Romakčný príbeh 24 Posledný boj

„Prečo sú tu dve Sakury?“ spýtal sa Sasuke a jednou rukou ukazoval na mŕtvu Sakuru na zemi. Ibaže by to nebola Sakura. Druhá Sakura v miestnosti vyjavene pozerala na mŕtve telo a nemohla z neho spustiť oči. Čo sa tu, preboha, stalo?
„No...jedna z nich nie je Sakura,“ dostala Hinata pomaly zo seba.
„Čože?“ zamračil sa Naruto, „Ako to myslíš?“
„Sakura nebola zradca, ako sme si na začiatku mysleli,“ vysvetľovala, „bol to Zetsuov klon,“ nechcela zachádzať až do detailov a vysvetľovať im, že sa tie klony menili, lebo to momentálne nebolo podstatné, „Sakura bola celý ten čas väznená.“
„To už vieme od Naruta. To s tým väznením. Kvôli prítomnosti Sakury po misii, aj keď podľa Narutových slov bola celý ten čas tu, nám neskôr došlo, že to musel byť klon. A veľmi dobrý klon, keďže prešiel kontrolou,“ povedal Kakashi a zrak mu prechádzal od mŕtvej Sakury k tej živej.
„No a ten klon sa vymkol Zetsuom spod kontroly,“ hovorila ďalej Hinata a nevedela či sa obetovala Nana, alebo Sakura. Pomyslela si, že by sa mali spýtať dievčaťa vedľa nej, ale po pohľade na ňu usúdila, že momentálne nie je v stave im odpovedať.
„Vymkol spod kontroly?“ zopakoval Sasuke jej posledné slová a nechápal, kam tým mieri.
„Začal prejavovať emócie, ktoré nemal..“
„...tak akurát prehnanú agresivitu a hysterické záchvaty,“ odfrkol si Sasuke, keď si spomenul koľko sa so Sakurou hádal. Nepripadala mu, že by mala nejaké kladné emócie.
„...to bol iný klon,“ zamračila sa naňho Hinata. Za tú chvíľku jej Nana prirástla k srdcu a nechce, aby o nej takto Sasuke rozprával či zmýšľal, i keď nemal odkiaľ vedieť, že to bol iný klon.
A tak im Hinata, aj keď to na začiatku nemala vôbec v pláne. Nemohli tomu spočiatku uveriť, tak ako ona, Tsunade a Shizune.
„...a tie emócie vlastne prebili, ako to nazvať, puto, ktoré má klon s hlavným telom a odmietla jasný rozkaz, čo je podľa Tsunade – sama dosť jasný dôkaz, že nie je náš nepriateľ.“
„Takže, tá...Nana?...je jedna z týchto dvoch Sakúr?“ spýtal sa opatrne Kakashi a Hinata prikývla.
„Prečo by ma zachraňoval Zetsuov klon?“ spýtal sa Sasuke a nikto mu na to nevedel odpovedať. Z tejto svojej otázky usúdil, že tá, ktorá sa pred neho hodila, bola Sakura. Predsa len. Aký by mala tá Nana dôvod ho zachraňovať. Veď jej môže byť jeho život, a životy jeho priateľov, úplne ukradnutý.
Kakashiho zrak spočinul na Sakure (alebo Nane?) vedľa Hinaty a jednoducho sa jej spýtal: „Kto si?“
Zdvihla svoj zrak, ktorý doteraz upierala do zeme a pozrela sa na osobu, ktorá jej kládla otázku.
„Ja...som...“ hovorila s očividnou námahou ako vtedy, keď bola za mrežami a našla ju Hinata, „...Sakura.“
„Čo si to nepovedala hneď?“ skočil jej okolo krku Naruto, čo Sakura nevydržala a spadla pod jeho ťarchou. Ten ju okamžite zdvíhal a s rozpačitým úsmevom sa jej ospravedlňoval. Kakashi si s úľavou vydýchol. Tak sú opäť všetci spolu. Sasukemu sa na tvári vyčaril úsmev a potom podišiel k Sakure a tiež ju objal, no so slovami: „Som rád.“ Myslel si, že tie slová vyjadria všetko, lebo bol rád, že žije; bol rád, že ju našli; bol rád, že Tím sedem je opäť kompletný; bol rád, že nočná mora o tom, že niekto z jeho tímu je mŕtvy alebo zomiera skončila; bol skrátka rád, že ju vidí. A niekde v kúte jeho vedomia sa ozval hlások, ktorý mu hovoril, že viac ako keď videl Hinatu, i keď jej bude musieť vysvetliť to s tou pusou, čo ešte tak úplne ani on nechápal.
