Romakčný príbeh 25 Koniec

Tsunade sa prechádzala po svojej kancelárii hore dole a žmolila si ruky. Bola nervózna. Pred dvoma hodinami jej prišli povedať, že Zetsu, ktorého držali zmizol v oblaku dymu a ona nevedela, čo to tak mohlo znamenať. Našiel nejaký spôsob, ako sa vrátiť ku svojim druhom? Boli Zetsuovia zničení? Alebo je tu ešte nejaká možnosť? Aj tak pre istotu poslala pár oddielov ninjov do lesa, aby ho prehľadali a dali jej vedieť každú hodinu. Práve dočítala všetky správy, ktoré jej poslali s rovnakým znením. Nič nenašli. Ani stopu. Nič. Nikto sa neblížil ku Konohe.
Obávala sa, že sa Sasukemu a ninjom, ktorých zverboval nepodarila misia a boli porazení. Mohlo sa pokojne stať, že Zetsuovia sú na ceste aj s Madarom, ktorého sa im podarilo oživiť, a preto rozostavila hliadky.
Čo by sa stalo , keby sa Madara naozaj vrátil? Aký by to malo dopad na svet Shinobi? To ani nechcela vedieť. Po niekoľkých krokoch sa vždy otočila, vyzrela z okna, kráčala ďalej, zasa sa otočila, opäť pohľad von oknom a tak dookola. Shizune ju z kúta vystrašene pozorovala. Tsunadina nervozita sa nalepila aj na ňu.
Práve sa chystala povedať jej, že budú v poriadku a keby sa niečo dialo, majú predsa vonku oddiely a hliadky, keď sa dvere rozleteli a dnu vletel zadychčaný Kotetsu.
Tsunade sa v tej chvíli prestala prechádzať a jej zrak bol prilepený na ňom. Kotetsu sa tak ponáhľal, aby jej podal najnovšiu správu, že sa musel najprv vydýchať, aby bol schopný niečo jej povedať.
„Tsunade- sama!“ dostal zo seba po veľkej námahe.
„Čo je? Čo sa deje?“ chcela okamžite vedieť Tsunade, aby vedela či sa má pripraviť na najhoršie, alebo si má vydýchnuť.
Kotetsu sa chytil za bok a poriadne si vydýchol.
„No tak! Čo sa deje?!“ vyskočila naňho Tsunade a on o krok cúvol pred jej hnevom.
„Práve prišli,“ oznamoval jej stále mierne zadychčane.
„Kto?“ skríkla. Zetsuovia? Madara? Alebo žeby skupina, ktorú vyslala ku Stromu života?
„N...Naruto,“ odpovedal a na jeho tvári sa zjavil úsmev. Zo Shizune opadlo napätie, ktoré ju zužovalo celé tie hodiny čakania. A Tsunade si poriadne vydýchla s rukou na prsiach, no potom sa zháčila. To, že sa vrátil Naruto nemusí znamenať, že sa vrátili všetci. A ani to, že sa im podarilo zmariť plány Zetsuov. A možno to ani nie je Naruto.
Zamračila sa, preletela popri Kontetsuovi a trielila k bráne, kde dúfala, že nájde Naruta. No keď tam dobehla, nenašla tam len jeho. Stáli tam všetci, ktorí boli vyslaní na misiu a ona na nich ohúrene pozerala. Nevedela, čo má povedať. Pogratulovať im, že došli celý? Spýtať sa ich či sú to oni? Alebo či sa im to podarilo, či neušli?

