Láska z Konohy 13 - "Vyrovnaná" blondína

Kým som si pripravovala jedlo, cítila som na sebe Deidarov pohľad. Majú so mnou nejaký plán, to mi bolo jasné od samého začiatku.
Položila som, nie, tresla som tanier na stôl a sadla som si. Ignorujúc Deidaru som začala jesť.
Vládlo medzi nami ticho, len hodiny tikali. Tik-tak. Každou sekundou hlasnejšie. Šok z Kibovej smrti sa znova obnovil a v hrdle mi navrela hrča. Hučalo mi v ušiach.
Bolesť v hrudi sa stupňovala, až sa premenila na slzy. Najprv jedna. Za ňou nasledovali ďalšie.
Slzy potichu padali do misky. Posledná pevná vôľa vo mne sa vzoprela a vzápätí podľahla. Priamo tam, pred ním, som sa rozplakala.

Ako sa môžem nazývať shinobim? Som slabá, neudržala som svoje emócie. A navyše som im dala voľný priechod pred očami nepriateľa. Teraz to už vie. Určite zistil, prečo tu som a okamžite to pôjde ohlásiť Peinovi. Alebo ma rovno sám zabije. Už vstáva. Zavrela som oči.

Čakala som útok, že ma omráči alebo mi rovno vykrúti krk. Celý ten čas sa so mnou zahrával, možno ho to teší, hrať sa ako mačka s myšou predtým, než ju zožerie. Nech je to akokoľvek, aj keby ma mal rovno na mieste poslal na druhý svet, som pripravená. Som pripravená stretnúť sa s Kibom...

Už kladie ruky okolo môjho krku. Objal ho zozadu celou dĺžkou rúk. To je čudné, naozaj zvláštny spôsob, ako niekomu vykrútiť krk. Tak už stisni!
Cítim, ako norí tvár do mojich vlasov. No počkať, toto nie je útok. On ma objíma! Od prekvapenia som úplne zmeravela.
Smútok a zúfalstvo vystriedal zmätok a pohoršenie.
„Deidara?“ povedala som ešte so stopami plaču v hlase. Odkašľala som si, aby som si uvoľnila hrdlo.
„Áno?“ zamumlal mi do vlasov.
„Čo si myslíš, že práve robíš?“ podráždene som zavrčala. Aj by som ho kopla medzi nohy, keby som nesedela pripútaná ku stoličke jeho rukami.
„Podľa tónu tvojho hlasu tipujem, že riskujem svoj život.“ potichu povedal a svoju hlavu položil na tú moju ako na vankúš. Ja ho tuším prerazím. „Ale stojí mi to za to.“ dodal.

Moja ruka vyletela sama od seba. Chcela som ho schmatnúť za ten jeho cop, ale bol rýchlejší. Už ma objímal len jednou rukou a druhou držal tú moju. Využila som situáciu a rýchlo sňala jeho ruku z môjho krku. Druhú mi stále držal, ale nechal ju prekĺznuť pomedzi prstami.

Stála som pred ním a so zaťatými päsťami na neho zazerala. V hrudi sa mi rozlieval smäd po krvi. Po jeho krvi. Po krvi všetkých Akatsuki, aj keby to znamenalo moje prezradenie, bolo mi to jedno. Zhlboka som dýchala a snažila sa ovládnuť. Túžim po pomste. Jedine myšlienka na ostatných v Konohe mi dala silu odolať. Čo to trepem, aj tak by som nebola dosť silná...

- - -

Jej pohľad sa zmenil. Prepaľuje ma ním, akoby ma chcela rovno zabiť. A stavím sa, že to naozaj chce. Zviera päste a ťažko dýcha, akoby v sebe viedla boj.

Prekrížil som si ruky na prsiach a vyčkával, čo urobí.
„Najradšej by som ťa zabila, vlastne, vás všetkých...“ precedila pomedzi zuby. Nevdojak som sa uškrnul. „Nedôverujem ani jednému z vás.“ Aké nečakané.
„Tak to je dobre, lebo inak by si tu dlho neprežila.“ Tvrdo sme si hľadeli do očí.
Po hodnej chvíli sa ozvalo zaškvŕkanie v bruchu. Nebyť vážnosti tejto situácie, asi by som sa rozosmial.

Podišla späť k stolu a sadla si. Pokračovala v jedení, akoby sa nič nestalo, ale atmosféra bola úplne mrazivá.
Dojedla misku. Páni, to bola rýchlosť.
„Skončila si?“ spýtal som sa. Bez slova vstala a nabrala si ďalšiu porciu. Ani som nestihol postrehnúť kedy, už si naberala znova a takto to pokračovalo, kým nebol hrniec celkom prázdny. Pobavene som na ňu hľadel. Teda, tá sa nezdá.

- - -

Konečne som odložila misku a pohladila som sa po svojom nafúknutom bruchu. Ten ramen do mňa vletel ani som nevedela ako. Postavila som sa a vykročila som k umývadlu, aby som po sebe umyla. Na polceste medzi stolom a umývadlom som sa zarazila. Prečo by som mala po sebe umyť? Nechám to tu, nezaškodí im trochu domácich prác navyše. Len som vložila riad do drezu a zašla si ešte po pohár vody. Teda, žblnká to vo mne ako malý súkromný rybníček, ale som veľmi smädná.

Napustila som si znova, keď sa pri mne zjavil Deidara.
„Tak, si už najedená, čo keby sme sa teraz trochu zabavili, hm?“ Jeho úlisný hlas ma naštval na najvyššiu možnú mieru, ale pokúsila som sa ho ignorovať. Mňa už nevytočí!
Ako-tak som sa upokojila, ale v tom momente mi položil ruku na brucho. Tak toto nie, panáčik!
Vychrstla som mu plný pohár do tváre.

