Forever or never 76: V pasci...

„Riko!“ zakričal Seiichi a Shinichi tam už behal. Sora s Keitom sa snažili udržať Tobiho pri živote tak ako sa len dalo, no vedeli, že do smrti mu zostáva len pár minút. A potom príde koniec. Koniec ich sveta. Otany s Daisukem sa ešte stále snažili spojazdniť portál, no stále sa im nedarilo. A zdá sa, že Temnota predsa len chcela použiť Rikino telo.
„Vyzerá to zle,“ poznamenal Keita a Sora naňho hodila pohľad: no nehovor, „a všetko je to moja vina,“ sklonil hlavu.
„Všetko je dosť silné slovo,“ opravila ho Sora, „všetci na tom máme aký taký podiel, takže to nehádž len na seba a vzchop sa. Ak sa to dos*rie, a keďže máme šťastie ako kopu...niečoho...tak sa to dos*rie, budeme ťa potrebovať!“ dohovárala mu.
„Mám ísť pomôcť dvojčatám?“ hneď sa spamätal.
Pokrútila hlavou. „Sú tam dvojičky a Riko zvládla Naokiho stav oveľa lepšie ako predtým, takže môžu počítať aj s ňou. Tipujem, že Naoki aj napriek všetkému bude bojovať, takže to nejako zvládnu. K tomu Temnota ešte nie je vo finálnej forme, takže tí, čo by sa mali obávať sme my, lebo keď Tobi zomrie a ja ti garantujem, že to bude čoskoro, tak tu to bude mať najväčšiu silu a...“
„...budeš ma tu potrebovať,“ dopovedal za ňu vážne a ona rýchlo prikývla, „zostanem. Myslím, že toto je moja posledná šanca ťa konečne poriadne ochrániť.“
„Doteraz sa akosi nedarilo, čo?“ spýtala sa s úškrnom, no ten ju hneď prešiel, keď Tobimu tieklo čoraz menej krvi.
„To by malo byť dobré znamenie, nie?“ spýtal sa Keita, keď si uvedomil na čo to Sora tak vyjavene pozerá, „Žeby sa rana zaceľovala?“
„Nie, to už z neho nemá čo tiecť,“ povedala tak potichu, že ju skoro nepočul, ale pochopil, čo to znamená. Musia ho čo najrýchlejšie prehodiť portálom.
„Nemá dosť energie na to, aby prešiel portálom,“ uvedomil si.
„Nemá jej dosť na to, aby sa na druhú stranu dostal živý. Prepáč, možno budem znieť ako sv*ňa, ale je mi to pomerne jedno, ale nezaujímam sa v akom stave vyjde na druhú stranu. Chcel zničiť náš domov a ja chcem zabiť jeho, avšak v tomto svete mi to nebolo dopriate, takže o jeho život sa starám iba kvôli nám,“ vyhlásila rozhodne.
„Čo keď Hidan zničil portál a preto sa nechce rozbehnúť?“ spýtal sa Keita otázku, ktorá mu už dlho tkvela v hlave. Sora naňho vystrašene pozrela.
„V tom prípade sme skončili,“ zašepkala.
Tvrdohlavo pokrútil hlavou. „Kde je tá Sora, ktorá by sa bila až do posledného dychu? Sora, ktorá by takého ču*áka,“ uškrnul sa, „nakopala do zadku aj keby to malo byť to posledné, čo by urobila?“
Zapôsobili na ňu jeho slová. Znova mala v očiach bojovú iskru a žiadne stopy po predošlom strachu. Prikývla a jej ruka sa rozžiarila ešte viac nazeleno. Chcela udržať Tobiho pri živote čo najdlhšie.
„Sora,“ začal opatrne.
„Uhm?“
„Chcel by som ti niečo povedať.“
No ona ho už nevnímala a zasa raz sa mračila na Tobiho ranu.
„Počula si?“ spýtal sa jej.
„Teraz nie, Keita,“ odbila ho, „myslím, že o chvíľu nebude mať Tobi žiadnu krv. Mám taký pocit, že aj keby som sa odhodlala na bozk, tak by to nepomohlo, lebo Temnota potláča moje liečivé schopnosti...“ mrmlala si popod nos, sem tam zanadávala, no Keita jej všetko rozumel.
„Musím ti to povedať teraz,“ naliehal. Lebo potom už zrejme nebude mať šancu.
