Always and forever 22 Pomsta, láska a priateľstvo

Sora čakala na vyvýšenom kopci, kde si dohodla stretnutie s Tory a tam mali bojovať. Zaťala päste a mračila sa čakajúc na ňu. Najprv tomu nemohla uveriť, ale Orochimarove slová mali na ňu oveľa väčší dopad, ako by bola kedy čakala. Uverila mu, že Tory za to všetko môže. Jej túžba po pomste skoro zabila všetkých Pútnikov. Je to len a len jej vina, presviedčala sa stále dookola. Mohla samozrejme zabiť Orochimara, ale pre neho by bola smrť vykúpením oproti tomu, čo ho čaká vo väzení. Sora v takom podobnom bola. Bolo to síce len na pár hodín, ale aj tak by sa tam nechcela vrátiť. Nikdy. Ten pocit, že sa len o niečo zle oprieš a je po tebe bol hrozný. A Orochimarovi ho úprimne priala.
Tory sa dlho neukazovala až mala Sora chuť po ňu ísť. To si blondie myslí, že má pre ňu všetok svoj čas? Odfrkla si. Premýšľala, že čas dá až na zajtrajšok, keďže väčšinu chakry použila na záchranu ľudí, ktorí prežili a včera ešte pomáhala s búraním zničených domov a dávali do poriadku zvyšné, ktoré ako tak držali pokope. Boli samozrejme aj domy, ku ktorým sa oheň a výbuchy nedostal a maximum škody boli rozbité okná kvôli tlakovej vlne. Keď si Sora večer líhala do postele, jej byt bol plný, lebo každý musel prichýliť ľudí bez domova. A pod ťarchou únavy ihneď zaspala. Myslela si, že ráno nevstane, no cítila sa sviežo a plná energie. Asi preto, že už konečne chcela bojovať s Tory.
Sora taktiež popri práci rozmýšľala nad tým, ako mohli ten výbuch prežiť Karin a Juugo. Veď boli priamo v jeho epicentre a ona Karin držala svojimi niťami, ktoré sa zrušili až v momente výbuchu, takže musela minimálne zomrieť aspoň ona. Ako sa tam rýchlo mohli preniesť na iné miesto a bez poranení. A potom, keď si všetci, čo v tom boli zapojení rozprávali, čo sa komu prihodilo, tak si dali všetky chýbajúce detaily dokopy a všetko bolo jasné. Museli použiť takú podobnú guľôčku, akú po nich hodila Sora, no s tým rozdielom, že to bola tá, ktorá im pomohla sa preniesť na hocijaké miesto. Presne toto použili, keď po nich šiel Tím Sedem prvýkrát. A teraz to aj dávalo zmysel, lebo to ich dokázalo preniesť v stotine sekundy.
A už aj videla jej blonďavú hlavu, ako sa k nej blíži. Vedľa nej kráčala Sakura, ale Sore to nevadilo. Pokiaľ nebude Sakura zasahovať do súboja, nemala s jej prítomnosťou najmenší problém.
Keď vyšli až k nej, nič si nepovedali. Iba na seba pozerali a čakali, ktorá prehovorí prvá. Sore do reči veľmi nebolo. Chcela len boj a nepotrebovala k tomu žiadny rozhovor.
„Tory,“ oslovila blondie Sakura a Sora sa zamračila. Niečo jej tu nesedelo. Žeby sa Sakura predsa len chcela zamiešať do ich záležitosti?
Tory si odkašľala a najprv sa pozerala všade po okolí. Až potom sa pozrela Sore priamo do očí. „Nastali...menšie problémy.“
„Výhovorky neberiem. Všetci sme mali rušné dni,“ odbila ju Sora okamžite.
„Ide o to, že ja žiaden boj nechcem. Rozmyslela som si to. Ustupujem od boja. Vyhrala si,“ myslela si, že je to nejaký vtip, ale Tory hovoril stručne a jasne.
„Vzdávaš sa?“ nadvihla svoje hnedé obočie.
Pozrela sa na Sakuru a potom prikývla.
„Ty si ju na to nahovorila!“ oborila sa na Sakuru, ktorá len rýchlo zažmurkala a potom pomaly prikývla.
„Nie je to správne, Sora.“
„Nie je to správne,“ afektovane ju napodobnila, „ona chcela ten súboj a teraz akože len tak cúvne? To ako vážne? A to je správne, Sakura, hm?“
„Jednoducho bojovať nemienim,“ vyhlásila pevne Tory a Sora sa iba uškrnula. To si len myslíš, pomyslela si, nebudeš meniť svoj názor na poslednú chvíľu, blondie. To na mňa neplatí.
