Forever or never 52: Boj o život...

„Myslíte si, že ťa vás necháme len tak odísť, hm?“ povedal Deidara úplne vážnym tónom a strčil si ruku do vrecúška s výbušným ílom.
„V podstate nechceme vás všetkých. Iba jednu osobu. Ostatných môžeme zabiť,“ Itachi mal pocit, že Deidara nebol dostatočne konkrétny, a tak ho musel opraviť, čo sa Deidarovi, samozrejme, nepáčilo a odul sa.
„Nemudruj, Uchiha, jasné, hm?“ a potom sa opäť pozrel na svojich oponentov. Pri pohľade na to, aký boli zničení sa uškrnul, „Toto bude priľahké, hm,“ poznamenal
„Na tvojom mieste by som ich nepodceňoval,“ Hidan pevnejšie zovrel kosu a mračil sa na svojich bývalých kolegov.
„Hidan,“ vyslovil jeho meno Itachi znudene, akoby si len teraz všimol, že je tam, aj keď vedel, že je tam od začiatku. Už viac nepovedal. Asi to bolo všetko, čo mal na jazyku.
Deidara sa víťazoslávne zasmial.
„Čo ti je smiešne, ku*va?!“ spýtal sa Hidan bez prílišného nadšenia, čoho si všetci, aj starec, všimli. Zrejme nebol tak nad vecou, ako sa väčšinou tváril a ani on nemal chuť ani náladu bojovať s Akatsuki, keď to nie je tak dávno, čo od nich odišiel.
„Kisame mi dlží peniaze, hm,“ už sa nezasmial, iba sa uškrnul a pohľadom preletel po všetkých prítomných, „stavili sme sa, že ako to s tebou je, hm. Ja som povedal, že si s nimi, on si myslel, že špehuješ. A ja som vyhral, hm!“ prebodával ho pohľadom a s nadvihnutým obočím a tajomným hlasom sa ho spýtal: „Alebo žeby vyhral Kisame?“
Itachi presunul svoj pohľad z Hidana na Deidaru a späť na Hidana. Sledoval jeho výraz. Čakal, že bude šokovaný, naštvaný, ukričaný, proste Hidan. Lenže on tam pokojne stál a svoje fialové oči upieral na Deidaru, akoby ho chcel prebodnúť pohľadom.
„Ak toto prežiješ, choď si ku Kisamemu po peniaze,“ povedal mu pokojne Hidan a ešte pevnejšie kosu. Deidarovi zmizol úsmev z tváre a nahradil ho naštvaný výraz. Itachi nepohol ani svalom.
„Po kom idete?“ spýtal sa ich starec, keď aj on nasadil bojový postoj.
„To ako vážne, hm?“ nadvihol Deidara obočie a ukázal prstom na starca, „To je všetko na čo sa zmôžete, hm?“ ďalšia otázka znela ešte posmešnejšie ako predošlá.
„Odpovedz mu,“ dožadoval sa Otany.
Odpovedali mu až traja ľudia naraz.
„Po mne.“
„Po Sore,“ odpovedal Itachi.
„Sora,“ povedal Daisuke.
„Zase?!“ spýtal sa naštvane Keita a zovrel ruky v päsť. Čo od nej, dopekla, chcú?! Pomyslel si.
„Chcete jej schopnosť, čo?“ spýtala sa ich Riko, akoby si prečítala Keitove myšlienky, čo nemuselo byť ďaleko od pravdy. Keď sa na ňu pozrel, pokorujúco pokrčila ramenami. Zrejme kontrolovala myšlienky každému- keby náhodou.
„Do toho ťa nič nie je,“ schladil ju Itachi.
„Je len záležitosťou Akatsuki, čo s ňou urobí, hm,“ dodal so samoľúbym úsmevom Deidara a škodoradostne sa pozrel na Itachiho, ktorý sa naňho ani nepozrel.
„Povedal si to, akoby si nepatril do Akatsuki,“ poznamenal starší z bratov Uchiha.
„DETAILY!“ skríkol naštvane Deidara.
„Takže ja, čo?“ spýtala sa Sora zamyslene, a tým odvrátila smerujúcu hádku. Zo strany Deidaru, samozrejme, a upriamila pozornosť všetkých na seba, „Lenže ja s vami nepôjdem dobrovoľne.“
„S tým sme aj počítali,“ povedal Itachi znudene a o sekundu už stál za ňou a Sora bola prekvapená, aký je rýchly. Odskočila nabok a Daisuke zareagoval takmer okamžite. Jedným pohybom ruky, ani sa nemusel dotknúť Itachiho, a už letel dozadu. Lenže Sora zrazu uvidela závoj blond vlasov, ktoré mohli patriť iba Deidarovi. Otočila sa, že zistí, kde sa Deidara nachádza, no nenašla ho, lebo na to ani nebol čas, pretože sa pred ňou zrazu objavil Itachi s už aktivovaným sharinganom. Chcela si vybrať kunai, ale zabudla na to, že predtým, ako ich strčili do väzenia ich odzbrojili. Itachi napriahol ruku a chcel Sore jednu vraziť do brucha, keď sa pred ním objavil Hidan a jeho útok zablokoval.
