Láska z Konohy 6 - Vzplanutie

Zobudil som sa okolo obeda a vtedy som si spomenul. Dnes je ten večierok u Ino! Tak fajn! Pomyslel som si.
„Urobím zo seba fešáka.“ zamručal som a vliezol do sprchy. Umyl som si dôkladne zuby a rozmýšľal som. Katema o mňa nejaví záujem, musím na ňu zabudnúť. Povedal som si, ale vedel som, že to bude sakramentsky ťažké. No prvým krokom je pokus. Ako sa to hovorí? Klin sa klinom vybíja. Nájdem si tam nejakú kočku. Zaumienil som si a celkom som sa na večer tešil. Bude sa hrať Sedem minút v nebi, to je niečo pre mňa.

Podvečer som si obliekol košeľu a nohavice a vykročil som na párty. Bolo tam veľa pekných dievčat, naozaj bolo z čoho vyberať. Aj tak som sa cítil trošku nepríjemne a napäto. Rozopol som si golier a rozhodol som sa vyskúšať nové rady od Kakashiho.

- - -

Obliekla som si šaty a urobila účes. Pre zmenu som si zviazala vlasy stužkou do konského chvosta a nalíčila som sa. Ide sa zabávať.
K domu Ino som kráčala pomaly. Troška sa mi triasli ruky, ale nakoniec som sa uvoľnila.
Na párty bolo tak veľa pekných chlapcov, až sa mi zakrútila hlava. Práve som nahodila flirtovací úsmev, teda skôr pokus oň, keď sa mi prihovoril Naruto.
„Ahoj kráska, bavíš sa?“ vyprskla som do smiechu.
„Naruto, to som ja, Katema! Čo ma nespoznávaš?“ ohromene sa na mňa zadíval.
„Katema! Čo sa ti stalo?! Ty máš šaty!“ zajačal Naruto a ja som sa na ňom rozosmiala ešte viac.
„Už viem, vyparádila si sa pre Kibu.“ zaprovokoval Naruto s potmehúdskym úsmevom a ja som sa okamžite prestala smiať.
„Naruto!!! Ak ešte niekedy budeš rozprávať svoje hlúpe výmysly o mne a Kibovi, nakopem ťa cez celú Konohu!!“ zjačala som a jednu mu strelila. „Ale inak sa bav.“ povedala som milo a odkráčala som preč. Nemôžem ho stále mlátiť, ale túto si naozaj zaslúžil. Niekedy je ako stará klebetnica.

Náhle som zbadala Kibu, ako objíma nejaké dievča okolo pliec. Sčervenela som a vybrala sa k nim. Ale nie aby som mu vynadala, kdeže, na to bude dosť času neskôr. Chlapec pri ňom so mnou hneď začal flirtovať, no ten drzáň si to vôbec nevšímal. Nevadí, zabávať sa môžem aj tak.

Práve nastala chvíľa na Sedem minút v nebi. Chalani si už ťahali a teraz prišli na rad baby. Roztrasene som si vytiahla číslo. Prosím, nech je to niekto normálny! Modlila som sa.
„13!“ zahlásila som a vzápätí úplne stuhla.

- - -

Počkať, to je Katema? Pýtal som sa sám seba. Civel som na ňu. Bola prekrásna. Čo ma je do toho, mám úlohu! Pripomenul som si. Zabudnúť na ňu. A tak som so svojimi flirtovacími technikami zamieril k jednej blondínke. Išlo to celkom fajn. Ale nemohol som si nevšimnúť Katemu, ako flirtuje s chalanom blízko pri nás. Neskutočne ma to vytáčalo a keby som sa maximálne neovládal, rozbil by som mu držku.

My chlapci sme čakali, kedy vylosujú naše čísla.
„Dúfam, že si vytiahnem Sakuru-chan.“ zasnene vzdychol Naruto a ja som sa len zasmial. Hinata skoro omdlela. Chudák Hinata! Niekedy mám chuť tresnúť Naruta po gebuli. Najprv vraví a potom myslí.
„Prosím ťa, skončil by si v nemocnici.“ Bola to pravda.

Ja som mal číslo 13. Trochu nešťastné, ale dúfal som, že dnes sa to nepotvrdí. Práve losovala Katema. Neodolal som, musel som vedieť, s kým pôjde do kumbálu. Neveril som vlastným ušiam, keď som počul, ako jasne a zreteľne vykríkla „13!“. Preglgol som a vykročil k nej. Tak, to je koniec môjho úsilia. Až tak ma to nemrzelo.

- - -

Keď sa za nami zabuchli dvere, bola som nahnevaná. Zase. Zase ma osud trestá. Pustila som sa do neho.

„Ako si to predstavuješ, ty hlupák? Najprv sa ožerieš, ja ti pomôžem a ty Narutovi na počkanie vykladáš, že si u mňa prespal? A kto vie, čo ešte si si vymyslel! Nabudúce ťa nechám ležať na ulici!“ prskala som.
„Dobre vieš, že Naruto si vždy vymýšľa hlúposti a nemôžem za to, že svoje stupídne teórie hovorí každému!“ zavrčal na mňa tiež. Takto nahnevaný bol strašne sexy. Doriti.
„Si idiot, vieš?! Načo si za mnou chodil?“ naštvane som povedala a moja tvár teraz určite pripomínala paradajku.
„Neviem, naozaj, mal som radšej skapať v tej krčme!“ zreval a urazene sme sa od seba odvrátili obaja s rukami prekríženými na prsiach. A to som už nevydržala.

