Kriminálka Konoha ~ Epilóg

Na druhý deň opäť sedeli v obývačke klanu Kuroji. V kresle sedel samotný Satori, jeho dve dcéry sa usadili na pohovke. Vyzerali lepšie ako spred piatich dní, keď ich tam Sasuke so Shikamarom nechali trúchliť za Shinaom, aby oni mohli ísť hľadať Sakuru, ktorá bola zrazu viac živá, ako hocikto predpokladal.
Tsunade ešte nedali vedieť o tom, až do akého bodu sa dostalo ich vyšetrovanie. Sakura nechcela, aby o tom, že je nažive vedel ešte niekto. Určite nie predtým, ako im bude nútená vysvetliť určité veci. Sasuke dobre vedel, že sa ich bude snažiť presvedčiť o tom, že čím menej vedia, tým lepšie. A tiež bude chcieť presadiť to, že musí niekoho zabiť. Sám sa vyjadril, že jej s tým pomôže, no ona celý čas trvala na tom, že to nechápe. Keď sa jej opýtal na vysvetlenie, mlčala. Bolo jasné, že takto tomu rozhodne nerozumel.
„Takže, Sakura, bol by som veľmi rád, keby si mi povedala, pre čo musel môj syn zomrieť,“ povedal tichým, no rozhodným hlasom Satori.
Sakura, ktorá celý čas pozerala do zeme a tvárila sa akoby tam ani nebola, zdvihla zrak. „Shinao sa bál so svoju rodinu, o svoj klan. Chcel vás všetkých ochrániť- to chcem, aby ste vedeli. Nezomrel z nerozvážnosti alebo z hnevu. Zomrel, lebo chránil ľudí, ktorých miloval.“
„Mohla by si byť konkrétnejšia?“ spýtala sa jej Han. Kin sa na Sakuru povzbudivo usmiala a ona si trochu vydýchla.
„Mňa by skôr zaujímalo, prečo dôveroval práve tebe,“ vložil sa do toho Sasuke, lebo mu to celý čas nedávalo zmysel. Sakura ho poznala skôr ako ostatní členovia tímu. Ako?
„No, stretli sme sa pred rokom. Išla som z veľmi jednoduchej misie a na hraniciach Konohy som začula akýsi krik. Shinao, vtedy som ho, samozrejme, ešte nepoznala, bol zranený a nejaký lupiči ho obkľúčili a keďže im nemal čo dať, tak ho chceli zabiť. Pomohla som mu a potom ho vyliečila. Nemal žiadnu čelenku, takže som ani neriešila z akej Zeme je. Spýtala som sa ho, že kde býva, aby som ho aspoň odprevadila do polovice cesty, pre istotu. Zasmial sa a povedal mi, že sa vie brániť, ale takého doriadeného ho už našli. Keď sme sa tak rozprávali, povedal mi, že bol niečo vybaviť pre svoj klan. Niečo zohnať.“
„To je hlúposť,“ prerušil ju Satori, „Tým smerom som ho nikdy neposlal nič vybavovať.“
„Ja viem. Keď som ho v deň našej misie stretla v meste, okamžite som ho spoznala. Pozdravila som ho a on mi povedal, že potrebuje moju pomoc. Povedal, že jeho klan je v nebezpečenstve a spýtal sa ma, ako som na tom s jedmi a protilátkami. Viete, na to som fakt dobrá a vtedy sa mu tak zvláštne rozsvietili oči, ako keby Vianoce prišli skôr.“
„Tak ten pohľad poznám,“ poznamenala Han, „Kvôli tomuto pohľadu sme sa ako deti vždy dostali do problémov, lebo ho vtedy niečo šialené napadlo.“
„Vraj mal plán a chýbal mu do toho iba človek so schopnosťami ako mám ja. Kvôli tomu sa vtedy pred rokom dostal do problémov. O akú úlohu šlo, vám poviem o chvíľku, buďte, prosím, trpezliví. No...takže...hm...Súhlasila som, že mu pomôžem, však prečo nie? Keď to pomôže jeho rodine, tak to bolo v poriadku a mala som byť pár dní v Zemi Vodopádov. To som ešte netušila, aký plán to bude. Dohodli sme sa, že keď budem mať čas počas misie, tak sa stretneme a povie mi viac. Potom sme sa dozvedeli, že vás máme špehovať, kvôli tým vašim schopnostiam. Myslela som si, že mi Shinao klamal o tom, že je Kuroji. Že si to len vymyslel alebo čo, lebo sa nikdy nesprával nijako tajomne alebo nebezpečne, ako nám Takikage opisoval.