„Ale vážne, Sakura, prečo si to nepovedala skôr?“ spýtal sa Kakashi, keď ju Sasuke pustil, no stále ju podopieral, lebo ledva stála na vlastných nohách.
„Ja...bola...som...v...v šoku,“ dostala so seba, nielen preto, lebo sa jej ťažko rozprávalo, ale aj preto, lebo momentálne bola celá červená so Sasukeho náhleho objatia. Sasukemu v tej chvíli pripomenula Sakuru z jeho sna. Tú dobrú...tú zlú absolútne vôbec.
Možno bol ten sen nejakým podvedomím varovaním, že Sakura v Konohe nie je Sakura, ktorú predstavovala zlá Sakura, lebo ona sa k nemu takto nesprávala, a že Sakura, naozajstná Sakura, je niekde tam vonku, čo mala dokazovať dobrá Sakura, ktorú zlá Sakura vyhnala z jeho snovej obývačky a ktorá ho taktiež varovala, že má dávať pozor na Hinatu, že po nej možno pôjdu. No to nebola tak celkom pravda, lebo Zetsuovia šli po Hinate predtým, ako sa vydali na misiu. A ako im Hinata pred chvíľou vysvetlila, bola to pasca. Návnada. Žeby toto bol význam jeho nočnej mory? Inak si to vysvetliť nemohol. Aký iný význam by mohol mať?
„No to nevysvetľuje prečo sa Nana, Zetsuov klon, hodila pred Sasukeho, aby mu zachránila život,“ poznamenal Kakashi, ktorý si čupol, bradu podoprel rukou a skúmavo si prezeral Nanu pred sebou.
„Zetsuovi, ktorý ju prišiel vymeniť som zablokovala chakru asi tak na tri hodiny. Dve hodiny nám trvala cesta sem, polhodinu kým sme našli Sakuru a možno štvrť hodiny nám trvalo kým sme sa dostali do tunela, ktorý viedol k vám. Podľa mňa si uvedomovala, že jej čas sa kráti a vedela, že zmizne hneď potom, čo bude môcť Zetsu používať chakru. Poslali za ním síce ďalšieho člena môjho klanu, ale nikdy nemôžeme vedieť, čo mu napadne a stačila by mu sekunda na to, aby Nanu odvolal. Došlo jej, že jej čas sa kráti, a tak vedela, že nemá čo stratiť, keď sa pred teba hodila,“ zverila sa im so svojou teóriou Hinata.
„Dobre,“ prikývol Sasuke a keďže nemali inú teóriu, zostali pri tejto.
„Teraz by sme mali ísť pomôcť ostatným,“ povedal pevným hlasom Naruto, „zabránime im v oživení Madaru a potom odtiaľto vypadneme.“
„A čo Nana?“ spýtala sa Hinata a pozerala na dievča na zemi, ktorému vytekal z úst pramienok krvi. Mali by ju zobrať so sebou, alebo ju nechať len tak tu? Keby ju nechali len tak ležať, Hinate by to pripadalo nesprávne. No ešte predtým, ako jej niekto stihol odpovedať na otázku, sa Nanino telo začalo meniť. Už nevyzerala ako Sakura, ale ako každý Zetsuov klon a o sekundu na to sa rozplynula v obláčiku dymu.
„Tak to by sme mali,“ skonštatoval Kakashi a už ich poháňal do tunela. Musia sa dostať do tej obrovskej miestnosti prebiť Zetsuov.

Na začiatku boja boli Zetsuovia v prevahe traja na jedného. Teraz to bolo takmer jeden na jedného, no sily a chakra ninjov z Konohy klesala a niektorý z nich už ledva chytali dych. Zatiaľ nebol nikto z nich mŕtvy, no keď to pôjde takto ďalej, pravdepodobne túto misiu niektorí neprežijú.
„Tak a ide sa na to!“ zapukal hánkami Naruto a chystal sa rozbehnúť do stredu šarvátky. No niekto ho vzadu zachytil za bundu. Bol to Kakashi a Sasuke, ktorý podopieral Sakuru.
