Always and forever 10 Misia Tímu Sedem

„Ako nám táto misia pomôže táto misia zistiť, prečo tu sú?“ spýtal sa Naruto, keď kráčal spolu so Sakurou a Sasukem, ktorí boli tak blízko seba, že sa im pri každom kroku dotkli ruky. Kakashimu pridelili inú misiu, a tak museli ísť bez neho. Poznali Pútnikov už dlho, a predsa niektorým veciam, ktoré sa ich týkali, nerozumeli ani oni. Pamätali si, ako to bolo naposledy, čo sem prišli.
Práve prebiehalo stretnutie Kagov v Zemi Železa a Soru poslali ako zástupkyňu Konohy, teda ako Hokage. Nebola z toho veľmi nadšená, ale šla, lebo ju zaujímalo či Kagovia nevedia niečo o portáli, keďže vždy vysadil tých, čo cez neho prešli niekde mimo dosahu portálu vo svete Shinobi. Práve na tom stretnutí vyhlásil Tobi vojnu a potom sa to všetko začalo. Soru uniesli Akatsuki kvôli jej schopnosti, ktorú chceli využiť vo vojne. Tam sa spoznala s Hidanom a znovu stretla so Sasukem, keďže predtým boli vo svete Shinobi ešte raz a aby sa vedeli brániť, Tretí Hokage ich poslal do Akadémie, ktorí jej pomohli ujsť. Znova sa spojila s Keitom, Otanym a Daisukem, ktorý medzitým odhalil svoju schopnosť, a zistili, že nie sú jediní, ktorí prišli z reálneho sveta. Stretli sa s Riko a dvojčatami, ktoré dovtedy pracovali pre Orochimara a Kabuta. Orochimaru bol neskôr mimo, a tak pracovali len pre Kabuta. Keď sa však dozvedeli, že ten ich len využíva, spoločne ho zabili a tým vyradili jeho mŕtve bábky z hry. Boli označení za zradcov a šli po nich nielen Akatsuki, ale aj Hľadači, ktorých vyslala Aliancia spojených národov. Tím sedem nevedel, čo to znamená byť Hľadačom a ani Tsunade im to veľmi nevedela vysvetliť.( Hidan si, ak im vôbec venoval pozornosť, vždy po otázke na tému Hľadačov, začal všímať niečo oveľa zaujímavejšie- hoci aj bielu stenu a keď dobiedzali, tak siahol po svojej katane – jeho kosa bola počas jedného súboja proti Akatsuki, ku ktorým už v tom čase nepatril, zničená- ktorá bola Hľadačská, takže sa predáva z Hľadača na Hľadača a vraj je niečím zvláštna, aj keď netušili čím, a začal sa im vyhrážať, že ich obetuje.) Hľadačov porazili a vtedy našiel Hidan svojho Predchodcu. Narazili však na Kagov, ktorí ich zavreli (aj napriek Tsunadinmu a Gaarovmu nesúhlasu) do prísne stráženého väzenia v Oblačnej, kde spoznali väzňa s prezývkou Tieň. Na väzenie zaútočili Akatsuki a im sa podarilo zlomiť putá a otvoriť mreže a ušli. Ako zadosťučinenie za zavretie, vypustili ostatných väzňov. Pri úteku narazili na Deidaru a Itachiho, ktorých porazili. Itachiho práve Hidanov Predchodca. No znova narazili na Kagov a s tými sa tentoraz dohodli. Dohodli sa, že dostanú misiu- zničiť jedno zo sídel Akatsuki. Sora, ako veliteľ misie, trvala na tom, že chce aj väzňov, z ktorých by si urobila jednotku. Povolili jej to a vydali sa na miesto, v ktorom Riko spoznala miesto, kde bol ukrytý portál. Prečítala si totiž raz v Orochimarových myšlienkach. Počas útoku bol zajatý aj Sasuke, ktorého neskôr Sakura s Narutom vyslobodili a dostali sa až ku väzňom, ale to už boli Pútnici vo vnútri, lebo chceli nájsť portál predtým ako zničia budovu a takisto aj stroj, ktorý ich môže dostať domov. Narazili na posledných živých členov Akatsuki a dosť ich to vyčerpalo. Prešli cez portál s tým, že Hidan sa stáva veliteľom jednotky a má zničiť portál. Spolu s Tieňom sa vybrali na bojisko, kde sa bojovalo proti Zetsuovi, ktorý jediný z Akatsuki prežil, a tam zomrel Tieň. Zetsua porazili a vojna sa skončila...