Keď mňa a Sasukeho,“ pozrela sa naňho, „Shinao prenasledoval, vedela som, že sa s ním musím porozprávať. Hneď, lebo po tom, aký problém sme narobili by sme nemali šancu to vyriešiť. Preto som sa od Sasukeho oddelila s tým, že ich odlákam.“
„Vtedy som si pomyslel, že to je ten najdebilnejší nápad, aký si kedy mala,“ poznamenal a Sakura sa uškrnula.
„Vlastne to bolo veľmi chytré,“ oponovala Han, „nenápadné a nikto ťa nemohol podozrievať, že je za tým niečo iné, ako si povedala.“
„Takto som, úprimne, nerozmýšľala. Vtedy som len vedela, že s ním musím hodiť reč, to je všetko,“ povedala na to skromne Sakura, „Poslal ostatných, čo boli s ním, preč, aby sme mali súkromie, s tým, že ma zvládne sám. Nikto o tom nevedel. Povedal, že práve to, čo sa práve dialo, je pre jeho klan nebezpečné. Už predtým vás dal Takikage sledovať a Shinao tušil, že to týmto neskončí. Že sa nevzdá. Takikage mal s vami nejaké konflikty alebo niečo také, že?“
Satori prikývol.
„Ale vždy sme to dokázali vydiskutovať. I keď som tušil, že mi hovorí iba polovičnú pravdu.“
„Veď ste mohli odhaliť skutočnú pravdu pomocou vašej schopnosti, nie, pán Kuroji?“ ozval sa Shikamaru.
„Pravdu odhalím iba vtedy, keď mi niekto otvorene klame. Ale on vie klamať tak dobre, že som nedokázal odhaliť všetko. Keby vedel o mojej schopnosti, dával by si ešte väčší pozor a to by som už nezistil nič.“
„Shinao tvrdil, že Takikage bol posadnutý vašimi schopnosťami. Chcel moc a nechcel sa zastaviť. Tak ho chcel zastaviť, kým to nezašlo ďalej. Ako napríklad klan Uchiha,“ a placho sa pozrela na Sasukeho.
Ten však spracúval slová, ktoré povedala predtým. „Vy ste chceli zabiť Takikageho?!“
„Nie. Nie zabiť.“
„Takikageho?!!“ skríkol Satori a postavil sa z kresla. Sakura pod jeho naštvaným pohľadom a hlasom cúvla až o tri kroky a Sasuke nasucho preglgol. Shikamaru tam stál ako taký stĺp a vyjavene naňho pozeral.
„Áno,“ pípla až ju skoro nebolo počuť.
„Takikageho,“ povedal oveľa pokojnejšie a pozeral sa na svoju zovretú päsť, „Do čoho sa to, dopekla, Shinao pustil?! Musel sa zblázniť!“
„Vypočujme si najprv ten ich plán a až potom môžeme posudzovať či sa zbláznili, alebo nie,“ navrhol Shikamaru. Satori prikývol a znova si sadol.
Sasuke bol úprimne zvedavý, čo za plán to bol a ako to myslela, že Takikageho nechceli zabiť. Aký to potom malo celé zmysel?
„Zabiť hlavu nejakej Zeme, hocijako malej, by bolo šialené. Vedeli sme, že v momente by sme sa stali nukeninmi a to sme nemohli dopustiť. Našťastie to mal Shinao premyslené už pred rokom. Išlo o váš jed. Neexistovala naňho protilátka a on ju zháňal až kým nenarazil na uliciach Takigakure no sato na mňa. Dokážem pripraviť protijed, ale na to potrebujem vzorku. Vy,“ obrátila sa ku Satorimu, ale hovorila o celom jeho klane, „ste si ho chránili, aby nikto nikdy neodhalil jeho zloženie. Preto ste telá mužov, ktorí vás sledovali, pochovali za mestom, aby nikto nenašiel stopy jedu.“
„Vytvorili ste tu protilátku, slečna Haruno?“ spýtal sa jej priamo Satori.
