Nový vek Konohy (I.) 044-045: Sasuke a Zetsu, part 2
* Zmena názvu 46. dielu. Viac nižšie.
Sasuke sa na Zetsuho díval s obrovským odporom a nenávisťou. Jeho túžba po krvi a smrti bolo priam cítiť. Susano´o Zetsuho držalo tak pevne, až mu vystúpili všetky svaly a žily na tele, bielka vystúpili z očných jamiek a z úst mu tiekol prameň krvi. Ale ani to Sasukemu nestačilo. Vytiahol svoj Kusanagi, z ktorého ihneď začali sršať blesky. Sasuke sa odrazil od zeme a plnou silou zabodol Kusanagi do Zetsuovho brucha, skrz malú dieru v Susane. Na to Zetsu zakašľal a vypľul čiernu krv na ruku Susana. A začal trhane dýchať. Pozrel sa do Sasukeho chladných očí a nasilu sa usmial. Bolesť prúdila v jeho žilách ako jed a každou sekundou bola čoraz menej znesiteľnejšia. Dokonca cítil, ako ho štípu oči, ale slzy sa mu v nich zatiaľ neobjavili.
„Uchiha... Sasuke.“ Prehovoril trhavo-napätým hlasom.
„Kde je tvoja druhá polovička?!“ prehovoril Sasuke drsne a aktivoval Mangekyou Sharingan. „Čo sa s tebou stalo, Sasuke?“ odbočil Zetsu od témy. „naposledy si sa štval za svojim bratom a prisahal si, že Konohu zničíš.“ Chrapľavo sa zasmial, nakoľko sa mu v hrdle hromadila ďalšia krv.
„Nehovoril si snáď, že sa pomstíš?“
V tom sa vzduchom prehnal smiech s miernym podtónom šialenstva. Zetsu sa na Sasukeho pozrel s miernym záujmom. Ten mu venoval mrazivý pohľad.
„A prečo myslíš, že som tu... a ty tiež?“
Zetsu sa zamračil a zahryzol si do spodnej pery, nakoľko pocítil ostrú bolesť v ľavom pleci.
„Nechápem, kam tým mieriš.“ Ozval sa po chvíli, keď sa bolesť ako tak zmiernila.
„Ale rozumieš.“ Opravil ho Sasuke. „už dlhší čas ťa sledujem, Zetsu. Fakt, že si v Konohe nasvedčuje tomu, že po niekom alebo niečom pátrate.“
„Hmmm...“
„Ale Tobiho plány ma už dávno nezaujímajú.“ Keď Sasuke vyslovil to meno, Zetsu vyceril zuby a preklínal Sasukeho pohľadom. To sa Sasukemu náramne páčilo. Bavilo ho ubližovať. A veľmi...
„Vlastne,“ začal Sasuke „priviedol som ťa sem, aby si mi pomohol v istej záležitosti.“ Zetsu odvrátil pohľad.
„A ak odmietnem?“ Sasuke sa chladne usmial.
„Dúfal som, že to povieš... Amaterasu!“ V tom okamihu čierne plamene vzbĺkli na Zetsuho pokožke, ktorý sa nedokázal ubrániť výkriku. Nech zatínal zuby akokoľvek pevne, výkrik prenikal cez ne i naďalej. Sasuke sa smial na plné hrdlo a do sýtosti si vychutnával ako Zetsu trpí.
„Neviem ako teba, ale mňa to náramne baví.“ Dodal priam s fanatickým nadšením a nechal, aby vzplanulo i samotné Susano´o. Zetsu takú bolesť už viac nedokázal zniesť. Telo mu odvislo ako handrová bábika a nasilu zatvoril oči, zatiaľ čo bolesť a oheň ho načisto ochromili.
***
Niki sa pozrela na hodiny. Bolo krátko po pol deviatej ráno a do nástupu špeciálneho tímu už ostávala necelá polhodina. Leštila si drahocenné katany a predstavovala si, aký by to bol nádherný pohľad, keby nimi mohla Konohamara prebodnúť. Vidieť, ako mu z tváre mizne ten tupý výraz. Ako mu vyhasína život v očiach. Ako by jej dal navždy pokoj.
