Láska z Konohy 23 - Prírastok do "rodiny"

Dôležité!

Malý príhovorček na začiatok...
Joshina... Dúfam, že ma nezavraždíš za tento diel Ja neviem, tak mi to nejako vyšlo s tým Hidanom, nehnevaj sa prosím
Taktiež Vám všetkým ďakujem za krásne komentáre, dúfam, že si to aspoň trochu užijete
Arigato

Ten pavúk ma tak, vydesil, že som totálne spanikárila. Vyskočila som a začala po ňom dupať, kým s vyvalenými vnútornosťami neležal na zemi. Nohy sa mu stále nechutne hýbali. Fuj, ja tak neznášam pavúky!! A ktovie, koľko ich tu ešte je? Naraz mi prišlo nevoľno. Toto miesto je totálne nechutné.

No ešte viac ako toto mi dych vyrazil Deidara. Prirútil sa, akoby mu išlo o život, podotýkam, že bez trička (ach, ja zhorím v pekle!) celý spotený a to ako sa tváril... Nikdy som si nemyslela, že v jeho tvári uvidím strach.
A keď na mňa začal vrieskať... On sa o mňa vážne bál? Na moment ma to potešilo, ale dostatočne rýchlo som sa spamätala, na mňa si vyskakovať nebude!

Trochu sme si pokričali, potom som sa mierne upokojila, ale keď povedal: „Môžem ja za to, že tu ženy neupratujú?“, mala som takú chuť zmlátiť ho, ako už dávno nie. Sexistický hajzlík.
„Prečo si to neupraceš sám, veď výzor na to máš.“ Hehe, už nám pekne červenie. Zachechtala som sa a prešla popri ňom mieriac ku schodom, pričom som ho ešte drgla plecom. To som asi robiť nemala.

Drsne ma chytil za plece a sotil na gauč. Chcela som ihneď vyskočiť, ale nohy mi prikľakol a oboma rukami mi tie moje znehybnil. Ten hod mi trochu vyrazil dych.
„Došľaka Deidara, čo blbneš?!“ vrtela som sa, ale on na to kašľal. Naklonil sa nado mňa, až ma jeho vlasy šteklili na líci a krku. Belasé oči zazerali, pery mal pevne stisnuté. Ako som sa na neho dívala, nemohla som, nie, nechcela som sa pohnúť.
Pootvoril pery a neustále mi hľadiac do očí hlbokým hlasom povedal:
„Treba ťa presvedčiť, že som muž?“

Celým telom mi prešla triaška a srdce sa mi bláznivo rozbúchalo. Č-čo, o čom to hovorí... Na tvári som pocítila jeho horúci dych a privrela som oči. Čo to zase robím, veď som si povedala, že už... A stratila som niť.
Naklonil sa až boli naše pery od seba len pár milimetrov. Zavrela som oči a...
„Fííha!“ Miesnosťou sa ozvalo hvizdnutie. Dokorán som roztvorila oči a uvedomila si, že Deidara sa ma práve chystal pobozkať (znova!!) a ja som sa nebránila (... znova!!).

S ním náhly vpád Kisameho, Sasoriho a Itachiho veľmi nezamával. Zastavil sa a len si vzdychol. Zase mnou prebehli zimomriavky. Následne sa unavene zdvihol a pustil ma. Rýchlo som sa posadila.
„Ale ale, kvôli nám nemusíte prestávať, my sme sa len prišli najesť. Do kuchyne.“ Povedal Kisame posmešne a prekrížil si ruky na prsiach. Sasori pomaly podišiel k stolu a sadol si a Itachi si nás premeriaval zvedavým pohľadom.

- - -

Dofrasa, tí blbci prichádzajú vždy v najnevhodnejšej chvíli, hm! Sú otravnejší ako Tobi. Vlastne, to im trochu krivdím. Ale to je jedno!
Priznávam, nemal som to v úmysle. Ale keď sa mi vysmiala, riadne ma to naštvalo, veď koho by nie? Trochu som sa prestal ovládať... A ona sa nebránila.

Absolútne ju nechápem! Nechá ma pobozkať ju, potom sa naserie, znova sa nechá takmer pobozkať... Ani si nechcem predstaviť čo ma čaká, keď ju znova uvidím, hm. Ale stálo to za to, pomyslel som si a usmial som sa. Prečo tam museli prísť tamtí?!
„Debili.“ Zasyčal som a vybehol po schodoch.

Na chodbe som začul ženský chichot. No moment.
Zvraštil som obočie. Konan tu nie je, odišla na misiu hneď poobede. A Katema je dole. Čo do...
„Hidan, prestaň, teraz nie!“ Z Hidanovej izby sa ozývali zvláštne zvuky. Podišiel som k dverám a priložil na ne ucho.
„Joshina, vráť sa späť! Do****, nemôžeš ma takto nechať! Opováž sa...“
„Buď ticho, pre Jashina! Hneď sa vrátim, idem sa len napiť.“ Nestihol som odskočiť, keď sa dvere otvorili a ja som sa prepadol do vnútra, ako som sa opieral o dvere. Narazil som do niekoho, ale rýchlo som sa dvihol a podoprel sa rukou o zárubňu.
„Deidara, ty zkur**syn, tak ty si načúval?!“ zreval Hidan. „Vlastne, to je v pohode, možno sa dačomu priučíš. Zabudol som, že Katema na teba s*rie.“

