Kriminálka Konoha ~ Zrazu sú predošlé štyri kroky úplne zbytočné [05]

„Kin?!“ zvýšeným hlasom sa jej spýtal Satori a jeho dcéra sklonila hlavu. Sasuke sa musel veľmi kontrolovať, aby ju neschytil za plecia a nezatriasol ňou, aby už konečne začala hovoriť. Bol si istý, že vedela niečo o Sakurinom vrahovi a teraz bude musieť rozprávať.
„Kin, nerozprávaj hlúposti!“ zahriakla ju Han a chcela ju odtiahnuť z izby. Lenže to Sasuke nechcel nedovoliť. Podišiel o pár krokov ku Kin a hoci medzi nimi ešte panovala vzdialenosť dvoch metrov, Han sa naňho vražedne pozrela a pohľadom ho varovala, aby sa už neopovážil priblížiť.
To Sasuke ani nepotreboval. Len chcel zaistiť, že ak sa tá malá Kin pokúsi utiecť, zabráni jej v tom.
„Pán Kuroji,“ ozval sa Shikamaru, „je vám dúfam jasné, že na základe toho, čo vaša dcéra povedala, ju musíme vypočuť.“
„Samozrejme,“ Sasuke si vedel predstaviť, že Satori prikývol. Neobrátil sa, stále pozoroval Kin. Najprv na jej tvári videl strach, no teraz sa tam začalo črtať odhodlanie. Bude hovoriť, „Han, nechaj ju. Kin, hovor.“
Mladšie dievča sa trasľavo nadýchlo a podišlo bližšie ku Shikamarovi a svojmu otcovi, pričom oblúkom prešla okolo Sasukeho. Sasuke ju sledoval pohľadom, až stál čelom ku tým trom osobám a chrbtom Han. Aspoň mu bude prepaľovať chrbát a nie ksicht.
Pomalým krokom došla až ku gauču a sadla si. Ruky mala v päsť, aby zastavila triašku, položené na kolenách. „Shinao mal plán a požiadal ma o pomoc.“
„Aký plán?“ spýtal sa jej ostro Satori, no Kin pokračovala akoby ho nebola počula.
„Chcel ochrániť klan. To mi povedal. Nevedela som celý plán. Ale ona vedela.“
„Ona...myslíš Sakuru?“ overoval si to Shikamaru. Prikývla.
Takže predsa len ju zabil Shinao! Sasuke si bol istý, že z nejakých neznámych príčin veril Sakure. A potom zrazu prestal. Keďže sa jej zveril s tým, čo chcel urobiť, nech to bolo čo chcelo, musel sa jej zbaviť. Lebo vedela priveľa. Ten výkrik, že vraha nenájdu- zrejme narážala na to, že ušiel a vie sa dobre skrývať.
„Zabil ju, že?“ spýtal sa chladným hlasom a kráčal k nej. Zastal až pri nej a týčil sa nad ňou. So strachom v očiach naňho pozrela a pokrútila hlavou, „Neklam,“ precedil pomedzi zuby.
„Neklame,“ povedal s istotou Satori.
„Ako si môžete byť taký istý, pán Kuroji?“
„Lebo...“
„Otec!“ sykla Han a pokrútila hlavou, „To nesmieš!“
„Kin, pokračuj, prosím,“ Satori predošlú vetu nedokončil. Sasukeho podozrievavý pohľad opäť spočinul na Kin.
„Nevedela som o tom pláne veľa. Mala som byť len akási menšia pomoc. Oni dvaja boli hlavný sprostredkovatelia, nechcel, aby som sa do toho miešala. Povedal, že čím menej ľudí o tom bude vedieť, tým lepšie.“
„Čo plánovali?“ spýtal sa spoza neho Shikamaru.
„Preboha živého!“ skríkla Han, „Dajte jej aspoň trochu životného priestoru.“
O dva-tri kroky cúvol, no nespustil z nej oči. Kin už nemala ruky v pästiach a dýchala pravidelnejšie. Dokonca ani neuhla pred jeho oceľovým.
„Viem, že mal niekto zomrieť. Nepovedali mi meno. Možno mi neverili a ani sa im nečudujem,“ uhla pohľadom a jej sestra k nej pribehla, sadla si k nej a objala okolo pliec.
„Robíš správnu vec,“ upokojovala ju.