„Áno,“ prikývla, „ale je jej dosť iba na jedno použitie. A zvyšok jedu, ktorý zostal po vytváraní protijedu som zlikvidovala. Kin mi je svedkom. Taká bola dohoda.“
„Máte ju aj tu?“
„Áno,“ siahla do svojho ruksaka a vytiahla zazátkovanú skúmavku s modrou tekutinou, ktorá bola naplnená len spolovice. Nepodala ju Satorimu, ktorý si ju chcel, súdiac podľa jeho dychtivého výrazu, prezrieť. Vložila ju späť.
„Takže teraz nerozumiem o čo vám šlo,“ priznal Shikamaru a to on mal byť ten chytrý, „Chceli ste mu ponúknuť protijed? Aby bol ešte silnejší? To ako vážne?“
„Preboha, nie!“ pokrútila nad tým Sakura hlavou.
„Prosím, pokračujte v rozprávaní, slečna Haruno.“
„Keď sme sa rozprávali v čase, keď som sa akože snažila odlákať pozornosť, Shinao mi vysvetlil o čo Takikagemu ide. A mal aj podozrenie, že sa na pozíciu vodcu dostal ilegálne. Chcel sa ho zbaviť, ale vražda neprichádzala do úvahy. Kto by nám uveril, že vodca dediny bol v skutočnosti zlý? Nikto. Zatkli by nás a nikto by sa s nami ani nebavil. Potrebovali sme iný plán a potrebovali sme ho zrealizovať čo najskôr, kvôli tomu fiasku bolo isté, že v Takigakure no sato náš tím dlho nezostane. No previesť to v čase, keď je môj tím v kancelárii Takikageho? Nie, to by sa z nich stali spolupáchatelia. Tak sme sa zhodli na tom, že sa vrátim.
Moja smrť bola jeho nápad. Nikto sa ma nebude pýtať, kam idem, na ako dlho a prečo. Takže keď som mala večeru s Ino, ktorú som nechcela rušiť, lebo to robíme vždy, keď sa vrátime z misie a pripadalo by jej to divné, musela som ju poslať preš skôr kvôli Shinaovi. Po chvíli prišiel a dali sme sa do prípravy. Všetko bolo hotové. On rozlial krv...“
„Odkiaľ ste ju vôbec mali? Bolo jej toľko,“ nechápal Sasuke.
„Ešte v Zemi Vodopádov, na mieste, kde ho nemohol niekto len tak nájsť, sa premenil na mňa a keďže prebral aj moju DNA, tak si odobral krv. Časť teda bola jeho a časť moja. Potom keď ho zabili, tak tam bola zasa jeho. Nikomu nedošlo, že tam je na také zranenie priveľa krvi?“
„Mne príde zvláštne, že ho zabili presne na tom istom mieste ako bola nastavená krv,“ poznamenal Shikamaru.
„Nie, nie je to divné. K tej škvrne smerovali kvapky krvi a trosky stola a stoličiek nasvedčujú tomu, že tam niekto niekoho ťahal. Jednoducho to už nafingovali tak, že tam bol zavraždený a neboli by ďalšie otázky, prečo tam sú dve krvavé škvrny,“ odpovedal mu Sasuke, ktorý si spomenul na to, čo videl na mieste činu.
„To ako ste to nafingovali som im už povedala,“ ozvala sa Kin.
„Ok. Lístok som napísala ja, už bolo potrebné iba zobrať potrebné látky a odísť. A vtom prišiel ten chlap z Takikageho kancelárie. Ten holohlavý.“
„Preto sme nenašli žiadne vlasy,“ zhíkol Shikamaru.
„Hej, ale ani Shinaove,“ pripomenul mu Sasuke.
„Shinao sa zmenil na mňa hneď ako vošiel do bytu, aby nezanechal žiadne stopy, ktoré by mohli viesť ku klanu Kuroji. To nám asi veľmi nevyšlo, ako tak pozerám,“ dodala.
„To teda nie,“ súhlasil Sasuke.
„Najprv sme proti nemu bojovali dvaja, ale keď som v zápale boja nechtiac vrazila Shinaovi, povedal, že si s ním lepšie poradí sám.“
Tá modrina na líci, spomenul si Sasuke.
