Forever or never 72: Skutočný plán...

Tobi počas behu najprv hodil kunai na Riko, ktorá sa hodila nabok, aby sa mu vyhla, lebo pri sebe nemala zbraň, ktorou by to mohla vykryť. Potom si všimla, že sa zameral na Naokiho. Napriahol ruku a chystal sa mu vraziť. Naoki, ako skúsený Hľadač, ktorý je už len tým, že je Hľadač, silnejší a rýchlejší ako normálny ninja, sa automaticky prikrčil a ruka, ktorá mala skončiť v jeho tvári, mu preletela ponad hlavu. Riko počula ako Tobi potichu zaklial a chcel vraziť lakťom do Naokiho chrbta. Lenže Naoki bol rýchlejší. Ani sa nenazdala a jeho ruka letela dohora a trafila Tobiho do brady. Ten vyletel do výšky a spadol meter od Naokiho. On sa spokojne uškrnul, ale Tobi na zemi bol úplne vyjavený.
„Ako je to možné?“ počula, ako sa pýta sám seba a šúcha si poranené miesto. Pomaly sa postavil do stoja rozkročného a zhlboka dýchal.
Teraz je vhodná chvíľa! Povedala si a sústredila sa na jeho myseľ. Videla tam útržky niektorých jeho bojov, pri ktorých jeho protivníci prechádzali jeho telom, keď ho chceli udrieť. Nepodarilo sa im udrieť ho, či sa ho len dotknúť. Preto bol teraz zmätený z toho, čo sa stalo. Pretože sa to nemalo stať. Naokiho ruka mala cez neho len tak prejsť a on by ho potom zasiahol.
Lenže Tobi sa veľmi rýchlo spamätal. Znova sa rozbehol proti nim. Mieril si to k Naokimu, no v polovici cesty si to akosi rozmyslel a vybočil k Riko. Napriahol ruku a chystal sa jej vraziť. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo a Riko nestíhala reagovať.
V ďalšej sekunde už ležala na zemi zo dva metre od neho. Jeho rana bola silná, ale zdalo sa jej, že ju to neodhodilo príliš ďaleko. Niežeby sa sťažovala, to nie, ale prišlo jej to divné. Pozviechala sa a videla ako s ním bojuje Naoki. Vymieňali si údery, no na väčšie techniky neprišlo.
Riko, niečo je divne! Prišlo jej od Naokiho počas jeho boja. Moja chakra nefunguje!
A vtedy to Riko došlo. Preto neodletela tak ďaleko ako by sa normálne stalo. V tomto svete im nefunguje chakra. Skúsila to ona a normálne ju cítila ako je prechádza po celom tele. Bolo to naozaj zvláštne, pretože ona by tu nemala mať chakru...ani schopnosti. Ale deje sa to. Tým, že sa tam dotrepal Tobi sa narušila rovnováha a celé sa to vymenilo. Oni mali chakru, zatiaľ čo ninjovia, ktorí by sem prišli, by boli bez nej.
Je to opačne! Zvolala a počul ju aj Naoki.
Čo je opačne? Nechápal a prudko vrazil Tobimu, ktorý o niečo cúvol a potom bol pripravený mu ten útok vrátiť.
Potom ti to vysvetlím. Idem ti pomôcť! Vyhlásila a už sa ja blížila k miestu, kde bojovali.
Nie! Zastavil ju Naokiho hlas. Ty sa sústreď na jeho myseľ! Najprv musíš zistiť o čo mu ide a či neprídu nejaké posily, ktoré by nám to dosť skomplikovali.
Ale...chcela mu protirečiť.
Teraz je zaneprázdnený mnou a rozmýšľaním, prečo jeho techniky nefungujú. Teraz alebo nikdy, Riko. Dohováral jej a ona s ním musela súhlasiť. Nielenže mal pravdu, ale ani tak by ju k boju nepustil. Vedela, že ju chce chrániť a že vie, že potrebujú zistiť tie informácie ... a taktiež je tvrdohlavý.
Povzdychla si a ponorila sa do útrob Tobiho mysle, aby odhalila jeho skutočný plán.

