Láska z Konohy 22 - Spojenec
Po včerajších udalostiach som len padol do postele unavený ako kôň, ani som sa neprezliekol. No bola to skôr emocionálna únava. Ako som čakal, Rozhovor s Peinom mi znova pekne dvihol tlak.
*
Ihneď, ako som odniesol Katemu do postele, Pein si ma zavolal. Akoby to nepočkalo do rána, hm.
„Tak hovor.“ povedal panovačne.
„Zdroj potvrdil, že Naruto má prísť odteraz o tri dni, hm.“ Pein kývol hlavou.
„Dobre. A čo Katema?“ Zagánil som na neho.
„O ničom nevie.“
„Poviem ti, mne je to srdečne jedno.“ Vyvalil som oči. „Ale tebe asi nie.“
Naklonil sa ponad stôl a oprel sa o obidve ruky. „Chceš ju chrániť, pravda? Dovoľ mi pripomenúť ti, že veľa času tu neostáva. Radím ti zabudnúť na ňu, očividne som sa v nej zmýlil.“ Znova sa narovnal. „Len tak sa nedá zlomiť.“ dodal ešte. Teraz som sa už nas*al. Tresol som päsťou do stola.
„Takže všetko to bolo úplne na h***o, hm?! Tvoje šéfovanie stojí za kok*t, rovnako, ako tvoje plány! Vravel si, že to konečne vyjde a vravel si, že sa jej nič...“ zreval som na neho, ale prerušil ma.
„To som nikdy nepovedal a ty sa teraz upokoj!“ zreval tiež. Stáli sme tam oproti sebe ako dvaja vlci vrčiaci na seba. „Zmizni Deidara a rob čo máš! Tvoj osobný život mám hlboko v r*ti, si tu, v MOJEJ organizácii, aby si robil, čo ti poviem! Buď sa dokážeš kontrolovať alebo nes následky! A to, že si nevieš udržať odstup, to o tebe niečo vypovedá. Za všetko si môžeš sám, lebo si svoju prácu nerobil poriadne!“
Keby pohľad mohol zabíjať, už dávno by bol mŕtvy. Obrátil som sa a na ceste k dverám som s frustrovaným výkrikom hodil stoličku o stenu. Kopol som do dverí a vypadol odtiaľ.
*
Po nejakom čase som sa trochu upokojil, ale spať som nemohol. Neustále som musel myslieť na to, čo sa práve stalo, a tiež na ten nešťastný bozk. Vlastne, nemal som veľa času nad ním premýšľať, a ani som nechcel, len som si vychutnával ten pocit zároveň s rastúcou nervozitou, čo sa stane, keď sa do tej izby vrátim.
Znova som si vyvolal spomienku. Na to, ako som si ju pritiahol, na každý jeden bozk, ktorý som jej vtisol na pery, na viečka... Každý bol vzácnejší než hocičo iné v mojom mizernom živote. Lebo bol zároveň posledný.
Prvýkrát v živote som plakal pre lásku.
Ráno som vstal neskoro. Osprchoval som sa a zatiaľ čo Konan vyrábala v kuchyni ďalšiu pohromu, v hlave som si dal veci do poriadku. To, že v srdci je bordel som už neriešil.
Počas obeda som Katemu pozorne sledoval spoza ofiny. Bolesť čo ma drvila vnútri som sa pokúšal nevnímať, ale chcel som, aby sa na mňa raz, aspoň raz pozrela. Nestalo sa.
Po obede, z ktorého som odišiel hladný (kašľať na to, neskôr si niečo uchmatnem z chladničky), som sa vytratil zo sídla s taškou plnou ílu a zamieril som do malej dolinky neďaleko. Z útesu padal dole vodopád do jazierka priamo pod ním. Bol tam tieň a príjemný chladný vzduch vďaka drobným kvapôčkám vody z vodopádu, ktoré rozprašoval vietor.
Vedľa jazierka takmer v strede doliny stál mohutný strom. Tuším to bol dub, miestami mal kôru obhorenú dočierna, inde zase bolo vidno stopy po zbraniach. Ale stále na ňom bolo dosť zelených listov, akoby sa odmietal vzdať všetkým tým útokom. Toto miesto sme používali na tréning.
Hodil som si plášť aj tričko pod strom a prešiel kúsok vedľa. Načrel som rukou do tašky a nabral plnú dlaň ílu. Na moment som zaváhal, lebo bolesť, čo som cítil sa konečne zmenila na hnev. Keby sa mi teraz niekto dostal do cesty, rozhodne by to neprežil. Potreboval som sa vybiť, dostať to všetko zo seba. Odhodil som tašku a bez milosti zaútočil na úbohý strom.