„Ja neverím, že prvé, čo povedala bolo: Choďte do nemocnice!“ hundral Naruto v nemocničnej posteli. Vedľa neho ležal Sasuke a už ho začínala z jeho priateľa bolieť hlava.
„Ty si asi nevidel, v akom sme boli stave,“ poznamenal Uchiha potichu, otočil hlavu smerom ku oknu a pozeral sa na oblohu, ani nevedel prečo. Možno preto, lebo ho už biela stena začala nudiť.
Zrazu vedľa seba počul, ako zašušťala perina a ako Narutove bosé nohy dopadli na podlahu. Otočil sa k nemu.
„Čo to stváraš?“ spýtal sa ho a posadil sa.
„Ak si myslia, že tu budem celý deň ležať, tak sa mýlia,“ vyhlásil a hľadal na zemi papuče, lebo keď si šiel ľahnúť do postele, niekam ich od zlosti, že ho zavreli medzi štyri steny.
„A kam chceš ísť?“ spýtal sa ho Sasuke, keď spod postele vylovil jednu z dvoch papúč.
„Za Hinatou predsa!“ povedal akoby to bola samozrejmosť, „Ani neviem koľko dní prešlo od vtedy, čo sme sa nevideli!“
„Videli ste sa dnes,“ pripomenul mu Sasuke so zdvihnutým obočím a Narutova blonďavá štica vlasov sa vynorila spoza postele a pozrela naňho pohľadom, ktorý jasne hovoril: robíš si so mňa srandu?!
„Chceš povedať, že sa mýlim?“
„Nie,“ pokrútil hlavou Naruto a sadol si na postreľ, stále len s jednou papučou, „ale to sme bojovali. Čiže sa to nedá považovať za žiadne rande, chápeš?“
„A v nemocnici to je ideálne, nie?“ zasmial sa Sasuke a Naruto si zamrmlal niečo v zmysle, že nerozumie romantike a znovu sa pustil do pátrania druhej časti obuvi, ktorú potreboval.
Po chvíli v izbe zaznelo nadšené „AHA!“ keď Naruto našiel aj druhú. Vstal, oprášil si tričko od prachu, keďže sa váľal aj pod posteľou a vybral sa k dverám.
„To myslíš vážne?“ spýtal sa ho Sasuke.
Naruto prikývol. „Samozrejme.“
„Vieš vôbec, v ktorej izbe je?“ spýtal sa ho pobavene. Narutova ruka sa zastavila na kľučke a pomaly sa otočil k Sasukemu, poškrabal sa vzadu na hlave a vyčaroval prihlúpli úsmev.
„Nie.“
„Mohol som si myslieť,“ povedal s úškrnom Sasuke a Narutovi sa rozžiarila tvár novým nápadom. Pribehol k Sasukeho posteli, odkryl ho a ťahal za ruku von z postele.
„Čo ti šibe?!“ zvolal.
„Pôjdeš so mnou!“ vyhlásil Naruto a nevzdával sa.
„No to teda nepôjdem,“ bránil sa Sasuke.
„No tak!“ modlikal a naďalej ho ťahal.
„Načo?“ vytrhol sa mu zo zovretia a zadýchaný Naruto si sadol na posteľ.
„Pretože neviem, v ktorej izbe je.“
„A ty si myslíš, že ja viem?“ pochybovačne sa ho spýtal.
„No to nie, ale...“ začal vypočítavo.
„Ale, čo?“
„Usmeješ na nejakú sestričku a hneď bude namäkko a povie ti to,“ drankal.
„Usmej sa na ňu sám!“ podráždene mu na to povedal.
„Zetsuovia mi vybili zub. Pozri!“ rukou si nadvihol peru a ukázal Sasukemu dieru, kde sa kedysi nachádzal zub.
„Hlavne to neukazuj Hinate, lebo odpadne,“ povedal sucho.
„Sasuke, však pomôž svojmu najlepšiemu kamarátovi! No tak!“ prosil ho. Vedel, že vybitý zub na sestričky nezaberá, „Nemusíš na sa nikoho ani len usmiať. Len choď ten svoj unudený pohľad a bude to!“
„Fajn!“ nevrlo súhlasil Sasuke, lebo vedel, že ho Naruto bude donekonečna otravovať. Obul si papuče, ktoré na rozdiel od Naruta našiel hneď a spolu vyšli z izby. Kráčali po chodbe a práve vtedy, keď potrebovali nejakú sestričku, nemohli nájsť nijakú.
„Kde zmizli?“ rozčuľoval sa Naruto.
„Asi zistili o čo ti ide a že ma takto zneužívaš,“ zahundral Sasuke, ale on ho nepočul, lebo sa priveľmi zlostil nad absenciou sestričiek na chodbe. Keď sa dostali na koniec chodby, Sasuke povedal, že to nemá zmysel a ide naspäť do izby. Ale Naruto ho zastavil.
„Nevzdávaj to! Poď, budeme otvárať každé a jedny dvere!“ povedal odhodlane a vydal sa k prvým, čo zbadal. Sasuke si vložil ruky do vreciek a prešiel popri Narutovi, ktorý s úškrnom už dával ruku na kľučku, a šiel ďalej. Naruto sa zháčil.
„Kam ideš?“
„Toto robiť nebudem,“ kývol mu rukou, že sa uvidia neskôr.
Naruto pokrčil plecami. Nie je tu žiadna sestrička, takže nepotrebuje Sasukeho, aby ju presvedčil. Stlačil kľučku a pomaly otvoril dvere.
„Naruto, vypadni! Chceme mať pokoj!“ vrieskal Kiba a Akamaru zavrčal.
„Kto ti dovolil mať v nemocnici psa, preboha!“ zakričal Naruto predtým, ako zavrel dvere.
„Dopekla, mohol som sa ho spýtať kde má izbu Hinata,“ zahundral a prudko zastal, lebo na chodbu vyšla sestrička. Obzeral sa či Sasuke už došiel do izby, a keď uvidel jeho chrbát, rozbehol sa za ním.
„Nebežte po chodbách, prosím!“ zakričala za šprintujúcim Narutom.
„Sasuke,“ chytil ho za rameno a prudko otočil, „je tu sestrička. Nadišiel tvoj čas!“ a už ho ťahal za ňou.
„Potrebujete niečo?“ spýtala sa sestrička, keď Naruto so Sasukem zastali tesne pred ňou. Naruto štuchol Sasukeho pod rebrá až sa zohol a vrhol po ňom vražedný pohľad.
„No...ehm...“začal Sasuke a rozmýšľal prečo sa dal nahovoriť, „potrebujeme vedieť, kde má izbu Hyuuga Hinata.“
Žiarivo sa naňho usmiala a povedala im číslo izby, kde sa Hinata nachádzala, pričom nespúšťala oči so Sasukeho. Poďakovali jej a ona (stále sa otáčajúc) odišla.
„Tak už vieš, kde to je. Čau,“ povedal Sasuke a otočil sa na odchod.
„Héj, kam si sa vybral?“ zastavil ho Naruto.
„Vieš všetko, čo si chcel.“
„Bude to divne vyzerať, keď tam pôjdem sám, keď si sa pýtal za nás oboch,“ Sasuke prevrátil očami a predsa s ním šiel.
„Tak tu je moja Hinata!“ zaštebotal Naruto, keď vošiel do izby, ktorú si Hinata delila so Sakurou, čo Sasukeho prekvapila, ktorý vošiel dnu a na pozdrav len kývol hlavou. Naruto si už sadol k Hinate na posteľ. Sasuke si prisunul stoličku, ktorá bola pri stene medzi obe postele.

„Tsunade- sama, ste akási nervózna,“ poznamenala opatrne Shizune, keď Tsunade sedela za svojim stolom, ruky mala spojené akoby v modlitbe a mračila sa na stôl.
„Samozrejme, že som,“ povedala podráždene, „len rozmýšľam.“
„A smiem sa spýtať nad čím, Tsunade- sama?“
„Čo ak to nie sú oni? Čo ak sa opakuje história so Sakurou?“
„Tak prečo ste ich dali do nemocnice plnej ľudí?“ nechápala Shizune.
„Tam sú pod dohľadom a nemôžu ju opustiť bez toho, aby o tom niekto nevedel. Ak sa tak stane, budeme vedieť, že niečo nie je v poriadku,“ vysvetlila jej Tsunade a Shizune prikývla, „a zatiaľ som poslala jeden z oddielov, ktorý kontroloval lesy na miesto, kde sa nachádza Strom života. Ak mi prinesú správy, že je naozaj zničený a s ním aj Madara, tak nebudem mať žiadne podozrenia. A to, že je ten strom zničený by aj vysvetľovalo, prečo ten Zetsu zmizol.“
„Preto ste aj trvali na tom, aby tu Temari a Kankuro zostali?“
„Isteže. Taktiež som poslala Kazekagemu list, že sa vrátili a taktiež ho oboznámila s tým, že tu jeho súrodenci zostanú kým nebudem mať potvrdené, že sú to naozaj oni.“
„A čo na to Gaara – sama?“
„Súhlasil s tým, že po tom, čo sa hrali na Sakuru, je nevyhnutné, aby sme urobili takéto opatrenia. Hlavne, aby o tom oni nevedeli,“ ich myslela skupinu, ktorá sa vrátila z misie. Tsunade sa postavila.
„Kam idete?“
„Do nemocnice...“