Uchiha ho chcel vtiahnuť do genjutsu, ale Hidan sa mu nepozeral do očí, lebo vedel, čo by sa stalo. Keďže tým pádom na Hidana nemohol použiť genjutsu, bude bojovať s ninjutsu a taijutsu. Sora sa sústredila na svoju chakru, keď zrazu pocítila niečí chrbát na tom svojom.
„Nestoj tu len tak!“ kričala tá osoba, „kryjem ti chrbát,“ povedal jej Keita a dal si ruky pred seba pripravený chrániť Soru za každú cenu.
Sorino sústredenie na chakru zmizlo, keď ku nej priskočil Keita. Nadýchla sa, aby sa uvoľnila a mohla nabrať toľko chakry, koľko potrebovala, pretože Hidan sa dal do súboja s Itachim, v ktorom mal navrch Hidan ako nesmrteľní a k tomu nový Hľadač. Sora tam, ale nechcela stáť zo založenými rukami a kým hľadala zvyšky svojej chakry, ktorú minula pri bitke s Hľadačmi a neskôr pri úteku z väzenia a liečení Seiichiho. Popritom si prezerala okolie a zrazu nikde nemohla nájsť Deidaru. Zmizol a nechal tu Itachiho samého? Nie, to určite nie. stopercentne by chcel ukázať Uchihovi, že je lepší a toto si určite nenechá ujsť, pretože Sora mu zabila parťáka.
Keď konečne našla dostatok chakry, vyslala zelené nite k Itachimu a zviazala ho, čím dala Hidanovi príležitosť ho zabiť. Hidan sa tejto príležitosti chopil, pevnejšie zovrel kosu, zdvihol ju a napriahol sa po Itachim. No tesne pred tým, ako sa ho kosa dotkla pred Hidanom preletel malý íloví vtáčik a Hidan stihol odskočiť predtým, ako vybuchol. Je síce nesmrteľný, ale nie je tu Kakuzu, a aj keby bol, nepomohol by mu dať svoje drahé končatiny dokopy. Výbuch však zrušil Sorine zelené nite, a tak bol Itachi opäť voľný a nič mu nebránilo, aby na nich opäť zaútočil.
Rozbehli sa bok po boku smerom k Sore, ktorá bola ich hlavným cieľom a šli rovno po nej. Nemali dôvod, aby sa tu zdržiavali a keď ich budú ostatní zdržovať tak ich do jedného pozabíjajú. Okrem Hidana, samozrejme, ktorý je nesmrteľný, ale prečo ho nedovliecť k Peinovi? Možno bude na niečo dobrý.
„Ku*va, starec, nezavadzaj tu, lebo dostaneš mŕtvicu!“ skríkol Hidan na svojho Predchodcu, keď sa aj on chcel pridať do boja, čo by bolo asi na nič platné, aspoň z pohľadu Hidana, ktorý sa ponáhľal kryť Soru, ktorú už bránil Keita, ale dlho pod ich útokmi nevydrží.
Sora videla, ako k nej rýchlo smerujú ich nepriatelia, ktorým viali čierne plášte s červenými mrakmi ako krídla netopiera. Zaujala bojovú pozíciu a rýchlo hľadala ďalšiu chakru, ktorú by mohla použiť. No bola príliš hlboko, aby sa k nej tak rýchlo dostala. Bude musieť bojovať päsťami. Ale ako dlho takto vydrží?
Zrazu len pocítila, ako sa o ňu niekto šuchol a všimla si, že sa postavil pred ňu v obrannej pozícii, pripravený znova položiť svoj život na jej záchranu. Ruky mal predpažené pred sebou a pripravoval svoj útok. Medzi jeho rukami sa hromadil oheň a jeho teplo sa dostalo až k Sore a mierne ju ohrievalo. Oheň sa zväčšoval a po chvíli, keď boli Itachi s Deidarom nebezpečne blízko, začali z tejto ohnivej gule vylietavať ohníky, ktoré mierili presne na nepriateľa. A keď sa aj netrafili, tak zrazu nečakane zmenili smer a prenasledovali svoje obete, až kým ich nezasiahli. V tej chvíli si niekoľko metrov vpravo od seba Sora všimla Daisukeho s predpaženou rukou. Otočila sa a všimla si Otanyho so zdvihnutého rukami nad hlavou a tvárou obrátenou k nebu, ktoré sa ešte väčšmi zatiahlo a padal hustejší dážď, ktorý vôbec neškodil Keitovmu ohňu. Riko s dvojčatami stáli obdialeč, ale Sora vedela, že tam nestoja preto, lebo by nechceli bojovať. Seiichi bol príliš zranený, aby mohol s nimi držať krok a Shinichi ho nechcel nechať samého a urobiť medzeru v obrane svojho brata, čím by mali šancu ho zabiť a to nemohol dovoliť.
