Láska z Konohy 7 - Hrdličky

Od včerajška som na ňu neustále myslel. Tešil som sa na ňu a na náš spoločný deň. V Konohe sa nič nedialo, taký pokoj tu už dávno nebol. Túžil som po nej, hoci sme boli od seba len pár hodín.

Už od rána som bol na hliadke. Nestihol som sa naraňajkovať, takže môj žalúdok bolo počuť na pol Konohy. Keď mi skončila dnešná služba, zamieril som k Ichiraku. Ako inak, sedel tam Naruto a ládoval do seba ramen. Už tretiu misku.
„Čau Naruto. Dobrý deň, prosím si jednu porciu miso ramenu.“ objednal som si.
„Hneď to bude!“
„Kiba, kamoško, ako sa máš?“ ozval sa hyperaktívne ako vždy Naruto a pokračoval v jedení.
„Fajn, včerajšok bol skvelý.“ usmial som sa a pustil som sa do ramenu predo mnou. „A čo ty? Si v pohode? Bola to poriadna rana.“ povedal som. Naruto včera nemal také šťastie, vylosovalo si ho nejaké dievča a on na celú miestnosť zakričal: „Prečo? Ja tam chcem ísť so Sakurou-chan!“ Dievča sa urazilo a dalo mu riadnu šupu do brucha. Kedy konečne dostane rozum? Nehovoriac o tom, že Hinata tentoraz skutočne odpadla.
„Jasné, nič to nie je.“ zasmial sa a poškrabal sa vzadu na hlave. Očividne si z toho nič nerobil. Dosŕkal som ramen a zaplatil zaň.
„Ozaj, kvôli čomu ste sa včera s Katemou pohádali?“ spýtal sa zvedavo Naruto.
„Kvôli tomu, že si všetkým vykecal to o tej noci, keď som bol opitý.“ povedal som podráždene „Vážne Naruto, tvoje zvrhlé teórie nikoho nezaujímajú.“ Dúfam...
„Mne sa zdá, že je to práve naopak. Všetkých nás to zaujíma. Aj včera v tom kumbáli bolo počuť vašu hádku asi len minútu. Je to nejaké podozrivé.“ prižmúril oči Naruto.
Bože, práve teraz odrazu zmúdrel?
„No určite! Radšej si dávaj pozor na to, čo vypustíš z úst.“ poradil som mu. „Musím už ísť, vidíme sa.“ rozlúčil som sa s ním, keď do seba pchal ďalšiu misku ramenu. Zaujímalo by ma, kam všetok ten ramen dáva.

- - -

Moji kolegovia v tíme Leiko a Kai mi už poriadne liezli na nervy. Dnešný tréning bol hrozný. Kai stále balí Leiko pri každej príležitosti, hoci vie, že zakaždým dostane päsťou. Ten chalan proste musí trúsiť úchylné poznámky. Ba čo viac, naučil sa od Naruta Oiroke no jutsu, takže je ešte otravnejší. Vážne ho znova nechcem vidieť používať ho. Leiko je inak super, ale je veľmi impulzívna. Zvlášť, čo sa Kaia týka. Niekedy však spolu vychádzajú, len niekedy. Myslím, že by z nich bol skvelý pár. Už na mne vidno "hrdličkovský" syndróm.

To, že sme s Kibom spolu, som nikomu nepovedala. Otec by sa naštval, nechce, aby som s niekým chodila. To vážne nepotrebujem. Takže na verejnosti sa k sebe chováme ako predtým. Hádame sa, provokujeme, ale keď sme sami, existuje pre mňa len on a jeho bozky. Milujem ho a pochopila som aj tie zvláštne pocity, ktoré som mala v jeho blízkosti. Svojím spôsobom som ho ľúbila vždy.

Dnes sme sa dohodli, že sa stretneme v hájiku, kde sme sa skoro prvýkrát pobozkali. Vždy, keď si na to spomeniem, musím sa usmievať. Keď sa to tak vezme, bolo to brutálne romantické.

Dorazila som na miesto a on tam už stál. Usmieval sa tým svojím drzým úsmevom. Všimla som si, že pri sebe nemá Akamara, čo je divné, pretože normálne sa od neho nepohne ani na krok. Bola som však rada, necítila by som sa príjemne, keby nás Akamaru sledoval.
„Ahoj, zlé dievča.“ privítal ma Kiba. Zaškerila som sa a on ma drsne pobozkal. Normálne sa mi podlomili kolená, ale vzchopila som sa.
„Ale ale, ešte si neodčinil tú včerajšiu urážku.“ pritiahla som si ho. Objal ma a pobozkal ma na čelo.
„Neboj sa, dostaneš odškodnenie.“ usmial sa a ruka v ruke sme sa vybrali na lúku za hájikom.
Ľahli sme si a pozorovali obláčiky. Slastne som si vzdychla a oddychovala som. Držal moju ruku a nechcel ju pustiť. Privinula som sa k nemu a on ma zovrel vo svojom silnom objatí. šepkal mi do ucha a ja som sa cítila ako v nebi. Ostali sme takto celú večnosť, až som napokon zaspala. Dá sa to pochopiť, celú predošlú noc som nespala, párty bola super.