Udieral som, kopal, mlátil, trieskal, až kým mi nekrvácali hánky. Cítil som sa síce ubolene, ale trochu lepšie.
Kým som sa v predklone vydýchaval, premohla ma zvláštna triaška, ako nejaký inštinkt alebo čo. A potom som začul Katemin výkrik. Bez rozmyslu som sa rozbehol.
- - -
„Ako to myslíš?“ spýtala som sa snažiac sa zamaskovať rastúcu paniku. Dávala som si sakramentský pozor, ale aj tak... Ak sa to dozvedel, je koniec.
„Zistil som o tebe niečo veľmi zaujímavé...“ povedal a prešiel k stoličke pristavenej pri posteli na ktorej som sedela. Trochu zavŕzgala, keď sa usadil a oprel si lakte o kolená. V tejto pozícii si ma premeriaval čiernymi očami. Sťažka som sa nadýchla.
„Áno, a čo také?“ stále som sa nemienila vzdať. Náhle sa prudko postavil až som nadskočila a začal sa ku mne nakláňať.
„Itachi?“ spýtala som sa zmätene. Ignoroval to a priblížil sa viac, berúc medzi prsty prameň mojich vlasov. Priložil si ich k nosu a ovoňal. Seriózne som sa vydesila a chystala sa ho odsotiť, ale stiahol sa späť rýchlejšie, než som sa stihla pohnúť.
„Myslel som si...“ zamrmlal si popod nos, zatiaľ čo sa znova usadil.
„Katema, najprv ťa poprosím, aby si si zadovážila vlastné kozmetické pomôcky...“ začal vravieť a ja som vyprskla. Od nervozity, strachu z odhalenia a ohromnej úľavy.
„Vieš ty vôbec...“
„Áno viem ako zženštene to znie, bla bla bla.“ dokončil presne to, čo som sa chystala povedať s otráveným výrazom v tvári. Stále som sa chichotala.
„Druhá vec. Nedávno si tu mala návštevu.“ Smiech mi zamrel na perách. Mysľou mi okamžite preblesklo milón myšlienok. Bol tu Kiba? Ako to, že Itachi o tom vie? Prečo už dávno nie som mŕtva? A čo je s Kibom?!
Pozdvihla som zarazený pohľad do Itachiho očí, v ktorých sa zračil jeho mangekyou sharingan. Naraz som sa cítila ako v horúčke. Obraz pred očami sa mi rozmazával a chvel, sekal ako pokazený televízor, kýval sa zo strany na stranu. Potriasla som hlavou, no márne, nezlepšilo sa to a ako ozvenu som počula Itachiho hlas v mojej hlave.
„Teraz ma veľmi pozorne počúvaj, poviem to len raz.“ Zaklipkala som očami. „Nie je najmenší dôvod pre tvoju prítomnosť v Akatsuki. Konoha ťa ako špeha nepotrebuje, majú niekoho iného. Neviem čo presne je vo veci, ale rozhodol som sa. Ak chceš, pomôžem ti vrátiť sa späť a žiť normálny život. A neboj sa...“ trochu sa pousmial, „Tvoj priateľ je v bezpečí.“
Pomaly som sa otriasla. Nechápala som celkom, čo sa deje, ale akonáhle som začula slová "Kohoha" a "v bezpečí", zasiahla ma silná túžba po domove. Taká silná, až som sa takmer rozplakala. Prikývla som, lebo rozprávať som nemohla, genjutsu mi zväzovalo jazyk.
„Dobre. Urobíme to takto...“
- - -
Totálne zadýchaný som dobehol do sídla. Vletel som do obývačky, kde som našiel tiež udýchanú Katemu, ako s rozšírenými očami skúma mŕtve pavúčie telo. Ale dofrasa, to bolo teľa! Takého veľkého pavúka som ešte nevidel, hm!
Podvedome som cúvol, keď to hovado pohlo chlpatou nohou. Totiž, ten pavúk. Bez slova som tam stál a nevedel som, či ma to viac pobavilo alebo naštvalo. Vypustil som zopár posledných výdychov a potom som sa rozkričal.
„Doriti, toto už nerob, vieš jak som sa zľakol, hm?! Začneš vrieskať ako keby ťa niekto zabíjal a nakoniec je to len obyčajný pavúčisko!!“ Srdce mi bilo úľavou a rozhorčene som sa na ňu mračil. Katemin výraz bol na nezaplatenie.