Takto si pamätali ich poslednú návštevu. Hoci vedeli, že oni vojnu nespustili, sú tu znova a znova niečomu musia čeliť. Tentoraz Smrtiacemu nástroju, ktorý určite nebude maličkosť. A práve preto ich Tsunade poslala na túto misiu.
„Daisuke povedal, že tu v lese videl tie maskované postavy, ktoré ich zamkli v tej chatrči. A Mira ich videla tiež. Myslím si, že tu budú mať nejakú skrýšu alebo čo. A to isté si myslí aj Tsunade,“ odpovedal mu nevrlo Sasuke.
„Už ti to hovorí asi tretíkrát, Naruto,“ napomenula ho Sakura a on si len odfrkol.
„A to si fakt myslíte, že si sadneme na trávu a všetko nám povedia?“
„Jasné, že nie...“ pokrútila hlavou.
„Takže to z nich budeme musieť vymlátiť!“ od samej radosti až podskočil. Sakura si povzdychla a Sasuke sa uškrnul, lebo tiež neprišiel na priateľský rozhovor.

Začuli šuchot neďaleko od nich. Niekto šiel pomedzi stromy...nie, šiel nie je vhodné slovo. Bol rýchly pohyb. Niekto utekal. Vedeli, že tu sú a nechceli byť odhalení. Tím sedem sa za nimi rozbehol tak rýchlo ako len vládal. Nemohol ich nechať...nie, bez odpovedí sa do Konohy nechceli vrátiť. Naruto a Sasuke boli v popredí. Sakura tesne za nimi. Po chvíľke kľučkovania pomedzi stromy zazreli sivé plášte. Nevideli akej farby majú vlasy, keďže mali na hlavách kapucne. Presne ako povedal Daisuke a Mira, jedna z nich bola žena a to zistili podľa toho, že mala čižmy na opätkoch. Chlap držal niečo v rukách- niečo, čo muselo byť ťažké, lebo každých pár sekúnd mu klesli ruky nižšie a on ich musel zdvihnúť, a malo to obdĺžnikový tvar. Žena tiež nemala prázdne ruky. Mala akúsi menšiu škatuľku, vyzeralo to ako šperkovnica, ale boli si istí, že šperky tam určite nemá.
Naruto predbehol Sasukeho a s bojovným výkrikom ich preskočil a s rozkročenými nohami pristál rovno pred nimi a oni prudko zastavili až sa zatackali. Naruto sa len uškrnul. „Pripravte sa na boj.“
No úškrn mu hneď zmizol z tváre, keď si všimol, že na tvárach majú oranžové masky ako Tobi. Zamračil sa a zovrel ruku v päsť. Myslel si, že Akatsuki už skončili. Že už majú pokoj, no vyzerá to tak, že sa našli nejakí nasledovníci, ktorí sa rozhodli, že ukážu pár es v rukáve. Rýchlo sa otočili, no za sebou našli Sasukeho so Sakurou. Všimol si, že ruky sa im trochu zatriasli- aspoň žene áno, lebo jej škatuľka skoro spadla na zem a na poslednú chvíľu ju zachytila. Urobila rýchly pohyb rukou a zamkla ju. Predtým bola určite otvorená. Vložila ju to kapsy, ktorú mala upevnenú vzadu. Chlap nemal kde uložiť vec, čo mal v rukách. Ale Naruto vedel, že keby sa ňou ohnal, tak by ich to odrovnalo. Kým sa pozerali na Sasukeho so Sakurou, skočil chlapovi na chrbát a schytil ho okolo krku.
„Na nich!“ skríkol a Sasuke so Sakurou sa chopili šance a zaútočili. Sakura schytila do ruky kunai a zahnala sa po žene, ktorá rýchlo odskočila a tiež vytiahla zbraň. Švihali nimi a keď sa stretli tak sa od nich odrazili iskry. Sakura prešla cez jej obranu a na ruke sa jej objavil škrabanec a žena zasyčala a jej útoky sa zdvojnásobili. Počas celého boja nepovedala ani slovo. Bola ticho a Sakura nevedela prečo.