„Chcel ma zastaviť, lebo si myslel, že sme klony , ale potom vrazil Shinaovi a ten sa nerozplynul, takže si povedal, že keď zničí hlavné telo, zničí aj klon a tak ho nemusí naháňať. Chyba. Mal vedieť, že keď udrie hlavné telo, klon sa rozplynie. Keby to vedel, nekonal by tak neuvážene. Tak som teda odišla. No nemohla som ho len tak nechať. Asi po polhodine som sa vrátila, lebo som sa domnievala, že už mohol ich súboj skončiť. Myslela som si, že ho Shinao porazí, lebo keď som odchádzala, mal navrch. Vrátila som sa a on už ležal mŕtvy. Bodná rana do brucha. Na také zranenie sa umiera asi dvadsať alebo dvadsaťpäť minút. Keby som prišla skôr...len o pár minút...ešte by bol žil. Ospravedlňujem sa,“ sklonila hlavu smerom ku Shinaovej rodine.
„A čo s tým jedom?“ spýtal sa Sasuke.
„Povedala som si, že teraz už nemôžem cúvnuť.“
Preboha, prečo musí ísť tak naokolo? Nechápal Sasuke.
„Šla som teda po tie skúmavky, no to som už počula niekoho stúpať po schodoch. Nemala som čas hľadať kľúč, lebo v tej chvíli som si nedokázala spomenúť, kde som ho uložila. Tak som vylomila dvierka a zobrala to, čo som potrebovala a ušla. Premenila som sa na inú osobu, lebo bolo zrejmé, že ten človek šiel po mne.“
„Ten jed a protijed,“ pripomenul jej netrpezlivo Sasuke, „Čo s nimi, Sakura?“
„V pláne bolo, že sme mali otráviť Takikageho a ponúknuť mu dve možnosti. Buď dá klanu Kuroji pokoj, alebo zomrie.“
„To je risk. Keby si ten protijed nevzal, bola by to vražda,“ povedal Sasuke a pripadalo mu to ako pritiahnuté za vlasy.
„Takikage je mladý a túži po moci. Ale aby ju dosiahol, musí žiť. Vybral by si život,“ ozval sa Satori.
„Presne na to sme sa spoliehali.“
„Fajn. Tak by vám dal na čas pokoj a potom by začal znova. Potom by to celé nemalo zmysel, nie?“
„Sasuke, dovtedy chcel Shinao Takikageho zdiskreditovať.“
„Myslel si, že Takikage zabil predošlého Kageho, aby sa dostal k moci,“ povedala Han, „Dôkazy sa nikdy nenašli, ale on si to stále myslel. Po vykonaní vášho plánu by bol náš klan v bezpečí a on by mohol pátrať po dôkazoch.“
„Po neexistujúcich dôkazoch?“ spýtal sa Shikamaru.
„Možno nejaké sú, ale Takikage ich ututlal,“ nadhodila Sakura.
„Ale ty si zapadla iba do tejto časti plánu, že?“ overil si to Sasuke.
„Áno. Po jeho vykonaní som sa mala tajne vrátiť do Konohy a Tsunade vysvetliť, čo som urobila.“
„A ona by to len tak nechala, že?“ uškrnul sa.
„Nie. Skôr som rozmýšľala, že by mohla vykonať pitvu predošlého Kage, aby sme sa uistili, že naozaj bol zabitý.“
Oh bože, hlesol Sasuke v duchu a reálne prevrátil očami. Ešteže bol tento prípad za nimi. Už nikdy nechcel byť kriminálnym vyšetrovateľom. Nikdy.
„Takže našim zločincom je Takikage,“ povedal Shikamaru, „Čo teraz?“
„Potrebujeme plán,“ odpovedal mu Sasuke.

Takikagemu niekto zaklopal na dvere. Zdvihol hlavu od papierov a zvolal: „Ďalej!“
Dnu vošla skupinka, ktorá ho prekvapila. Ten vyšetrovateľ, ktorý uňho bol asi pred týždňom, Uchiha, ktorý tu nemal čo robiť, mŕtve dievča, ktoré vôbec nebolo mŕtve (čo ho šokovalo najviac) a ktoré malo tiež zákaz vstúpiť na toto územie, Satori Kuroji a niekoľko ANBU shinobi z Konohy.
„Čo to má znamenať?!“ vyskočil zo stoličky a zmätene a vystrašene preskakoval pohľadom po prítomných.