„Mal zomrieť iba jeden človek. Na tom pracovali. Neviem, aké úlohy v tom hrali, viem len, že sa stretli už dávnejšie. To mi povedal Shinao. Že ju pozná a že mu už pomohla.“
„Nepovedal ti o tom viac?“ vyzvedal Shikamaru.
„Nie. Pýtala som sa, ale vždy mi odvetil, že mi to povie potom.“
„Prečo si myslíš, že nenájdeme Sakurinho vraha? Očividne vieš, kto to je. Je to tvoj brat? Preto ušiel? Možno im nevyšiel ten plán, a tak sa jej musel zbaviť, aby nikomu nič nepovedala. To by vysvetľovalo ten odkaz,“ pozrel sa na Shikamara cez rameno a ten prikývol.
„Čo? Nie! Shinao ju nezabil! Jej vraha nenájdete preto, lebo Sakura nie je mŕtva!“ vyhŕkla Kin a Sasukeho až zamrazilo. Čo mu to dievča práve povedalo? Videl predsa jej telo! Bola to ona! Nemohla to byť premena, lebo po smrti sa zruší a nekopíruje DNA. A DNA testy predsa jasne dokázali, že to je Sakura.
Nemohla byť nažive. Aj keď veľmi chcel, aby tu teraz nemusel stáť a riešiť jej vraždu, nemohol svoj mozog presvedčiť, že by to mohla byť pravda.
Nekontrolovateľne krútil hlavou.
„Klameš!“ skríkol.
„Sakura je mŕtva,“ podporil ho Shikamaru, „Takže to, čo hovoríš je lož.“
„Neklamem!“ postavila sa a zúfalo na nich pozerala, „Sakura je nažive! Neviem, kto je mŕtvy, ale Sakura isto nie!“
„Neklame,“ pristúpil ku nej otec a položil jej ruku na rameno, „viem, to lebo...“
„Otec,...“
„Nie, Han. Viem, že mám chrániť svoju rodinu a to práve robím,“ otočil sa ku nim dvom, „Mojou schopnosťou je, že dokážem odhaliť klamstvo. Túto schopnosť som používal počas nášho rozhovoru,“ pozrel sa priamo na Shikamara, „a taktiež aj počas Kininho rozprávania. Za celý čas nepovedala ani jednu lož.“
„A vy si teraz myslíte, že vám to zhltneme?“ odfrkol si Sasuke. To si azda nemyslí, že uverí niečomu takému absurdnému, „Mohli ste si to vymyslieť.“
Satori vypol hruď a založil si ruky na prsiach. „Povedzte mi, pán Uchiha, niečo, o čom nemám ako vedieť. Pravdu alebo lož, to je jedno. A ja vám poviem či klamete, alebo nie,“ vyzval ho.
„Dobre,“ súhlasil s touto smiešnou hrou, „Neznášam Shikamara.“
Cítil, že Shikamaru prevrátil očami a popod nos si zamrmlal to svoje otrava, čo ho tak iritovalo.
„Lož. Niekedy vás štve, ale v podstate to nie je neznášanlivosť,“ odvetil Satori.
„To je od teba milé, Sasuke,“ ozval sa Shikamaru a menovaný zaškrípal zubami.
„Vidím, že mi stále neveríte. Čo takto vy, pán Nara?“
Sasuke sa na neho obzrel a on pokrčil plecami. Satori to bral ako súhlas a vyzval ho pohybom ruky smerom k nemu.
„Keď som mal štyri roky, rozbil som mame vázu s ružovými kvietkami. Zobrala to ako nehodu a ani ma nevyhrešila.“
„Lož. Kvietky boli modré a dostali ste taký výprask, že si sa na zadok nesadli asi tri dni,“ odpovedal so smiechom Kuroji. Shikamaru naňho vyvalil oči. Sasuke vydal zvuk medzi dusením a smiechom.
„Presne,“ hlesol.
„Ale ako ste vedeli o tej farbe a bitke?“ zaujímal sa Sasuke. Dobre, odhalil jeho otravného parťáka, že klame a že mal zmaľovaný zadok, ale vyzeralo to tak, že vedel, čo sa vtedy stalo. Ako? „Namiesto klamstva vidím pravdu. Tak viem, že niekto klame. A Kin neklamala.“
„Kryjete ju,“ obvinil ho Sasuke.