- - -

Vyjavene som na ňu hľadel. Už som sa neusmieval. Hnev, ktorý som v sebe potlačoval sa dral na povrch a keby som pri sebe mal svoj íl, už by tu predo mnou nestála, ale bola by ňou postriekaná celá kuchyňa.
„Čo ti preskočilo, ty šialená ženská?!“ skričal som na ňu. Tvrdo mi hľadela do očí, ale po tomto mojom výkriku jej na čele zapulzovala žila. Hneď na to sa rozkričala.
„Ja som šialená?! Ty nechutný zvrhlík, ty mi budeš nadávať do šialených?!! Nikdy v živote som nevidela takého ******! Sviniar, tak ty ma tu už druhý deň obťažuješ a keď ti ukážem, kde je tvoje miesto, naštveš sa?! Nemáš to najmenšie právo, si obyčajná hlúpa blondína...“ Každým jej slovom mi cukalo v oku. Počkať, nazvala ma práve blondínou? Skočil som jej do reči.
„Ak sa budeš takto chovať aj naďalej, skončíš ako stará panna, ktorú nikto nechce, hm! A za to, že si ma nazvala blondínou, zaplatíš!!“ Zreval som a vrhol som sa na ňu. Keď nie ílom, porazím ju vlastnými rukami. Čo tam po výčitkách svedomia, kašlem na to! Muselo mi fakt preskočiť, keď som o nej zmýšľal inak, ako o otravnom malom decku. Keď jej už ubližujem, nech si to aspoň poriadne vyžerie, zo mňa debila nikto robiť nebude!

„Deidara!!!“ Po miestnosti sa rozľahol šéfov naštvaný hlas. Kašlem naňho, najprv si to vybavím s ňou!
Stuhol som na mieste. K*rva, prečo sa neviem pohúnť?!
Katema čupela na zemi a všimol som si jej ruky. Má ich zložené v pečati! A okolo celého tela sa mi ovíjalo veľa tieňových povrazov. Doriti! Kedy to všetko stihla?!
Pokúsil som sa vykrútiť, ale povrazy ma zovreli ešte viac. Zaťal som zuby a pokúsil sa ešte raz. Nič. Dočerta aj s ňou!
„Teda, nie si nič moc, nečakala som, že bude také ľahké dostať ťa.“ posmievala sa mi. Rozzúrila ma ešte viac.
„To hovorí niekto, kto sa nechal omráčiť v prvej minúte bitky, hm?! Pusti ma a vybavíme si to ako muž s...“ zarazil som sa, lebo som zacítil povraz, ako sa mi omotáva okolo úst. Ona... Ona mi zapchala ústa!!!
„Hmpfffgnh...!"
„To by už stačilo, vy dvaja!! Deidara, okamžite pôjdeš do mojej kancelárie a ty, Katema, prídeš ako druhá! Nikdy by som toto šialenstvo nezačal, keby som vedel, že budem musieť každodenne riešiť nejaké sprosté hádky!! Pusti ho!“

- - -

Neochotne som uvoľnila zovretie a zrušila jutsu. Stále mnou lomcoval hnev a videla som, že Deidara na tom tiež nie je lepšie. Triasli sa mu ruky a prepaľoval ma pohľadom.
„Nepočul si?! Teraz!!“ Stisol päste tak silno, až mu zapraskali hánky, ale obrátil sa a vyšiel hore schodmi. Pein sa vybral za ním a mňa nechali v kuchyni.
Rozzúrene som tresla päsťou do steny. Asi to nebol najlepší nápad, lebo vzápätí mi rukou prešla vlna bolesti. Baka!

- - -

Stál som pred stolom v Peinovej kancelárii a triasol som sa od zlosti po jeho prejave o sebaovládaní.
„Ak sa niečo také ešte raz zopakuje, máš riadny prúser!!“ Posledná veta mi zarezonovala v hlave a zaškrípal som zubami. Dočerta, najradšej by som celé toto miesto vyhodil do povetria svojim umením!
„Mal si jedinú úlohu a zbabral si to. Už ma nebavia Tobiho protesty, že sa ho zakaždým pokúšaš vyhodiť do vzduchu, a nebudem čakať, kedy skazíš tento plán! Musíš sa ovládať! Nie si predsa nejaké zasrané decko, dopekla, tak sa podľa toho aj správaj!“ Nasupene sa usadil za stôl a prekrížil si ruky na prsiach.
„Zajtra ideš na misiu. Podrobnosti sa dozvieš tesne pred odchodom. A teraz mi sem pošli Katemu!“

- - -

„Katema... Viem, že Deidara je niekedy naozaj neznesiteľný, ale to neznamená, že sa s ním budeš hádať za každú hlúposť. Už mám dosť konfliktov medzi ostatnými dvojicami, nepotrebujem k tomu pridávať ešte vás dvoch.“ Peinov hlas znel vážne a hľadel mi priamo do očí. Zaujímalo by ma, čo povedal Deidarovi, keďže sa stadiaľ ozýval dosť veľký hluk.
Pri pomyslení na naštvaného Deidaru, ktorého niekto karhá ako malé decko som sa v duchu poriadne uškrnula. Moment, povedal... ostatné dvojice? Vedela som, že Akatsuki bojovali vo dvojiciach, takže ma to nijako neprekvapilo, ale... Ostatné? To znamená, že...
„Odteraz bude Deidara tvoj bojový partner.“ Čože?!!!