Forever or never 71: Slobodný väzeň...

Tieň s Tímom sedem sa zasekol v tuneli. Pre nimi Pein, Kisame a Kakuzu a za nimi Zetsu, ktorý sa zo stropu miestnosti pred nimi premiestnil za nich. Už keď sa tie dvere otvorili vedeli, že budú musieť bojovať, ale teraz nemôžu ani len pomyslieť na útek.
Všetci prítomní si vytiahli kunai.
„Kde sú?!“ skríkol na nich Naruto a Tieň mal svrbenie vo svojej pravačke a ledva odolal, aby Narutovi jednu nestrelil.
Možno im práve povedal, že Sora s jej skupinkou sú niekde tu. Čo keď to nevedeli? Čo ak sa im stalo niečo iné? Lenže jediný pohľad na ich nepriateľov mu prezradil, že vedia o ich prítomnosti v ich sídle. Bolo to pre neho zvláštne. Započul, keď sa Sora rozprávala so svojimi priateľmi, čo mu zrazu pripadalo strašne dávno, ako hovorí, že Akatsuki majú nové sídlo. Ale keď došli k tejto budove, tak sa im nezdalo známe. Vedeli iba, že tam je niečo, čo chcú. Žeby mali Akatsuki viacero sídel a toto je jedno z nich?
Každopádne, úškrny na ich tvárach mu jasne hovorili, že o Soru je postarané. A Kakuzove slová- Tieň ho nazýval ten, čo má chrapľavý hlas- mu to potvrdili.
„O nich sa ty neboj. O chvíľu sa s nimi stretneš.“
„Vy sa stretnete so zvyškom vašej mizernej skupiny skôr ako sa my stretneme so Sorou,“ vyhlásil pevnejšie ako to cítil Tieň a urobil sebavedomo krok dopredu.
„O tom by sa, samozrejme, dalo diskutovať,“ poťažkal si v ruke obriu zbraň muž, čo vyzeral ako ryba a uškrnul sa, „na čo ale nemáme čas.“
„Žiadne hr, Kisame. Proste ich zabime,“ vyhlásil Pein nedočkavo a tak pevne zvieral svoj kunai až sa mu triasla ruka. Tieň na ňom videl túhu zabíjať, ktorá bola neopísateľne silná.
„Koľko máme času, Kakuzu?“ zaujímal sa ten za nimi s ťahavým hlasom.
„Ešte pol hodinu,“ odpovedal mu.
„V preklade: tentoraz naozaj nebudú žiadne hry,“ zahundral Kisame.
„Presne ako som povedal,“ zavrčal Pein a rozbehol sa proti nim. Tieň okamžite, úplne reflexívne zaujal obrannú pozíciu, a jeho kunai sa stretol s Peinovým až sa od nich odrážali iskry. V tom istom momente sa všetci pohli a nastali strety. Sakura bojovala s Kakuzom, ktorému zostávalo jedno jediné srdce v jeho hrudi. Naruto päsťami udieral do Zetsua . Sasuke bojoval s Kisamem.
Tieň, hoci strávil niekoľko rokov vo väzení, vôbec nezabudol, aké to je bojovať. Do žíl mu prúdil adrenalín a cítil sa viac slobodný ako kedy predtým. Ani pocit z toho, že idú na misiu a nemusia sa vrátiť do väznice sa s tým nedal porovnať, keďže to bol rozkaz a tento boj...tu sa sám rozhodol, že pôjde do boja. Mohol pokojne počkať na kraji lesa kým sa Sora s ostatnými vráti. Mohol tu poslať niekoho iného. Mohol sa vzdať a zomrieť. Lenže on nie je zbabelec. On nemieni ujsť a ak tu má zomrieť tak nech! Ale v boji...
Kým kunaiom blokoval Peina, napriahol ľavačku a chystal sa ho udrieť. No zacítil ako sa jeho nohy odlepujú od zeme a dvíhajú ho. Potom už len cítil ako letí a narazil do steny, čo mu vybilo dych a on sa po nej zošuchol. Tackavo sa postavil a vražedným pohľadom sa pozrel na Peina a dlho vydýchol. Zovrel pevne kunai, zamieril, švihol rukou a hodil ho do Peina. Ten sa ani nemusel pohnúť, kunai ho proste obišiel. To Tieňa prekvapilo.
Bez rozmýšľania sa proti nemu rozbehol a chystal sa to s ním vyriešiť po svojom, ako vo väzení. Ručne stručne. Lenže aj tento jeho útok odbil ako nič a Tieň si rýchlo uvedomil, že nie je vo väzení a že toto nie je obyčajný väzeň. Toto je člen Akatsuki a v boji s ním bude musieť použiť viac ako len taijutsu. Zasa skončil na stene a vytvoril ďalšiu preliačinu s tvarom jeho tela. Zotrel si pramienok krvi, čo mu vytiekol z úst a vražedným pohľadom prepaľoval svojho súpera.
