mnou skláňa Kankurou a Temari.

Vyzerali hrozne a ja som sa cítila hrozne, no nedalo sa to porovnať s tým, ako keď ma Sasuke dostal do svojej techniky. Je úplne jasné, že pokiaľ ide o genjutsu, nemám proti Uchihovi šancu. Postavila som sa, pričom ma Kankurou podopieral a uprela som zrak na Sasukeho, ktorého Gaara držal vo svojej technike. Piesok ho škrtil a ja som si priala, aby ten Uchiha skapal.

V tom momente sa na Gaaru vyrútili štyri kunaie. Všetci štyria sme sa zmätene obzreli na miesto odkiaľ leteli. Gaaru zrazu napadol...Tobi?! Uštedril Gaaru kopačku do hlavu, ktorú asi nečakal. Bola neuveriteľne rýchla, pretože piesok to nestihol. On stratil rovnováhu a piesok zvierajúci Sasukeho povolil a než stihlo Sasukeho telo dopadnúť na zem zjavil sa ďalší Tobi a chytil Sasukeho. Prehodil si ho cez rameno a ja som videla ako ostatní kage pribehli k nám. Čoskoro sme zistili, že to, čo napadlo Gaaru bol klon.

„Som prekvapený , že žijete,“ ozval sa Tobi a natočil hlavu smerom ku mne a Gaarovi, „máte moje uznanie, že ste sa z toho dostali.“
„Čo tu chceš a kto si?“ zakričal na neho Raikage.
„Som Uchiha Madara...vyhlasujem vám vojnu. Žiadna aliancia shinobi vám nepomôže. Všetci aj tak pomriete.“

Ako to...že on je Madara?! Ako mohol Madara prežiť toľké roky? Čo to má do pekla znamenať?! Ten, kto ma prišiel zabiť aj s Deidarom bol Uchiha Madara? Kde je Deidara? ...bože, nie. Nastáva vojna...