„Tak a dosť!“ ozvala sa Han sediaca na gauči, „Celý čas tu niekoho obviňujete! Ako sa opovažujete?!“
„Han,“ prísnym hlasom ju zahriakol otec a ona zmĺkla. Gániť však neprestala. Potom už hovoril k nim, „Myslíte si to, pretože Kin je moja dcéra? Že preto ju chránim? Nie,“ pokrútil hlavou, „je to síce kruté, ale svoje deti som odjakživa učil, že za všetko zlé, čo urobia, ich stihne trest.“
„Dobre. Ale Sakura je mŕtva. Kin tvrdí, že nie. A vy tvrdíte, že hovorí pravdu. To mi akosi nesedí.“
„Sasuke má pravdu, pán Kuroji. Všade bola jej krv, dokázali to testy DNA a tie sa nedajú sfalšovať...“
„Všetko to narafičili. Krv bola jej, ale ona si ju odobrala. Malo to byť tak, že by ste v jej byte našli kaluž krvi, toľko krvi, že by si nikto nikdy nebol pomyslel, že by to niekto mohol prežiť. Mali nastražiť lístoček, aby ste si mysleli, že niekto mal dôvod ju zabiť. A potom sa mali vrátiť sem. Bolo potrebné, aby Sakura na nejakú dobu zmizla z Konohy bez toho, aby ju niekto hľadal alebo kládol otázky. Tá krv bola podhodená!“
„Dobre. Ale jej telo nie. Aj keby to bola premena, po smrti sa zruší,“ argumentoval Sasuke.
„Možno to bola premena predmetu alebo nejakého už mŕtveho tela,“ nedala sa Kin.
„Vylúčené. Taká premena sa zruší, keď sa daný predmet alebo telo prebodne. Tsunade vykonala pitvu, zistilo by sa, že to nie je ľudské telo alebo nejaký fígeľ,“ povedal Shikamaru a Sasuke prikyvoval. Čo im povedia teraz? Nech mu len starý Kuroji nehovorí, že nekryje svoju dcéru! Pozrel sa naňho a vyzeral absolútne zmätene. To Sasukemu nesedelo. Veď keď verí svojej schopnosti...
Kin zbledla a klesla späť na pohovku.
„Si v poriadku?“ okamžite sa pýtal Shikamaru a Kin prikývla.
„Otec,“ ozvala sa trasľavým hlasom a so slzami v očiach sa pozrela na otca, „asi viem, kde je Shinao,“ vzlykla.
„Čo? Kin! Hádam si nemyslíš, že...! Otec...?“
„Môj syn,“ hlesol tichým hlasom Satori a aj on si sadol. Ponoril svoju tvár do svojich rúk.
„Čo sa tu deje?“ dožadoval sa odpovede Sasuke. S otáznikom v očiach sa pozrel na Shikamara, no ten len pokrútil hlavou.
„Si pripravený povedať im aj toto?“ spýtala sa Han svojho otca. Ten zdvihol zrak a prikývol.
„Inak nepochopia,“ potom si odkašľal a povedal: „Shinaova schopnosť je prebrať na seba podobu hocikoho, koho sa dotkol. Kin,“ obrátil sa na dcéru, „šiel v tom čase, keď mala Sakura ujsť, Shinao do Konohy?“
„Áno. Mali nafingovať jej smrť. Šiel jej pomôcť a potom ju mal bezpečne prepraviť tu. Mala na seba vziať inú podobu a prísť za mnou. Shinao sa mal vrátiť domov, aby nevzbudil podozrenie. No on sa s ňou nevrátil. Povedala, že ho niečo zdržalo a že o chvíľu príde. Možno...možno vedela, čo sa stalo, no aj tak chcela pokračovať v pláne.“
„Môže prevziať aj DNA? A po smrti sa nevrátiť do svojej podoby?“ uisťoval sa Shikamaru.
„Áno. Zmeniť sa vie každý shinobi. No len on to vie...vedel,“ opravil sa, „urobiť dokonale.“
Sasukemu sa zahmlilo pred očami. To teda znamenalo, že...že Sakura je nažive. Je niekde vonku a je nažive! Kútiky úst sa mu trochu vyzdvihli, hoci vedel, že rodina smúti, nemohol si pomôcť. Pozrel sa na Shikamara a ten prikývol. Na tvári mu bolo vidieť úľavu.