„Lož má krátke nohy, Takikage,“ predniesol Satori a Uchiha vydal zvuk podobný duseniu. Maskoval smiech, ale čo tu bolo k smiechu? Tá ružová naňho rozhorčene pozrela, ale nič mu nepovedala. Tváril sa, že ho jej prítomnosť vôbec nerozrušila, no aj tak sa letmo pozrel na svojho strážcu, ktorý ju prepaľoval pohľadom.
„Opakujem: čo to má znamenať?! Vypadnite z mojej kancelárie!“ a ukázal prstom na dvere. Jeho holohlavý strážca postúpil o pár krokov dopredu a vytiahol katanu, aby bránil svojho pána.
Satori vybral akýsi dôležito vyzerajúci dokument. „Toto je zatykač na vášho ochrancu. Bol obvinený z vraždy Shinaa Kurojiho, môjho syna, ktorý mal v tom čase podobu slečny Haruno. A toto,“ vytiahol ďalší a Takikage ho pozoroval s otvorenými ústami, „je správa z pitevne. Tajne bola vykonaná pitva predošlého Takikageho a vykonala ju samotná Tsunade- hime. Píše sa v nej, že predošlý Kage bol zabitý a taktiež sme zistili, že ste sa patológovi, ktorú pitvu vykonal predtým, vyhrážali a tak musel vyhlásiť, že Takikage umrel prirodzenou smrťou. No a tento sa vám bude páčiť najviac,“ uškrnul sa, keď vytiahol tretí a posledný dokument.
Takikagemu rýchlo bilo srdce a hlavou mu prechádzali myšlienky, ktoré sa zameriavali na to, ako to všetko pokašľal.
„V tomto sa píše, že ste boli zbavený funkcie Takikageho a ste obvinený z vraždy môjho syna Shi-“
„Ja som ho nezabil! To on! Nie! On zabil ju!“ ukázal na Sakuru. Už vedel, že sa z toho nedostane. Už aj tak zistili vraždu jeho predchodcu.
„Nie. Zabil Shinaa,“ povedala, „Zabil ho mojim kuchynským nožom.“
„Vaším nožom?“
„Presne. A vy ste ho schovali.“
Takikage si odfrkol. „Absurdné.“
Satori sa otočil ku jednému ANBU a povedal mu, kde má hľadať posledný dôkaz o vražde.
„To nie je možné!“ vyhlásil Takikage, „Toto nie je možné!“
„Ale veru je. A taktiež by ste asi chceli vedieť, že vašu výpoveď podpísali Kagovia všetkých veľkých Zemí a taktiež aj tých malých,“ dodal Satori, „Takže, páni,“ obrátil sa ku ANBU, „sú len vaši.“
„Máte právo nevypovedať. Všetko, čo poviete, môže byť použité proti vám...“

„Ďakujem,“ povedala mu úprimne Sakura, keď spolu kráčali po uliciach Konohy. Kakashi s Narutom dostali misiu bez nich, lebo Tsunade uvážila, že by si po tom celom incidente mali oddýchnuť. Sasuke jej aj veľmi „milo“ povedal, že už v živote nebude pracovať ako kriminálny vyšetrovateľ ani ako nič tomu podobné.
„Už prestaň,“ zahriakol. Ďakovala mu už celý víkend. Prestalo ho to baviť po druhom raze, ale Sakura zrejme bola z toho všetkého v šoku, aspoň tak si myslel, že ju nechal tak. Ale teraz...teraz mu to už začínalo liezť na nervy.
Áno, našiel ju.
Hej, zabránil jej, aby zavraždila Kageho a stala sa nukeninkou.
Ale už toho mal dosť!
„Dobre,“ sklonila hlavu a chvíľu mlčky kráčali ďalej.
„Nerozmýšľal si nad tým, že by si bol ako tvoj otec? Myslím ako člen polície Konohy.“
Oh Bože, len to nie!
„Nie, neplánujem nič také. Nie je to nič pre mňa,“ odpovedal jej.
„No si v tom dobrý,“ odvetila a Sasuke prevrátil očami.
„Nie je na tom nič ťažké, Sakura. Len som sledoval stopy. Vlastne ku klanu Kuroji nás zaviedla iba domnienka a zvyšok sme zistili od Satoriho a Kin. Nemám na tom veľký podiel, tak si to prestaň láskavo myslieť. Zvládol by to aj Naruto,“ potom sa zamyslel a spomenul si, ako dlho trvalo Narutovi než mu povedal veľmi podstatnú informáciu, ktorej dôležitosť si ani neuvedomoval a prehodnotil to, čo povedal, „dobre, tak Naruto nie, ale veľa ľudí by to zvládlo.“
Sakura sa zachichotala a on sa uškrnul.