Predpažila ruku pred seba a jej zelené nite sa obmotali okolo Sakurinej hrude a nasilu ju odtiahli ďalej od nich. Potom sa Sora uprene pozrela na Tory. Bez úškrnu na perách.
„Tvoj odstup sa zamieta, blondie.“

„Nie je to zvláštne?“ spýtala sa Mira Atsushiho a on ani netušil o čom hovorí, a tak sa na ňu spýtavo pozrel. Kráčali po uliciach Konohy a zabíjali čas do Torynho súboja so Sorou a taktiež do jeho odchodu, lebo Hidan sa rozhodol, že ten súboj chce vidieť. Či tak urobí, to nevedel „Predsa...poznáme sa dosť krátko a mám pocit, že keď teraz odídeš...navždy...tak...neviem...rozhodne mi budeš chýbať, rozumieš?“
Prikývol, lebo veľmi dobre vedel, čo tým myslí. Mal rovnaké myšlienky, no on, na rozdiel od nej, nemal odvahu ich vysloviť nahlas. Iba sklopil zrak a poškrabal sa vzadu na temene rozmýšľajúc, čo jej na to povedať. Patrilo by sa na k tomu nejako vyjadriť. Mira v podstate povedala, že ho má rada. Aspoň trošku. Ľuďom predsa nechýbajú ľudia, ktorých nemajú radi a podobne. A on jej toho chcel povedať toľko pred tým než bude musieť odísť spolu s Hidanom. Ale kde začať...
„Mira...hm...no...“ začal a akosi sa sekol a nedokázal zo seba dostať zmysluplnú vetu. Nevedel sa poriadne vyjadriť a kládol to za vinu Hidanovi. Vždy sa rozprával iba s ním, alebo lepšie povedané- odvtedy, čo sa stal Hľadačom. A nikdy sa nebavili o dievčatách, lebo vedel, že Hidan túto tému ani zďaleka nepovažoval za potrebnú na rozoberanie a poslal by ho...tam skadiaľ vyšiel a dvere by to neboli. Atsushi si však tiež nemyslel, že by to mohlo byť potrebné. Veď odkiaľ mal vedieť, že na svojej ceste Hľadača stretne niekoho ako Miru?
„Atsushi?“ oslovila ho a on cítil ako mierne očervenel. Určite bol hodnú chvíľu ticho a to bolo určite divné.
„No...chcel som povedať, že...no, že mi budeš tiež chýbať,“ dostal zo seba rýchlo a na chvíľu uvažoval či mu vôbec rozumela. Keď sa na ňu pozrel, tak sa naňho usmiala tak usúdil, že áno. Potom sa naňho začudovane pozrela.
„Atsushi...ty sa červenáš?“
Rýchlo odvrátil tvár. „Nie,“ zaklamal, odkašľal si a povedal to ešte raz, tentoraz pomalšie, „Nie.“
„Nie?“ zatiahla Mira a on vycítil, že mu neverí. Pokrútil hlavou a Mira ho predbehla a zavŕtala sa pohľadom jej čiernych očí do tých jeho hnedých a on uhol pohľadom.
„Červenáš,“ zvolala Mira nadšene a zasmiala sa. Atsushi znova preniesol svoj pohľad na ňu a videl, že sa naňho zubí.
„To je jedno,“ zamrmlal.
„Prečo sa červenáš?“ zaujímalo ju. Povzdychol si a rozmýšľal ako jej odpovedať. Mlčať sa mu neoplatí, lebo vedel, že ona ho len tak nenechá. Alebo....?
„A čo ak ti to nechcem povedať?“ nadhodil. A bola to úplná hlúposť, lebo on jej to rozhodne chcel povedať. On jej to priam musel povedať. Veď kedy bude mať ďalšiu možnosť , keď sa už možno nikdy nestretnú? Ale...ešte stále tu bola možnosť, ktorej sa obával. Vlastne dvoch možností.
Bál sa, že to nebude také, aké chcel. Teda, že Mira to nebude cítiť rovnako a bude to trápne a on s ňou už možno nebude viac vedieť baviť ako s kamarátkou, keď to tak necíti.
A potom, keby to aj vyšlo podľa jeho predstáv, bude musieť odísť a iba si predstavovať, aký by bol jeho život nebyť toho, že je Hľadačom a jeho osud vlastne nie je jeho.