„Hovorím, že teraz nie,“ znova ho odbila.
„Lenže..“
„Keita!“ skríkla naňho, „Práve sa snažím vymyslieť spôsob, ako udržať nás a náš svet taký, aký sme poznali!“
„Zasa som to nepovedal,“ zahundral, ale potom už bol ticho.

„Riko, bež!“ mával rukami Shinichi, keď sa k nej blížil. Postavila sa, hoci sa nerozbehla. Len tam na nich čakala, nech jej to vysvetlia.
„Utekaj!“ zakričal aj Seiichi, no ona tam stála a ničomu nechápala.
„Čo sa deje?“ spýtala sa ich hneď, ako k nej dobehli.
„Čomu si nerozumela, keď sme kričali, že máš utekať?!“ vyskočil na ňu Seiichi. Naoki sa nato tackavo postavil.
„Takto sa s ňou rozprávať nebudeš!“ obraňoval ju a zdvihol varovný prst.
Shinichi doňho strčil a on spadol na zadok, lebo neudržal rovnováhu. „Ty máš vybité baterky, krásavec, takže teraz berieme bezpečnosť tuto prítomnej Riko do rúk my, chápeš?“
„A teraz pohyb, zdá sa, že Temnota je na blondíny, ktoré majú v sebe Temnotu,“ súril ju Seiichi.
Naoki sa na nich mračil, no tiež pozviechal a ťarbavo kráčal za nimi. Riko by naňho najradšej počkala a šla s ním, no dvojčatá ju neustále podstrkovali dopredu a ani sa tomu nemohla brániť, lebo na ňu boli dvaja. Takýchto nekompromisných si ich ešte nepamätala. Väčšinou ona musela dávať pozor na nich, no v poslednom čase sa to akosi zmenilo.
„Kam ideme?“ dúfala, že jej aspoň odpovedia.
„K portálu,“ odpovedali naraz, no žiadne hašterenie sa nekonalo. To značilo, že situácia je vážna. Ešte raz sa otočila za Naokim a tentoraz si všimla niečo, čo predtým nie. Tmavý dym plaziaci sa popri zemi.
„Temnota,“ hlesla a sama pridala do kroku. O Naokiho sa nebála. Je síce slabý, no to je jeho najväčšia výhoda. Temnota oňho nebude mať záujem a pôjde ďalej. Pôjde po nej.
A naozaj o chvíľu sa Temnota prešmykla okolo jeho členkov a jemu sa absolútne nič nestalo. Najprv nevedel, čo to je, ale keď sa obzrel a videl, že to vychádza z Tobiho, došlo mu, že to je Temnota a pridal do kroku aj keď ho každý pohyb pekelne bolel.
„Prečo k portálu?“ spýtala sa odrazu.
„Pretože keď ho Pat a Mat konečne rozbehnú, tak to hádam nejako donútime prejsť cezeň,“ vysvetlil rýchlo Seiichi.
„Pod pomenovaním Pat a Mat by som sa mohol uraziť,“ ozval sa Daisuke, lebo už vtedy k nim došli.
„Teraz nepapuľuj a makaj!“ okríkol ho Shinichi a postavil sa mu chrbtom a predpažil ruku. Jeho zvukové pole ich obkolesilo.
„A čo Naoki?“ vyčítavo sa ho spýtala, lebo si myslela, že on zostane za bariérou, „A Sora s Keitom?!“
„Oni prejdú.“
Temnota sa dostala ku bariére a narazila do nej. Fungovalo to. No stúpala po nej vyššie akoby hľadala jej slabé miesto. A po chvíli si našla úzku medzierku, ktorú by si ľudské oko isto nevšimlo, a začala sa preťahovať cez ňu. vedľa Shinichiho sa postavil Seiichi a tiež predpažil ruku a vyslal svetelnú bariéru, cez ktorú sa Temnota neodvážila prejsť. Naoki k nim dokrivkal a normálne k nim prešiel.
„Dúfať, že dokážete v krajnej núdzi takto obaliť celý svet je asi dosť hlúpe čo?“ spýtal sa hneď po tom, čo objal Riko.
„Hlúpe?“ odfrkol si Shinichi, „Väčšiu somarinu som nepočul. Samozrejme, že by sme to dokázali!“
„Asi na dve sekundy,“ dodal Seiichi.