„Nemôžeme si dovoliť straty, to hádam vieš,“ dohováral jednej noci Tobimu Pein, keď boli v jeho pracovni. Ostatní členovia Akatsuki už dávno spali netušiac, čo sa ráno dozvedia.
„Samozrejme, že si to uvedomujem. Ale toto je veľmi dôležitý krok. Chýbajú nám dvaja démoni a tých si budú strážiť ako oko v hlave,“ argumentoval svoj nápad a snažil sa prehovoriť Peina.
„Musí byť aj iný spôsob,“ krútil hlavou Pein. Z jeho postoja sa dalo vyčítať, že chce vymyslieť niečo, čo im určite zabezpečí výhru.
„Budú tým zaneprázdnení. Určite ich do toho nepustia a nám bude stačiť, aby sme našli miesto, kde ich budú ukrývať a potom nielenže budeme mať Juubiho, ale budeme vládnuť tomuto svetu,“ horlivo mu vysvetľoval a nevyhnutne potreboval, aby s tým plánom súhlasil. Je to jediná vec, ktorá mu...im...môže zabezpečiť dostatočne upútanie pozornosti od toho, čo chcú.
„Ako si to predstavuješ?“ Pein sa oprel o stôl a pozrel na Tobiho výrazom, ktorý mu hovoril, že mu to má presne vysvetliť. A on tak aj urobil, ale za svoje reči a sľuby skrýval svoj pravý, skutočný plán.
Keď vychádzal s Peinovej pracovne, kde mu odsúhlasil jeho nápad a plán, ktorý ráno oznámi Akatsuki ako svoj, keďže by nebolo dobré, aby odhalili, aký je v skutočnosti Tobi, započul hlas, ktorý veľmi dobre poznal a ktorý mu pomohol toto celé vymyslieť a neustále mu niečo šepkal.
Prehovoriť ho nebolo ťažké. Ale či to bude všetko tak naozaj prebiehať, to je trochu otázne nemyslíš?
„Každý plán ma svoje riziká a tento je iba na to, aby zakryl môj hlavný plán. Aby ostatní boli odpútaný tým, čo im zajtra Pein povie, kým ja...a ty...budeme plánovať, čo sme chceli už dávnejšie,“ kým kráčal do svojej izby hovoril potichu a náhlivo. Keby ho aj niekto počul, všetci si mysleli, že je blázon...tak čo?
Vieš, kde je prechod? Spýtal sa ho hlas dychtivo.
„Nie, ale Pein to vie. Ešte mi to nepovedal, ale ja to čoskoro zistím. A potom...potom to začne...“ zmĺkol, lebo počul ako sa dvere jednej izby otvorili. Vyšiel z nich Sasori. Najprv žmúril do tmy a až potom si všimol, že na chodbe je s ním aj niekto iný- Tobi.
„Ach, to si ty,“ zívol a šiel ďalej, „čo ešte nespíš?“ spýtal sa ho, keď bol niekoľko krokov od neho.
„Tobi potreboval na záchod!“ zvolal nadšene a zároveň v hlave nadával, že zo seba musí robiť blázna a že sa takto zosmiešňuje. Ale vydržal to, lebo vedel, že až jeho plán vyjde, on bude pánom...
Počul, ako si Sasori povzdychol. Určite aj on mal dosť jeho správania. „Tak choď spať,“ povedal mu unavene a prešiel popri ňom.
„Tobi je dobrý chlapec!“ zvolal ešte ako mal zvykom a potichu sledoval, kam Sasori ide. Všimol si, že zabočil do kuchyne. Zrejme sa šiel napiť, pomyslel si.
Lepšieho chlapca ako je Tobi nenájdeš. Poznamenal hlas posmešne a ironicky.
„Každú chvíľu to skončí. A nielen moja pretvárka,“ povedal, vošiel do svojej izby a starostlivo za sebou zamkol dvere.

Riko bola prekvapená, keď spoznala hlas v Tobiho hlave. Bola to Temnota, takže si domyslela, že všetko, čo sa deje je jej dielom. No zatiaľ odhalila iba toto, ale ona potrebovala vedieť skutočný plán. Cúvla od Naokiho a Tobiho boja, aby bola z ich dosahu a aby sa mohla lepšie sústrediť. Tentoraz bude v Tobiho hlave prehľadávať jeho spomienky a myšlienky až kým v nich nenájde všetko, čo potrebuje. A znova sa tam ponorila...

„Dlho som rozmýšľal,“ začal teatrálne Pein, keď na nasledujúci deň zvolal poradu, „a rozhodol som sa, že pôjdeme do vojny!“ vyhlásil a všetkých to prekvapilo.
„Do akej vojny?“ spýtal sa ho posmešne Hidan, ktorý vyzeral , že je skôr na dovolenke ako na nejakej porade, ktorú mal takmer na háku, „Žiadna nie je!“
„Do vojny, ktorú vyhlásime my!“ odpovedal mu Pein a znova hovoril ku všetkým, „Vyhlásime návrh Veľkým piatim národom. Buď nám vydajú ostávajúcich démonov, alebo nastane boj!“
„V tom prípade do vojny pôjdeme asi tak na päťdesiat percent,“ unudene poznamenal Sasori.
„Presne tak, hm!“ súhlasil Deidara.
„Som si istý, že démonov nevydajú. Nedopustia, aby sme sa ich zmocnili, takže im nezostane nič iné len bojovať,“ hovoril presvedčivo Pein a niekoľkých z nich presvedčil. Iní stále trvalo na svojom názore, že vojna sa konať nebude. Tobimu to bolo v podstate jedno, keďže vojna, ako to zamýšľal, vyhlásená bude a to mu stačilo.
„A kto a kedy ju vyhlási?“ zaujímal sa Kisame.
„Mali by sme dať šancu najnovšiemu členovi, ktorý chce zároveň vykonať pomstu. Dopočul som sa, že v Zemi železa sa koná zraz Kagov, pričom Konohu bude zastupovať Danzou,“ všetky pohľady v miestnosti sa presunuli z Peina na Sasukeho, ktorý skoro nebadane prikývol.
A plán začal. Nedovolila si nepoznamenať Temnota, ktorá znela viac než nadšene. A tak sa cítil aj Tobi...

„Nemal si tam po neho ísť!“ vyčítal mu Pein.
„Zabili by ho. To vieš. Mizukagin dych je naozaj štipľavý,“ uškrnul sa nad svojou slovnou hračkou, „a aj tak sa skôr sústredil na zabitie Danza ako na vyhlásenie vojny, čo som musel napraviť.“
Nepodarené decko. Komentovala Temnota. Aby vrtochy nejakého dieťaťa zničili jeho dokonalý plán? Tak určite!
„Nejako to zahráme, to už nebude problém. No nezabudni, že sa musíš držať svojej role, ak má ten tvoj plán vyjsť.“
„Ešte jedna vec,“ povedal Tobi, keď už bol na odchode. Spomenul si na Soru a na to, že ona je jedna z tých, čo kedysi prišli portálom. A taktiež na Orochimarove hobby v zaujímavých schopnostiach.
„O čo ide?“
„Danzou nebol celý čas stretnutia Hokagem. Prišlo jedno dievča, Sora, ktoré vyslala Konoha, aby ju ona zastupovala. Má drsný jazyk a s ničím sa ne*erie, to sa musí uznať...“
„K veci,“ prerušil ho Pein, ktorého Tobiho opisy začínali nudiť.
„Má zaujímavú schopnosť. Vylieči aj toho, čo má smrť na jazyku...ale dokáže späť priniesť aj mŕtveho.“
„Pokračuj,“ kývol mu rukou, aby dal svojim slovám väčší dôraz.
„Pošli niekoho, aby ju uniesol. Po stretnutí je slabá, to ti môžem dosvedčiť, ale musí to byť ešte túto noc,“ navrhoval mu a Peinovi sa tento nápad ihneď zapáčil. V tomto prípade ho nemusel prehovárať ako pri nápade vojny...
To dievča sa ešte zíde...zasmiala sa Temnota nad jeho plánom.

„Ako to, že Sora neustále umiera?!“ skríkol jedného večera na Tobiho, „Doktor, ktorého si mi odporučil jej vôbec nepomáha. Skôr naopak, povedal by som!“ to bolo v čase, keď bolo Sorino telo ešte slabé a vykašliavala krv. Neskôr však Sakura zistila, že doktor jej nepodával liek ale jed.
„Toho doktora mi odporučil Kabuto,“ odpovedal mu Tobi pokojne, „vieš, že v týchto veciach sa on vyzná. Hlavne čo sa týka jej, keďže v jej pokuse pracoval s Orochimarom.“
Dá sa mu vôbec veriť?!
„Zrejme sme mu však nemali dôverovať,“ dodal, aby odpovedal Temnote, ktorá s týmto nebola spokojná. Sorina schopnosť sa jej veľmi páčila a už sa nevedela dočkať, kedy sa naskytne príležitosť, aby sa k nej dostala.
„Dám ho zabiť, tajne,“ uvažoval Pein, „ty zatiaľ pošli po Kabuta. Možno nekonal na jeho príkaz.“

„Ssssora je ako zbraň veľmi účinná, no získať ju na svoju sssstranu je už iný orieššššok,“ povedal im Kabuto po tom, čo sa im priznal, že naozaj to bol jeho doktor. No nikdy nedostal príkaz Soru zneškodniť. Iba oslabiť, čo jej organizmus zrejme nezvládol. Stopercentne sa dá povedať iba to, že Kabuto chcel Soru s jej schopnosťami pre seba.
„Už ju máme tu, nebude trvať dlho a zanevrie na svojich,“ hovoril vypočítavo Pein.
„Musíme to však urobiť rýchlo. Čo chvíľa môže dôjsť k prvému stretu. A v takom stave, v akom je teraz sa pridá k našim nepriateľom,“ poznamenal Tobi.
„No niečo som si všimol.“
„Čo?“ spýtali sa naraz Tobi s Kabutom.
„Našla si tu spojencov,“ prezradil im Pein, „odkedy ju strážia, akosi sa zblížili.“
„Hádam nemyslíš...“ začal Tobi, no Pein to dokončil za neho.
„Presne tak.“
„O kom hovoríte?“ zaujímal sa Kabuto. Nebol rád, keď nevedel, o čom je reč.
„Sasori, Deidara a Hidan. Poveril som ich, aby ju strážili, keď sa prvýkrát pokúsila utiecť.“
„To mussssíme využiť,“ oblizol si jazykom ústa.
Je v tom zainteresovaných veľa ľudí. Si si istý, že sa im dá veriť?
Každý ide po moci, takže zatiaľ budú držať s nami. A potom...potom sa ich zbavíme.
„Deidara je akosi mimo odkedy sa vrátil zo záchrannej misie, keď hľadali Soru. Sasori je v posledných dňom akýsi...divný. Akoby to ani nebol on. Nespomína si na niektoré veci, takže jeho nebudeme môcť použiť,“ počítal Pein a nakoniec mu zostal... „Hidan. Použijeme jeho.“
„Dohodneme sa s ním teraz,“ vyhlásil Tobi, „kým je tu Kabuto.“
„Idem poňho,“ vyšiel Pein z miestnosti a Tobi sa obrátil na Kabuta.
„Počul som, že máš ešte troch takých ako ona,“ prešiel rovno na vec.
O čo ti ide?
Nebude spolupracovať. Mohlo nám to dôjsť skôr, ale nebude. Nemáme šancu ju prehovoriť. A keďže je na nás prisilná, musíme nájsť niekoho, kto sa jej a ostatným vyrovná. A to je len niekto, kto je taký ako ona...
Vypočítavý...vlastne... ako vždy...
„Mám. Čo sss nimi zamýššššľašššš?“
A Tobi mu povedal, čo má v pláne. Kabutovi sa to zapáčilo, lebo bola možnosť, že keď uvidí ďalších troch, oni ju prehovoria, tým pádom ona prehovorí ich a pridajú sa k nemu. Tak on získa nielen jej silu, ale silu celej sedmičky...no kto by odmietol takúto ponuku? A tak na to iba prikývol a takto sa do toho celého dostali Riko a dvojičky...

„Kabuto je mŕtvy,“ hlesol Pein, „prišli sme o jeho pomoc vo vojne. Mali by sme odstúpiť,“ povedal rozhodne.
„Čože?“ spýtal sa ho šokovane Tobi, „Na to už je neskoro. Národy sa spojili! Ak teraz ustúpime, oni isto zaútočia!“ dohováral mu.
„Sora je preč a s ňou aj jej sila. Dokonca aj Kabutova trojka je proti nám,“ predhadzoval mu argumenty Pein, „o chvíľu sa ten tvoj úžasný plán začne rúcať! Čo o chvíľu! Už sa tak stalo...nemáme šancu...“
„Samozrejme, že nemáme,“ precedil pomedzi zuby, keď si uvedomil, že jeho dokonalé krytie padá, „keď už teraz vyhlasuješ našu porážku!“
„Dobre, pokračujeme,“ kapituloval Pein.“
Vyzerá to tak, že organizácii vládneš ty a nie on. Zasmiala sa Temnota. I keď pre teba je iba zásterkou na náš skutočný plán.
O chvíľu už Akatsuki nebudem potrebovať. A ani vojnu...to mi bude jedno...
Ale vojna môže značne poškodiť tento svet.
To napravíme, keď budeme vládnuť!
Páči sa mi tvoja istota. To preto som ti vybral teba...spolu dokážeme veľké veci...veru veľké!

Po tom, čo Sora zabila Sasoriho Tobi pocítil nadšenie Temnoty. Hneď do nej prešla. V tom momente, keď sa rozhodla pre pomstu. Na tú chvíľu čakala. Na ten okamih chyby...a už bola v nej. Lenže potom ušli...spolu s Hidanom. Ten zradca! A on ju mal prehovoriť, aby bola s nimi! A nato prišli Hľadači. Tobi ich nechal bojovať s Akatsuki, aj keď ani jedna strana neutrpela smrteľné straty, ako sa neskôr dopočul. V tú noc totiž opustil organizáciu menom Akatsuki.
Dobre si urobil. Súhlasila s ním Temnota. Len nás zdržiavali. Povedz mi, že vieš, kde je prechod.
„Jasné, že viem. Bez toho by som neodišiel. Včera mi to Pein povedal. Akatsuki má totiž niekoľko sídel, nielen to, v ktorom väznilo Soru a toto tu. Je ešte jedno a tam je starostlivo schovaný...“
Poďme si poň!
„A počkáme si aj na Soru a jej skupinku. Určite si poň prídu.“
Dopočul som sa, že to druhé dievča má veľmi otvorenú myseľ. A tie dvojčatá...tiež ma kedysi prijali...ale odvážim sa ovládnuť len jedno...sykla nad svojím rozhorčením.
„Len jedno?“ spýtal sa prekvapivo Tobi, kým kráčali lesom a tmou.
Jedno z nich je nasiaknuté Svetlom. Hnusné...dobré...ochranárske Svetlo. Ale aj ono sme zmiatli. Sústredí sa na vojnu...nám nevenuje pozornosť...náš plán s vojnou je excelentný...brilantný...nešetrila Temnota s prídavnými menami.
„Vojna mi je teraz ukradnutá. Svoj účel splnila. Až skončí náš plán, bude jedno ako skončí...“
Čakajú nás ďalšie svety...podmaníme si všetky! Zvolala nadšene až sa Tobi musel uškrnúť.
„Začneme tým Soriným. K tomu máme prechod...“
Ten padne ako prvý...vraj sa tam nehýbe čas...nikto nám nebude oponovať. Sora so svojimi drahými priateľmi zostane uväznená tu, kým my spustošíme jej vlasť...
„Myslel som, že nemáš telo,“ poznamenal Tobi.
Nejaké si zoženiem. Neboj sa...už mám jasnú predstavu koho...
„Bude to jedna z nich dvoch, že?“ hádal.
Jedna?! Zasmiala sa . Obe! Obe budú slúžiť pre mňa. A potom, ako zničíme ich Zem, nebudú mať dôvod sa tam vrátiť. Takže ich prinútime, aby spolupracovali s nami...sedmička...aj ty máš rád magické čísla? A takto sa ďalej rozplývala nad ich skutočným plánom.

Ovládnuť ich svet a potom ďalšie. A nestanú sa pánmi sveta...ale pánmi všetkých svetov...muselo sa uznať, že latku položili ozaj vysoko. A ďaleko im k tomu nechýbalo. Riko až striaslo, keď si to všetko dopozerala. Nemohla uveriť, že toto všetko sa skrývalo za jednou jedinou vojnou, ktorá ani nemusela byť, kebyže Temnota neovládne Tobiho.
A v tom niečo upútalo jej pozornosť od týchto myšlienok. Tobi zrazil k zemi Naokiho a pohol sa smerom k nej. Lenže v polovici cesty niečo zbadal. Bolo to Sorino reálne telo. Riko ho spoznala. Aj tu mala Sora hnedé po pás dlhé vlasy a modré oči. Lenže sa nehýbala. Tobi už bol celkom pri nej, keď sa Riko pohla. Nemala to ako stihnúť. Tobi vytiahol kunai a Riko behala ako vládala...dokonca ani za pomoci chakry to nestihla.
Tobi bodol Soru do brucha, z ktorého hneď začala tiecť krv...