„Čo je?“ zakričal na nich Naruto a kútikom oka sledoval boj neďaleko neho. Kam tým mieria, že ho držia a nechcú pustiť? To sa má jednoducho pozerať, ako jeho priatelia bojujú a nepomôcť im? Otočil sa k nim a mračil sa.
„Nemôžeme sa pridať do boja,“ jednoducho mu oznámil Kakashi, akoby šlo o nejakú obyčajnú tému, ktorú už niekoľkokrát preberali.
„Čože?!“ skríkol, ale cez hluk v obrovskej miestnosti ho počuli iba tí, čo stáli pri ňom, „Ako to myslíte?!“
„Musíme zničiť Madaru ešte predtým, ako ho nejakým spôsobom vzkriesia. Keď to neurobíme, bude to hotový katastrofa.“
Naruto prikývol. Privolal klon a chystal sa postaviť pred Madaru a rasenganom, ktorý ho málokedy sklamal, ho doraziť. No oni ho aj tak nepustili.
„O čo ide teraz? To nemôžem urobiť ani to?!“ hneval sa.
„Nemôžeš to byť ty,“ povedal Kakashi a dúfal, že Narutovi to po tom, čo im Hinata porozprávala o tom, čo majú Zetsuovia v pláne, dôjde. Avšak jeho výraz vravel za všetko. Absolútne si nevedel dať dokopy niektoré súvislosti.
„Madaru chceli vzkriesiť tak, že by použili tvoju chakru. Tým, že doňho napáliš rasengan z tvojej chakry im tak akurát urobíš láskavosť,“ vysvetlil mu po lopate Sasuke a na Narutovej tvári sa konečne zjavilo pochopenie o čo tu ide.
„Tak prečo nemôžem ísť bojovať proti tým beštiám?“ spýtal sa a rukou ukázal za seba. A v tom, akoby na Narutovo želanie po boji so Zetsuami, sa na nich vrhli štyria z nich, ktorých ľahko odrazili a došlo im, že nemôžu strácať čas rozprávaním.
„Kto to urobí?“ spýtal sa Naruto a Kakashi so Sasukem si vymenili pohľady, „A čo mám robiť ja?“ ukázal na seba. Nebol rád, že má byť od všetkého bokom.
„Budeš strážiť Sakuru,“ podal mu ju Sasuke a mal pri tom zvláštny pocit, aj keď vedel, že sa jej nič nemôže stať pokiaľ bude s Narutom, „a Hinatu. My zničíme Madaru a potom sa nejako prebijeme von.“
„Asi nie som jediný, kto v tom vidí menšie nedostatky, ale nič iné nemáme. Tak nestrácajme čas,“ Kakashi vykročil k veľkému koreňu, v ktorom sa nachádzalo Madarovo telo.
Sasuke šiel hneď za ním. Museli to urobiť rýchlo, aby ich nejaký Zetsu nezbadala a nerozhodol sa, že im ich plán prekazí. Chvalabohu, ich počet klesol a bolo by pre nich naozaj ťažké sa k nim priblížiť cez Zetsuov. No mali také tušenie, že hneď po tom, čo porazia Zetsuov, ich napadnú ďalší, ktorých nebude o nič menej. To by sa na nich tak podobalo. V Sasukeho pravej a Kakashiho ľavej ruke zablikali blesky, zaklonili sa a dané ruky dali dozadu, aby ich technika nabrala ešte väčšiu rýchlosť. Nahli sa dopredu a vyslali svoje chidori priamo na Madaru, ktorý tam bol uväznení v tom koreni, akoby len spal. V hrudi mal zrazu dve diery a okolie nich spálené. Sasuke s Kakashim si vydýchli a Kakashi ukázal Narutovi zdvihnutý palec, načo sa Naruto uškrnul a tiež im ukázal vztýčený palec. No v tom ich nadšenie prepadlo. Diery sa začali zaceľovať a po zraneniach nemal Madara ani stopy. Skúsili to ešte raz, no s rovnakým výsledkom.
„Možno...“ začal Kakashi, no zmĺkol. Pripadalo mu to šialené a bolo by to ešte viac, keby to vyslovil nahlas.
„Možno čo?“ chcel vedieť Sasuke, ktorý sa zamračené pozeral na Madaru, ktorého nedokázali zničiť a to sa ani nevrátil medzi živých.