„Keby len nebol v tíme...“ začala si mrmlať a predstavovala si rôzne metódy, ako by sa ho dalo zbaviť.
„Do čerta. Keby som ho len mohla...Ach.“
Keď vyleštila katany a zasunula ich do pošiev, pripevnila si ich okolo pásu a na chrbát si prehodila červenkastý plášť. Nešťastne si povzdychla a otočila sa k dverám.
„Tak... poďme na to.“
Kakashi čakal na hlavnom námestí pred stánkom so suvenírmi. Bol opretý o dosku s tovarom a horlivo diskutoval s postaršou predavačkou, ktorá sa naňho zakaždým šibalsky usmiala.
„Aj tebe prajem dobré ráno.“ Povedal priateľsky a mávol na niekoho za chrbtom.
„Kde je ten malý z**d?“ opýtala sa otrávene a prekrížila si ruky cez prsia.
„Myslíš Konohamaruho? O chvíľu tu bude. Je s ním ešte Naruto.“ Niki zavrčala, no Kakashi aj naďalej diskutoval s predavačkou a Niki ignoroval, čo ju riadne vytáčalo. Mala sto chutí tú postaršiu predavačku zdrapiť za vlasy a vyhodiť ju zo stánku. Za jej podráždenú náladu mohol najmä jej démon. Dokonca sa musela ovládať viac než inokedy, aby niečo nepodpálila. „Dobre. Upokoj sa. Dýchaj, Niki, dýchaj. Teraz si s ním v jednom tíme... Pokús sa byť naňho milšia.“ Hovorila si v duchu a veľmi pomaly i keď s veľkým odporom to začínala akceptovať. „Výborne. Až sa tu objaví, tak...“
„Kakashi-senpai!“ vykríkol mladý energetický hlas, ktorého silu Niki pocítila na vlastnej koži prostredníctvom nepríjemného chladu na chrbte. Zovrela obe päste a snažila sa upokojiť hlbokým dýchaním. Kakashi sa otočil a zamával. Konohamaru zastal tesne pri Niki, ktorá vypúlila oči. Malý Sarutobi ju dychtivo hltal pohľadom, akoby sa díval na tú najkrajšiu bohyňu na svete. Začervenal sa a otvoril ústa.
„A-ahoj, N-n-niki.“ Vykoktal zo seba a narážal si o seba ukazováky.
„Nazdar!“ odpovedal mu bezcitne a obrátila sa ku Kakashimu.
„Konečne sme tu všetci a môžeme... Konohamaru?“ pozreli si obaja do očí. Zatiaľ čo Kakashi sa mu skúmavo zahľadel na obviazanú pravú ruku. „Čo to máš s rukou?“
Konohamaru zaklipkal očami a vystrel obviazanú ruku.
„Toto? To je výsledok môjho tréningu s Narutom. Naučil ma novú techniku.“ A pyšne ruku natiahol, ako mu len svaly dovolili.
„Hm! Pekne slabá technika.“ Konštatovala Niki a úplne sa od Konohamara obrátila.
Kakashiho táto vzniknutí situácia a napätie netešili, ale sám vedel, že s Niki nič nepohne. Ak sa jednalo o city, vždy bola ako kameň.
„Dobre teda. Keďže sme sa tu všetci zišli, presunieme sa na bezpečné miesto.“
Niki ani Konohamaru nestihli ani zareagovať a už stáli na vrchu akéhosi kopca, na ktorom nepríjemne fúkalo. Obloha tu bola šedá a aj zahrmelo.
Obaja ostali stáť ako vykoľajení, zatiaľ čo Kakashi skúmal okolie. Už viac neboli v Konohe, ani v jej blízkosti. Niki sa zmätene pozrela na Konohamara, dokonca zabudla aj na odpor, ktorý voči nemu prechovávala. Ten pokrčil ramenami a obaja sa pozreli na Kakashio.