„Končene to máme za sebou,“ zvolal Naruto a chytil Hinatu za ruku. Sasuke sa len prizeral, ako sú spolu šťastní. A zrazu si spomenul na bozk na čelo, ktorý dal Hinate pred tým, ako šli na misiu a povedal si, že jej to musí vysvetliť. Len ako jej to má povedať? Vzdychol si.
„Sasuke, je ti niečo?“ oslovil ho Naruto a Sasuke pokrútil hlavou. Naruto bol poslednou osobou, ktorej by povedal, že sa mu v hlave dookola odohrávala scénka s bozkom na čelo, ktorá sa striedala so spomienkou, ako objíma Sakuru. Naruto len pokrčil plecami, Sasuke toho nikdy extra nenahovoril a ďalej sa venoval Hinate, ktorá bola s Narutovej prítomnosti priam nadšená. A Naruto nevyzeral na to, že by bol ochotný nechať Sasukeho samého s Hinatou a aj keby áno, určite by chcel vedieť dôvod, a ten mu Sasuke proste nemohol povedať.
„Naozaj vyzeráš mimoriadne zamyslený, Sasuke,“ naklonila sa k nemu Sakura, „naozaj je všetko v poriadku?“ zaujímala sa.
„Isteže,“ odpovedal jej a dúfal, že nebude pátrať hlbšie. No Sakura sa akosi mračila a vyzerala akoby sa odhodlávala niečo Sasukeho spýtať. Ďalej mlčal. Nedal na sebe znať, že si to všimol. No ona nabrala odvahu.
„Nesúvisí to s Nanou, či?“ spýtala sa a nevyzerala žiarlivo. Možno preto, lebo Nana je mŕtva. Alebo preto, lebo to bol Zetsuov klon. Alebo žeby sa za ten čas, čo bola rukojemníčkou zmenila a prestala byť stíhačkou?
„Nie, rozhodne nejde o ňu,“ odpovedal jej a ona sa oprela o vankúše a pozorovala Naruta s Hinatou, ako si vynahrádzajú stratený čas a usmievala sa pri tom.
Sasuke úporne premýšľal, ako má sformulovať vetu, že chce hovoriť s Hinatou osamote, aby to neznelo podozrievavo, keď sa Naruto spýtal Hinaty: „Nie si smädná?“ prikývla.
Postavil, ešte predtým jej stisol ruku, a povedal jej: „Skočím pre pitie. Sasuke, ideš aj ty?“
Pokrútil hlavou. Už sa zbavil Naruta. No ešte je tu Sakura. Lenže ako jej má povedať, že sa chce s Hinatou rozprávať a nechce pri tom ju? Pochyboval, že by odišla. A aj keby odišla, určite by počúvala za dverami. Alebo nie?
No keďže Sakuru z izby pravdepodobne nedostane, bude musieť s Hinatou von. Vtom niekto zaklopal a vošla Tsunade. Zamračila sa na Sasukeho, ktorý, pochopiteľne, nemal čo v tej izbe robiť, s nadvihnutým obočím.
„Naruto ho donútil,“ povedala Sakura skôr, ako sa na to stihla Tsunade spýtať.
„A kde je ten?“
„Išiel po pitie,“ odpovedala Hinata z druhej postele.
„Chcem hovoriť so Sakurou osamote,“ otočila sa k Hinate a Sasukemu, ktorí prikývli, „ak by vám to nevadilo...“ ukázala na dvere a obaja sa postavili s tým, že odídu. Sasuke si pomyslel, že Tsuande by ich vyhodila, aj keby im to vadilo, čo v tomto prípade nebola pravda, aspoň čo sa Sasukeho týka. Mal šťastie, že si to Tsuande takto načasovala, keď tu nebol Naruto, a tak mohol s Hinatou stráviť pár minút osamote.
„O pätnásť minút sa môžete vrátiť,“ oznámila im. Čiže pätnásť minút osamote s Hinatou.
Vyšli a zavreli za sebou dvere. Prvá sa ozvala Hinata.
„Pôjdeme za Narutom, aby sme mu povedali o návšteve Hokage- sama?“
„Vlastne,“ začal Sasuke, „potreboval som byť s tebou osamote, aby som ti vysvetlil isté veci.“
Hinatu jeho priamočiarosť trochu znervóznila. Sasuke dal jasne najavo, že s ňou chce ísť niekam sám, a hlavne bez Naruta. Mohol to urobiť aj nenápadne. Povedať jej, že pôjdu za Narutom a po ceste sa o tom budú rozprávať, alebo ju niekam zaviesť bez toho, aby jej povedal kam idú pod nejakou zámienkou. No on to neurobil. Už na začiatku začal pravdou a to sa jej aj pozdávalo, a tak len prikývla.
Vydali sa len tak po chodbe až našli poodchýlené dvere, do ktorých Sasuke nazrel a všimol si, že je prázdna. Odstúpil a dovolil Hinate vojsť prvej. Za sebou zavrel dvere a sadol si na jednu z dvoch a Hinata si sadla na tú oproti nemu.
„Takže, čo si...“ začala rovnako so Sasukem.
„Chcel som len...“
Ticho sa zasmiali a potom začal hovoriť len Sasuke, lebo Hinata pochopila, že už chcel začať s tým, prečo sa s ňou potreboval osamote porozprávať.
„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Keby sme boli pridlho preč, všimli by si to a bolo by to podozrivé a taktiež nechať to na náhodné stretnutie to nemá zmysel.“
Hinata prikývla.
„Takže,“ zhlboka sa nadýchol a prudko vydýchol, akoby chcel vydýchnuť nervozitu, ktorú cítil z tohto rozhovoru, „ide o ten bozk pred misiou.“

„Tak som späť drahé dámy a gentleman!“ zvolal Naruto, keď so širokým úsmevom vošiel do izby, kde sa teraz nachádzali len Tsunade so Sakurou.
„Predpokladám, že si nestretol Hinatu so Sasukem,“ poznamenala Tsunade, keď si všimla Narutov nechápavý výraz a Sakura sa uškrnula.
„Č- čo sa to tu deje?“ vykoktal, lebo s Tsunadinou prítomnosťou nepočítal, „Čo tu robí babča?“ nechápal.
„Len sa potrebujem porozprávať so Sakurou,“ vysvetlila mu Tsunade, „keby si bol taký láskavý,“ povedala s úškľabkom, „a nechal nás osamote.“
Naruto ešte chvíľu vyzeral zmätene, no potom prikývol a pomaly vycúval z izby a začal premýšľať, kde by tak Sasuke s Hinatou mohli byť. Možno šli za mnou a nejako sme sa minuli, napadlo mu a vydal sa smerom odkiaľ prišiel.

