Forever or never 54: Záväzok Temnote...

Sora už nechodila, ale doslova bežala k miestu, kde bojoval Keita, Daisuke a Otany proti Deidarovi. Obe strany boli dotlčené a unavené, no ani jedna sa nemienila vzdať. Bola od nich desať metrov a stále sa približovala, keď Deidara prudko kopol Daisukeho do brucha a on odletel na niekoľko metrov dozadu. Vyzeralo to, že sa Daisuke už nepostaví, no zo stisnutými zubami sa s ťažkosťami postavil a držal sa za bok a sťažka dýchal. Napriek tomu sa pomaly posúval naspäť ku miestu boja odhodlaný pomôcť ako sa len dá.
Keita si pri otočke, keď sa bránil pred Deidarovým výbušným ílom, všimol, že sa k nim rúti Sora. Avšak aj on už vyčerpal veľa chakry, tak sa mu niekedy zastrel zrak a tiež si nemohol Soru prezerať do detailov, keď sa člen Akatsuki rozhodol, že ich do jedného pozabíja svojím umením. Preto si hneď nevšimol, že Sora má teraz obe oči čierne a v nich vražedný výraz. Všimol si však, že za ňou beží ďalšia postava. Na chvíľu ho zachvátili obavy, že sa k Itachimu a Deidarovi pridal ešte ďalší člen Akatsuki a ide po nej. Potom trošku zaostril a zistil, že je to Shinichi. Na moment sa nevedel rozhodnúť či to je Seiichi, alebo Shinichi, no potom mu doplo, že Seiichi sa ešte nemôže hýbať. Pomyslel si, že Shinichi sa konečne rozhodol pridať do boja a nechal Seiichiho v rukách Riko. Mal čiastočne pravdu. Ale ešte predtým, ako sa k nim Shinichi pripojí bude musieť zvládnuť vlastný boj a ešte aj Soru, čo bude naozaj ťažké, lebo vedel, že Sora je strašne tvrdohlavá a on nie je ten typ rozumných argumentov. Na toto by sa viac hodil jeho brat, ale ten s týmto nemal skúsenosti. A tak sa v tejto situácii ocitol on.
Otany a Keita odrážali Deidarove útoky, väčšinou úspešne. No aj oni boli na pokraji svojich síl. Boj proti Hľadačom a pobyt vo väzení si na nich vybrali svoju daň. A teraz ešte aj toto. Daisuke im dokázal pomáhať aj z diaľky a odrážal Deidarove vtáky a iné výtvory mimo ich dosah, aby vybuchovali inde. Avšak, už len ťahal nohu za nohou. Bude musieť bojovať iba svojou schopnosťou, inak to už asi nepôjde.
Shinichi pomaly, ale isto dobiehal Soru. Ešte sekunda či dve a už ju bude mať. Musí to z nej dostať. Nenechá ju urobiť kolosálnu chybu, a potom keď sa z toho prebudí to bude ľutovať, tak ako to ľutoval on. Nemusel nikoho zabiť, ani nezabil, aspoň nie priamo. Jeho myšlienky znova zaleteli k onému dňu a na chvíľu akoby sa tam znova ocitol a všade videl oheň a počul vreskot ľudí, ktorí pobehovali okolo. A počul ešte smiech. Svoj smiech. Nesmierne si užíval chaosu, ktorý panoval okolo neho a jeho sa nemohol dotknúť, lebo ho chránila bublina zo zvuku. Vlastne...vtedy sa to naučil poriadne ovládať. A užívať si....aspoň kým sa z toho nedostal.
Rýchlo pokrútil hlavou, aby zo svojej hlavy dostal tú spomienku a potom sa znova ozval ten hlas a jemu došlo, že tá spomienka neprišla len tak odrazu.
Vtedy s tebou bola väčšia sranda....poznamenal hrubý hlas.
Shinichi si odfrkol, ale nevyjadroval sa k tomu. S bojovým výkrikom skočil na Soru a spolu spadli na zem. Keita si to všimol a ako obarený sa na to pozeral, čoho využil Deidara a nebyť Daisukeho, priamo pred ním by vybuchli tri pavúky a to by už Keita nemusel prežiť.