„Prečo by si to nepovedal svojej kamarátke?“ vyrývala.
„A čo ak nechcem, aby si bola moja kamarátka?“ vyhŕkol rýchlo, ani si to nestihol uvedomiť. Nestihol si zahryznúť do jazyka. Jeho slová Miru omráčili a videl, že jej aj ublížili, tak sa to snažil rýchlo napraviť, „Nie, nemyslel som to tak, že nechcem, aby sme boli priatelia! Veď...ja sám som ťa o to požiadal, nie? Tak som to nemyslel. Aspoň nie úplne...“
„Čože?“ zhíkla prekvapene a on si plesol rukou po čele.
„Som idi*t!“ precedil pomedzi zuby a cítil, ako ho Mira udrela po hlave a šokovane sa na ňu pozrel.
„Hidan ti zakázal nadávať, pamätáš? A ja s ním súhlasím! Nemusíš byť taký neslušný ako on!“ mierila naňho ukazovákom.
„Do-dobre?“ zahabkal a bol z toho zmätený. Práve sa snažil povedať Mire niečo dôležité a ona ho hreší za slovíčka...Povzdychla si a sklopila ako ukazovák, tak aj pohľad.
„Myslím, že ešte pôjdem za Tory a podporím ju pred tým zápasom,“ zamrmlala a so sklopenou hlavou prešla popri ňom. Zdalo sa mu, že smrkla, ale to si mohol celé iba predstavovať.
Prešla pár krokov šuchtavou chôdzou, keď Atsushi zaťal päste. Povie jej to, rozhodol sa. Povie jej to! Keď nie teraz, tak kedy? Rýchlo sa otočil a podbehol za ňou. Srdce mu búšilo až kdesi...ani nevedel kde, lebo jeho údery cítil všade. Schytil ju za ruku a prudko otočil až sa zapotácala. No nemohla spadnúť, lebo Atsushi ju chytil do náručia a pevne ju zovrel, akoby ju nechcel nikdy pustiť. A keby bolo na ňom, tak by ani nepustil.
„Čo?“ dostala zo seba a cítil jej dych na tričku, lebo bola od neho nižšia, ale na tom sotva záležalo.
„Nechcem, aby si bola moja kamarátka, Mira. Myslel som si, že mi to bude stačiť, ale nestačí.“
„Tým chceš povedať, že...“
Nedovolil jej to dokončiť. Teraz keď už začal, tak to musí dokončiť. „Tým chcem povedať, že ťa mám rád, Mira. Ľúbim ťa. Neviem ako sa to stalo ani kedy sa to stalo. Je to jednoducho tak. Páčila si sa mi odkedy som ťa videl, ale nevedel som, že by sa to...mohlo dostať až takto ďaleko. A budem chápať, keď to necítiš rovnako...“
Vtom pocítil, ako ju jej ruky, ktoré mala dovtedy pozdĺž tela, objali a sama sa pritisla na jeho hruď a vydýchol si. Pocítil takú úľavu, akú nepocítil asi ešte nikdy. Usmial sa a uvoľnilo sa mu celé telo. Napätie opadlo a bol rád, že to Mire nakoniec povedal.
„Aj ja mám pocit, že level kamarátstva nám nevyhovuje,“ zasmiala sa do jeho trička.
„Takže...“
„Aj ja ťa ľúbim, Atsushi. Keď si povedal, že nechceš, aby sme boli priatelia, naozaj...bolo to hrozné.“
„Vieš, čo je hrozné?“ spýtal sa jej, keď si uvedomil, že to hrozné pre nich ešte len príde. Na otázku si hneď aj sám odpovedal: „To, že to čoskoro skončí.“
Zdvihla hlavu a pozrela mu do očí, ako to vedela len ona. Úplne do hĺbky. „Tak si ten čas poriadne užijeme,“ usmiala sa.
„A čo Tory? Som si istý, že sa jej to nebude páčiť. Nemá ma ktovieako rada,“ podotkol, „nechcem, aby ste sa kvôli mne nezhodli.“
„Ešte mám čas.“
„Ale veď si vravela, že ju ideš podporiť pred tým než pôjde do boja, nie?“
„To síce áno, ale to v tej dobe...povedzme, že keď si začal hovoriť...veď vieš o čom, tak som si povedala, že nechcem počuť ako ma nemáš rád a tak. Tak som sa rozhodla, že z toho vycúvam.“
„Jaj, ták!“ uškrnul sa.