„Takže, Sakura,“ začala Tsunade, „porozprávaj mi o tom, čo sa stalo odkedy ste odišli na misiu,“ vyzvala ju a vôbec nemala priateľský tón. Hovorila to obozretne a jej pohľad naznačoval ,že bude dávať pozor na každé Sakurino slovo.
„No,“ odkašľala si, „cestu do lesa sme absolvovali mlčky, a potom sme začali riešiť, prečo Naruto nepovedal Hinate o tej misii všetko.“
„Nepovedal jej všetko?“ spýtala sa prekvapene.
Sakura pokrútila hlavou. „Vraj ju nechcel rozrušiť. Aby sa celé dva týždne nestresovala. No a potom Kakashi- sensei so Sasukem povedali, že nie sme sami. V tom lese ako. A...rozdelili sme sa. Sasuke šiel s Narutom a my ostatní spolu. O pár minút sme narazili na Zetsuov, ktorí sa tvárili, že nás čakali. Nechápala som prečo. Nemali sa ako dozvedieť, že tam sme. No aj tak bolo našou misiou ich poraziť, takže sme sa s nimi pustili do boja. Brali sme ich jedného po druhom,“ Sakura sa mračila, aby si pri spomínaní spomenula na všetko dôležité a myšlienkami bola pri onom dni a všetko akoby prežívala znovu, „ale ich neubúdalo. Bolo ich stále viac a viac a nakoniec sme sa akosi oddelili. Už som nevidela, ako a kde bojujú Kakashi- sensei a Sai. Odrezali ma od nich. Dochádzala mi chakra a tak som používala taijutsu, aby sa mi zvýšila chakra, keby bol niekto horšie zranený. Posledné, čo si z toho boja pamätám je, že Naruta zahnali ku útesu a potom len tupý úder do hlavy.“
„Odniesli vás do svojej skrýše,“ dopĺňala príbeh Tsunade podľa informácií, ktoré mala k dispozícii, „čo sa dialo tam?
„Zobudila som sa v cele. Nepamätám si koľko času prešlo, kým som bola v bezvedomí. Vo vedľajšej cele bol Naruto. Raz za čas nám nosili jedlo. Zdalo sa mi, že hlavne Naruta chcú udržať pri živote, ale neviem kvôli čomu. Vlastne nevedela som. Včera nám to Hinata vyrozprávala. A mňa tam mali iba ako rukojemníka. Aby...proste som mala byť dôvod, prečo by im mal Naruto pomôcť. No a raz, keď nám doniesli jedlo, sa nám podarilo utiecť.“
„Ako ste to urobili?“
„Keď Zetsu otvoril Narutovu celu, Naruto bol silnejší ako očakávali. Schytil Zetsuovu hlavu a trepol ňou o mreže. Vyslobodil aj mňa a pustili sme sa do útoku. Lenže mali sme jednu nevýhodu. Nevedeli sme kadiaľ máme ísť. Na našu smolu nás tam doviezli, keď sme boli obaja mimo a nečakali sme toľko tunelov. Nakoniec sa nám podarilo dôjsť do hlavnej miestnosti. V strede bol obrovský koreň a v ňom bol Uchiha Madara. Naruto ho chcel zničiť, avšak počuli sme blížiace sa kroky. Museli sme utekať. Bolo tam asi tak tucet tunelov a nemali sme šancu na prvýkrát nájsť ten správny. Naruto si v rýchlosti tipol, pamätám si, aká som bola naštvaná, lebo sme si mali premyslieť, ktorá cesta by to mala byť a nie len tak ukázať prstom a ísť,“ zasmiala sa nad tým, „no a on trafil! Naozaj sme natrafili na ten správny tunel!“ ešte stále nad tým žasla, „Ale oni boli tesne za nami a jeden z nás ich musel zadržať. Chcela som poslať von len jeho, aby sa Zetsuovia nedostali von a ja by som im povedala, že skúsil iný tunel a Naruto by mal viac času. Lenže ten ma vytiahol až von. Počas behu sme sa hádali a oni boli bližšie a bližšie, lebo som bola slabá a nevládala som tak rýchlo bežať a Naruta som iba spomaľovala. Nakoniec som ho prehovorila, aby šiel a rozbehla som sa úplne iným smerom. Schválne som bola hlučná a nápadná, aby som ich od Naruta odlákala a zabralo to. Zase ma zavreli a dávali na mňa oveľa väčší pozor. Jedlo mi takmer nenosili. Bolo im jedno či tam umriem. Kým nemali Naruta, bola som zbytočná, ale nezabili ma pre prípad, že by Naruta chytili.“
„Takže potom si bola celý čas v cele?“ spýtala sa jej Tsuande.
Prikývla. „No o Narutovi som od jeho útoku nepočula, čo som považovala za dobré znamenie. Však viete: žiadne správy, dobré správy. Ale ani sa mu nepodarilo dostať do Konohy,“ dodala trpko.
Tsuande ešte skontrolovala jej zranenia a pritom rozmýšľala. Videla v Sakuriných očiach, že jej neklame. Prečo by aj na to mala dôvod, ak nie je Zetsu? Chcela sa s ňou ešte porozprávať, nie vypočúvacou metódou, ale tak normálne, lebo jej podozrenia pomaly vyprchávali, no nie úplne. Nemohla prestať byť obozretná. No po tom incidente so Sakurou a Nanou. No znovu ich niekto prerušil.
„Tsunade – sama!“ rýchlo vošiel dnu mladík, ktorého poverila misiou ohľadom Stromu života. To znamenalo len jedno. Vrátili sa z misie a nesú správy, ktoré rozhodnú o osude tých, ktorí sa odtiaľ už vrátili.
„Idem,“ povedala a on vyšiel z miestnosti, „teraz hlavne oddychuj. Neskôr ťa prídem zas skontrolovať. Tak isto aj ostatných,“ s týmito slovami vyšla z miestnosti.