Keď som začal vrieskať, nadskočila a stále šokovane pozerala raz na pavúka, potom na mňa a oči jej lietali medzi nami dvoma. Nakoniec sa zastavili na pavúčej mrcine, čo ma dosť naštvalo. Ako sa na to môže dívať, keď som tu ja, hm? Som stokrát krajší... Hlúpo som si uvedomil, že som práve žiarlil na pavúka.
„No, nečum ako teľa na nové vráta, hm!“ Katema sa otriasla a konečne upriamila svoj pohľad do mojich očí.
„Ja som sa len...“ V momente sa spamätala. „Nevrieskaj po mne!!! Keby na teba toto spadlo, asi by si tiež zjačal ako dievčatko! A aj tak, čo je teba do toho, môžem si zakričať kedy chcem, nikto ťa nenútil sa sem dovaliť!“
Dostala ma. Ale nemienil som sa vzdať.
„Ty nerieš moje dôvody, hm! A čo sa tu doriti vlastne stalo?“ odviedol som tému od seba, lebo som cítil krv hrnúcu sa mi do tváre. Zamaskoval som to ako hnev.
„Keď som odišla od Itachiho, bola som smädná, tak som si zišla po pohár vody, sadla som si na gauč a zo stropu mi do lona spadlo toto. Skoro ma trafilo.“ Zamrmlala nevrlo. „Toto miesto je nechutné, nedokážem tu žiť!“ zhnusene skrčila nos.
Pokrčil som plecami, keď som utrúsil:
„Môžem ja za to, že tu ženy neupratujú, hm?“
Ehm, tak ahojte znova
Prepáčte ešte raz, že som tak dlho nepridávala, nebola príležitosť, navyše som mala zase viacero verzií príbehu... Mala by som s tým prestať, lebo sa sama mučím potom s úpravami
Deidara nám trúsi nemiestne poznámky A dúfam, že sa na Itachiho nehneváte, že vás trochu ponapínal
Veľmi si vážim všetky Vaše komentáre a pochvaly, nakopávajú ma ďalej, keď mám slabšiu chvíľku a prečítam si ich, hneď sa cítim omnoho lepšie!! :3 Takže Naozaj vďaka
Tak teda, komentáre, vaše názory a samozrejme postrehy privítam A Keď už sme pri tom, za každú hviezdičku budem veľmi vďačná
Cmuk, Vaša Katema :-* :-*
Mise L3:
No jo, Itachi, takový dobrák. On netuší jak to je mezi Deidarou a Katemou? Myslím, že jim teď vlastně moc nepomáhá, protože když slyšela, že by se mohla vrátit domů, dost možná bude po lásce k Deidarovi. A toho to zabije.
Zase super díl ^-^ kosmetické pomůcky to zabily
Chudák Deidara... Ale na druhou stranu chápu, že chce Katema domů, a přeju jí, aby se to povedlo. A na třetí stranu () si myslím, že jí bude Deidy chybět ale nechám se překvapit a těším se na další díl :3
Můj Instagram s obrázky, které nejsou z Naruta: instagram.com/lucindadraws
Fanart
Fanfiction - velký článek s popisy a odkazy
Až někdy nebudete vědět, co dělat, přečtěte si některou z povídek! (Vůbec se nejedná o reklamu...) A pokud se budou líbit, podpořte můj skromný fanclub
Ďakujem veľmi pekne
Ó, ono to má dokonca tri strany! Ale áno, nechaj sa prekvapiť, dúfam, že sa ti bude nový dielik páčiť
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Prečítala som kukám že 22. diel omg čítala som 21. či nie?
Diel pekný, Deidarov slovník ma neprekvapuje skôr ho to vystihuje. To aké má pocity mi k nemu nesedí, lebo je to Deidara ale aj tak je to hrozne kawaiiii! Katema sa mi tak trocha znepáčila. Netuším prečo Diel skvelo napísaný
Navštívte stránku Zakázaného ovocia! -->
Môj Wattpad https://www.wattpad.com/user/SabakuNoTanaris - čítajte príbehy aj mimo Naruta práve tu!
Blog Sabaku no Tanaris a Mestekovej www.sameta.blog.cz/
Hej, rýchlo to beží
No, keďže som už dlhšie Deidyho v anime nevidela, je pre mňa ťažšie sa držať toho správania, ale už som v tom smere podnikla nejaké kroky To asi kvôli tomu správaniu, chová sa divne, hm?