Hidan práve dobehol na vrch, kde sa mal odohrávať boj a zistil, že mešká. Sora stála na jednej strane absolútne bez škrabanca a na druhej strane Tory, na ktorej bolo vidieť, že boj už nejakú tú chvíľu trvá. Postavil sa vedľa Sakury, ktorá tam nervózne postávala a sledovala, čo sa bude diať ďalej.
„Sora vyhráva, čo?“ poznamenal.
Sakura sa prudko otočila jeho smerom, zrejme ho nepočula prichádzať. Keď videla, že je to on, strhane prikývla.
„Čo sa tváriš ako keby si mala zápchu?“ začudovane sa na ňu pozrel, „Vieš, základom dobrého dňa je dobre sa...“
„Tento súboj by vôbec nemal prebiehať!“ vyhŕkla skôr, ako stihol dopovedať svoju zmysluplnú vetu.
„Čo to ku*va melieš?! Som tu správne, nie? Miesto a čas sedí! Sú tu aj bojovníčky či ako ich nazvať.“
„Tory od súboja odstúpila. Sora to zamietla.“
„Malá bomba sa vzdala? Ako...do pi*i! Ja neviem, čo na to povedať. Už aby klony nevyzerali rovnako a považujme to za zázrak!“
„Malá bomba? Tak ju voláš?“
„Blondína s ústami na rukách je dlhé,“ pokrčil ramenami.
„To je jedno!“ rozhodila rukami a Hidan si pomyslel, že to ona sa pýtala na tú prezývku, „Tento súboj sa nemal konať. Tory odstúpila a Sora by to mala akceptovať,“ rozhorčovala sa a Hidana to bavilo.
„Sora? A niečo akceptovať? To si kde doteraz žila?“ zasmial sa nad tým, „Že si ty mala hlboko vážny rozhovor s bombou, ktorý mal taký zmysel, že sa z toho môžeme všetci pos*ať?“
„Áno,“ pripustila, „lebo nechcem, aby zomrela.“
„Zomrela? Asi ti je*lo v tej tvojej ružovej hlavičke, lebo Sora sa s ňou iba pohrá.“
„Pozri sa na ňu.“
Hidan musel uznať, že po pohľade na Soru to naozaj nevyzeralo na priateľský zápas. Toto nebol pobavený pohľad, ale vražedný a to znamenalo, že Tory je už vlastne mŕtva.
„Nemá šancu to prežiť. Už teraz ledva stojí na nohách,“ pokračovala Sakura.
„Ak sa ju Sora rozhodla zabiť, tak jej už nič nepomôže. A tvoj krik už isto nie. Ten ju skôr privedie do hrobu,“ čakal, že sa Sakura urazí a sklapne, no nestalo sa tak.
„Musíme to zastaviť!“ povedala odhodlane.
„A to si akože čo robila doteraz?“
„Máš pocit, že ju ja dokážem zastaviť?“
„Nie. To by ťa skôr zabila a ja by som mal pokoj.“
Sakura mu začala niečo hovoriť, no on ju prestal vnímať. Z druhej strany kopca vybehli Mira s Atsushim, ktorí šokovane zastavili a pozerali na výjav pred sebou. Sakura mala pravdu v tom, že Tory naozaj stála ledva na nohách. Sora urobila krok k nej a napriahla ruku. Hidanovi sa rozšírili oči od prekvapenia, lebo presne vedel, čo sa stane. Sorina ruka prejde Toryným hrudníkom, stisne jej srdce, Tory vytečie pramienok krvi z kútika úst a potom spadne mŕtva na zem, lebo jej srdce bude v rukách držať Sora. Považoval za iróniu, že presne takto zomrel jej brat. Umrie úplne rovnako.
V tom sa to všetko zomlelo veľmi rýchlo a Sora nemala ruku v Torynej hrudi, ale v Atsushiho. Bežal k nim úplne bez rozmyslu až zastal rovno pri Sore.
„Mohli by ste láskavo prestať s pokusmi o zabitie môjho Nasledovníka?! Už ma to ku*va nebaví! Najprv ho prebodneme, potom nech sa zje*e aj s dajakým sprostým strojom a teraz mu vytrhnime srdce z tela! Veď prečo nie! Okamžite tu ruku vytiahni! A vy ostatní si nájdite iného Nasledovníka, s ktorým sa budete hrať na smrť, dobre?!“ za tým jeho krikom bolo čosi viac. Maskoval ním strach o Atsushiho. Niekedy zabúdal, že je nesmrteľný a že ešte nemôže zomrieť. Napríklad teraz.