„T – ten bozk?“ zakoktala sa Hinata a mierne sa začervenala.
„Presne tak,“ prikývol Sasuke a stále sa tváril vážne.
„No vieš...ja to...ja to vlastne ani n- nechcem vedieť...“ chcela sa z tejto podľa nej nepríjemnej situácie dostať. Prečo jej to Sasuke chce povedať práve teraz, keď sú konečne doma?
„Lenže ja ti to musím povedať, aby si si to zle nevysvetlila,“ trval na svojom a nespustil z nej oči, pričom ona sa naňho nemohla dlho pozerať. Stále sa pozerala okolo, na všetko okolo neho. Spomenula si na ten bozk predtým, ako odišiel na misiu. Nevyvolal v nej nič iba zmätok a bála sa, že so Sasukem to bude naopak.
„A j- je to n- nutné?“
„Isteže, inak by som ťa nezatiahol sem.“
„Ide mi v podstate o to, aby si si nemyslela, že ten bozk znamenal viac, ako v skutočnosti znamenal.“
„A čo z- znamenal?“ nešla v sebe odvahu sa ho spýtať.
„No však práve to,“ ticho sa zasmial Sasuke, „nič.“
„N- nič?“ nechápala Hinata a odvážila sa pozrieť na Sasukeho, ktorému na očiach videla, že to myslí vážne a že si z nej nestrieľa.
„Nič,“ potvrdil jej to.
„Tak potom prečo si ma...?“
„...pobozkal?“ dokončil za ňu a ona prikývla. Sasuke sa na chvíľu zamyslel a ona čakala. Chcela vedieť, čo jej povie. Žeby ju pobozkal len tak z rozmaru? Alebo z nudy? Nie...nudiť sa nemohol. Išiel predsa na misiu. Alebo sa bál? No čoho? Hinata Sasukeho správaniu absolútne nerozumela a nevyznala sa v ňom.
„Pretože som šiel na misiu, ktorá už predtým skončila neúspechom. A ty si sa tak bála o Naruta, že ani neviem, čo to do mňa vošlo.“
„To si mi ten deň povedal,“ poznamenala potichu.
„Čo?“
„Že nevieš. Čo to do teba vošlo.“
„Hovoril som pravdu. No cestou na misiu som o tom premýšľal a...pred prvou misiou si sa s Narutom lúčila a potom sme prišli s tým, že je mŕtvy. No a neskôr sme zistili, že má šancu prežiť, hoci aj mizernú a tá misia mohla dopadnúť hocijak. Aj zistením Narutovej smrti a keď som ti sľúbil, že Naruta doveziem späť, zároveň som premýšľal nad tým, čo sa stane ak prídem s tým, že už sa nevráti. A ten bozk...neviem...povedal by som, že to by bola akoby rozlúčka Naruta s tebou...cezo mňa...teraz, keď nad tým tak premýšľam, je to totálna somarina,“ zasmial a Hinata sa chvíľku smiala sa ním. Toto naozaj nečakala. Bola rada, že si to nakoniec vypočula. Zdvihlo jej to náladu. Takže Sasuke nakoniec konal absolútne nesebecky.
„Ideme nájsť Naruta?“ spýtal sa jej a postavil sa. Prikývla a spoločne vyšli z nemocničnej izby.
„Mám o tom povedať Narutovi?“ spýtala sa ho po chvíli.
„Rob, čo uznáš za vhodné. Myslím, že som ťa tým trochu zmiatol.“
„Dosť,“ opravila ho Hinata a on sa zasmial. Bola rada, že medzi nimi nie je viac ako priateľstvo, a preto už ani tak nekoktala ako v tej izbe a pôsobila uvoľnenejšie.
„Prepáč,“ znelo to, že to myslí vážne.
„Myslím, že mu to nepoviem. Veď sa nič nestalo a nebolo by dobré, aby začal byť podozrievavý alebo nejako zle naladený voči tebe,“ rozhodla sa.
„Tak čo sme teraz vlastne robili?“ spýtal sa.
„Ehm...“ Hinata začala rozmýšľať, no vtedy už k nim klusal Naruto.
„Tak tu ste! Hľadal som vás! Kde ste, preboha, boli?“ chrlil zo seba a pohľadom skákal z jedného na druhého. Hinata sa tvárila mierne prekvapene, lebo ju Narutovo vtrhnutie prekvapilo a nevedela odpovedať na jeho otázku a bála, že začnú so Sasukem odpovedať naraz, každý s inou verziou a to by ich prezradilo. Sasuke sa tváril nepreniknuteľne. Akoby ho nič nebolo prekvapilo.
„Práve sme ťa hľadali,“ odpovedal mu Sasuke, čo bola viac menej pravda, lebo momentálne ho hľadali, „Tsunade nás vyhnala z izby.
„Mňa tiež,“ povedal Naruto a podával Hinate fľašu s vodou, po ktorú jej šiel, „ako dlho máme byť vlastne mimo?“
„Myslím, že pätnásť minút už asi prešlo,“ skonštatoval Sasuke a pomaly sa pobrali do izby, kde už mala byť iba Sakura. Naruto a Hinatou ruka v ruke, Sasuke s rukami vo vreckách nad niečím premýšľajúc.