Naruto zoskočil z chlapa v momente, keď v Sasukeho ruke zablikalo chidori, no chlapovi zmenšenie ťarchy akurát pomohlo. Rýchlejšie sa vyhol Sasukeho útoku a Naruto rýchlo privolal klon a v rukách mu zasvietil rasengan a tiež po ňom skočil. Na to, že ten muž mal okolo dvoch metrov a ťažkú divnú vec v rukách sa vedel vyhýbať celkom dobre. Kútikom oka si Naruto všimol, že Sasuke vytiahol katanu a švihol ňou. On sa jej vyhol a odskočil, no práve ku Narutovi, ktorý už mal v ruke ďalší rasengan a vrazil mu ho do chrbta. Chlap zachrapčal a zalapal od dychu. Skoro mu tá vec spadla a žena prvýkrát prehovorila. Alebo skôr zakričala: „Nepúšťaj to!“ On to v poslednej chvíli zachytil a pritisol na prsia. Nestaral sa o svoju ranu, ale o to, aby tá vec nebola porušená. Po chvíli začal byť jeho dych nepravidelný a triasol sa. No nezdalo sa, že kvôli bolesti. Skôr akoby niečo premáhal.
Naruto sa pozrel na Sasukeho. Ten prikývol. Po rokoch spolupráce si už rozumeli aj bez slov. Zabijú tohto tu a do Konohy dovedú tú ženu, ktorá im poskytne odpovede. Naruto kopol mužovi do chrbta, až sa prehol dozadu a skoro spustil tú vec na zem, ale udržal to, a schytil ho za robustné ramená, aby sa nehýbal. Cítil ako mu myká telom. Určite vedel, že to príde. Sasuke sa pomaly blížil k ich nepriateľovi a v ruke mal chidori.
„Prečo sa nebrániš?“ spýtal sa ho, ale muž mu neodpovedal. Naruto tomu nechápal. Načo to Sasukemu bude? A ten jeho výraz. Akoby rozmýšľal nad tým, prečo zabije toho chlapa. Toto nikdy nerobil. Narutovi sa to nepáčilo. Žeby Sasuke vedel viac ako ostatní?
„Chceš mu dať predtým dole masku?“ spýtal sa Naruto a chlap sa mykol tak až ho skoro neudržal. Sasuke pokrútil hlavou. Nebýval zvedavý, ale ten pocit, že má ešte iný dôvod, aby sa mu nepozrel do tváre, bol čím ďalej tým silnejší. Napriahol ruku a v tom momente, keď už mal prebodnúť nepriateľa, sa pred ním zjavila Sakura a za ňou tá ženská, ktorá ju zozadu držala a ona mohla za to, že sa tam ocitla. Sasukeho ruka však nestihla zabrzdiť a keďže muž kľačal a on mieril na jeho srdce, zasiahol Sakuru do brucha a tvár mu postriekala jej krv.
„Sakura,“ hlesol najprv prekvapene a potom zronene.
„Sakura- chan!“ zvreskol Naruto a pustil muža a priskočil ku nim a zachytil Sakuru zozadu, lebo žena využila túto príležitosť a sklonila sa ku mužovi. Zdalo sa mu, že mu k ústam dáva ruku, ale prebehlo to tak rýchlo a všetko bolo rozmazané, že si tým nebol istý. Muž poriadne zovrel tú veľkú vec v jednej ruke a ona si prehodila tú druhú cez rameno.
Sasuke jemne schytil Sakuru čím ju aj istil, a tak sa Naruto rozbehol za nimi dvoma s kunaiom v rukách. Všimla si ho a siahla do kapsy. Ale nevytiahla kunai, ale akúsi guľôčku. Naruto rýchlo po nej hodil zbraň a ešte predtým, ako hodila guľôčku na zem a zahalil ich dym, jej narazil do kapsy, ktorá spadla na zem teste predtým, než zmizli...len tak bez stopy. Rýchlo k tomu pribehol a pevne zovrel. Nakukol tam a všimol si škatuľku, zbrane a pár takých guľôčok. Zavrel ju a zvrtol sa na päte a následne na to sa rozbehol ku Sakure a Sasukemu.