„Ehm, Kakashi? Nepomýlil si sa?“ opýtal sa ho Konohamaru a i naďalej skúmal okolie, ale okrem hmly nič nevidel. Niki si snažila posvietiť ohňom, ale ani jeho svetlo sa cez hmlu nedostalo. Práve naopak. Skôr to vyzeralo, že sa hmla čoraz viac zhlukuje ku svetlu, ktoré sa snaží za každých okolností pohltiť.
„Nie.“ Odpovedal Kakashi na predošlú otázku. „Sme tu správne.“
„O čom to hovoríš? Veď už nie sme ani v Konohe.“
„Správne.“ Obrátil sa k obom a tí sa len nechápavo dívali.
„Útok na kancelárov úkryt bola len zásterka. Falošná informácia.“ Kakashi vystrel pravú ruku a vystrelil z nej malú bleskovú guľu, ktorá hmlu rozvírila a všetkým trom sa naskytol nevídaný pohľad na nádherné veľké mesto s bielymi hradbami.
„Dovoľte, aby som vás privítal v meste Hyraikon, v ktorom nás čaká pravá misia.“
***
Zetsu pocítil ostrú bolesť hneď ako nabral vedomie. Telo ho neznesiteľne bolelo, mal pocit, ako keby ho bolela každá bunka v tele a akoby mal zlámané všetky kosti v tele. K tomu ho pálilo v hrdle a bol si istý, že v puse cíti krv. Pomaly pootvoril oči, do ktorých mu udrelo ostré svetlo. Zrak sa mu ihneď rozmazal, ale obrysy dokázal rozoznať aj napriek slzám. Zdalo sa mu, že sa naňho niekto chladne usmieva. Keď rozoznal črty tváre, zastonal.
„Konečne si sa prebral. Mám pokračovať?!“ ozval sa drsný hlas. Zetsu bol taký zničený, že ani nedokázal poriadne prehovoriť. Z plných síl pretočil hlavu na pravú stranu a k bolesti v hrdle sa pridal aj pocit dusenia. Čosi mu silou držalo hrdlo a nemohol sa nadýchnuť. Sasuke nasmeroval Zetsuho pohľad k sebe a bolo mu úplne jedno, či sa zadusí.
„Poviem ti to inak. Ak mi nepomôžeš, zabijem ťa.“ Pustil mu hrdlo a surovo mu udrel hlavu o zem. Ten zo seba vydal kašeľ. Nikdy v živote si Zetsu viac neprial smrť ako v týchto chvíľach. Napadla ho aj možnosť, že by Sasukemu odmietol pomôcť, ale v súčasnom stave a s jeho Sharinganom, by Sasuke získal čo by chcel tak či onak.
„D-d... –obr-re.“ Prehovoril Zetsu šeptavo. „Pom-m-môž...-e-em t-t... –i.“
„Múdre rozhodnutie.“ Sklonil sa nad neho a pritiahol si ho k sebe.
„Tak mi povedz. Kde nájdem radu Konohy, tých starých bláznov?“
***
Madara sedel na stoličke v úkryte neďaleko mesta Hyraikon a dával si dohromady celý plán od začiatku. Nemohol si dovoliť nijakú chybu a Kankuro mu svojim spôsobom nahrával do karát. Z úvah ho vyrušil trhavý zvuk, ktorý vychádzal z vlniacej sa zemi. Sledoval Rinneganom, ako sa zem zdvíha.
„Podaj hlásenie.“ Vyzval ho.
„Môj pane, už sa to začína.“ Prehovoril Zetsu úctivo.
„A čo Sasuke a Naruto?“
„Komplikácie.“ Dodal stroho, na čo sa Madara zasmial.
„Výborne. Veľmi dobre.“Na čo sa postavil zo stoličky a opustil úkryt so Zetsum po boku.
Koniec 044.-045. časti, part 2
Informácie do budúcna:
Každý komentár, kritika a hodnotenie potešia !
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.