„Tak aké mi nesieš správy?“ spýtala sa ho Tsuande okamžite, ako vošli do jej kancelárie.
„Pozitívne, Tsunade – sama,“ povedal jej a tváril sa spokojne sám so sebou.
„Si si istý?“ spýtala sa pochybovačne a jeho ego mierne vyfučalo.
„Samozrejme,“ prikývol, „na mieste, kde sa nachádzal ten strom je len kôpka popola a po Madarovi alebo Zetsuoch ani stopy, Hokage- sama. Hovorili pravdu.“
Tsunade si vydýchla. Takže predsa len sa im to podarilo a oni sa už nemusia obávať, že v sa za nich vydáva nejaký Zetsu.
„Dobre, môžeš odísť,“ prepustila ho s úsmevom. Hneď ako on odišiel, prišla Shizune so zvedavým úsmevom. Ani sa nemusela pýtať, ako dopadla misia, vedela podľa Tsunadinho úsmevu, že dopadla pozitívne.
„Teraz ich prepustíte z nemocnice?“ spýtala sa jej.
„Len niektorých.“
„Prečo nie všetkých?“ zaujímala sa.
„Shizune, prepána, rozmýšľaj. Niektorí sú zranení vážnejšie, a tak si ich nechám tam kým nebudú absolútne v poriadku,“ Shizune sa zahanbila a prikývla. No Tsunade mala veľmi dobrú náladu, „nevešaj hlavu, Shizune. To sa stáva.“

„Už je preč?“ prestrčil Naruto hlavu cez škáru, ktorú si urobil, keď pomaly a potichu otvoril dvere a šepkal.
„Áno, poďte dnu,“ povedala mu Sakura a videla, ako sa na Narutovej tvári značila úľava.
„Čo od teba chcela?“ spýtal sa jej Sasuke, keď si všetci posadali na svoje pôvodné miesta.
„Pýtala sa ma, čo sa dialo, kým som bola mimo Konohy,“ prezradila im.
Sasuke sa zamračil. „Vypočúvala ťa?“
„Jasné, že nie!“ odpovedal namiesto Sakury Naruto, ktorý pritom ani nebol, „Určite len chcela vedieť ako jej je a popri tom sa spýtala, čo vlastne prežila. Je to predsa jej žiačka, preboha!“
„No, vlastne, ma skôr vypočúvala ako rozprávala,“ pripustila Sakura a tvárila sa skleslo.
„Prečo by to robila?“ nechápala Hinata.
„Možno si myslí, že sa opakuje tá vec s Nanou, ale že tentoraz sa premenili na viacerých alebo všetkých,“ rozmýšľal nahlas Sasuke.
„To je blbosť,“ vyhlásil Naruto, „predsa sme zničili ten strom aj Zetsuov.“
„No lenže keď sa na to pozrieš jej očami, tak úplne chápem, že nás podozrieva,“ obhajovala jej konanie Sakura.
„Asi ste ma prepočuli. Zničili – sme – ten – strom!“ dával dôraz na každé slovo Naruto.
„Lenže to by povedali aj Zetsuovia,“ skonštatoval Sasuke.
„Tak prečo nás nezavrela do väzenia?“ spýtal sa ich hneď Naruto. Hinata tento rozhovor sledovala ako tenisový zápas. Vždy keď niečo chcela povedať, niekto bol rýchlejší a povedal to za ňu. A tak zostala len pri prizeraní.
„Pretože si nemôže byť na sto percent istá či sme to my, alebo nie. Keby to boli Zetsuovia, tak by sa správali ako my...tak ako to bolo so mnou...museli by byť maximálne opatrní, lebo vedeli, ako to dopadlo s klonom, ktorý vyzeral ako ja. A keby ich chcela Tsunade – sama odhaliť, musela by hrať, že im verí. No a keďže to sme my, na čo určite tiež myslí, tak sa musela postarať o to, aby sme boli vyliečení.“
„No lenže kebyže sme Zetsuovia, tak by nebolo múdre, aby nás vyliečila, nie? Prečo by liečila nepriateľa?“ mudroval Naruto.
„Lenže to či sme, alebo nie sme Zetsuovia je tak päťdesiat na päťdesiat. A ona počíta aj s možnosťou, že to sme my,“ vysvetľoval mu Sasuke.
„Som zvedavý, ako dlho to bude to bude zisťovať,“ zahundral Naruto a založil si ruky na prsiach.
„Možno to robí celý čas, čo sme zavretí v nemocnici,“ prehovorila Hinata.
„Ako to myslíš?“ spýtal sa jej Sasuke.
„Možno hľadá dôkazy, že nie sme klony Zetsuov. Že sme to naozaj my. A medzitým nás dala do nemocnice, aby sme sa vyliečili a keby sme aj boli Zetsuovia, tak by nám to určite neprišlo podozrivé.“
„To nie je zlá teória,“ pochválila ju Sakura a usmiala sa na ňu a Hinata jej úsmev opätovala. Konečne je späť stará Sakura a nie tá stíhačka, ktorá tu bola na začiatku.
No a v tom vošla do nemocničnej izby Tsunade.
„Myslela som si, že tu vy dvaja budete,“ ukázala na Sasukeho a Naruta absolútne bez pozdravu. Všetci štyria čakali, čo im povie. Bolo jasné, že oni sú oni, ale aj tak boli napätí.
„Naruto, Sasuke a Hinata,“ vymenúvala, „môžete ísť domov. Ste v dobrom stave a nemá zmysel, aby ste tu zostávali. Sakuru si tu ešte nechám niekoľko dní,“ usmiala sa na menovanú.
„Tak ti, babča, konečne došlo, že sme to my!“ zvolal Naruto s úškrnom a chvíľam vyzeral, že by ju bol schopný aj objať. Tsunade sa neusmiala, naopak, zamračila sa.
„Čo to malo znamenať?“
„Len tak sme sa rozprávali, prečo si vypočúvala Sakuru a došli sme k záveru, že kontroluješ či nie sme Zetsuovia ako v prípade, keď sa tu prechádzal klon Sakury,“ odpovedal jej Naruto a založil si ruky za hlavu a tváril sa úplne spokojne.
Sasuke nápadne prevrátil očami. „Netvár sa, že si na to prišiel aj ty, tak si láskavo nepripisuj zásluhy, hej?“
Sakura s Hinatou sa zasmiali a Naruto naňho gánil. Aj Tsunade sa uškrnula.
„Ešte kto zostane v nemocnici, Tsunade- sama?“ spýtala sa jej Sakura.
„Kiba, Shino a Lee, ktorý síce nie je veľmi zranený, no oddych mu nič nehovorí, tak hlavne preto si ho tu ešte nechám. A ešte Sai. Ostatní budú tiež dnes prepustení.“
„Tak to aby sme sa šli prezliecť!“ vyskočil Naruto, dal Hinate rýchlu pusu, povedal jej, že sa o chvíľu uvidia a už ťahal Sasukeho do ich izby.