„Naruto, pomôž mi,“ zachrapčal. Prikývol, „drž ju zozadu, ja jej zatiaľ pomaly vytiahnem ruku z tela,“ na tvári mal ešte stále užasnutý a trpiteľský výraz akoby neveril tomu, čo sa stalo. Chytil ju, ako mu povedal Sasuke a on jej položil ruku na rameno a rýchlo vytiahol ruku. Vedel, že čím pomalšie to bude vyťahovať, tým viac to bude bolieť. Sakura zaťala zuby a vydržala to. Potom ju Sasuke rýchlo do náručia a držal, akoby mu chcela ujsť.
„Budem...v poriadku...“ ubezpečovala ich oboch, ale oči mala iba na Sasukem.
„Musíme s ňou do Konohy,“ povedal rýchlo Naruto. Znelo to rozumne, ale obaja boli šokovaný dosť na to, aby ich šokovalo ešte aj toto, „Sora ju dá dokopy,“ vyhlásil rozhodne.
Na Sakurinej rane začala svietiť zelená chakra. „Niečo...zvládnem...aj ja,“ hlesla a Sasuke si začal zobliekať tričko.
„Sasuke,“ oslovil ho Naruto, akoby sa jeho priateľ zbláznil, „teraz nie je tá chvíľa, keď si máš dávať dole tričko.“
Ten si ho nevšímal a priložil tričko k rane a snažil sa zastaviť krvácanie. „Len mi povedz, že to nebolo zbytočné.“
„Nebolo,“ poťažkal z v ruke kapsu.
„Fajn“ vyzdvihol Sakuru, ktorá od bolesti zaskučala, „psst, to bude dobre,“ upokojoval ju a potom sa pozrel na Naruta, „poďme rýchlo do Konohy.“

„Bude v poriadku,“ vyhlásila Sora tlmene, keď vošla do kancelárie a myšlienkami bola akosi mimo, čo k nej nesedelo. Vyzerala ako Sasuke- zničene. Naruto najprv nechápal prečo tam je len ona a Daisuke. Kde sú ostatní Pútnici? Neskôr im Tsunade povedala, čo sa stalo a že absolútne netušia prečo sa to stalo. Obidvaja rozmýšľali nad tým či bolo niečo, čo mohli pre svojich milovaných urobiť.
Vo vnútri už stála aj Tory s Mirou a aj Daisuke. Dvere sa rozleteli a vošiel Hidan.
„Teraz som sa to, ku*va, dozvedel, tak mi ukážte, čo ste našli!“ vychrlil a za ním vošiel Atsushi, ktorý nepovedal zhola nič. Iba sa poobzeral po všetkých v miestnosti a keď zistil, kto všetko tam je, sám pre seba sa usmial.
„Upokoj sa, Hidan,“ zavrčala Tsunade a potom sa pozrela na Soru, „a ty sa vzchop.“
„Budem v poriadku. Snažím sa spracovať to, že pred mojimi očami sa doslova vyparilo päť ľudí, Sakura takmer vykrvácala a taktiež to, ako zomrel Tieň. Môžeš byť rada, že vyzerám ako vyzerám a nikto nie je mŕtvy, Tsunade. Naozaj nechápem, prečo sa sťažuješ.“
„Ty si jej to povedal?!“ skríkla na Hidana, ktorý iba pokrčil plecami a povedal: „Lepšie keď to všetko schytá v jeden deň naraz, ako keby ju mal niekto podkopávať každý deň, nie?“
Tsunade si iba povzdychla.
„Tak už zistíme, čo je to za škatuľku?“ spýtal sa netrpezlivo Naruto.
„Nechápem to,“ ozval sa Hidan úplne od veci, „práve som si uvedomil, že mi budú chýbať aj klony. Nie je to, do r*ti, divné? Bude to asi tým, že som sa s nimi nepohádal.“
„Prečo ich nemáš rád?“ spýtala sa ho Tory.
„A prečo nie? Keď sa na nich pozrieš, máš pocit, že si zhulený alebo spitý, lebo vidíš dvojmo!“
„Aj mne budú chýbať,“ priznala Mira.
„Fakt?“ vyhŕkol Atsushi, „Prečo?“
„Cestou mali vtipné poznámky.“
„To sa musí uznať,“ prikývla Tory s úškrnom.
„Tak vtipné...“ zamrmlal pre seba Atsushi.
