Piata otázka

„Ale nie, to už je ráno?"
"Hej, vstúpte, nie je zatvorené. Zobudilo ma vaše dohadovanie sa, či nie je príliš skoro zaklopať."
"Čo tu pohľadávate? Zabudol som snáď zaplatiť a poslali vás vymáhať účet? Veď ešte ani nie ste shinobiovia, iba študenti akadémie.“

„Tak nie preto ste prišli, ale robíte reportáž o osobnostiach Konohy? Prečo myslíte, že by som vám k tomu vedel niečo povedať? Ah, tak Naruto vás za mnou poslal. Prepáčte, ale nemôžem pomôcť. Včera som veľmi dlho ... ehm ... pracoval a teraz som príliš unavený. Na dôvažok sa musím pripraviť na dlhú cestu, počas ktorej budem dohliadať na výcvik Naruta – o nej vám iste povedal, hoci viem, že mu to bolo zakázané. Nedívajte sa na mňa tak a ty chlapče, hovoríš, že si Konohamaru, zbytočne skladáš pečať. Nemôžeš poznať žiadnu takú techniku, ktorá by na mňa mohla účinkovať!“

„Áaach! Úchvatné! Júuh!“

„Tak dobre, priznávam, že máš talent. Môžem sa dotknúť? Juhuhu. Tá tyč je kreatívna, ale prevedenie môže byť smelšie. Ehmm, čo takto nahradiť podprsenku zvončekmi priviazanými na bradavkách? Ohoho! Vyskúšaj to, prosím, no tak."
"Že nie, aj ty máš úlohy, ktoré musíš dnes splniť? No dobre, vidím, že vám Naruto poradil ako na mňa. Tak si sadnite, milý Konohamaru, Udon a Moegi. Udon, ty si sadni trocha ďalej, ten tvoj tečúci nos je mi podozrivý, nerád by som niečo nachytal. Moegi, ty si nemusíš sadať tak ďaleko. Oh, že páchnem alkoholom? To nie je tak akoby sa zdalo. Shinobi musí počas misie dokonalo splynúť so svojim okolím a môj včerajší výskum v nevest ... eh, teda v dome kde sa dejú zaujímavé vecí, počas ktorých možno získať množstvo informácií pre môj výskum, sa trocha natiahol. Však to časom pochopíte. Radšej už začnime s tou vašou témou, ale aby sa to príliš nenatiahlo dohodnime sa vopred, že vám odpoviem na päť otázok a potom končíme.“

„Dobre ste vybrali prvú otázku. Skutočne, sanninovia sú hneď po Hokagoch najvýznamnejší shinobiovia Konohy. A ja som asi tá najpovolanejšia osoba o nich hovoriť. Ako iste vieš Konohamaru, veľmi dobre som poznal aj tvojho deda, Sarutobiho Hiruzena. Môžem vám aj o ňom povedať také veci, ktoré sa od iného v Konohe nedozviete.“

„On mňa, že nikdy nespomínal? Mňa? Kto podľa vás som, aby ma Tretí nespomínal?“

„Zvrhlý pustovník? Ah, už to chápem. Budem musieť Narutovi prehovoriť do duše, lebo mi ničí dobré meno. No nevadí, o to vám pripravím väčšie prekvapenie na konci. Rozprávanie by som začal úplne od začiatku, kedy sanninovia boli asi vo vašom veku a pridelili ich k tvojmu dedovi. Vaša trojica mi trocha pripomína mániu Tretieho vytvárať tími z dvoch chlapcov a dievčaťa, ktoré ich bude motivovať k zdravému súpereniu. Tak čo chlapci, je to tak?"
"Čoo? Vás dievčatá nezaujímajú? Prečo? Sebecké, hnusné, uvrešťané a so sklonmi k násiliu? Upokoj sa, Moegi, ja to vyriešim!“

„Niečo vám prezradím, ale nech to ostane medzi nami. Presne takémuto popisu zodpovedala toho času i Tsunade. Ale popri tom mala aj množstvo úžasných predností, pre ktoré som ju zbožňoval a doteraz mi nie je ľahostajná. A to napriek tomu, že ma raz takmer zabila.“

„Odkedy sa vrátila do Konohy, nedokážem sa priblížiť k dámskym kúpeľom, teda ehm ... myslel som prejsť okolo dámskych kúpeľov, bez toho, aby ma nenapadlo, čo by sa mohlo stať.“