„Ale dokázali!“
„Tobi zomrel?“ vystrašene sa spýtal Daisuke.
„Pracuj a my ti povieme, čo je vo veci,“ otočil sa k nemu cez rameno Seiichi a on prikývol.
„Tobi sa podrezal a Sore sa nedarí ho vyliečiť, lebo jej v tom zabraňuje Temnota, tak sa snaží aspoň získať, čo najviac času ako sa len dá, aby sa spojazdnil portál. A zatiaľ ide Temnota po Riko.“
„Prečo po nej?“ nechápal Otany.
„Rozmýšľaj! To som pochopil aj ja!“ napomenul ho Shinichi, „Riko má jediná z nás Temnotu, aj keď v tomto svete už nemá čierne oko. Takže okrem Tobiho je aj jediným telom, kde sa môže Temnota usadiť. A keďže som mal pravdu, keď som naňho kričal, že Temnota ho nevzkriesi, tak teraz musíme ochrániť Riko, aby ju neovládla Temnota a nevládla tomuto svetu.“
„Ale mala by peknú schránku,“ snažil sa situáciu odľahčiť Naoki.
„To by mi bolo na nič platné, keďže ja by som šiel prvý dole, lebo som sa vzoprel Temnote a stále žijem,“ poznamenal Shinichi.
„Ešte dlho?“ spýtal sa Seiichi Daisukeho a ten len neurčito pokrčil ramenami.
„Teraz hlavne dúfame, že portál vo svete Shinobi Hidan ešte nezničil. Lebo potom by sme ho určite nenaštartovali,“ vysvetlil im situáciu.
„A aká je pravdepodobnosť, že sa nespustí?“ spýtala sa Riko pričom pohľadom skákala z portálu na bariéru, za ktorou sa týčila Temnota.
„Väčšia ako tá, že bude ešte fungovať,“ nešťastne odpovedal Daisuke, no s Otanym sa nevzdal. Riko sa ich chcela spýtať či nepotrebujú pomoc, ale vedela, že by ju odmietli, lebo by im tam iba zavadzala, čo si teraz nemohli dovoliť.
„Cez ten dym na nich nevidím,“ žmúril cez Temnotu Shinichi. Seiichi sa ponúkol, že ju môže rozraziť, čo ale všetci zarazili, keby jeho svetlo potrebovali. A všetci si boli istí, že budú.
„Podľa mňa sú v poriadku,“ povedal Otany odhodlane, „keby neboli, počuli by sme, ako bojujú a ako Sora nadáva, takže Tobi je ešte nažive.“
„Otázkou zostáva, ako dlho ešte bude?“ vyslovil nahlas Naoki to, čo im všetkým vŕtalo hlavou. Po tejto otázke sa rozhostilo ticho. Riko spočívala v Naokiho pevnom objatí a pozorovala Daisukeho a Otanyho prácu. Aj napriek stresovej situácii a nebezpečenstvu, ktoré im dýchalo na krk, pracovali poriadne a snažili sa nič neprehliadnuť. Daisuke sa postavil na špičky, aby odkryl kúsok portálu, ktorý pokrýval prach. Zazrel malú červenú bodku, ktorá blikala a nadšene zhíkol. Nevedela si predstaviť, prečo má z toho takú radosť.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Seiichi, keď ho začul, no už sa neotočil ako vtedy, lebo sa musel sústrediť na dym Temnoty, ktorý bol čoraz viac hustejší až si začal pripadať ako v pasci, alebo lepšie povedané na jedinom bezpečnom mieste, kde sa môže pred ňou ochrániť. Všetko ostatné zostane zamorené.
„Funguje!“ zvolal Daisuke a jeho nadšenie prešlo aj na ostatných, „je prepojený, takže tu niekde bude chyba...“ hundral si popod nos a prechádzal po jeho povrchu.
Stál tak, že Riko ani poriadne nevidela, čo stláča, až o chvíľu od portálu odskočil a stihol so sebou aj Otanyho ťahom za bundu a počuli tiché vrčanie prístroja. Druhý dobrý znak za tú dlhú dobu, čo si mysleli, že sú stratení. A o chvíľu sa úplne rozbehol. A v tom započuli Sorine: „Do r*ti!“
A to mohlo znamenať len jediné. Tobi vydýchol naposledy, jeho srdce sa zastavilo a Temnota mala voľný priechod do ich sveta...