Joshina tam stála a zízala na mňa. Popravde, bolo mi to trochu nepríjemné.
Mala polodlhé hnedé vlasy, sem tam s červeným pramienkom a žiarivé modré oči. Cez seba mala prehodenú... Nuž, len plachtu. Jeden nemusí dlho rozmýšľať čo tam tí dvaja robili...
„Drž pysk, hajzel.“ Vypľul som a zložil ruku z rámu dverí. „Ty máš teda vkus, hm.“ Zamrmlal som smerom k Joshine a obrátil sa na odchod.
„Počkaj!“

- - -

„Oi, Katema! Nechceš nasledovať svojho miláčika?“ spýtal sa Kisame a vyzeralo to, že si poriadne užíva toto podpichovanie.
Civela som pred seba a jediné, na čo som mohla pomyslieť bola Deidarova tvár tak blízko mojej. Srdce mi stále búšilo. Prečo som to nezastavila? No jasné, znehybnil ma, ale mne sa to... Mne sa to nejakým zvrhlým spôsobom páčilo.
Prudko som sa preplieskala. Nie, nie, nie!!! Žiadny Deidara, žiadne bozky, nie! Nemysli na to!
„Tak sa mi zdá, že ju náš blondiačik pekne vykoľajil.“ Počula som Kisameho šepkať.
„Sklapni, som úplne v pohode!“ skríkla som na neho a nadurdene som sa postavila. Sasori si ma len premeral nedôverčivým pohľadom.
„Keď myslíš.“

Odfrkla som si a rozbehla som sa k schodom. Narazila som do steny, za čo som si vyslúžila ich smiech. No super. Ignorujúc ich som sa obrátila a vybehla zo sídla von. Už mám toho dosť, musím ísť na vzduch, lebo ma porazí.

- - -

„Čo je, hm?“ Joshina si ma premerala a spokojne prikývla.
„Nič, pokračuj, rada som ťa spoznala Dei.“ A prešuchtala sa popri mne obalená plachtou akoby sa nechumelilo. Dei?! Čo to akože malo byť?!

„Hej, je tu nová, šéf ju včera prijal, len aby si vedel deilinko!“ zakričal Hidan.
Trochu ma to prekvapilo, myslel som, že je len jedno z tých dievčat, ktoré Hidan zvyčajne oklamal a potom ich obetoval tomu svojmu Jashinovi. No toto je zdá sa iné.
„Mne je to fuk, hm. A ešte raz ma nazveš deilinko, vypálim ti rybník!“

Zatresol som dvere. Pobral som sa smerom k svojej izbe, keď som si spomenul, že som nechal tašku s ílom a oblečenie pri jazierku. Pľasol som sa po čele, taký roztržitý som v živote nebol, hm. Som totálne v kýbli. No nič.

Zbehol som dole, kde si práve Joshina dopriala veľký pohár vody a tých troch kazisvetov. Tak by som ich nakopal, hm...
„Deidara! Hej, čo si hluchý?“ spýtal sa Kisame keď som nezaujato prešiel popri nich.
„Čo je, hm?“ zavrčal som a venoval mu prepracovaný zabijácky pohľad.
„Ohó, pozrite ako zazerá! Ja len, že keď sa budete s Katemou nabudúce po sebe váľať, nerobte to tu.“ Očividne ho baví robiť si zo mňa srandu, žraločisko hnusné. Odkedy je tu Katema, častejšie trúsi protivné poznámky.
„Kretén.“ Kiežby som si íl nezabudol. Len som zaťal päste a pokračoval v chôdzi. Nestojí mi za to, opakoval som si.
„Kisame, prečo sa do toho montuješ?“ chladne ho napomenul Itachi, na čo ten nereagoval. Nuž, nikomu nie je príjemné, keď ho napomína niekto mladší, hm.
„Kto je Katema?“ spýtala sa Joshina, ktorá to mlčky sledovala. Možno preto, že som bol mizerne naladený som jej len odvrkol.
„Čoskoro ju spoznáš.“ A konečne som odišiel.

Vlastne, zdá sa mi to, alebo šéfovi v poslednej dobe úplne preplo, hm? Nejako sa rozšupol s prijímaním nových členov. A navyše je to ďalšie dievča. Niežeby som proti dievčatám niečo mal, majú niečo do seba, hehe. No aj tak mi to príde divné.
Možno si myslí, že potrebujeme viac sily pri útoku na Naruta, hm. Mohol jednoducho poslať mňa!
No som celkom zvedavý, na základe čoho si vybral Joshinu. Asi bude dosť silná, keď ju tak rýchlo naverboval. Keď dokáže skrotiť Hidana, nebudú s ňou žarty, vydržať s ním v jednej miestnosti viac ako 10 minút je umenie. Samozrejme, nie lepšie ako to moje, hm. Na to nemá nikto.

Došiel som k vodopádu a pod stromom zbadal svoje veci presne tak, ako som ich nechal. Pobehol som a zohol sa po ne, no ako som sa narovnával, videl som, že pod stromom niekto leží. Bola to Katema.
Vyzeralo to, že spí, bola schúlená do klbka na lícach mala zaschnuté slzy.