„Čo si myslíš, že robíš?!“ zavrčala Sora a snažila sa dostať zo Shinichiho zovretia na zemi a kmitala sebou.
„Čo to asi tak vyzerá, že robím?“ spýtal sa jej cynicky Shinichi trochu zadychčane, lebo bolo ťažké udržať ju, hlavne teraz keď mala oveľa viac sily ako on.
Sora vydala podivný zvuk – niečo medzi zavrčaním a povzdychom a ďalej sa pod Shinichim krútila.
„Nepustím ťa, kým mi nepovieš, koho chceš zabiť!“ povedal jej Shinichi a mal čo robiť, aby mu neušla. Pravú ruku jej držal za chrbtom a druhú pri zemi a celým svojim telom ju tlačil dole.
„Už som ti povedala, že ak mi neuvoľníš cestu, tak to budeš ty,“ ozvalo sa spopod neho, „a začínam byť dosť nasr*tá, takže by si sa mal báť o svoj holý a bezcenný život.“
Toľko hnevu v jednom tele...že? ....Shinichi...aj ty si taký bol...predtým, než si sa predo mnou uzavrel...
Shinichi ho stále ignoroval. Tlačil Soru k zemi, čo bolo čoraz ťažšie a ona nad ním víťazila.
„Čo to, do r*ti, robíš?!“ počul Keitov hlas akoby z diaľky, „Pusť ju!“ kričal naňho, potom počul ako na zanadával, takže sa dovtípil, že dostal ďalšiu ranu od Deidaru, potom zacítil ako neďaleko od neho udreli tri či štyri blesky, nebol si istý, a hneď na to počul hromy. Došlo mu, že Otany v sebe našiel ešte nejakú chakru a ďalšie odhodlanie bojovať a vyhrať.
No lenže Shinichi nemohol Soru pustiť. Práve to nemohol. Práve teraz bola neovládateľná, poháňaná hnevom a Temnotou. Lenže práve v tej chvíli, ako si to pomyslel, ho Sora so zúrivým výkrikom zo seba zhodila a zadychčaná sa postavila a na chvíľu to naozaj vyzeralo, že sa ho chystá zabiť. Pomaly sa postavil, trochu sa zatackal a postavil a priamo pred Soru, aby jej zabránil sa znovu rozbehnúť. Tá naňho zagánila.
„Uhni!“ povedala mu rozkazovačne a zdvihla arogantne hlavu. Shinichi pokrútil hlavou.
„Čo to tam, sakra, robíte?!“ kričal na nich už aj Otany, no dával si na Deidaru pozor.
Shinichi neodpovedal na Otanyho otázku, iba sa zaryto pozeral Sore do očí, ktorú to štvalo. „Neuhnem. Nie, kým mi nepovieš, koho máš v pláne zabiť.“
„Koľkokrát ti mám povedať, že to budeš ty, keď...“ začala, ale Shinichi ju prerušil.
„...to som už počul. Ale ja sa zaujímam o to, po kom ideš práve teraz!“ dokonca zvýšil hlas, lebo ho to prestávalo baviť.
Hm...čože to cítim?...žeby sa v tebe kopil hnev?
Hnev? Reagoval na to Shinichi, Nie. To nie je hnev. To je zúfalstvo. Pretože už neviem, čo bude nasledovať nabudúce....ak nejaké bude...
Shinichi ani nevedel, prečo si to pomyslel, ale takto to proste cítil. Koľko toho budú musieť ešte prežiť, aby sa dostali domov? Ak to stihnú, samozrejme.
Je naozaj otázne či to prežijete...pretože ste slabí...ale nemuseli by ste byť...ty by si nemusel byť....prihováral sa mu už-už by ho ten hlas prehovoril, keby naňho Seiichi neskríkol.