„Madara absorboval bunky prvého Hokage, a tak ma napadlo, že možno dokáže takto žiť, ak sa to dá nazvať život, vďaka tomuto stromu.“
„To by znamenalo, že...“
„...musíme zničiť strom,“ dokončil za Sasukeho.
Šli za Narutom, Hinatou a Sakurou a vysvetlili im situáciu. Zhodli sa na tom, že odtiaľto nemôžu ten strom zničiť, lebo by to zabilo aj ich. Musia vyjsť von a to čo najskôr. Sasuke zavelil na ústup a mnoho z jeho priateľov sa čudovalo. Veď im nechýbalo veľa a už by tu nebol ani jeden Zetsu. No poslúchli ho. Šli chodbou, ktorou sme prišli až došli k otvoru. Pár Zetsuov ich prenasledovalo, no buď ich striasli, alebo ich cestou zničili. Odklopili poklop a tam zistili, že zabudli na menšie stromy, ktoré na nich zaútočili. Tak ho zase zavreli.
„Mohol by som ich spáliť katonom. Sú predsa z dreva, čiže by to malo fungovať,“ navrhol Sasuke a tento nápad sa ujal.
„Posilním tvoj oheň vetrom,“ podujala sa Temari.
Znovu ho otvorili, ale vyšiel len Sasuke s Temari. On si priložil ruku k ústam a vyšla z nich obrovská ohnivá guľa a v tom istom okamihu Temari roztvorila svoj vejár, švihla ním a Sasukeho oheň bol dvakrát taký veľký. Niektoré stromy zhoreli, niektoré so spálenými konármi utiekli.
Sasuke nepoužil amaterasu len z niekoľkých dôvodov. Nechcel si míňať chakru a nemienil ho použiť na obyčajne neobyčajné stromy. Šetril si ho na Strom života, kde ho bude potrebovať viac.
Pomohli ostatným vyjsť a tí sa pozerali na strom zdola, ako máva mohutnými konármi v bezvetrí. Vedeli jedno. Tak ľahko ho neskolia.
„Čo teraz?“ spýtal sa Lee a dobre vedel, že jeho taijutsu mu tentoraz nepomôže.
„Neviem,“ povedal popravde Sasuke. Nechať zhorieť pár pohybujúcich stromov bolo nič oproti tomu, čo ich čaká pri tomto stromisku, „no nejako ho zničíme.“
Strom akoby rozumel slovám, ktoré práve Sasuke vyslovil sa po nich zahnal jedným dosť hrubým konárom. Všetci našťastie stihli včas odskočiť a mali nanajvýš malé škrabance z menších konárikov, no nič vážne.
„Tak toto je vážne divné,“ poznamenal Neji, ktorý nespúšťal oči so stromu a stále aktivovaný byakugan. Hinata vedľa neho súhlasne zahmkala.
„Čo tam vy dvaja vidíte?“ zaujímal sa Shikamaru.
„V tom strome je chakra,“ odpovedal mu zamyslene Neji. Ako to, že má strom, akokoľvek je veľký, chakru?
„Žeby sa práve kvôli tomuto volal Strom života?“ tipovala Tenten.
„Je to možné,“ prikývla Temari, „no ako ho porazíme?“ spýtala sa a strom sa po nich znova zahnal.
„Väčšinu chakry sme minuli pri boji v lese a teraz tu,“ sťažovala sa Ino, ale v podstate mala pravdu.
„To nám nemusíš pripomínať,“ zavrčal na ňu Kiba.
„No má pravdu,“ zastavil sa jej Sai a Ino sa naňho žiarivo usmiala.
„Ino, ty vylieč Sakuru,“ povedal jej Sasuke a ona sa naňho začudovane pozrela. Už otvárala ústa, že mu povie, že si myslela, že budú potrebovať veľa chakry, keď ju prerušil, „budeme potrebovať väčšinou oheň. Hádam, že nemáš ohnivú podstatu,“ pokrútila hlavou a pustila sa liečiť Sakuru.
„Tak oheň, hej?“ spýtal sa Shikamaru, „No nie je nás veľa s ohnivou podstatou.“
„Myslím, že len ja,“ ozval sa Sasuke a bolo nad slnko jasnejšie, že to stačiť nebude.
„Môžem to znova posilniť vetrom. Aby to bolo silnejšie,“ ihneď povedala Temari.
Shikamaru síce súhlasne prikývol, ale: „To si asi nebude stačiť.“
„A čo amaterasu?“ spýtal sa Kakashi a Sasuke prikyvoval.