„Zaujímalo by ma, kto bude teraz Takikagem. A kto po smrti Satoriho nastúpi na jeho miesto,“ znova začala rozprávať Sakura a on si prial, aby mohli iba v tichosti kráčať. To je to také ťažké?!
„Takikageho budú zrejme voliť ľudia a čo sa klanu Kuroji týka- môže to byť Han alebo niekto z vedľajšej línie. Všetci však budú ľutovať, keď na jeho miesto nastúpi Han. Pf, bola taká... ani neviem, aké slovo mám na ňu použiť.“
„Taká, že každého by postavila do pozoru.“
„Musí byť po jej.“
Zrazu ho zaujímalo ho, aké schopnosti majú Han a Kin.
Spýtal sa Sakury či jej to nepovedal Shinao.
„Nie,“ pokrútila hlavou, „on mi povedal iba o svojej vlastnosti. Ale viem aj o ostatných. Na tie som prišla z toho, čo medzi rečou povedala Kin a podľa ich správania.“
„Vidíš, ty sa na vyšetrovateľku hodíš viac,“ skonštatoval a Sakura sa krátko zasmiala.
„Keď myslíš. No...Kin neustále spomínala, že jej otcovi nemožno klamať. Že ju odhalí, keď povie lož a tak. Podľa mňa dokázala klamať. Každý to v podstate vie a keby sa veľmi snažila, nikto by ju neodhalil. Takže potom ma napadlo, že to je jeho schopnosť. Odhaľovanie klamstiev.“
„Dobre. To nám povedal. Čo Han a Kin?“
„Kin odhalí premenu. Do Takigakure som prišla pod plášťom premeny a zvolila som si podobu Shinaa, lebo som mala byť mŕtva a mala som tam zákaz vstupu. Shinao si vybral ju namiesto zásadovej Han, lebo Han je...zásadová a Kin dokáže odhaliť premenu. Vidí cez ňu. Hneď vedela, kto som. A Han?“ Sakura sa zasmiala, „Vycíti votrelcov. Seriózne, Sasuke,“ dodala, keď sa na ňu pochybovačne pozrel, „Vtedy keď sme ich sledovali, vletela do izby s tým, že Satorimu musí povedať niečo dôležité. O chvíľu na to nás našli. Boli sme skrytí veľmi dobre. A šli na istotu.“
„Vieš aj ostatných z ich klanu?“ zaujímal sa.
„Nie, tých už nie,“ zapozerala sa do diaľky a nadvihla ružové obočie. Sasuke sa tiež pozrel tým smerom, „To k nám beží Shikamaru?“ spýtala sa.
„Nie,“ nesúhlasil aj keď dobre vedel, že to k nim beží jeho ex parťák, „to nie je on. Poď, pôjdeme tadiaľ,“ a pobral sa do vedľajšej uličky.
„Ale je!“ zvolala Sakura a on zastal, „A vyzerá to, že ide k nám,“ povedala zamyslene, „Čo asi tak chce?“
Sasuke sa zhlboka nadýchol. „No tak to fakt netuším,“ precedil pomedzi zuby.
„Sasuke, teba som hľadal!“ vyšlo z neho, keď nim dobehol, „Je to absolútne hrozné!“
„Niečo som si uvedomil,“ povedal Sasuke úplne k veci.
„Čo?“ spýtali sa naraz.
„Že si čím ďalej tým znesiteľnejší, Nara.“
„Naozaj?“ neveril tomu, čo počul.
„Hej. A čím bližšie, tým otravnejší, takže si daj pohov. Čau,“ a otočil sa na odchod.
„Idem od Tsunade.“
Sasuke zaúpel a odolával pokušeniu si povzdychnúť alebo prevrátiť očami. Dúfal, že ho volala na misiu alebo niečo podobné, no prečo by posielala Shikamara? Hádam to neznamenalo, že ho vtedy absolútne nebrala na vedomie a...
„Máme ďalší prípad.“
„Nie,“ hlesol, „nie...“
Nepovedal som jej azda dosť jasne, že toto už robiť nebudem?!