Keitov oheň ich na chvíľu zdržal a aj keď mali na niektorých miestach spálený a dotrhaný plášť, nezastavilo ich to. Otany prudko spustil ruky dole za bojového pokriku a medzi Soru s Keitom a ich nepriateľmi dopadli tri blesky. Deidara s Itachim o niečo cúvli, avšak hneď sa rozbehli po svoju korisť, ktorou bola Sora. Tentoraz šli naplno, už ich nepodceňovali pretože boli mladší ako oni, viac zranení a s vyčerpanou chakrou. Brali ich vážne, čo im lichotilo, ale tiež spôsobovalo problémy. Presne to videla Sora v Itachiho a Deidarových očiach.
Opäť im do cesty skočil Hidan aj so svojou kosou a zaútočil ňou. Aj po tom, čo sa stal Hľadačom, nemohol povedať, že by sa cítil nejako silnejší. Podľa neho bol stále na tej istej úrovni. Možno, ale len možno, uvažoval Hidan, dostane schopnosti Hľadača aj s poznatkami, ktoré získa po tom, čo odprevadí starca na onen svet. Čo by vysvetľovalo, prečo je stále na tej istej úrovni. Uhli sa mu a on sa zahnal kosou ešte raz, ale s rovnakým účinkom. Itachimu sa stále nepozeral do očí, a ten s ním bojoval za pomoci taijutsu, kým Deidara a o niečo cúvol. To využili Keita a Otany za pomoci Daisukeho, ktorý namieril ich útoky ešte presnejšie. Otany útočil bleskom ako predtým a Keita tentoraz využil vodu ako ďalší z jeho elementov, ktorú zosilnil za pomoci Otanyho dažďa. Deidara sa vyhýbal ich útokom, ale proti Daisukeho schopnosti, vďaka ktorej útoky svojich priateľov namieril zas a znova na výbušného chlapíka a neprestal s tým až kým ho netrafil. Chalani mali namiesto Sory oveľa viac chakry, lebo oni ju neminuli na liečenie Seiichiho, pretože takú možnosť ani nemali.
Hidan mal nad Itachim prevahu, lebo jeho útoky mu absolútne nič nerobili, aspoň pokiaľ zostával pri taijutsu. Potom prešiel na vyšší level a naňho mierila obrovská žeravá, ohnivá guľa, ktorú, prirodzene, vytvoril Itachi. Vyhol sa jej tým, že vyskočil nahor.
„Debil! Dávaj pozor!“ kričal naňho starec zo zeme a zdvíhal päsť vo výhražnom geste. Hidan sa obzerala všimol si, že výbušný vták je až nebezpečne blízko pri ňom. Deidara zrazu stál pri Itachim, ktorý už zrušil svoje jutsu, pretože dostal Hidana tam, kde chcel. Keď vybuchne a bude na kúsky, aj jeho nesmrteľnosť mu bude nanič.
Medzitým si Keita, Otany a Daisuke uvedomili, že po celý čas bojovali s klonom.
„Kde je ten pravý?“ spýtala sa Sora, ktorá celý čas stála za Keitom.
„Pri Hidanovi!“ zvolal Daisuke a všetci sa obrátili tým smerom. Videli, ako Hidan letí vzduchom a blíži sa k nemu íloví vták, ktorý mal čoskoro vybuchnúť, a tým by sa roztrhol na niekoľko častí a nikto z nich by nebol schopný ho dať znovu dokopy. Taktiež si všimli, že Itachi má znova poker face a Deidara šialený vražedný výraz.
„Shinichi, musíš Hidanovi pomôcť,“ dohováral mu jeho brat., ktorý na ňom doslova visel a sťažka dýchal, lebo sa museli rýchlo presunúť od centra boja.
„Lenže ja ťa tu nenechám samého, ty pako!“ skríkol Shinichi a krútil nad svojím bratom hlavou, ktorý sa uškŕňal, „Čo ti je na tom smiešne?“ nechápal.
„Si presne ako Riko,“ poznamenal Seiichi, „ani ona nerozmýšľala pokiaľ šlo o Naokiho.“
„Lenže ona ho milovala a, sorry braček, nechcem byť krutý, ale ja ťa nemilujem,“ povedal Shinichi.