„Máme výbušné lístky,“ pripomenula Tenten a aby dala svojím slovám dôraz, jeden taký lístok vytiahla.
„A Gamakichiho!“ nadšene zvolal Naruto. Všetci naňho divne pozreli, keďže netušili, ako im pomôže žaba.
„Žeby tá obrovská žaba, Gamikachi, rozdupal ten strom?“ plný energie a úplne očarený týmto nápadom nadskakoval Lee. Ten strom ho začul, aj keď nemal uši, čo prišlo mnohým zvláštne, a opäť na nich zaútočil. Museli sa od neho vzdialiť. Ostatné stromy sa k nim nepribližovali, lebo po útoku na ich druhov stratili odvahu a nechceli prísť o svoje ctené lístky.
„Tak po prvé,“ začal mierne nahnevane a prísne vysvetľovať Naruto Leemu, „je to Gamakichi a nie Gamikachi! To si láskavo zapamätaj, lebo keď ho privolám a ty ho takto oslovíš, tak sa vráti a budeme...viete kde! A po druhé, Gamakichi síce neovláda oheň ako Gamabunta, ale zato strieka alebo pľuje, neviem, ako to lepšie nazvať, žabí olej a ten je extrémne horľavý. Už viete, kam tým smerujem?“
„Tak prečo neprivoláme tú žabu, čo chrlí oheň?“ spýtal sa tajomným a tichým hlasom, ako vždy, Shino.
„To je dobrá otázka,“ podporil ho Kankuro.
„No pretože,“ začal Naruto trošku zahanbene, „pretože v poslednom čase, vždy keď ho privolám pošle Gamakichiho.“
„Dobre,“ rázne to ukončil Kakashi, „Naruto privolá Gamakichiho, na ktorého vyskočia všetci, čo majú po ruke výbušné lístky. Dovolí im to, Naruto?“ obrátil sa naňho. Bola to dôležitá súčasť plánu.
„Myslím, že by to nemal byť problém,“ prikývol.
„Keby to bol problém,“ začal Sai, „môžem vyvolať niekoľko vtákov a tí by mohli lietať nad tou obrovskou žabou.“
„Výborne,“ prikývol Shikamaru, „a Kakashi so Sasukem by mohli použiť amaterasu, ktoré je silnejšie ako bežný oheň.“
„A čo ten vietor?“ prihlásila sa s takmer urazeným výrazom Temari.
„Aj ty budeš hore na Gamakichim alebo na jednom z vtákov,“ dodal rýchlo Sasuke, lebo na vlastné oči videl, aké mal jej vietor účinky na oheň a bola to naozaj skvostná kombinácia.
„To by mohlo fungovať,“ prikývli ostatní, ktorí si kontrolovali množstvo výbušných lístkov. Tejto akcie sa nezúčastní Ino, Sakura, Hinata s Nejim, ktorým dali na starosť kontrolovať tomu stromu chakru a Akamaru, prirodzene.
Naruto privolal Gamakichiho za sprievodu hustého dymu.
„Čáu, Naruto!“ pozdravil ho žabiak a v papuli mal cigaretu. No, jeho otec uprednostňoval fajku.
„Héj, Gamakichi!“ zakričal naňho zdola Naruto a potom naňho vyskočil, „Vadilo by ti keby si na keby na chvíľu kamoši vyskočili?“
„Čože?“ táto myšlienka ho akosi nenadchla.
„Vieš, že by som ťa o to nežiadal, keby to nebolo dôležité!“ dohováral mu.
„Tak dobre!“ nevrhol súhlasil, potiahol si poriadne z cigarety a vyfúkol veľký kúdol dymu na skupinu, ktorá mala chvíľu stráviť na ňom až začali kašľať.
„Gamakichi!“ zahriakol ho Naruto.
„Pardon,“ ospravedlnil sa, no nemyslel to vôbec vážne.
„Tak poďme na to!“ zvolal Kakashi a všetci šli na svoje miesta a pripravovali sa na útok. Kakashi so Sasukem sa postavil pred Gamakichiho.
Naruto mu vysvetlil, čo od neho potrebuje.
„Tak na tri!“ zakričal a dvaja užívatelia sharinganu prikývli.
„Raz!“ Gamakichi zložil pečate a Kakashi so Sasukem aktivovali Mangekyou sharingan.
