To je ako zlý sen 04

Song: Kari Sigurdsson - Desolate World

Nechápavo som na neho pozerala. To akože, mám vedľa neho sedieť a pozerať ako ostatní bojujú? Zbláznil sa? A čo by asi povedali, keby nás videli v pokoji sedieť a rozprávať sa.
Tak to teda nie! V ruke sa mi objavila katana.
„Tak nič.“ povedal Sasuke a postavil sa oproti mne.
Keďže sa k ničomu nemal, zaútočila som ja. Aj keď som sekala rýchlo, vždy sa včas uhol. Odvolala som katanu a skúsila ninjutsu. Skúšala som viaceré útoky, vodné aj ohnivé, ale vždy sa uhol. Neútočil, len sa uhýbal útokom.
„Prečo nebojuješ?“ opýtala som sa ho.
„Už som ti povedal, že s tebou nechcem bojovať.“ povedal.
Nevedela som čo robiť. Len som tam stála a pozerala na neho. Musela som si priznať, že ani ja som nepoužila plnú silu. Boj kamarátov som ani neregistrovala.
„Ide o to, chcel by som sa vrátiť do Konohy, ale až za nejaký čas. Najskôr, musím vyriešiť pár neodkladných vecí. Ale, prosím ťa, ešte to nikomu nehovor. Radšej nech si stále myslia, čo doteraz, ako keby mi chceli pomôcť. Bude to jednoduchšie.“ zadíval sa na mňa.
„Prečo mi to vlastne hovoríš? Vôbec sa nepoznáme. Nevieš ako sa volám a vidíme sa druhý raz.“ nechápala som.
„Vlastne ani neviem, čo ma to napadlo. Jednoducho, keď sa na teba pozriem, mám nutkanie ti všetko povedať.“

Nechápal som to. Prečo jej to tu všetko hovorím? Kde mám istotu, že to nepobeží povedať Narutovi?
„Neboj sa, nikomu to nepoviem. Ani ťa nebudem presviedčať, čo je pre teba najlepšie.“ pozrela sa na mňa, ako keby vedela o čom premýšľam.
„Ehm...nebola si včera niekde v blízkosti jazera?“ opýtal som sa nevinne.
Keď som videl jej výraz, musel som zadržovať smiech. Vyzerala tak neveriaco a nad maskou bolo vidno ako sa červená. V tej chvíli, vyzerala neuveriteľne roztomilo.
„Čo...ako...si to...?“ nevedela čo povedať.
Vybral som z vrecka dva pierka a ukázal jej ich. Vysvetli som jej odkiaľ ich mám.
„A to som si myslela, že to už ovládam.“ povedala skľučujúco.
„To je v poriadku. Naozaj.“ povedal som jej.
„Aj tak si myslím, že by sme tu nemali len tak stáť.“ povedala.
Nekomentoval som jej zmenu témy. Nechcel som ju trápiť.
„Orochimaru bude bojovať, dokým nezíska ten zvitok.“ pokrčil som plecom.
„Tak čo spravíme?“
„Mohol by som nenápadne odviesť pozornosť, len daj ostatným vedieť, že sa majú vypariť.“
„Nezistí to Orochimaru?“
„Nemusíš sa báť. Všetko bude v poriadku. Ak by sa niečo stalo, viem sa o seba postarať.“
Už som sa chystal na odchod.
„Počkaj...ako sa vlastne voláš?“ napadlo ma, že to stále neviem.
„Nikki.“ odpovedala.
„Ja som Sasuke.“
„Ja viem.“ usmiala sa.
Úsmev som jej vrátil a vytratil sa.

Vážne som mala kamarátsky rozhovor so Sasukem a užívala som si ho? Svet sa zbláznil. Rýchlo som dala vedieť kamarátom, čo sa chystá. Našťastie hneď pochopili, čo majú robiť. Dokonca aj Naruto.
Keď v diaľke zaznel výbuch, všetci sa tam na moment pozreli, a to bol ten moment, keď sa tým Kakashi a tým 8, premiestnili pár dostatočných kilometrov od bojiska. Ja hneď za nimi. Rýchlo sme sa vybrali domov, aby nás nedobehli, v prípade, že nás sledujú.
Za tri dni sme boli doma. Kakashi išiel za Tsunade-sama so zvitkom a my všetci domov, poriadne sa vyspať.
Pred spaním som sa ešte najedla a osprchovala. Potom som sa prepadla do ríše snov.

’Takže, Nikki. Konečne viem jej meno.’
Teraz som o nej premýšľal ešte viac. Dúfam, že sa čoskoro zasa uvidíme.
Keď sme prišli do sídla, osprchoval som sa a šiel spať.