„Hej, Sasuke, kam si sa vybral?“ kričal naňho Naruto, keď sa prechádzal s Hinatou a videl pred sebou Sasukeho chrbát.
Menový sa otočil a počkal, kým k nemu dôjdu. Nemienil kričať cez celú ulicu. „Do nemocnice,“ oznámil im.
„Vari sa necítiš dobre?“ strachovala sa Hinata.
„Nie,“ povedal Sasuke, aby sa Hinata zbytočne nestresovala.
„Tak potom načo?“ nechápal Naruto. Sasuke vôbec nevyzeral zranený a od tej misie ne inej nebol, takže ani zranený nemohol byť.
„Dnes prepustia Sakuru, tak som si povedal, že tam skočím,“ mykol plecom Sasukem, i keď lícami mu prešla červeň.
„Čože?“ otvoril prekvapene ústa Naruto.
„Ino mi spomínala, že ťa posledné tri dni videla chodievať do nemocnice,“ povedala Hinata akoby si na to len teraz spomenula.
„To nie,“ povedal Naruto, akoby to , čo teraz povedala bola absolútna somarina, „nie,“ zopakoval, „žeby sa Sasuke zamiloval do Sakury?“ skoro vybuchol smiechom.
Sasuke odvrátil pohľad nadýchol sa. Možno preto, lebo chcel zahnať červenanie, alebo preto, aby Narutovi nevrazil za to, že trepe koniny.
„Povedal som si, že keď už sme tímový partneri, tak ju skočím pozrieť.“
Tentoraz sa začervenal Naruto, lebo on bol celé tie tri dni s Hinatou.
„Dokonca aj Kakashi sa zastavil,“ pokračoval provokatívne Sasuke.
„Tak za ňou idem teraz. Ideš aj ty Hinata, však?“ spýtal sa jej, keď sa k nej s milým úsmevom otočil.
„Samozrejme. Som rada, že je už je Sakura v poriadku,“ usmiala sa Hinata a Sasuke mal v žalúdky kamene. Nie kvôli jej úsmevu.
„Č- čože?!“ spýtal sa ich. Nemôžu ísť s ním. Dopekla! Nemal ho provokovať.
Chcel ho nejako zastaviť, prehovoriť, no oni sa už vydali k nemocnici. Sasuke si popod nos zanadával a preklínal sa, prečo vlastne zastal, keď naňho Naruto zakričal. Mohol mu kývnuť a ísť ďalej. Sakra!
„Naruto, počkaj!“ zakričal na ňu, keď už boli dobrých päť metrov pred ním.
„Deje sa niečo, Sasuke?“ spýtal sa ho s úškrnom, keď videl, aký je Sasuke nervózny.
„No ja som chcel ísť za Sakurou sám. Niežeby som ti zakazoval tam ísť, ale...“
Naruto ho prerušil. „Tak v tom prípade tam môžeme ísť,“ povedal blondín a chcel sa dať opäť do kroku, keď ho jeho drahá polovička chytila za rukáv.
„Naruto, poďme sa ešte prejsť a potom skočíme za Sakurou domov, alebo ju vezmeme na rámen, čo povieš?“ Naruto nerád, ale prikývol. Chcel vedieť, čo je medzi Sakurou a Sasukem. No nič...raz to azda so Sasukeho vytiahne. Hinata, keď prechádzala okolo Sasuke, veľavýznamne žmurkla. Sasuke sa skoro začervenal, lebo si vedel domyslieť, čo tým myslela. Naschvál to povedala Narutovi, aby bol so Sakurou sám. Bože, ten Naruto sa musí do všetkého starať. Pokrútil nad ním hlavou a vydal sa k nemocnici.
Ani sestričky mu nemuseli ukazovať, kadiaľ má ísť, lebo presne vedel, kde je. Pamätal si to odvtedy, čo ju s Narutom ‚nenápadne‘ hľadali. Vošiel dnu a Sakura si akurát dávala čelenku na hlavu.
„Tak predsa si prišiel,“ zvolala nadšene. Zdalo sa jej čudné, že Sasuke za ňou tak často chodí, až sa prichytila pri myšlienke, že je to možno Zetsu, čo bolo absolútne vylúčené, ale lichotilo jej to. Povedala si, že keď dnes príde, tak sa ho spýta, prečo ju toľko navštevoval. Nechcela sa ho to spýtať predtým, lebo nechcela, aby to pochopil tak, že jej tam vadí. Preto si to naplánovala na deň odchodu.
Mykol plecom a snažil sa správať nenútene. „Však som ti povedal, že prídem.“
Sakura sa tvárila, že premýšľa až mu pritakala. „Áno, už si spomínam, že si niečo také hovoril,“ samozrejme, že sa na to pamätá. Dokonca aj predtým, ako šla spať si opakovala tie slová: „Prídem aj zajtra. Odprevadím ťa domov.“ Nebolo to nič extra romantické, ale vedela, že napríklad taká Ino by umrela od závisti, keby sa toto dozvedela, a to v nej prebúdzalo akúsi škodoradosť.
„Tak pôjdeme?“ zdalo sa to len jej, alebo je akýsi nervózny?
„Pravdaže.“
Keď kráčali po chodbe, prehovoril: „Cestou som stretol Naruta s Hinatou. Chceli prísť tiež, no niečo im do toho vošlo a povedali, že buď ťa pozvú na rámen, alebo prídu k tebe domov,“ nepovedal jej, že Hinata vlastne prehovorila Naruta, aby nešli, akoby niečo tušila. Ach, tie dievčatá. Kto sa v nich má vyznať. Hovoril si v duchu Sasuke.
„Aha.“
„Hovorím ti to preto, aby si sa psychicky pripravila na Narutovu návštevu.“
„To aby som nakúpila,“ zažartovala Sakura a Sasuke sa na tom zasmial. Až kým nevyšli z nemocnice, mlčali. Sakura sa ho to nechcela pýtať medzi sestričkami, ktoré po ňom pokukovali.
„Sasuke? Môžem sa ťa niečo spýtať?“ povedala už vonku.
„Jasné.“
„Prečo si za mnou tie dni chodil?“
Sasuke na ňu začudovane pozrel. Tak trochu sa bál, že sa ho to spýta, lebo nevedel, čo také jej na to má odpovedať. Myslel si, že keď sa ho to nepýtala tie dni, čo tam bol, tak, že ju to už nebude zaujímať. Ale asi nie.
„Ako...“ pokračovala ďalej a dala tak Sasukemu čas hľadať normálnu odpoveď, „never to zle. Ja som rada, že si za mnou chodil. Len...som tak rozmýšľala, že Sasuke, ktorého som poznala predtým, ako som bola rukojemníčka, by ma prišiel pozrieť tam maximálne raz možno dvakrát, keď by ho Naruto s Kakashim donútili.“
„No,“ Sasuke si nervózne odkašľal, „povedzme, že som zistil, že...no...že...že Tím sedem nie je kompletný bez teba, chápeš?“
Pokrútila hlavou. „Ani nie.“
Vzdychol si. Prečo majú dievčatá tak veľa otázok? A ako im na ne uspokojivo odpovedať? „No...zistil som, že nie si až taká otravná, ako som si myslel.“
„Budem to brať ako kompliment,“ zahundrala.
„Neber to zle,“ dodal okamžite.
„Nie to je v pohode,“ kývla nad tým rukou, „takže si tým chcel povedať, že ma máš svojím spôsobom rád?“ vyzvedala.
Sasuke odvrátil hlavu a začervenal sa. „Tak nejako.“
Sakura sa zachichotala, čo Sasukeho znervóznilo ešte viac.
„Však ju chyť za ruku, nie?“ ozvalo sa za ním a nestál tam nik iný ako Naruto s Hinatou.
„Zdá sa, že vaša obchôdzka už skončila,“ poznamenal otrávene Sasuke.
„Tak chytíš ju už za ruku, alebo ti mám pomôcť?“ spýtal sa ho so škodoradostným úškrnom Naruto a Sasuke pocítil potrebu mu jednu vraziť. No to hneď prešlo, lebo ho Sakura chytila za ruku a jeho telom prešla akási vlna tepla. Pozrel sa na ňu a venovala mu úsmev. On jej ho, síce trochu neisto, opätoval.
„No a teraz môžeme ísť na ten rámen spoločne!“ zvolal Naruto radostne a tak sa šli spolu najesť.