„Dva!“ žabiakovi sa nadula hruď, čo sa poriadne nadýchol. Tým dvom dole začala tiecť z ľavých očí krv.
„Tri!“
Gamakichi vypustil žabí olej a Kakashi so Sasukem amaterasu. Strom zachvátili červeno oranžové ohnivé jazyky, ktoré sa miešali z čiernymi. No on sa nemienil vzdať. Šľahal konármi a raz ich skoro udrel. No kým sa ich stihol dotknúť, jeho konáre padali na zem a ďalej horeli. Prehýbal sa a ešte čím viac konárov stratil, tým viac šľahal zvyšnými. Gamakichi musel aspoň dvakrát odskočiť, aby sa im vyhol a Kakashi so Sasukem neustále menili svoje miesta, aby ich nezaľahol nejaký z horiacich konárov.
Neji s Hinatou a Ino so Sakurou sa rýchlo premiestnili na vzdialenejšie a bezpečnejšie miesto a odtiaľ sledovali, čo sa deje. Dúfali, že sa nikto vážnejšie nezraní, lebo obe boli s chakrou na dne a nedokázali by im pomôcť. Maximálne by im podali prvú pomoc, ale to by asi nestačilo.
No vtom jeden z konárov, ktorý horel obyčajným ohňom trafil Kibu a Akamaru vedľa nich žalostne zaskučal.
„Kontroluj to naďalej,“ povedal Neji Hinate a rozbehol sa po Kibu, pošúchal ho po zemi, čím uhasil oheň a odtiahol ho ku ostatným do bezpečia. Mal nejaké spáleniny a Ino sa aj napriek neveľkému dostatku chakry pokúsila pomôcť. Veľmi to nepomohlo, ale to čakala, avšak aspoň to skúsila.
„Hinata, ako to vyzerá s tým stromom?“ spýtala sa jej Sakura a zapozerala sa na obrovský stom v plameňoch.
„Jeho chakrový systém slabne.“
„A Zetsuovia dole horia tiež,“ dodal Neji a Sakura si vydýchla.

Po dlhom a neúnavnom vyhýbaní a konárom sa im konečne podarilo Strom života poraziť. Pre nimi ležala kôpka popola a sem tam ešte tlel nejaký ten konár. Ninjovia z Konohy a zo Suny stáli vedľa seba a pozerali sa na svoje dielo. Síce sa im spolu so Stromom podarilo spáliť časť lesa okolo neho a tie, čo boli k nemu najbližšie, keď nezhoreli, akoby odumreli, a to si vysvetlili iba tak, že boli naňho napojený a čerpali z neho život.
No ani oni neboli bez ujmy. Niekoľkí mali popáleniny ako Kiba, iní podliatiny, Sai mal zlomenú ruku a Shino nohu. Boli radi, že sa im nestalo nič horšie. Ale keby na nich teraz niekto zaútočil, neprežili by to. Ich chakra bola takmer na nule.
„Zetsuovia sú preč,“ povedal Neji, keď okolie preskenoval byakuganom.
„Ako preč?“ zaujímal sa Sasuke a navzájom sa so Sakurou podopierali.
„Zmizli. Nikde necítim ich chakru, ale videl som ich horieť, tak si myslím, že zhoreli spolu so stromom.“
„A čo Madara?“ spýtal sa rýchlo Naruto. Každý čakal čo členovia Hyuuga klanu povedia. Nikto si nevedel predstaviť, čo by sa stalo, keby aj toto prežil. No bol napojený na život tohto stromu a ten už je zmenený na popol. Takže by mal byť tiež mŕtvy...alebo ostať mŕtvy, keďže predtým nežil...ale je naozaj preč?
Napätie predtým, ako im Hinata odpovedala, by sa dalo naozaj krájať. „Aj ten tam už nie je.“
Po doznení tejto vety sa začali všetci radovať, nahlas sa smiali a kričali, že to dokázali. Objímali sa, ja keď sa od seba museli rýchlo odtiahnuť, lebo ich zaboleli zranenia.
Naruto, stále objímajúc Hinatu sa doteperil ku Sasukemu, ktorý práve jemne objal Sakuru. „Podarilo sa nám to!“ kričal, „Dokázali sme to!!“
Všetci sa nad jeho až prehnaným nadšeným zasmiali.
„Tak poďme domov,“ vyhlásil Sasuke a všetci sa vydali smerom ku Konohe...