„Shinichi, dávaj bacha!“
Oslovený sa otočil a všimol si, že sa k nemu rútia tri vtáky. Taktiež si v tej rýchlosti všimol, že Daisuke leží v kaluži krvi a nehýbe sa. Sústredil svoju chakru a obalil seba i Soru ochranným štítom, aby sa ochránili pred výbuchmi, ktoré nasledovali.
Keď sa otočil, aby zistil či je Sora v poriadku, alebo či neutiekla, všimol si, že naňho pozerá s vyvalenými očami.
„Prečo si zachránil aj mňa?“ nechápala, „Vyhrážala som sa ti smrťou a aj tak si ma pred ňou ochránil.“
„Toto nie si ty,“ povedal jej vážne, „viem to, lebo som to už raz zažil a tiež viem, že niekde tam vnútri,“ ukázal prstom na miesto, kde sa nachádzalo srdce, „je moja kamarátka, ktorá by nedovolila, aby sa jej priateľom niečo stalo. Tak ako som ja nedovolil, aby sa teraz niečo stalo tebe.“
Sora naňho ešte hodnú chvíľu pozerala a mlčala až napokon prehovorila. „Deidara.“
„Čo?“ absolútne nechápal Shinichi.
„Deidara je môj cieľ,“ spresnila svoju odpoveď Sora.
Shinichi si vzdychol. Vedel, že teraz jej už nemôže brániť ho zabiť, lebo kebyže nedodrží dohodu s Temnotou, bude to mať strašné následky...hrozné...kruté. Prikývol. „Tak poďme zabiť Deidaru, aby si potom svojou silou mohla zachrániť ostatných.“
Na to vôbec nepomyslela. Myslela len na smrť a na škody, ktoré s tou novou silou môže spôsobiť. Vôbec nie na záchranu. Poobzerala sa po okolí a skoro zamrela hrôzou.
Daisuke bol odrovnaný a vyzeralo to, že ani nedýcha. Dokonca bolo možné, že je mŕtvy, lebo to naozaj tak vyzeralo. Keita mal zakrvavenú jednu nohu, na ktorú kríval a ledva sa dokázal hýbať. Bolesť, ktorú pociťoval, musela byť neznesiteľná, no on bol stále odhodlaný bojovať. Otany sa zdvíhal zo zeme, ale nebol o nič menej dokaličený ako Keita. Deidara bol v oveľa lepšom stave- dokázal sa na nich uškŕňať.
O niečo ďalej stáli starec s Hidanom proti Itachimu. Hidan sa opieral o svoju kosu a aj keď bol nesmrteľný, nevyzeral najlepšie. Starec vedľa neho dychčal, z čela mu tiekol pramienok krvi a v ruke držal štít. Ak sa tomu ešte dalo nadávať štít. Vyzeral skôr ako pokrkvaný kus plechu. Zato Itachi vyzeral asi najlepšie zo všetkých. Len pár škrabancov a trochu rozcuchané vlasy.
Všade naokolo číha bolesť a smrť...no nie je to krásny pohľad? rozplývala sa Temnota.
Nie! vykríkla v mysli Sora, Rozhodne nie!
Nepáči sa ti ten pohľad?
Nie!
Tak zabi tých, čo to spôsobili....šepkala jej a Sora tomu poľahla. Znova. Prešla popri Shinichim, ktorý sa ju už nepokúšal zastaviť, keďže vedel, že nechce ublížiť nikomu z ich skupinky. Ako sa blížila k Deidarovi, popri nej sa plazili jej nite. No tak ako jej chakra, aj ony boli čierno čierne. A čím bližšie bola k svojej obeti, tým viac ich bolo.
Blondín si všimol prítomnosť ďalších dvoch ľudí, pričom iba jeden z nich sa k nemu blížil. Bola to Sora a okolo nej sa plazili tie jej čierne nite...moment! Čierne?! Však boli zelené! Určite boli zelené! O krok cúvol od prekvapenia a Sora sa diabolsky uškrnula. Naháňalo mu to strach a už si vedel, živo predstaviť, ako sa asi cítil Sasori, keď zistil, že Sora má čierne oko. Cítil strach. Strach o svoj život.