Sora nemo vybrala ruku a vyliečila jeho ranu. Mira zatiaľ pribehla ku Tory a poriadne ju objímala.
„ Vbehol mi do cesty. Nie som veštica, aby som vedela, čo sa kto chystá urobiť,“ ohradila sa.
„Tento súboj sa skončil,“ povedal rázne Atsushi.
„Prečo si s ňou vôbec bojovala, keď ten súboj zrušila?!“ chcel vedieť Hidan. Sora sa posledné dni správala divne a držala sa od všetkých ďalej, ale bral to tak, že si chcela v hlave utriediť myšlienky a nie plánovať, ako zabije malú bombu!
„Pretože je to jej vina, že sú mŕtvi!“ precedila pomedzi zuby.
Hidan nápadne prevrátil očami. „Vieš, ako to s vami Pútnikmi chodí, tak čo sa vzrušuješ?“
„Ide o princíp.“
„Skoro si ju zabila presne ako Deidaru!“
„Čože?!“ zhíkla Tory.
„A odsr*l si to Atsushi!“
„Atsushi je nesmrteľný, tak prečo sa vzrušuješ zasa ty?!“
„Dúfam, že nechceš súboj opakovať,“ ozvala sa Sakura, ktorá tam tiež pribehla.
„Prečo radšej nejdeš za Narutom, keď ste ho už od Orochimara dostali? Prečo sa všetci obťažujete o to, s kým a ako budem bojovať! Tu už mi asi ani pomsta nestojí za to, lebo sa mi do toho bude niekto montovať, čo? V takom prípade sa môžem na pomstu vykašľať!“
„Čo sa bude diať teraz?“ zaujímala sa Mira.
„Nič,“ odpovedala jej Sora, „Nebude sa diať nič. Teda, aspoň ja nebudem robiť nič.“
„Čo tým myslíš?“ chcela vedieť Sakura.
„Načo budem bojovať s niekým, kto má okolo seba ochranku?“ spýtala sa ich a odfrkla. Otočila sa na päte a už kráčala od nich. Hidan poznal Soru veľmi dobre a vedel, že jej nezáleží, čo si o nej budú ostatní myslieť. Vždy povedala, čo si práve myslela a práve preto sa väčšinou dostala do problémov. A taktiež vedel, že teraz ju už nič nedrží vo svete Shinobi a že sa chystá domov.
„Si v poriadku?“ rýchlo sa spýtal Atsushiho, ten rýchlo prikývol a bol myšlienkami niekde inde. Hidan prevrátil očami, lebo presne vedel pri kom je v jeho hlave. Nechápal, že jeho Nasledovník nerozumie tomu, keď mu povie, že počas svojho života jednoducho nebude mať čas na dievčatá? „Tak sa tu ku*va pozbierajte, ja idem za Sorou, keby jej počas cesty ruplo v bedni,“ oznámil im a už šiel za ňou.
„Kamže, kamže?“ ozval sa veselo, keď s ňou zladil krok.
„Domov,“ odpovedala úsečne.
„Akosi skoro, nie?“
Nepozerala naňho, iba pred seba. „Skôr neskoro,“ podotkla.
„Myslel som si, že malú bombu nenecháš len tak,“ poznamenal a Sora naňho spýtavo pozrela.
„Malá bomba?“ zopakovala a Hidan nahlas zahrešil a v duchu si pomyslel, že čo všetci majú proti jeho pomenovaniam.
„To je jedno!“ rozhodil rukami, „Čudoval som sa, keď si sa len tak otočila a šla na koniec dúhy.“
„Ako som povedala. Čo je to za pomstu, keď mi nej bude neustále niekto brániť?“
„Takže...sa tam fakt nevrátiš a nedáš ju dole?“ spýtal sa prekvapene a ona len pokrútila hlavou. Na to, že Tory považovala za spúšťač toho všetkého, ju nechala priveľmi ľahko.
„Nie. Vzdala sa.“
„Hej, predtým ako si sa na ňu vrhla,“ skonštatoval a veľavýznamne na ňu pozrel a ona si povzdychla.
„Čakala, že ju nechám len tak a ja som ju potrápila, takže to mi stačí.“
„Potrápila? Zabila by si ju,“ pripomenul jej, že veľa k tomu nechýbalo.