„To je jedno!“ skríkla Sora nahlas, až sa mykol aj Sasuke, ktorý bol myšlienkami niekde pri Sakure a zdvihol zrak, „Otvor to!“
„Naozaj to chceš vidieť?“ spýtala sa jej tak milo Tsunade ako len vedela a myslela len na to, v akom stave Sora je a že čo pre ňu bude znamenať toto odhalenie. Prikývla.
„Ak je v tom odpoveď na to, čo sa stalo našim priateľom, áno, chceme to vidieť. A čím skôr, tým lepšie,“ povedal Daisuke a podišiel o krok bližšie ku stolu.
Tsunade siahla na veko, no bolo zatvorené. Pokúšala stlačiť pracku, no bola zamknutá a kľúčik nemali. Zahryzla si do spodnej pery a chcela na to použiť hrubú silu, keď ju za ruku chytil Daisuke. Zdvihla k nemu hlavu a on len mlčky pokrútil hlavou.
„Čo sa deje? Nechcel si to náhodou vidieť?“ spýtal sa ho zmätene Naruto.
„Ja to otvorím,“ obrátil k sebe Daisuke škatuľku a schytil pracku do jednej ruky. Zavrel oči a sústredil sa. Po chvíli počuli cvaknutie a otvoril veko. Zalapal po dychu a cúvol o dva kroky. Tsunade sa predklonila, aby videla to, čo on. Zhíkla. Sora rýchlymi krokmi podišla k stolu a zovrela ruku v päsť až jej zbeleli hánky.
„Takže to sú kódy,“ precedila pomedzi zuby, „ale kedy...?“
„Na čo to pozeráte?“ spýtala sa zvedavo Tory a aj spolu s ostatnými sa prišla pozrieť na údajné kódy.
„No ku*va...“ zatiahol Hidan.
V škatuľke na jemnej látke ležali dve skúmavky s krvou. Na jednej bolo napísané Daisuke a na druhej Sora. V Daisukeho bolo oveľa menej krvi ako v tej jej. Tak pár kvapiek. Predtým boli pekne uložené, ale pri behu a boji sa v škatuli len pohadzovali a tak aj vyzerali akoby boli len nedbalo pohodené. Na dve skúmavky to bola veľká škatuľka a všetci si vedeli predstaviť, že tam bolo ďalších päť. Päť vzoriek krvi piatich Pútnikov, ktorí zmizli.
„Čo to znamená?“ zašepkala Mira.
„Zdá sa, že po zadaní kódov- našej krvi- do Smrtiaceho nástroja, ten, čo mal kód zmizne,“ uvažoval Daisuke a potom sa otočil ku Narutovi a Sasukemu, „myslím, že vám musíme poďakovať za to, že tu ešte sme. Zdá sa, že ste ich vyrušili pri zadávaní kódov.“
„Lenže tá vec mi veľmi ako kanón nepripadala,“ poznamenal Naruto.
„Zrejme to bola iba časť stroja,“ povedal ticho Sasuke a mračil sa na skúmavky. Sora ich schytila do ruky, chvíľu ich pozorovala a potom hodila na zem, kde sa rozbili a ešte po nich postúpala až na zemi boli iba miniatúrne črepinky a kaluž jej krvi zmiešanej s Daisukeho. Zdvihla zrak a pozrela sa do prekvapenej Tsunadinej tváre.
„Čo je?“ zavrčala, „Azda si im to nechcela zabaliť, aby sa po ne mohli vrátiť. Takto si po kód budú musieť prísť ku nám a ja budem posledná vec, ktorú uvidia, o to sa postarám aj keby to mala byť posledná vec v mojom živote, ktorú urobím. Aj keby som nemala bojovať sľúbený súboj s blondie.“
„Tory,“ automaticky ju opravil Daisuke.
„To je jedno.“
„Sora,“ začala Tsunade, „nemáme šajnu či sú len dvaja. Čo ak ich príde viac? Čo potom? Necháš sa zabiť?“
„Potom stiahnem so sebou toľko tých maskovaných idi*tov, koľko budem vládať,“ precedila pomedzi zuby, takže ju skoro nebolo počuť.
„Niekto by mal aspoň strážiť váš byt,“ navrhla Tsunade, keďže Sora bývala s Daisukem, čo tiež považovala za bezpečnejšie, ako keby boli oddelení.