„Kde je Sakura teraz?“ spýtal sa Kin, ktorá len pokrčila plecami.
„Pre istotu mi nepovedala, kam ide. Išla smerom na Trávnatú, no neviem či tam ešte stále je. Odišla hneď po vašom,“ pozrela sa na Shikamara, „príchode. Nechcela, aby ju niekto našiel.“
„Kde bola celý čas?“ chcel vedieť Satori.
„V starej chatrči na konci mesta.“
„Dobre,“ povedal odhodlane Sasuke, „dobre,“ zopakoval, „musíme ju nájsť! A to čo najskôr!“
„A potom čo? Pôjdete domov do Konohy, že? Lebo jej vrah v podstate neexistuje. Vy si budete žiť šťastne a my nebudeme vedieť, kto zabil nášho brata!“ vybafla naňho nepriateľsky Han.
„Máme vyriešiť vraždu tela, ktoré sa našlo v Sakurinom byte. Nebola to ona, bol to váš brat, ale vyšetrovanie sa tým nekončí,“ povedal jej z ostra. Ona sa naňho pozrela ohromene s otvorenými ústami, „Nájdeme toho, kto za tým je. Pretože je možné, že práve on je tá osoba, ktorú chceli zabiť.“
„Povedali ste, že boli dvaja,“ ozval sa Satori.
„Teraz to už dáva zmysel,“ povedal Shikamaru Sasukemu, „Sakura bola doma sama. Prišiel za ňou Shinao, aby začali svoj plán. A potom tam vyšiel vrah. Bol len jeden.“
Sasuke prikývol. „A zrejme len Sakura vie, kto za tým všetkým stál. Práve preto ju musíme nájsť skôr, ako to urobia oni.“

Prešlo už päť dní, čo odišla zo Zeme Vodopádov. Päť dní premýšľala či sa už môže vrátiť a dokončiť, čo so Shinaom začali. Ani nechcela pomyslieť, ako sa ľudia z Konohy dostali až do Vodopádovej. Aké stopy tam nechali? Možno sa zmenilo Shinaovo telo, keď zomrel. Predsa len nemohol vedieť či to premena vydrží aj po smrti, lebo nikdy predsa nebol mŕtvy.
Až doteraz.
Ten chlap...prekvapil ich. Už bolo takmer všetko pripravené. Už im chýbala iba jedna vec a vtom tam vtrhol ten muž. Bojovali proti nemu spolu, no po istom incidente Shinao uvážil, že Sakura mu tam iba zavadzia, a tak ju poslal preč. Keď sa vrátila späť, lebo jej nedalo pokoja, čo sa s ním stalo, bolo už neskoro.
Keď si všimla ranu, pomyslela si, že keby prišla iba o pár minút skôr, prežil by. Teraz by už možno bolo po tej vražde, ktorú plánovali.
Nemala otáľať. Už mala dávno všetko pripravené, keď za ňou prišla Kin s tým, že niekto príde vyšetrovať vraždu. Keby sa toľko nebála, bolo by už dokonané. Lenže zaváhala.
Ležala na chrbte na posteli s pohľadom zapichnutým do stropu. Zajtra sa vráti. Áno, nemôže čakať. Zhlboka sa nadýchla a odhodlane prikývla, i keď bola v izbe úplne sama.
Počula kroky dvoch osôb na chodbe. Majiteľ hotela zrejme ukazuje izbu novému návštevníkovi. Zastali blízko ich dverí, ale neriešila to. Vedela, že izba oproti je voľná.
„Tu, pane,“ počula tlmený hlas, „Nech sa páči - kľúč.“
Potom počula, ako odchádza. Na chodbe bolo ticho, čo jej prišlo zvláštne. Potom počula, ako niekto vkladá kľúč do zámky jej dverí. Jej?! Prudko sa posadila na posteli. Prečo by niekomu dával náhradný kľúč od jej izby. Nebolo možné, že by sa pomýlil a myslel si, že je jej izba voľná. Vedela, že náhradné kľúče mal od ostatných oddelené.
Toto mohlo znamenať iba jedno.
Našli ju.
A chcú ju zabiť.
Tep sa jej zrýchlil a začala prerývane dýchať. Oblial ju strach.