- - -

Kvalitne na mňa nakričala, ale ani ja som jej neostal nič dlžný. Priťahovala ma stále viac. Odvrátili sme sa, ale to som už nemohol zvládnuť. Vrhli sme sa na seba. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.

- - -

Bozkával ma vášnivo a dôkladne, až som napokon odtrhla svoje ústa od jeho, aby som sa nadýchla. Držal ma pevne v objatí a znova ma pobozkal. Rukami som mu objala krk a tisla som sa k nemu ako o život. Rozpustil mi vlasy a hladil ma po chrbte. Bol tak blízko pri mne! Podlomili sa mi kolená a spadli sme na zem, ale to nás nezastavilo. Ľahol si na mňa a ja som cítila to jeho úžasné telo na mojom. Naozaj sa to deje? Obaja sme dychčali a pozerali si do očí.
„Milujem ťa.“ zašepkal a ja som si ho len znova pritiahla za golier a pobozkala ho. Priala som si, aby sa tých sedem minút nikdy neskončilo. Rukami som mu skúmala hruď a ktovie, kam by to až zašlo, keby sa neozvalo búchanie na dvere.

„Čas vypršal!“ zakričala zvonku Ino a my sme sa od seba s nevôľou odtrhli. Vyšli sme zo šatníka oddelene.
„Čo ste to tam robili? Bolo počuť hrozné zvuky.“ žmurkla na mňa Ino.
„Hádali sme sa, len si niečo nemysli.“ odvetila som. „Je to totálny hlupák.“ Nechcela som to Ino vešať na nos. To, čo sa tam stalo si nechám len pre seba. A pre Kibu. Vyšla som do záhrady, túžila som po čerstvom vzduchu. Ale aj po ňom...

- - -

Jej bozky ma hriali ako oheň. Nevedel som sa jej nabažiť, bozkával som ju, akoby od toho závisel môj život. Veď to bola pravda. Spadli sme na zem, ale naše bozky nič neprerušilo. Odtrhli sme sa od seba, predsa len, vzduch je dôležitý. Dychčali sme a vpíjal som sa jej do očí.
„Milujem ťa.“ zašepkal som a ona ma pritiahla späť. V tej chvíli som pocítil neskutočné šťastie. Vnímal som pod sebou jej chvejúce sa telo, keď sa ozval buchot na dvere a hlas Ino.
„Čas vypršal!“ Ledva sme sa od seba odtrhli a ona vyšla prvá. Zamieril som teda ku kamošom.
„Aké to bolo?!“ vykríkli všetci naraz.
„Nič sa nestalo, len sme sa zase pohádali. To dievča mi pije krv.“ povedal som. Prečo by som im to mal vyzvoniť? Čo sa stalo v kumbáli, ostane v kumbáli. Aspoň zatiaľ. Bavilo ma sledovať ostatných, ako sa o tom dohadujú. Všimol som si, že Katema vyšla von do záhrady.
„Musím ísť na vzduch.“ povedal som a vyšiel som von.

V mesačnom svetle bola záhrada Yamanaka nádherná. No ani trochu sa nevyrovnala jej. Sedela na lavičke skrytej v rohu záhrady. Priblížil som sa k nej a zozadu ju objal. Vedel som, že sa usmiala a pobozkal som ju. Sadol som si vedľa nej a bozkával ju ešte náruživejšie. Nemohol som si pomôcť.

- - -

Bozkával ma tak, že som mala pocit, že vyletím z kože. Keď sme sa trocha upokojili a on mi jemne perami šteklil krk, niečo mi napadlo.
„Kiba, chceš sa zabaviť?“ spýtala som sa.
„Uhm, a nechceš ísť radšej ku mne?“ zamrmlal mi do krku.
„Nie toto, ty zvrhlík!“ zasmiala som sa. „Ostatným nič nepovieme, necháme ich trocha sa podusiť, čo povieš?“ šibalsky som navrhla. Ihneď sa uškrnul. Bože, dokonca aj keď sa uškŕňa je úžasný! Môj pohľad na neho sa zmenil o stoosemdesiat stupňov.
„Preto ťa milujem, si nielen krásna, ale aj múdra. A niekedy sa nevieš kontrolovať.“ pokračoval a bolo mi jasné, že by bol rád, keby takáto situácia nastala práve teraz.
„Je to len nápad. Nič veľké.“ povedala som pobavene.
„Hej, tiež som si to o nich myslel.“ povedal a zaškeril sa. Hm...
„Tak to si prehnal.“ povedala som naoko urazene a odstrčila ho. „Baka.“ prekrížila som si ruky na hrudi. Naďalej sa ticho smial.
„Á, tak ty takto?“ pritiahol si ma. „Takto sa nerozpráva, zlé dievča.“ zašepkal mi do ucha, pobozkal ma a vzal moju spodnú pery medzi zuby. Ako som sa na neho mohla hnevať? Neostalo mi nič iné, len mu bozk opätovať.
„Tú urážku odčiníš neskôr.“ povedala som sladko a zdvihla som sa z lavičky. Keby som tam ostala dlhšie, baby by mi kládli otázky. Vrátila som sa teda k dievčatám, ale mysľou som bola pri ňom.