Nepridáš sa k nej? Spýtala sa Shinichiho Temnota a on zaryto mlčal. Sora to isto zvládne. Rozhodne sa k nej nepridá. Už sa viac nenechá ovládnuť. Už nie...
Sora sa rozbehla ku Deidarovi a jej nite sa kĺzali popri nej. Vystrela ruku a obtočili sa okolo Deidaru, ktorý bol absolútne v šoku a pozeral na ňu vyvalenými očami. Pripomenul jej, ako zabila Sasoriho. Aké to len bude epické, keď ho zabije rovnakým spôsobom. Jej nite prebodli plášť aj jeho pokožku, prešli cez svaly, obišli rebrá a obtočili sa okolo jeho srdca. Cítila ako rýchlo búši. Ako splašené. Nite ho stisli a Deidara vypľul krv. Stisla silnejšie a znova sa to zopakovalo. Potom, ani nevedela ako, jej pohľad zablúdil k Daisukeho telu a prestala sa v tom vyžívať. Rýchlym pohybom mu vytrhla srdce, tak ako Sasorimu, a Deidara, stále s prekvapeným a so šokovaným výrazom jej padol k nohám. Mŕtvy. Jeho srdce spadlo vedľa jeho tela až to žblnklo.
S mierne šokovaným pohľadom cúvala od Deidarovho tela a krútila hlavou. Sťažka dýchala. Temnota povolila svoje objatie, ktorým ju držala a Sora mohla ako tak rozmýšľať. Dohodu splnila, čiže teraz mala túto silu pre seba. Zaregistrovala neďaleko seba pohyb a všimla si, že k nej beží Keita. Otany sa vydal smerom k Daisukemu.
Keita venoval mŕtvemu telu iba krátky pohľad a okamžite podišiel k Sore a chytil ju za plecia. Ona sa naňho pozrela a Keita nezadržal šokované híknutie, ktoré mu vyšlo s pootvorených úst.
„Sora,“ vzdychol si.
Chcel ešte niečo povedať. Spýtať sa jej, ako sa to stalo. Prečo to urobila...upokojiť ju, že to spolu vyriešia, keď počuli Otanyho volanie: „SORA!“. Obaja sa strhli. Šiel skontrolovať, ako na tom je ich najmladší bojovník a začínali sa báť najhoršieho. Sora sa k nim okamžite rozbehla a za ňou kríval Keita.
Klesla k Daisukeho telu a pozrela sa na Otanyho, ktorému sa len rozšírili zreničky, keď sa jej pozrel do očí. V tej chvíli mu bolo jedno, ako Sora dosiahla silu. Chcel len, aby ju využila správne. Aby ju použila na Daisukeho.
„J-je mŕtvy?“ spýtal sa potichu Keita, ktorý sa postavil za Soru. Tá predpažila ruku a zablikala v nej chakra. Ešte stále bola čierna, ale začínali sa tam objavovať zelené fliačiky, čo považovali za dobré znamenie. Pokrútila hlavou.
„Ale veľa mu k tomu nechýba,“ povedala a pustila sa do liečenia takmer mŕtveho Daisukeho.
Shinichi iba sledoval, čo sa tam deje. Vedel si to domyslieť a vedel, že by im tam len zavadzal. Dúfal, že Sora so svojou schopnosťou Daisukemu pomôže. Veril v to. Ale čo on? Čo by mal teraz robiť? Vrátiť sa k bratovi a k Riko. Zostal už len Itachi a ten bojuje proti Hľadačom. Ku nim sa nedostane. Nedostane, ak ich neporazí a potom by sa dostal k nim, lebo Sora teraz liečila Daisukeho a potom bude liečiť ostatných, aby sa mohli pridať do boja. A on bude medzitým brániť Seiichiho a Riko úplne sám. Preto sa rozhodol, že sa pripojí k Hidanovi a starcovi. Už pri prvých krokom sa mu to znovu prihovorilo a on zaškrípal zubami.