Bleskurýchlo vstala z postele a schmatla ruksak, ktorý mala položený na druhej strane izby práve v momente, keď sa dvere otvorili. Nemohla vyjsť nimi, do úvahy teda prichádzalo iba okno. Rozbehla sa k nemu.
„Sakura!“ skríkol. Hlas jej pripadal povedomý, ale v tom zmätku sa neobťažovala rozmýšľať nad tým, komu patrí. Ani sa len neotočila. Mysľou jej preblesklo jediné: útek!
Už mala otvorené okno, stačilo jej cezeň prejsť a skočiť dole, no útočník ju schytil okolo pása a stiahol od neho. Ticho skríkla a začala sa mykať. Vymrskla sa mu a poriadne mu vrazila, lebo ju ešte ako tak držal. A vyzeralo to tak, že ju nechcel pustiť.
„Do r*ti, Sakura! Toto by zrušilo aj Shinaovu premenu!“ zanadával a ona zamrela s jednou nohou prevesenou cez rám okna. Vedel o Shinaovej schopnosti, teda nemohol byť tým, kto ich napadol v Konohe. Ten o tom nemal ani tušenia.
Pomaly sa otočila a zhíkla.
„Sasuke!“ okamžite vrátila nohu späť do izby a šokovane naňho pozrela.
Nevedela či sa má tešiť, alebo nie. Mala by byť rada, že za ňou prišiel Sasuke, že ju našiel. No na druhej strane ju zvierali obavy, že Sasuke zrejme nie je jediný, ktorý prišiel na to, že je nažive a že sa tu schováva. Koľkí ďalší sú na ceste sem?
Radosť nahradil strach a ten jej bránil, aby sa k nemu rozbehla a objala ho aj napriek tomu, že by ju hneď odstrčil.
„Hej,“ zamrmlal, „čo to do teba vošlo? To sa nemôžeš pozrieť, na koho útočíš?“
„Ja...ja...“ nevedela sa vykoktať. Prišlo jej ľúto, že Sasukemu vrazila. Previnilo sa pozrela na svoju ruku, ktorou mu vrazila a potom dala nenápadne ruky za chrbát, ako keby tým mohla vymazať to, čo sa stalo „som si myslela, že ma chceš zabiť.“
Sasuke si povzdychol a prevrátil očami. „Na to som mal dosť času, nemyslíš? Tých pár rokov som ťa mohol zabiť niekde na misii a zvaliť to na nepriateľa.“
Sakura sa usmiala a trochu pookriala. Potom zvážnela.
„Prečo si tu?“
„Pretože ťa so Shikamarom hľadám už pár dní. A pretože ťa beriem domov,“ podišiel ku nej a ona cúvla.
„Nie,“ pokrútila hlavou, „nemôžem. Mám niečo na práci,“ teraz už bolo neskoro cúvnuť. Shinao za ten plán položil život. Položil za ňu život. Položil život za svoju rodinu. Bola by neúcta voči nemu, keby sa teraz stiahla. A taktiež to bola posledná vec, ktorú pre neho mohla urobiť.
„Ja viem. Vraždu budeš musieť preložiť, teraz sa mi to nehodí.“
„Odkiaľ to vieš? Kin, že?“ hneď si aj odpovedala, „Myslela som, že to udrží tajomstvo,“ precedila pomedzi zuby mierne naštvane.
„Jej otcovi sa fakticky nedá klamať, nemôžeš jej to mať za zlé. A vyhnúť vypočúvaniu sa tiež nemohla.“
„Ty vieš o jeho schopnosti?“ spýtala sa prekvapene. V klane Kuroji si predsa dávali pozor, aby to nikomu neprezradili. Ona o niektorých vedela, lebo na ne sama prišla a Shinao jej o svojej povedal a aj predviedol, „Moment,“ zarazila sa, „Povedal si vyšetrovanie?“ overovala si či dobre počula.
„Hej. Ja a Shikamaru sme riešili tvoju smrť. Teraz už riešime Shinaovu, lebo na mŕtvu vyzeráš fakt živo.“
„Vy ste tí vyšetrovatelia? Ako to? Zrušili ten zákaz o tom, že sa nemôžeme do Zeme Vodopádov vrátiť?“
„Nie, nezrušili. To asi vysvetľuje ich prekvapené výrazy, keď som tam vtrhol. To by ale stačilo. Ideme,“ kývol smerom k dverám a tváril sa nekompromisne.