„No nie sú rozkošní?“ spýtala sa Tsuande Shizune, keď stála s rukami za chrbtom pri okne a pozorovala ulice Konohy a tiež troch členov Tímu sedem s Hinatou. Hlavne tých.
„Netušila som, že Sasuke prechováva nejaké city ku Sakure,“ priznala sa Shizune a postavila sa aj s Tontonom v rukách k Tsunade.
„Možno počas jej neprítomnosti zistil, ako veľa preňho znamená,“ usmiala sa Tsunade.
„Uhm.“
„Musím povedať, že to dopadlo najlepšie ako len mohlo,“ povedala Tsunade.
„Presne tak. Madara a Zetsuovia sú zničení a mladí ninjovia si stále nájdu miesto na lásku.“
Tsunade si spokojne vydýchla. „Škoda, že nepočkali pár hodín. Mali by k tomu aj západ slnka.“
„Dúfam, že vy nechcete čakať do západu slnka, než to všetko zapíšete,“ podotkla Shizune a Tsunade sa na ňu zamračila.
„Čo všetko?“ chcela vedieť.
„No predsa všetko od Narutovej údajnej smrti až po tento šťastný koniec.“
„To akože celý tento romakčný príbeh?!“ zvolala Tsunade zhrozene.

Poznámky: 

Poznámky k poslednej kapitole, ktoré sú, tak ako diel, strašne dlhé :

Takže ďakujem všetkým, ktorí to dokázali prečítať až do úplného konca. Som rada, že som sa dokopala k napísaniu tejto poviedky a že sa mi aj podarilo ukončiť. Niekedy, keď som nevedela jak sa ďalej pohnúť som mala chuť to seknúť, ale keďže som to chcela dokončiť (a k tomu som aj poriadne tvrdohlavá, čo v tom hrá veľkú rolu ) tak to má aj koniec.
Posledná kapitola je absolútne najdlhšia zo všetkých, takže vám gratulujem, že ste mali trpezlivosť a dočítali ju dokonca má 11 strán a akokoľvek som to chcela skrátiť, nemala som kde a čo vymazať. Takže máte odo mňa takúto mega veľkú kapitolu nakoniec Ja viem, mohla som to dať aspoň na tri kapitoly, ale potom by hrozilo, že si tam niečo nájdem a ešte by som to predĺžila, čo nechcem, keďže by som už rada dokončila Forever or never  A neviem ako vám, mne sa tento koniec páčil. Už nebol akčný ako predošlé, kde ste si veľa romantiky teda neužili (i keď ani tu to nie je žiadna výhra no )

Zo zákulisia Romakčného príbehu:

Takže pôvodne to mala byť poviedka o tom, že Naruto by ‚zomrel‘, Hinata by sa zblížila so Sasukem, Sakura by robila scény a potom by sa Naruto vrátil a Hinata vy sa rozhodovala o tom, s kým zostane. Toť pôvodný nápad. Som rada, že som sa od toho neskôr odklonila. Asi okolo tretej alebo štvrtej časti (i keď pairing mi bol jasný až pri posledných častiach ), lebo teraz mi to pripadá ako otrepaný, stále sa opakujúci a neoriginálny nápad. Tak som z toho urobila toto tu dúfam, že neľutujete, že ste si prečítali toto a nie pôvodnú verziu, ktorá by vyzerala bohvieako Z časti na časť som stále menila názor ohľadom párov, no dúfam, že moju nerozhodnosť v poviedke veľmi nevidieť. Myslím ako, že tak nie je že raz SasuHina a raz SasuSaku. No aj keby bolo, určite sa z toho poučím, ale meniť to už rozhodne nebudem No a pôvodný názov bol Heartbroken ;)

Trochu čísel:

Strany: 134
Slová: 54 614 (bez medzier)
Čas písania (cca podľa wordu): 4905 min.

Tak to je asi všetko. Zase som sa rozpísala A nakoniec by som mala na vás jednu prosbu. Bola by som rada, keby ste mi úprimne povedali svoj názor na túto sériu. Čo sa vám páčilo, čo nie, čo by ste zmenili a čo naopak by ste tam určite nechali Nemusíte sa starať o to či sa urazím. Chcem to vedieť, aby som vedela v čom sa zlepšiť a tak
Tak dúfam, že ste si čítanie RP užili tak, ako som si ja užívala jeho písanie (i keď to bolo niekedy otravné )
BUĎTE ČAROVNÍ!