„Zomri,“ povedal Pein a predpažil pravú ruku. Kamene sa začali oddeľovať od stien a levitovali pred ním a potom sa naraz rýchlo pohli ku Tieňovi. Ten dal inštinktívne ruky pred seba a cítil ako doňho narazila hmotnosť kamenia. Zahmlilo sa mu pred očami, vybilo mu to dych a stavil by sa, že minimálne jedno rebro má zlomené.
Chcel ich od seba odsotiť, ale tie kamene na ňom držali a nedovoľovali mu to. Zapieral sa až mu z čela stekal pot, no nepovolili. Začali mu zužovať priestor okolo neho a jemu sa čoraz ťažšie dýchalo. Nemohol dostať do pľúc kyslík a hrdlo sa mu sťahovalo. Došlo mu, že čistou silou sa von nedostane. Začal sústrediť chakru do rúk a zatínal zuby, čo sa snažil ich od seba odsotiť.
Po niekoľkých minútach, ktoré boli pre neho nekonečné, ale ako väzeň zažil už aj horšie veci, však vedel od čoho mal tie jazvy, sa mu konečne podarilo zbaviť sa tých kameňov. Rýchlo dýchal, aby dostal do pľúc vzduch, ktorý nemal doteraz prístupný.
Pein si odfrkol. Zrejme nečakal, že to Tieň prežije. Predpažil tentoraz obe ruky a kamene sa znova zdvihli. V tomto prípade Tieň už nechcel čakať, kým ho to znova privalí. Rozpažil ruky a sústredil do nich chakru.
V momente, keď sa kamene pohli jeho smerom rýchlo spojil ruky pred sebou a zo zeme vyrástla stena od podlahy až ku stropu a odrazila ich preč. Uškrnul sa. Bol rád, že ten pocit z boja, ktorý zažíval kedysi dávno, je späť. Otočil spojené ruky dlaňami dopredu a stena sa začala posúvať smerom k Peinovi, ktorého Tieň, pochopiteľne, nevidel. Keď si myslel, že už je k nemu dosť blízko, stena začala haprovať. Nemohol ňou ďalej pohnúť a domyslel si, že sa to môže jeho nepriateľ.
„Čo je to za stenu?!“ započul chrapľavý hlas, tupý náraz o stenu, ktorá to skoro nevydržala, čiže to musela byť silná rana a zavrčanie. Výkrik, ďalšia rana o stenu, ale vedel, že tentoraz to nebola päsť, ale telo.
Pomyslel si, že mu nepomôže, keď sa tu bude s Peinom preťahovať. Akurát si vyničí väčšie množstvo chakry. Rozbehol sa proti stene a v strede ubral chakry. Vrazil do miesta, kde jej bolo najmenej, a stena sa rozpadla na niekoľko častí a tie spadli na Peina. Ten bol z toho taký prekvapený, že ich nedokázal všetky odraziť, alebo sa im vyhnúť.
A do toho mu tam skočil Tieň a konečne mu vrazil. Pein nasadil prekvapený výraz číslo tri a už letel. Narazil do steny, no nezošmykol sa po nej ako on. Iba mu trochu vytiekla krv z kútika úst. Utrel si ju a vybral sa proti Tieňovi. Kamene z jeho steny sa začali dvíhať a pohli sa smerom ku Tieňovi. Ten sa len uškrnul, lebo kamene mieriace na neho ho obchádzali, čo Peinovi tiež neušlo. Tieň mal pocit, že Peina na mieste od hnevu roztrhne. Mal si ale uvedomiť, že Tieň použil na vytvorenie steny svoju chakru a taktiež na to, aby ňou pohol. Preto ho nemohol s nimi trafiť.
Lenže Tieňovi zmizol úsmev z tváre. Začalo sa mu sťahovať hrdlo a nemohol sa poriadne nadýchnuť. Chytil sa zaňho. Zužovalo sa a vzduch sa cezeň nemohol dostať. Začal chrčať a zahmlilo sa mu pred očami a podlamovali sa mu kolená. Snažil sa nadýchnuť, ale čím viac sa snažil, tým horšie to bolo. Jeho kolená pocítili zem. Zatínal zuby. Držal si hrdlo, akoby chcel zabrániť, aby to pokračovalo. Zdvihol zrak a aj cez tú hmlu, čo mal pred očami, videl, že Pein sa naňho uprene pozerá, hypnotizuje ho, zabíja ho pohľadom, doslova. Tieň naprázdno otváral ústa, v ktorých mu vyschlo a v ušiach mu hučalo. Nevedel okolo seba nič identifikovať. Padol na zem a zmieril sa s tým, čo sa mu dialo. Nezabráni tomu, aby ho udusil, lebo sa k nemu nemôže ani pohnúť.
Keď to zrazu zmizlo. Jeho dýchacie cesty, ktoré kričali od bolesti, sa otvorili a on lapal po vzduchu. Keď sa pozrel na miesto, kde stál Pein, videl Sasukeho s bleskom v ruke, na ktorej mal aj krv. Pozrel sa dole a ležal tam Pein s dierou v hrudníku.
Neďaleko stála Sakura, trochu dobitá, ale celá, a vedľa nej Naruto, rovnako živý.