„Ale nestalo sa. Žije.“
„Lenže keby tam nedobehol ako taký je*ko môj Nasledovník, tak by voňala kvety zospodu.“
„A tak žije aj ona, aj on. Nerieš to, dobre? Lebo pokiaľ si spomínam, tak si smrteľný.“
„Au, to bolelo,“ zatváril sa naoko zranene a potom zvážnel, „Myslel som si, že pôjdeš sa Oroksichtom.“
„Nie, pre neho je to väzenie horším trestom ako smrť,“ zrazu zastala. Kým sa spamätal, bol niekoľko krokov pred ňou.
„Čo do pi*i robíš?“
„Môžeš nadávať Atsushimu koľko chceš, ale je to dobrý Hľadač.“
„Sora, to je úplne od veci.“
„Je lojálny, ale nie pravidlami,“ priložila si ruku na hruď, „ srdcom.“
„To vieš asi najlepšie, lebo si sa ho doslova dotkla,“ povedal ironicky.
„Nevtipkuj, Hidan. Dávaj naňho pozor, aby neskončil ako Naoki.“
Stuhol. Dobre vedel, prečo Atsushiho držal od ostatných čo najďalej. Aby nebol priveľmi mäkký a aby nebol priateľský. Odmeraný a vzdialený od ostatných. No on po spoločnosti asi túžil viac, ako mohol Hidan tušiť a Sora to vystihla naozaj dobre.
„To ho mám akože nasilu odtiahnuť?“ spýtal sa vážne, „Jednoducho povedať odchádzame a zabudni na rozlúčku a podobne? Len aby sa nenaviazal?“
„Myslím, že na takýto krok je už neskoro.“
„Ty myslíš...?“
„Miru,“ doplnila ho, „Nemôžeš vedieť aké je to medzi nimi vážne. Keby si mu toto urobil, nenávidel by ťa a možno by z trucu porušil pravidlá. Vysvetli mu to.“
Hidan rozhodil rukami. „Ale no tak! Atsushi a zbaliť dievča?“ zvolal neveriacky.
„Pútnička, ktorá prežila odobratie kódu?“ povedala a prešla okolo neho.
Do kancelárie Tsunade došli mlčky. Potom Sora odišla a nechala Hidana s plnou hlavou myšlienok na Atsushiho a plánov, čo urobiť, aby to bolo najlepšie pre všetkých...

Mira sedela na posteli pri Tory, ktorá v nej ležala a oddychovala. Celý čas zostala pri nej. Atsushi sa dohodol s Hidanom, že odchod ešte na nejakú chvíľu odložia, takže si vydýchla. Nechcela, aby po tom, čo Tory skoro zomrela, Atsushi tak rýchlo odišiel. Určite mu dalo veľa námahy, aby Hidana prehovoril, ale dokázal to. Za to mu bola vďačná. O tom, čo medzi nimi je ešte Tory nepovedala, lebo vedela ako nemá rada romantiku a dnes si toho už vytrpela dosť. A ktovie ako by to zobrala. Nikdy sa o chalanoch medzi sebou nerozprávali, lebo to bolo...nechutné. Aspoň vtedy. Mira svoj vzťah s Atsushim nepovažovala za nechutný. Ako by mohla, keď...vzdychla si.
Tory už pomaly zaspávala a už bolo načase, lebo bola neskorá noc a ona nie a nie zaspať.
Mira podišla ku oknu a zapozerala sa na oblohu. Po chvíli zhíkla, lebo tomu nemohla uveriť.
„Tory! Nezaspávaj! Toto mi neuveríš!“

Poznámky: 

Takže tento diel je z každého žánru trošku Máme tam súboj Tory vs. Sora, vyvýjajúci sa vzťah Miry a Atsushiho, Hidanov slovník Čo ešte by ste tam chceli mať?
Hm, páni, ale sa nám to kráti. Chápete...už len 4 kapitoly a je END Ale tentoraz konečný, definitívny a ja ešte neviem aký Chvíľu som aj rozmýšľala o pokračovaní, ale povedala som si, že o Pútnikoch už stačilo a tak som rozbhela novú sériovku

POZOR! Spoiler!

Ak by ste chceli vedieť, volá sa Nehrozí nám vojna. Hrozí nám zánik. Ešte nie je vydaný prvý diel, ale hádam čoskoro bude Ak by vás to zaujalo, budem rada, keď si to prečítate

Tak to je asi všetko nie?
Dikičko za * a komenty :333