Ďakujem veľmi pekne :3
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Katema tie tvoje hlášky ma raz zabiju
A nie len to uplne som strnula na začiatku, šokova terapia dakujem pekne
plan uteku počuvam....
predstava deidary ako plače pre lasku zaujimave, velmi zaujimave.
Chudak stromček...
žiarlivosť na pavuka, zvlaštna situacia mili deidara je až po uši...
katema viem že sa opakujem, kde si našla tu muzu je SKVELA. neviem sa dočkať pokračovanie....ten koniec čo si nachystala na nas ?
smekam klobuk a neverim ti že si mala blok sakramensky dobre napisané čo viac dodať asi už len pls další diel a zbožne želanie že nebudeš mať blok.
Bože ja som ukecana, radšej končím.
vdaka že si napisala a pridala sem tento tvoj výtvor.
Niekedy dokonalosť tvoria nedokonalosti.
ZAVITAJTE SEM: http://sameta.blog.cz/
nemožete si to nechať ujsť
Fanklub Katema-chan: http://147.32.8.168/?q=node/111453
Fuuuuuuha, to je dlhočizný komentáár! Ale na ten som sa tešila najviac :3
Som veľmi veľmi neskutočne rada, že sa Ti to páči, dúfam, že budeš spokojná aj s ďalšími dielmi
Ďalší dielik som už poslala, nemalo by to dlho trvať A Múzy sú nevypočitateľné mršky Neviem skadiaľ sa tie moje vzali, ale skvelé ani zďaleka nie sú, možno si niekedy zaletím na Olymp a poriadne im prevetrám tógy
Veľmi si vážim tento Tvoj komentár aj chválu, som hrozne šťastná :3
A ukecaná som aj ja, veď čo, ukecanosť je dobrá vlastnosť Teda...
To ja Ti ďakujem za Tvoju priazeň a že toto tu čítaš a užívaš si to Si skvelá !
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Hmm.. Nič proti pavúkom nemám, ale ak by sa niečo také stalo.. Neviem, či by som to neodhodila aspoň na druhú stranu izby! xD Také menšie prekvápko.
Síce akýsi krátky diel, ale určite stál za to.
Itachi je nejaký vševedko, hmmm.. xD A neviem.. Začínam mať zlý pocit, že sa Katemin pobit v Akatsuki kráti.. Chudinka Deido..
Každopádne to bol určite mega diel. Teším sa na ďalší! ^^
You can run, but you can't hide.
FC pre Katemu!
FC pre Karimao Toshiku!
Tak to si fááááákt drsná, ja by som umrela na mieste po pavúčom útoku
Hej, no, viem, v podstate sa tam ništ nestalo Goméén
Šak jasné, Itachi je pán
Dei to zvládne, uvidíš Nejako
Ďakujem za super komentár, teš sa veru, teš Dúfam, že ti neprivodím nejaký šok..
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
S Deidarom máme podobnú slovnú zásobu :3 Chudák, všetko sa tam se*ie Ha! Ja som vedela, že ju Itachi nenabonzuje! Preto ho milujem (A Deidyho a Hidana atď... ):3 Naruto príde? Mám blbý pocit
Potom som sa v polovici dielu kvôli pavúkovi rozrehotala... Ako, Katemu chápem, mňa by šľahlo na mieste Žiarli na pavúka, romantik jeden Teším sa na ďalší diel, veľa šťastia s písaním a no... úpravami
No, ja sa s tým slovníkom krotím, takže neviem, či som to neprehnala
Itachi je jedna z NAJ NAJ NAJ postáv, keby som ho dala ako zlého... Pôvodne som chcela, ale to by mi nesedelo do príbehu
Pavúky sú odporné, odporné stvorenia, fujky, nepoznám nikoho, kto by ich mal rád
Ďakujem za skvelý komentár, máš super postreh, aj za prianie Usmievala som sa ako najatá
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Hmmm, Deidara bez trička? Fajná predstava 3:-)
„Katema, najprv ťa poprosím, aby si si zadovážila vlastné kozmetické pomôcky...“ Tak toto ma dostalo. Ja že chce niečo iné a on toto xD.
„Môžem ja za to, že tu ženy neupratujú, hm?“ Toto bolo skvelé, rehním sa ako kôň
Dei bez trička je úžasný sám o sebe :3
Ehm, keby chcel aj Itachi NIECO, to už by bolo moc
Ďakujem, som rada, že ťa to pobavilo, hehe
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky