Reset 30 - Kam ľudí doženie sebeckosť?

Povinne prečítať :)

Takže tento diel je venovaný Eli-chan, ktorá mi už od začiatku zanechávala komentáre a bola jedna z prvých, ktorý si otvorili túto poviedku. Ďakujem A Ďakujem aj všetkým ostatným za rozsiahle komentáre, ktoré ma tak neskutočne potešili, ako nič. Páčia sa mi vaše postrehy a aj to, že si nájdete tých pár sekúnd na napísanie komentáru ĎAKUJEM!

,,Naruto! Sasuke!“ rozkričala som sa v úplnom zúfalstve, keď som sa konečne s hrôzou prebrala, ale mala som pocit, že ma nikdy nebudú počuť. Nikdy ma neuvidia.
Rozbehla som sa tým smerom a preskakovala som horiace časti fontány. Oprskala ma voda a prilepila mi nočný dres a vlasy na tvár. Sledovala som, ako Sasuke aj Naruto robia pečate. Vbehla som práve v sekunde k nim s obrovským krikom až sa zarazili. Obaja s jednou nohou vykročenou sa na mňa pozreli. Narutovi sa v rukách točil ten najväčší rasengan aký som kedy v živote videla. Celý bol oblečený v Kuramovom móde a jeho oči boli napol šialené a červené. Sasuke stál oproti nemu dobrých desať metrov a práve dokončoval techniku Kirin. Bol obalený Susano a jeho tvár vyzerala, akoby bažila po Narutovej krvi. Chcel ho zabiť. Rozštvrtiť.
,,Hinata.“ Ozvali sa obaja naraz a zahľadeli sa na mňa červenými očami. Cítila som ako hnev trochu pohasol, ale namiesto toho sa v ich očiach objavila bolesť.
,,Prečo si to urobila?“ spýtal sa ma Naruto zúfalo a po líci mu stiekli slzy. Nemohla som nájsť reč. Asi som onemela...
,,Prečo si sa do neho zaľúbila? Prečo si si vybrala jeho?!“ rozkričal sa po chvíli a jeho slová sa do mňa zabodávali ako nože.
,,N-nie. J-ja...“ zajakávala som sa a nemohla som nájsť svoj hlas. Cítila som, ako mojim telom lomcuje panika a usádza sa v každom kúsku môjho tela.
,,Nebuď smiešny, Naruto! Vybrala si teba! Nakoniec si to ty! Vždy si to bol ty! A očividne vždy budeš!“ kričal na neho Sasuke s odporom a ja som cítila ako sa trasiem a moje telo ochabovalo. So slzami odchádzala všetka moja energia. Bojovali o mňa. Nevedeli prekúsnuť, že si neviem ani jedného vybrať. Že je to také zložité. Mysleli si, že niečo vyriešia?! Čo si o sebe myslia?! Že o mne môžu rozhodovať?!
,,Vyzval si ma k boju, tak bojuj!“ kričal Sasuke na Naruta a pri tom sa jeho Kirin ešte viac zväčšilo.
,,Je to preto, čo som ti urobil so Sakurou? Je to odplata?“ ozval sa Naruto a Sasukeho si nevšímal. Jeho oči boli zaliate slzami a tie sa miešali s prameňom krvi, ktorý mu vytekal z nosa.
,,Tak? Je?!“ ozval sa hlasnejšie, aby vymámil zo mňa odpoveď.
,,N-nie... ja... nemôžem za to. Naozaj nechápem. Proste...“
,,Proste sa to stalo!“ Naruto zrušil rasengan a znechutene rozhodil rukami. Pokrútila som hlavou a zvesila plecia. Mala som pocit, akoby niečo ťažké sadalo na moje plecia a tlačilo ma to do zeme. Žalúdok mi skrúcalo. Tá bolesť bola na nevydržanie.
,,Mohli sme spolu nájsť riešenie. Mala si za mnou prísť. Mala si byť úprimná. Teraz je neskoro.“ zašepkal Naruto a sklamane ma pozoroval. Nedokázala som sa ani na jedného z nich pozrieť. Cítila som takú potupu voči nim, že som si dovolila zahrávať sa s ich citmi. Že som si dovolila zaľúbiť sa a vydávať sa. Že sú dvaja a nie jeden. Že som to zrovna ja, kvôli ktorej tu nastalo peklo.
,,Prosím... prestaňte.“ Zašepkala som roztraseným hlasom a zahryzla som si do spodnej pery, aby sa mi netriasla.
,,Máme prestať? Ale no tak, Hinata. Tvoja láska nás k tomuto dohnala a my to dokončíme.“ Povedal Naruto odhodlaným hlasom a opäť roztočil chakru vo svojej dlani.
,,Bojujeme o ňu. Obaja poctivo. Nechcela si to tak? Alebo sa snáď mýlim?“ spýtal sa opovrhujúco a prižmúril oči mojim smerom. Zatackala som sa smerom k nim, ale mala som pocit, akoby sa mi nohy vrástli do zeme. Boli také ťažké.
,,Nech ten lepší vyhrá.“ Prikývol Sasuke a pozrel sa na Naruta.
Obaja zdvihli ruky oproti sebe.
,,Nie! Nie! Nie! Nie!“ kričala som a opäť som urobila zopár krokov k nim. Stála som takmer medzi nimi a obom som sa snažila pozrieť do očí, aj keď to bola asi tá najťachšia vec akú som kedy musela urobiť.
Obaja sa opäť pozreli mojim smerom a čakali čo zo mňa vypadne. Stisla som oči, aby som sa ubránila slzám.
,,Nechcela som to takto. Prisahám.“ Šepkala som, a odolávala som panickému plaču.
,,A ako si to teda chcela?“ spýtal sa Sasuke a šialene sa zasmial. Naskákali mi zimomriavky. Každý máme svoju temnú stránku. Každý... dokonca aj ja. Ale vidieť Sasukeho v stave šialenstva bolo hrôzostrašné a zároveň fascinujúce tak isto, ako u Naruta. Vedela som, že Naruto ani Sasuke teraz nie sú pri zdravom rozume. Ako to zvrátiť? Čo mám urobiť? Čo bude ďalej? Ako sa toto všetko mohlo takto zomlieť? Ako som toto mohla dopustiť? Dohoda padne, Hanabi sa bude musieť vydať za dakoho, koho jej pridelí otec. Naruto sa so mnou už neožení. Sasuke ma prestane ľúbiť. Obaja ma budú nenávidieť. Možno obaja prídu o život kvôli mne, možno svojou nenávisťou zničia Konohu. A ja nezachránim ani to posledné stvorenie na svete, ktoré pre mňa znamená všetko a pre ktoré som to robila. Všetko vyšlo nazmar. Všetko sa pokašľalo. Všetko som dosrala. Zradila som. Zničila. Som sebecká. Keby som myslela viac na Hanabi a nie na seba, mohlo to dopadnúť úplne inak.
,,Netušila... netušila som, že ja a Sasuke sa do seba zaľúbime. Ale od začiatku bolo jasné, že sa vydám za teba Naruto! Ani na sekundu som o tom nepochybovala! Chcem si ťa zobrať!“ kričala som jeho smerom a padla som na kolená, ponížená sama sebou. Práve som zo seba urobila tú najväčšiu handru na svete. Sasuke bolestne zavil. Naruto prekvapene zažmurkal.
,,Prečo to chceš urobiť... keď miluješ Sasukeho?“ spýtal sa odrazu, a ja som vedela, že táto odpoveď bude hrozná, ale stále lepšia, ako tá úprimná, ktorú by mal dostať. Ale ak nedostane túto, tá prvá by bola horšia. Nemôžem mu povedať, že som to robila z donútenia, aj keď to svojím spôsobom vedel, ale všetko sa za ten čas tak zmenilo.
,,Oboch vás svojím spôsobom milujem.“ Zašepkala som znovu a hlavu som si skryla do dlaní. Nechcela som sa pozerať na ich pohľady, ublížené slzy, naštvané výrazy, ranené srdcia a zahanbené egá.
,,Ako... ako nás oboch môžeš milovať?“ spýtal sa Sasuke, úplne šokovaným hlasom.
,,Neviem.“ Môj hlas sa niesol cez prach k nim dvom, ale vedela som, že ma počujú. Napínali uši.
,,Ale jedného z nás musíš milovať viac, ako toho druhého.“ Povedal odrazu Naruto, načo som sa zmučene predklonila. Nechcem odpovedať. Prosím. Nechcem to už viac zhoršovať.
,,Koho miluješ viac?“ spýtal sa Sasuke a pridal sa tým k Narutovi. No ani jeden z nich nezrušil techniku. Naopak, narastali na sile. Cítila som ako mi narážajú na pokožku a páli to.
,,Nenúťte ma odpovedať.“ Zaprosila som potichu a odvrátila som od nich pohľad.
,,Nie, musíš si vybrať. Koho viac miluješ? A odpovedz pravdu.“ Naliehal Naruto a Sasuke do toho niečo prosebne zašepkal. Nie. Nemôžem. Nemôžem povedať Narutovi, že ho milujem viac ako Sasukeho. Zničilo by ho to. Ale povedať Narutovi, že milujem Sasukeho, ale aj tak sa za neho vydám, by zničilo oboch. Nemôžem dovoliť, aby to zničilo ani jedného z nich. Nesmie.
,,Odpovedz, Hinata. Stále čakáme na odpoveď.“ Súril ma Naruto a ja som sa ešte viac rozklepala. Cítila som ako ma bodajú pohľady ľudí, ktorý stáli v dave a čakali na moje slová. Ich pohľady boli ako oceľové dýky, ktoré sa mi hrotmi pomaly zabodávali hlbšie a hlbšie do tela.
,,Hinata?“ ozval sa Sasuke. Počula som, ako ma vyzýva.
,,Nie! Nevyberiem si!“ zakričala som nekompromisne a s námahou som sa im postavila.
,,Nemôžete ma nútiť, aby som si vybrala! Nie vy!“ opäť som zvolala a zúrivo som sa na nich pozerala. Ani s jedným to nehlo.
,,V tom prípade budeme bojovať o tvoju lásku.“ Povedal Sasuke a odvrátil svoj pohľad odo mňa.
,,A ten, kto prežije, bude mať vyhraté.“ Dopovedal Naruto a taktiež sa obrátil na Sasukeho.
,,Nie som trofej!“ vrieskala som na plné kolo, ale ani jeden ma nepočúval.
,,A čo ak s víťazom neostanem?!“ zakričala som v zúfalstve, aby som ich ešte chvíľu zdržala než vymyslím plán ako to zastaviť. Naruto aj Sasuke sa uškrnuli. Kam až môže zájsť sebeckosť ľudí? Bola som tak sebecká a milovala som. Nehľadela som na nič a na nikoho a takto to teraz vyzerá. No ako to skončí?
,,To sa ešte uvidí.“ Zašepkali obaja a zrazu som videla, že sa pohli k sebe s technikami namierenými na srdcia.
Bolo to horšie ako v spomalenom filme, ale nejakým zázrakom, ja som bola rýchla. Rozbehla som sa ich smerom a postavila som sa s rozpaženými rukami doprostred. Na poslednú chvíľu som zbadala ich prekvapené pohľady, ale nemohli sa zastaviť. Bolo neskoro. Moje dlane spočinuli každému z nich na hrudi a v tom momente som cítila, ako mi techniky prešli vnútrom. Uvoľnila som ruky a spadli mi pozdĺž tela, načo sa obaja nalepili na mňa. Nechceli to, ale fyzika nepustí. Boli príliš rozbehnutí. Obaja stáli pritisnutí na mojom tele a nosmi sa takmer dotýkali. V tom som pocítila oneskorenú bolesť takú veľkú, až sa mi podlomili kolená a klesla som na zem. Obaja ma nasledovali a zhrozene mi hľadeli do očí. Vykríkla som a vystrekli mi slzy od bolesti. Zakuckala som sa. Zrazu som nemohla dýchať. Cítila som ako sa mi hrdlom hrnie krv a vykašľala som ju pred seba. Obaja prevŕtali svojimi rukami moje telo. Cítila som hrdzavú krv, pot, smrad síry, ale zároveň aj ich prenikavé vône, ktoré sa medzi sebou bili.
,,Hin-ata...“ Naruto sa zakuckal a vytiekol mu z úst pramienok krvi. Zhrozene som sa zadívala na jeho telo a zistila som, že Sasukeho ruka, ktorá prevŕtala moje telo zasiahla aj Naruta. Obrátila som pohľad na Sasukeho, ktorý nič nehovoril, iba sa na mňa díval a nemu pramene krvi vytekajúce z úst kvapkali na košeľu. S hrôzou som si uvedomila, že všetci traja sa blížime k smrti.
,,Hinata.“ Zašepkal Sasuke nežne a do očí sa mu nahrnuli slzy. Videla som ako obaja plačú a ja som sa pridala k nim.
,,Nie... takt-to t-to nemalo dopadnú-ť.“ Zašepkala som a vykašľala som s ďalším kŕčom, ktorý uchvátil moje telo kvapôčky krvi.
Ani jeden mi nedokázal odpovedať, cítila som ako z nás postupne vyprcháva život. Počula som dav, ktorý v hrôze zhíkol a potom stíchol, tichý plač niektorých obyvateľov, praskanie ohňa, šušťanie vody, pohyb vetra a tiché dopadanie kvapiek červenej tekutiny, ktorá sa z nás priam valila a miešala sa s našimi slzami. Vytvárala pod nami mláku utrpenia, bolesti, smútku ale aj lásky a hlavne som počula naše srdcia, ktoré zrazu tak nahlas bili, akoby sa snažili dobehnúť všetky tie ďalšie roky, ktoré mali tĺcť v našich telách... Doznievajú.
Bum-bum, bum-bum, bum-bum... nevedela som čo je horšia bolesť, či tá, ktorú som cítila od tých technik, ktoré nás všetkých troch zničili, či tá bolesť v srdci, ktorú som si spôsobila sama svojou láskou, alebo ma tak strašne bolí hrudník od toho, ako sa moje srdce snažilo pretĺcť von a utiecť. Zachrániť sa.
Bum-bum, bum – bum.
Zaujímalo by ma, či to tak aj oni pociťujú. Všetci traja sme kľačali na zemi natlačení na sebe a priam som mala pocit, že si čítame myšlienky, vysielame k sebe tiché prosby o odpustenie za všetko, čo sme si spôsobili keďže naše pery vypovedali službu a nedokázali sme ich nájsť.
Bum-Bum.
Posledný pohľad do tých oceánovych očí chlapca, ktorý pre mňa vždy znamenal všetko.
Posledný krát som sa pozrela do očí tmavších ako tá najčernejšia farba, ktoré sa na mňa usmievali. Áno, usmievali sa. Pretože vedel, že sa to všetko ešte neskončilo. Nie. Vedel, že láska, ktorú sme k sebe pocítili je nekonečná.
Na tvári sa mi zjavil úsmev. Prišlo mi to také ľahké...to umieranie... Prišlo mi také ľahké sa usmiať aj keď som cítila ako mi trhá kútikmi a telo sa vzpiera. Prečo? Pretože som vedela, že oboch milujem. Každého inak, ale život bez nich by nemal zmysel. Takto je to jednoduchšie...
,,Nie! Sasuke! HInata! Naruto!“ počula som krik. Sakura? Začali sa mi zvuky zhlukovať do jedného a vytvárať akési napodobeniny.
,,Nie! Nie! Nie! Nie!“ jej trhaný hlas ma úplne upokojoval. Vytváral akúsi melódiu, ktorá ma uspávala.
,,Nie!“ Hanabi? Ach, sestrička... prepáč... je mi to tak ľúto. Nechala som ťa v tom. Prosím... prosím uteč. To jediné ti zostáva.
Nemohla som sa na ňu pozrieť, lebo môj zrak zahalila tma. Tak veľmi som si priala vidieť ju. Aspoň matne... nešlo to. Cítila som, ako ma postupne pohlcuje a Sasuke a Naruto sa snažili držať z posledných síl pri vedomí, kým som ja bola tu. Na tomto svete.
Cítila som ako mi naposledy prešiel kyslík až do pľúc a vychutnala som si ho. Vedela som, že toto sa už nezopakuje.
A v tom som vedela, že sme všetci traja posledný krát vydýchli.
...