Keď som sa zobudila, spal aj on. Chvíľu som ho pozorovala. Vyzeral rovnako nevinne, ako keď ležal na mojej pohovke. Mihalnice mu vo svetle zapadajúceho slnka vrhali na líca tiene a vietor mu rozstrapatil vlasy. Nechcela som ho budiť, ale nakoniec sám otvoril oči. Ospalo zažmurkal a hneď sa mu na tvári rozžiaril úsmev. Jemne ma pobozkal a pohladil ma po líci. Slnko už zapadlo.

- - -

Keď som sa zobudil, stále som ju objímal. Pocítil som obrovské šťastie a pobozkal som ju. Slnko už zapadlo a na nebi sa začali objavovať prvé hviezdy. Chcel som byť takto s ňou naveky, ale nedalo sa. Rýchlo sa posadila.
„Dočerta, už som mala byť doma!“ zľakla sa. „Úplne som prestala vnímať čas.“
„Ja tiež. Keď som s tebou, nič iné si nevšímam.“ pohladil som ju po chrbte. Nechcel som, aby odišla. Wáu, čo to vravím? Už trúsim sladučké reči ako nejaký Rómeo.
„Bol to najkrajší deň môjho života.“ zašepkala a usmiala sa. „Ale už musím ísť.“ posmutnela.
„Samozrejme, odprevadím ťa.“ ponúkol som sa. Chcel som s ňou byť čo najdlhšie. Usmiala sa.
„Fajn, tak poďme.“ vstal som a vytiahol som ju na nohy. Kým sme vstúpili do Konohy, držali sme sa za ruky, ale vnútri sme sa pustili. Zistil som, že má zákaz stretávať sa s chlapcami a tak sme si museli dávať pozor. Jej otca by som nahnevať nechcel. Pred jej domom sme sa rozlúčili a pomaly som kráčal domov. Vedel som, že dnes nezaspím.

- - -

Potichu som otvorila dvere a vstúpila som do predsiene. Vyzula som sa a vošla do kuchyne. Čakal ma tam Shikamaru.
„Konečne. Vašim som povedal, že máš misiu, takže sa nemáš čoho báť. A teraz, kde si bola?“ spýtal sa ma starostlivo. Nevedela som čo povedať. Mám mu prezradiť pravdu? Alebo nie... och!
„Bola som na tréningu.“ zaklamala som. „Trocha sa to pretiahlo, pretože Leiko a Kai sa stále hádali a stratili sme mapu.“ Pozrel na mňa, ale z jeho pohľadu som nevedela vyčítať, či mi verí alebo nie.
„Tak fajn, idem spať.“ zívol a postavil sa.
„Dobrú.“ popriala som mu a vyšla som po schodoch do svojej izby.
Dlho som nevedela zaspať, ale napokon sa mi to podarilo. Snívalo sa mi o ňom.

Ráno som vstala skoro a zišla sa dole naraňajkovať. Sedeli tam obaja moji rodičia a tvárili sa dosť vážne.
„Dobré ráno, deje sa niečo?“ spýtala som sa a napustila si do pohára vodu.
„Musíme sa vážne porozprávať.“ povedal otec a odkašľal si. Sadla som si a napila som sa. To som teda zvedavá. Musí to byť niečo veľmi dôležité, keď kvôli tomu zvolal dobre že nie klanovú poradu. Čo ak zistil niečo o mne a Kibovi? Ruka s pohárom sa mi mierne zatriasla.
„Už máš vek na to, aby si sa vydala.“ povedal smrteľne vážne, a ja som vyprskla všetko na stôl. Eeeeeeeeech, tak to som teda nečakala...
„Čože?! Veď sa ani nemôžem stretávať s chlapcami! A ako to myslíš?!“ vyhŕkla som zarazene.
„Myslím to tak, že sa vydáš.“ Tsss.
„Ani náhodou!“ vykríkla som, ale otec ma prerušil.
„Ticho! Hiashi Hyuuga nás požiadal o tvoju ruku pre svojho synovca Nejiho.“