"Ale nemám vás v úmysle desiť, iba som sa nechal uniesť spomienkami. V skutočnosti som zasvätil skúmaniu toho, aké sú dievčatá a ženy úžasné, väčšinu svojho života a vyšlo mi aj niekoľko veľmi úspešných kníh. Dievčatá sa totiž časom po všetkých stránkach menia k lepšiemu. Zoberte si len takú postavu. Tsunade bola ako malá plochá ako Moegi a hhh, hádajte aký má teraz obvod hrudníka."
"Mám s tým prestať? No dobre, budem pokračovať rozprávaním o Jirayovi, shinobim tisícich talentov, ktorého misiou je nájsť spôsob záchrany sveta."
"Ani to vás nezaujíma? Tak čo teda?“

„V poriadku, Konohamaru, vyjdem ti v ústrety a začnem rozprávať o Orochimarovi. On bol vždy trocha divný a neprístupný. Díval sa na svet úplne inak, no Hiruzen si ho predsa najviac obľúbil. Ako keby mu chcel vynahradiť stratených rodičov. Áno Moegi, bol sirota, ako mnohí v tých drsných časoch. A viete čo? Nemyslím, že bol úplne taký chladný drsniak ako sa tváril. Ja tomu skutočne verím."
"Záchod nájdeš napravo, Udon, a keď už tam ideš, poriadne sa vysmrkaj."
"Ty chceš vedieť hlavne ako je ho možné zabiť, Konohamaru? Chápem. Ale na jednu vec nezabúdaj. Napriek tomu, že je teraz oslabený, sotva by sa našiel v Konohe jounin, ktorý by sa mu mohol úspešne postaviť. A ty ešte nie si ani genin. Keby si narazil čo i len na niektorého z jeho podriadených, pochodil by si, ako Tsunadin brat Nawaki. Aj ten sa vo viere, že je dosť silný, aby sa jedného dňa stal Hokagom, vrhol do boja, v ktorom nemal čo hľadať. Nemyslím, že by komukoľvek pomohlo, keby ťa raz museli rodičom ukázať roztrhaného na kusy. Musíš veľa trénovať, ale to je ti zrejme jasné, vždy sa púšťať iba do takých úloh, ktoré nepresahujú tvoje schopnosti, na to zväčša dohliadnu tvoji nadriadení, ale hlavne vyhýbať sa trom hriechom ninjov, ktoré už mnohým zničili život. Ktoré sú to? Vy ste o nich ešte vážne nepočuli? Sú to peniaze, alkohol a ženy. Prezradím vám súkromne, že prvé dve takmer zničili Tsunade život. Pred tým, ako sa stala Hokagom, totiž prepadla hazardu a svoj žiaľ za stratou milovaných neraz utápala v alkohole. Hohó, a to vám poviem, riadne veľa toho dokáže stiahnuť, to mi verte. Na rovinu, ja a Naruto sme ju z toho vytrhli doslova na poslednú chvíľu."
"Ja že som prepadol posledným dvom? Noo, hoho, úprimnosť je pekná vlastnosť, ale nemusíte to preháňať.“

„Každopádne, svoje otázky ste už vyčerpali, takže sa budeme musieť rozlúčiť. Ako, že nie? Spomeňte si na Moeginu otázku a ako sa Udon pýtal na toaletu. Na svojej tímovej práci ešte budete musieť popracovať."
"Predsa len by ste chceli ešte položiť nejakú otázku? Nedbám, ... ZAPLAŤTE!“

„Z vašej reakcie súdim, že z toho nič nebude. No dobre. Konohamaru, ty len ďalej rozvíjaj Oiroke, čoskoro prekonáš aj Naruta. Udon, ty si raz určite prečítaj moje knihy, vedomosti v nich obsiahnuté budú pre teba nenahraditeľné. A ty Moegi čo nevidieť vyrastieš v krásnu kunoichi. Haha, príď sa mi ukázať, keď budeš mať tak dvadsať.“

„Ou, aj keď sa napaprčili, nemuseli tak buchnúť dverami. Táto dnešná mládež sa nedokáže slušne správať. Hádam si ešte na chvíľu zdriemnem, nakoniec som dosť bol dlho hore. Len či tu ešte ostalo niečo na zahnanie smädu. To sú už všetky tekvičky prázdne? Táto áno, aj táto. Á, v tebe ešte niečo ostalo, zlatíčko. Aach, výborné. Tak, o čom že sa mi zdalo pred tým, než ma tí nespratníci prebrali zo spánku?“

„Aha, už viem!“