Seiichi si vzdychol a, keby ho nebolelo celé telo, asi by si trepol dlaňou o čelo. „Skrátim to. Môžeš mu pomôcť aj odtiaľto, ty p*lo!“
„Nenadávaj mi!“ zamračil sa Shinichi a odul peru, „Mal si to povedať hneď, bože!“ a zavrel oči, aby sa mohol sústrediť.
„Ešteže ťa nepočul Hidan,“ zamrmlal Seiichi potichu, aby svojho brata nerušil v sústredení.
Hidan sa ocitol v pasci. Letel vzduchom a ten prekliaty vták sa k nemu blížil. Mohol by to stočiť dole, ale tam ho čakali hentí dvaja. Pozrel sa o kúsok ďalej a všimol si, že Sora, jej blond záchranca, tučný chlapec, ktorého volali dvoma menami a vždy si vybrali iné a on potom zabúdal, ako sa vlastne volá a chodiaca encyklopédia bežia smerom k Itachimu a Deidarovi, lenže boli ďaleko na to, aby to stihli. A k tomu by ich ešte museli aj poraziť. Rozmýšľal nad tým, že presekne toho vtáka, ale vedel, čo by sa stalo – vybuchol by. A potom bol už pri ňom. Zavrel oči, lebo vedel, že výbuch bude sprevádzaný svetlom, ktoré očakával.
„Katsu!“ počul zdola Deidaru a očakával trhanie svojho tela sprevádzané bolesťou. Počul výbuch, dokonca za zavretými viečkami, ktoré boli doteraz čierne sa zmenili na červené, kvôli zvýšenej intenzite svetla. No to, čo očakával neprichádzalo. Vták vybuchol v akejsi neviditeľnej bubline a on vedel, kto to má na svedomí. Otočil sa ešte viac a všimol si tie pribrzdené dvojčatá a neďaleko nich tú hysterickú blondínu.
„Ktorý idi*t!?“ rozkrikoval sa Deidara a hľadal toho, kto zničil jeho dokonalé umenie a tváril sa zúrivo.
Hidan dopadol pred dvojicu Akatsuki s kosou namierenou na nich a pozeral sa na Deidaru, ktorého hnev bolo hneď vidieť a na stále pokojného Itachiho, ktorý povedal: „Deidara ustúp.“
Deidara mu chcel protirečiť teraz, keď je taký napálený, chce, aby sa vzdialil. Hidan vycítil, že toto bude ešte nebezpečnejšie ako predtým a trochu sa skrčil, pripravený vyhnúť sa ďalšiemu útoku Uchihu. Deidara o krok cúvol a Itachi sa pohol o krok vpred.
Riko zvreskla na Hidana. „Chce použiť amaterasu!“ nestála tam celý čas len tak. kontrolovala Itachiho myšlienky. Nielenže Deidara aj tak konal bez rozmyslu, ale v tom krátkom boji proti Naokimu minula časť svojej chakry a jej momentálny stav nestačil na to, aby v mysli sledovala dvoch ľudí súčasne. Aspoň takto mohol pomôcť a varovať Hidana pred blížiacou sa hrozbou.
Hidan vytreštil očí. Už počul o tejto technike, ale ešte ju nevidel Itachiho použiť. Počul, že to je čierny oheň, ktorý zapáli všetko na čo sa Itachi pozrie. Itachi aktivoval Mangekyou Sharingan a zrazu už len Hidan videl, ako naňho mieria čierne plamene a pozeral na ne s otvorenými očami neschopný pohybu paralyzovaný ich silou.
No amaterasu Hidana nezasiahlo, ale narazilo o kov, presnejšie o veľký štít, ktorý držal starec stojaci znenazdajky pred Hidanom s naštvaným výrazom, ktorý jasne hovoril, že jeho Nasledovníka nikto nebude zabíjať pokiaľ to nebude on sám. Z okrajov štítu sa parilo, ale amaterasu zmizlo a to šokovalo aj Itachiho, ktorý sa nezmohol slova, nie preto, lebo toho väčšinou aj tak veľa nepovedal, ale preto, lebo nemal slov. Deidara pozeral na starca so štítom s otvorenými ústami a nevyzeral na to, že by si ich chcel zavrieť.
„Vy, Akatsuki, máte jednu hlúpu vlastnosť. A tou je podceňovanie svojich protivníkov, čo je obrovská chyba. A ešte väčšou chybou bolo podceňovať silu Hľadačov, ku*va!“ prehovoril hlbokým, hlasným a pevným hlasom a dvojica Akatsuki až teraz zistila proti komu stojí a že tento nenápadný starký je oveľa nebezpečnejší a silnejší, ako si mysleli. A mal pravdu. Naozaj nemali túto skupinku podceňovať a už vôbec nie, keď sú v nej Predchodca a Nasledovník s rovnakou úchylkou na sprosté slová...