Nepáči sa mi, že mi vzdoruješ...nemám rád vzdor...Shinichi...
Znovu to ignoroval a kráčal ďalej so zaťatým päsťami.
Ale dostal som diabolský plán, ako ťa prinútiť k tomu, aby si ma znovu prijal...
„To sa nikdy nestane,“ povedal to Shinichi nahlas, akoby mu tie slová dodávali odvahy.
Ani keby šlo o život tvojho brata? Spýtal sa ho hlas vypočítavo.
Shinichi prudko zastal. Bola pravda, že sa s bratom hádal viac ako sa meteorológ pomýlil pri predpovedi počasia, ale nikdy nedopustili na život toho druhého. Hlavne pri posledných udalostiach. Preto ním hlboko zatriaslo, keď bol v stávke Seiichiho život.
„Čo chceš urobiť s mojím bratom?“ spýtal sa stále nahlas.
Vieš, že to dievča splnilo dohodu? Spýtala sa Temnota, ale nečakala na odpoveď, rovno pokračovala ďalej, To znamená, že som v nej kým sám uznám za vhodné. A teraz sa mi nadmieru hodí, zasmial sa.
Kam tým mieriš? Shinichi prešiel do myšlienkového rozprávania. Bál sa, že ho zradí vlastný hlas.
Že jej môžem navrhnúť ďalšiu dohodu...
Čože?!
A vieš ako by znela tá dohoda?
Nie, ale mám pocit, že sa tým pochváliš...
Temnota sa znova zasmiala svojím vábivým a krutým smiechom. Dám jej silu zachrániť život toho chlapca výmenou za niečí život.
Seiichiho život...to neurobí!
A ak jej nedám na výber a ovládnem ju? Spýtal sa hlas, A možno vás takto pozabíjam všetkých...a potom ju predám Akatsuki. Páčia sa mi ich plány a to, že sú ochotní urobiť všetko preto, aby ich dosiahli...
Shinichimu prišlo zle. Čo odo mňa chceš?
Chcem, aby si ma prijal. A ja Sore nič nerozkážem, dnes s ňou neuzavriem už žiadnu dohodu a neovládnem ju.
Ako ti môžem veriť?
Vieš, že moje dohody sú záväzné...
Tak sa budem spoliehať na to...nič iné mi vlastne nezostáva.
Presne tak...Shinichi...teraz vieš, čo máš robiť...
Chcem vedieť, aká bude dohoda! Povedal si podmienku Shinichi.
Takto to nefunguje...najprv prijatie...
Shinichi rozmýšľal či by na to mal pristúpiť. Vedel, že dohody nie sú prechádzkou ružovou záhradou, ale keď to neprijme, tak Temnota ovládne Soru a...strašná to predstava. Zdá sa, že nemá na výber, ale, úprimne, bál sa tej dohody. Nevedel, čo bude musieť urobiť...a to bolo asi najviac desivé.
Dobre, súhlasil napokon. Pre život brata to urobí. Aj pre životy ostatných. Je načase, aby sa aj on obetoval tak, ako sa Seiichi postavil pred neho proti Hľadačom, keď nebol schopný bojovať a takisto, keď ho Seiichi odstrčil od kamenia.
Zhlboka sa nadýchol a prijal Temnotu a pocítil jej chladivú silu, ako prechádza jeho telom a dodáva mu silu. Čierňava sa presunula z jeho ľavého oka aj do pravého. Striasol sa od prívalu toľkej sily a trhane sa nadýchol. Už ho nič nebolelo. A teraz si už len vypočuť podmienky dohody.
A teraz, Shinichi, zaplatíš za to, že si mi tak dlho odolával...povedala temnota naštvane a Shinichi sa striasol. Tak preto chcela, aby ju prijal. Aby ho prinútila urobiť niečo strašné a aby pykal.
Zabiješ Seiichiho...svojho brata...svoje dvojča...tak znie dohoda! Nech je teda tak!
A nocou znel Shinichiho zúfalý výkrik...