Ráno som vstala s dobrou náladou. Konečne mám týždeň voľno. Obliekla som si letné šaty, keďže bolo vonku strašne teplo a zopla vlasy, aby mi nezavadzali. Obula som si jednoduché baleríny a vyšla von. Zamierila som do Ichiraku Ramen, kde už sedel Naruto.
„Ahoj Naruto, čo tak skoro?“ opýtala som sa a prisadla si.
Objednala som si Miso ramen a upriamila pozornosť na Naruta.
„Celý týždeň na misii som málo jedol, tak dopĺňam zásoby.“ usmieval sa.
„Tak to musím aj ja.“ úsmev som mu vrátila.
„Nikki?“ zadíval sa na mňa.
„Áno?“
„Ty si bojovala so Sasukem, však?“ sledoval ma.
„Áno, bojovala.“ pozrela som na neho a snažila sa zistiť, na čo myslí.
„Ja len, že som vás nevidel, tak som sa chcel opýtať ako sa Sasuke správal. Či je nejaká šanca, že ho privedieme späť. Keby tam neboli všetci, mali by sme väčšiu šancu.“ povedal skľučujúco.
„Správal sa ako vždy. Je mi to ľúto.“ nerada som mu klamala, ale ešte musí vydržať.
Dúfam, že mu to nebude trvať dlho. Nerada vidím kamarátov smutných.
„Už si počula, že Sakura a Ino zajtra večer robia ďalšiu party?“ pokračoval, teraz už v lepšej nálade.
„Tak skoro? Tie sa nezaprú.“ smiala som sa.
„Dúfam, že prídeš. Robia ju tiež preto, lebo prídu piesoční súrodenci na nejakú konzultáciu za Babčou.“
„Aj tí traja tu sú celkom často. Jasné, že prídem. To by som si nenechala ujsť. Ale piť, rozhodne nebudem. Nechcem, aby to dopadlo ako minule.“ striasla som sa.
„A čo sa stalo minule?“ pýtal sa zvedavo.
„Ale nič. Len mi bolo riadne zle, ešte ďalšie dva dni.“
„Aha. To aj mne. Ale aj tak vždy pijem.“
’Fuuu...tesnotka. Som blbá? Prečo som to vytiahla? Našťastie, toto je len Naruto. Iní by sa toho asi chytili viac. ’
Rozlúčila som sa s ním a začala sa prechádzať po uliciach.
’Tak, čo idem teraz robiť? ’ Rozmýšľala som po pár hodinovom blúdení.
„Nikki!“ niekto na mňa zakričal.
Otočila som sa za hlasom. Stáli tam Temari a Kankuro.
„Ahojte, myslela som si, že prídete zajtra.“ povedala som veselo.
„Mali sme, ale niektoré veci museli Kágovia vyriešiť už dnes.“ vysvetlila mi Temari.
„Takže Gaara, už je v kancelárii.“ povedala som skôr, len pre seba.
„Áno je. A ja idem ešte za Shikamarom.“ lúčila sa s nami Temari.
Osamela som s Kankurom. ’Ako sa mám správať k chalanovi, s ktorým som sa po pár hodinovej známosti, ocitla v posteli? ’
„Takže, nezájdeme niekam?“ navrhol.
„Jasné, prečo nie?“
Vyrazili sme spolu po uliciach.
„Vieš...rozmýšľal som ako sa mám k tebe správať, po tom incidente a do záznamu, ešte som stále urazený.“ zatváril sa smutne.
„Tak prepáč, to som nechcela. Samozrejme, že máš vážne dobré sexy telo.“ zatvárila som sa pobavene.
„Však je viem. A ospravedlnenie prijmem, len vtedy, ak pôjdeš so mnou do baru, dnes večer.“ povedal rozhodne.
„Tak fajn. Aj tak nemám iné plány.“ súhlasila som.
Zašla som ešte domov, oddýchnuť si. Vyvalila som sa na pohovku a natiahla sa ako mačka.
’Na chvíľu si zdriemnem a potom sa pripravím na stretnutie s Kankurom. ’
Po pár hodinovom oddychu som sa začala pripravovať. Rozpustila som si vlasy, trochu natočila a prečesala, aby mi nestáli na všetky strany. Obliekla som si pohodlné tričko a kraťase a obula baleríny.
Vyšla som z dverí, a už na mňa Kankuro čakal, bez toho všetkého líčenia. Vypadal naozaj dobre.
„Dobrý večer, spanilá lady, ste pripravená na dávku zábavy, ktorá sa volá Kankuro?“ povedal slávnostne a podal mi ružu.
So smiechom som si ju zobrala.
„Ale iste, my lord.“ snažila som sa o vážny tón, ale veľmi sa mi to nedarilo.
Vošli sme do veľmi slušného baru. Sadli sme si za stôl a objednali drinky. Pol hodinu sme len sedeli, pili a rozprávali sa o všetkom možnom.
„Zatancuješ si so mnou?“ spýtal sa nečakane.
„Rada.“ usmiala som sa.
Vyšli sme na parket, k pár tancujúcim párom. Zobral ma do náručia, pretože začala hrať pomalá pesnička. Vážne som si celý večer užívala. To som si myslela, že Kankuro je nejaký playboy, z jeho prvej reakcie na mňa.
Keď sa blížilo k druhej hodine ráno, rozhodli sme sa ísť domov. Odprevadil ma k domu, pred dvere.
„Ďakujem. Vážne som si to užila. Už som potrebovala rozptýlenie.“ povedala som mu úprimne.
„Aj ja som si to užil, ako už dlho nie. Som rád, že som ťa zase stretol. S nikým iným nemám prvú skúsenosť v posteli.“ zasmial sa.
„Baka.“ úsmev som mu vrátila.
„Tak, dobrú noc.“ popriala som mu.
„Dobrú, aj tebe.“ naklonila som sa k nemu a dala mu pusu na líce.
Vošla som dnu a zavrela za sebou dvere. Dala som si rýchlu sprchu a ľahla do postele s myšlienkou, prečo som, preboha, bola v bare deň pred party. Ach, jo.