„Ale ja to musím urobiť.“
„Máš v pláne zabiť osobu, ktorá chcela zabiť teba a zabila Shinaa?“ spýtal sa jej priamo. Následne na to nad ňou pokrútil hlavou akoby práve povedala...no...niečo nezmyselné. Sasuke to nechápal, samozrejme, že to nechápal, keďže nevedel všetky okolnosti.
Neodpovedala. Lepšie bude, keď nebude vedieť nič, pokiaľ sa to nestane.
„Áno alebo nie, Sakura.“
Ticho.
„Sakura, no tak! Možno sa to ani nebude musieť skončiť smrťou, lebo ho obviníme!“
„No tak, hovor!“
Odvrátila zrak a on si povzdychol a podišiel až k nej. Podoprel jej bradu a otočil jej tvár ku svojej. Bol tak blízko.
„Povieš mi to meno a pôjdeš so mnou, Sakura,“ povedal a nevyzeral trpezlivo. Vedela, že v takýchto prípadoch sa dokázal rozčúliť rýchlo, no aj tak pokrútila hlavou.
A stalo sa. Stratil trpezlivosť, schytil ju za plecia a zatriasol ňou, aby sa spamätala. „Dopekla, Sakura! Donedávna som si myslel, že si mŕtva! Chcel som zabiť každého podozrivého, alebo som si ich smrť aspoň predstavoval. A ty si nakoniec iba tak zmizla, aby si niekoho zavraždila. Chcem tak veľa, keď od teba žiadam jedno meno?!“
„Lenže jeho nemôžete zatknúť za vraždu. Zvlášť, keď je to moje slovo proti jeho,“ pípla.
„Má navrch?“
„Rozhodne.“
„Dobre, zabiješ ho po tom, čo mi povieš, čo sa stalo. Ak chceš, pomôžem ti, ale teraz už musíme ísť.“
„Lenže...ah!“ povzdychla si beznádejne a rozhodila rukami tak, ako sa len dalo, keď jej Sasuke ešte stále držal plecia, „Ono to nie je tak, ako si myslíš. Nejde len o zabitie je to... zložitejšie. Nemôžem tam za ním prísť, zamávať naňho kunaiom a potom ho zabiť, Sasuke! Je to...komplikované,“ posledné slovo povedala potichu.
„Dobre. Urobíme to podľa toho vášho plánu. Boli ste na to dvaja nie? Ty a Shinao. Shinao je neschopný pomoci. Takže ho nahradím. Niekoľko dní som robil parťáka Shikamarovi. S tebou to zvládnem. Tadá. Ale teraz už poď, musíš sa dať do poriadku. Celé dni si na úteku, musíš si oddýchnuť- myslím bez toho, že by si sa bála, že ťa niekto zabije,“ dodal, keď otvárala ústa, aby mu povedala, že oddychovala.
„Kto vie, že žijem?“ spýtala sa.
„Ja, Shikamaru, Satori, Han a Kin.“
„Nik viac?“
Pokrútil hlavou.
„Si si istý?“
„Stopercentne.“
Sakura si v duchu vydýchla. Takže je ešte stále relatívne v bezpečí. No na ako dlho?
„Ochrániš ma?“ spýtala sa ho tichým hlasom a so slzami v očiach.
„Samozrejme. Už v živote nechcem riešiť tvoju vraždu.“
Potom tomu už nemohla zabrániť. Zaborila mu tvár do trička a od úľavy sa rozplakala. Sasukeho telo stuhlo, zrejme ho jej reakcia šokovala. No potom ju akosi neohrabane objal a privinul k sebe a oprel si bradu o jej hlavu.
„Prečo reveš?“
„Som rada.“
„To je fakt divná reakcia na šťastie. Otravné.“
„Mal by si tráviť menej času so Shikamarom,“ zasmiala sa mu do trička Sakura. Cítila ako sa krátko zasmial.
„Keď ti niekedy poviem, že si otravná,...“
„Mám vedieť, že to nemyslíš vážne?“ skočila mu do reči.
„To nie. Iba mi pripomeň Shikamara a ja ti vymyslím iné prídavné meno.“
„Spoľahni sa.“
Zrazu jej všetko pripadalo normálne. Akoby sa nič z toho, čo zažila nestalo.