„Ďakujem,“ zachrapčal Tieň.
Sasuke nepovedal nič, len jeho blesk zmizol. Tieň skontroloval podlahu a ležali tam telá Kakuza a Kisameho. Takže ich zabili.
„Ako...ako ste...to dokázali?“
„Zetsu po čase odišiel...“ začal Naruto.
„Po polhodine,“ spresnil Sasuke.
„Tak som sa spojil so Sasukem a spolu sme dali dole Kisameho a Sakura...“
„A ja som sa postarala o Kakuza. Už mal len jedno srdce, takže aj menej chakry a len jednu podstatu. Keď prvýkrát nedával pozor, chcela som ho zasiahnuť, ale uhol sa a ja som trafila stenu. Potom dohováral Peinovi, nech privolá sféry, ale ten nevyzeral, že by bol schopný tak urobiť a v tej chvíli som ho dorazila. Chcela som ti pomôcť, ale Kisame sa rozháňal mečom ako blázon a trafil Naruta, takže keď ho porazili, ešte som ho liečila.“
„Mal si jediné šťastie, že Pein nebol vo svojej koži,“ ozval sa smerom k Tieňovi Sasuke, „Konanina smrť mala naňho zlý dopad. No aj tak si sa proti nemu držal dobre....keď vezmeme do úvahy, koľko času si strávil vo väzení.“
Tieň mu na to nič nepovedal, iba prikývol. Pribehla k nemu Sakura a ošetrila mu rany. Keď si prezreli miestnosť pred nimi, našli tam iba stôl, na ňom sviečku a tri stoličky. To, kam sa podel Zetsu a prečo práve po spomínanej polhodine, nevedeli. Bežali späť tunelom, lebo tam sa Sora so svojou skupinkou nenachádzala. A na rázcestí sa takmer zrazili s Hidanom.
„Ku*va! Pozerajte kam idete!“ hrešil a Tieň si povzdychol.
„Čo tu robíš?!“ spýtal sa ho Naruto a čakal, že o chvíľu uvidí ostatných.
„Hľadám vás, lebo vám očividne je*lo, keď ste tu liezli! Čo vám to napadlo! Mali ste ostať von!“ rozhadzoval rukami a zrejme niečo alebo niekoho trafil, lebo potichu povedal : „Prepáč,“ že to takmer nepočuli.
„My hľadáme Soru,“ povedal mu Tieň a otočil sa, že vojde do ďalšieho tunela.
„Na to sa teraz vy*er!“ schytil ho za lakeť a potiahol, „Pôjdete so mnou von!“
„Nie!“ vytrhol sa mu.
„Máme nájsť Soru a spol.“ povedal Hidanovi Sasuke akoby hotovú vec a Naruto rýchlo prikyvoval.
„A mne Sora a spol. niečo povedali!“ zavrčal Hidan, „A jedno z toho je, že ich nemáte hľadať, ku*va, tak ma nese*te a pohnite si smerom k východu!!“ štekal po nich Hidan.
„V ktorom sú tuneli?“ zaujímala sa Sakura.
„Ani v jednom, dievča s divnou farbou vlasov! A teraz poďme!“ vyhlásil a ako prvý vykročil.
„Prečo by sme ťa mali počúvať?“ spýtal sa ho priamo Tieň a ani sa nepohol aj keď ostatní urobili krok alebo dva. Nepočúva rozkazy od nikoho, iba od Sory a tak to bude.
„Teraz som veliteľom misie ja. Tak to bolo plánované od začiatku, preto som bol sem, ku*va, pridelený. Zostaň si tu, ak chceš,“ povedal mu a otočil sa k Tímu sedem, „a aj vy, ale v momente, keď vyjdem z tejto búdy, tak ide dole! Je vám to jasné?! Tak, ak tu nechcete skapať, tak so mnou držte krok,“ a už odchádzal. Povedal, čo chcel a rozhodnutie nechal na nich.
„Nemôžeš ich tu zabiť!“ skríkol naňho Tieň.
Hidan sa prudko otočil. „Povedal som, že tu nie sú! Jediný, kto tu zomrie budete vy a Akatsuki s ich poskokmi!“
„Akatsuki sú mŕtvi,“ povedal Naruto.
„Okrem Zetsua,“ opravila ho Sakura.
„Čože?!“ vyjavene sa na nich pozrel Hidan. A trochu aj neveriacky, „Vy ste ich zabili?“
Prikývli. Ešte chvíľu nevychádzal z údivu, no potom sa vrátil ku svojmu naštvanému postoju. „To je jedno! Pohnite si!“ otočil sa a Tieň vedel, že tentoraz sa už neotočí. Nechcel ísť za ním, ale vedel, že Hidan by Soru len tak pre nič za nič neopustil, takže mu veril, že tu Sora určite nie je. Možno je už vonku a keď ich tam nevidela, tak poslala Hidana, aby ich pohľadal, zatiaľ, čo ona bojuje vonku. Tak sa za ním a pohol a za ním ostatní...