Sora sa predklonila a položila ruky na stôl, takže mala škatuľku medzi nimi, a hlboko sa Tsunade pozrela do očí a ona vedela, že akokoľvek sa Sora teraz rozhodne, tak aj urobí a nikto ju nezastaví. Jediný človek, ktorý bol schopný ju prehovoriť, aby nerobila hlúposti, bol Keita. Lenže ten tu už nie je. A aj preto je Sora nervózna a naštvaná.
„Ja...my,“ opravila sa, „sme si už kvôli Akatsuki vytrpeli svoje. Títo tu sa rozhodli, že budú novodobí Akatsuki a znova sme v tom my! Nenechám ich ubližovať ľuďom, na ktorých mi záleží...už nie!“
„Aj tak by ste mali byť opatrnejší, nie? Načo bude dobré, keď zomrieš?“ ozval sa Naruto.
„Ty to nechápeš,“ narovnala sa, pozrela sa naňho a pomaly pokrútila hlavou, „mne je jedno či zomriem.“
Mira, Tory a Atsushi zostali v šoku. Daisuke a Hidan vedeli ako to s Pútnikmi chodí. A Tsunade poznala Soru. Naruto mal prekvapený výraz a zabudol si zavrieť ústa. Sasuke vyzeral nezúčastnene.
„Fajn,“ po chvíli ticha, ktoré nasledovalo Soriným vyhlásením prehovorila Tsunade, „ale nemali by sme najprv zistiť, kto to je?“ všimla si, že Sasuke sa uprenejšie pozeral von oknom, ale pripisovala to Sakurinmu zraneniu.
„Je v podstate jedno, kto to je,“ skonštatoval Daisuke, „my ich nemusíme hľadať. Oni si musia prísť po nás. A ako povedala Sora, my budeme pripravení a nenecháme ich zobrať si našu krv. Nezáleží na tom, kto to je. Ublížili našim priateľom a my im to oplatíme,“ tvrdosť v Daisukeho slovách, ktorá u neho nebola zvykom, ich šokovala. Toto nebol Daisuke, ktorý vymýšľal stratégie a bol vždy pokojný, dokonca aj potom, čo sem prišiel druhýkrát.
„Ja s nimi chcem tiež bojovať!“ vyhlásila Tory odrazu až sa všetky pohľady v miestnosti presmerovali na ňu- dokonca aj Sasukeho. Tory stála rovno s bradou pozdvihnutou vyššie a tvárila sa rozhodne.
„Tory...“ hlesol Daisuke s miernym otáznikom na konci, no ona sa naňho ani nepozrela. Pozerala sa iba na Soru, akoby ju vyzývala, aby niečo povedala.
„Tory?“ otočila sa k nej spýtavo Mira, „Čo to robíš? Udrela si si hlavu?“ po tejto otázke musel Atsushi maskovať smiech kašľom, ale nikto si ho nevšímal. Tory stále pútala viac pozornosti.
„To je hlúpa otázka, malá Uchiha,“ poznamenal Hidan, ale aj on sa tváril ohromene...ale napoly posmešne, akoby čakal, že Tory o chvíľu spustí smiech a povie, že si z nich robí dobrý deň. No nič také sa nekonalo.
„Čo sa do toho se*ieš?“ spýtala sa jej Sora mierne unudeným hlasom, akoby ju nebrala úplne vážne.
„Neprivolali sme sem Pútnika,...“
„Čím sme vlastne podnietili príchod ďalších Pútnikov,“ vložila sa do toho Mira.
„...aby nám ho niekto zabil,“ otočila sa ku Daisukemu, „hoci sme privolali teba, ju,“ kývla hlavou smerom ku Sore, „chcem zabiť viac. A ak to znamená, že náš boj sa uskutoční vtedy, keď porazíme tých maskovaných ľudí, tak proti nim budem bojovať. Pretože nikto nebude siahať na to, čo je moje,“ poslednú vetu povedal výhražne s hrozivým výrazom na tvári.
„Lenže ja ti nepatrím, blondie,“ upozornila ju Sora.
„Po boji bude tvoj život v mojich rukách, brunet,“ odvetila jej na to.
„Snažíš sa ma napodobniť. Ktovie prečo, ale nedarí sa ti to.“