Nový vek Konohy (I.) 038-039: Kazekage

„Nie. . . Nie! . . . NIE!“ skríkla Anamo z plných pľúc a udrela päsťou do zeme. To bolo aj tak všetko, čo mohla urobiť. Jej nervová sústava bola paralyzovaná. Mohla byť rada, že vôbec rukou a ústami mohla hýbať.
Kancelár sa na ňu pobavene pozrel a ona mu pohľad opätovala s nesmiernou nenávisťou.
„Takto sa to neskončí!“ skríkla už trasúcim sa hlasom. Lapala po vzduchu. Aj ten najmenší pohyb ju rýchlo unavil. Zahryzla si do pery, aby udržala výkrik, ktorý sa jej dral z hrdla. Telo mala ochromené, ale bolesť aj tak cítila. A pocítila ju viac, keď jej do brucha kancelár vrazil kunaj. Mračila sa, zovierala päsť a slzy jej tiekli z očí, ale za žiadnu cenu mu neurobí tú radosť, aby vykríkla.
„Máš nesmierneho bojového ducha, Anamo. To sa ti musí nechať.“ Ironicky ju pochválil a zabodol do nej kunaj ešte hlbšie. Napla krk, ale svaly jej ním pohli len o veľmi málo centimetrov.
„Prečo si to ešte zhoršuješ, Anamo? To sa tak veľmi túžiš stretnúť s ním?“ dobre vedela, na koho ukazuje.
„On už nie je ničím, Anamo. Opustil ťa ako prašivého psa len aby sa hral na hrdinu a záchrancu. Aké dojemné. Keby...“
„Neopovažuj sa ho ešte viac urážať!“ vyhŕkla zo seba, ale krik sa jej vytratil. Miesto toho sa rozkašľala. Slza jej kvapla na zovretú ruku a sledovala, ako steká na strechu. Kancelár rezignovane pokrútil hlavou a postavil sa.
Ohnivá guľa už k sebe priťahovala strechy budov, ktoré drvila v úlomky a prach.
„Už to vzdaj, ženská. Zmier sa s tým, že je koniec. Ale ak ťa to poteší, zmier sa s tým, že si pre záchranu domova urobila maximum. Nič lepšie ti na ten zármutok nepomôže.“ Kancelár odkráčal na koniec strechy, pričom chakrou udržiaval guľu mimo strechy. Anamo už viac nedokázala udržať hlavu vo vzduchu. Krk jej povolil a buchla si hlavu o strechu. Cez uslzené oči videla všetko rozmazanejšie.
„Ak... ak tu mám zomrieť, t-tak. . . jedine s pohľadom na teba, láska.“ Aj cez bolesť a zármutok, ktorý cítila, predsa sa dokázala na Gaaru usmiať. Pri pohľade naňho jej bolo fuk, či je zranená alebo cíti bolesť. Stačil len pohľad a pri srdci ju hrialo.
„Čoskoro sa stretneme, Gaara. Už idem za tebou.“ Anamo oťaželi viečka a pred očami sa jej rozostrela tma. To posledné čo uvidela bol strieborný piesok, ako obkolesuje ju a Gaaru.

Kancelár spojil ruky do pečate Tora (tiger) a pravú ruku položil na strechu. Okolo ruky sa vytvoril svetlomodrý kruh, ktorý tam pretrval aj potom, čo dal ruku preč. Kruh sa rozšíril na šírku ľudského tela. Z kruhu vyšľahlo modré svetlo, ktoré sa spojilo s ohnivou guľou a tá následne začala modrať. Keď guľu obalilo modré svetlo, uvoľnil chakru, ktorá guľu držala v bezpečnej výške a z sledoval, ako sa naňho a na Piesočnú rúti, pričom si zakrýval pravé oko a jeho telo akoby na okamih spriesvitnelo.
„Zbohom. . . Suna.“ Dodal a privrel aj ľavé oko.
Celú Piesočnú pokryli žiarivé lúče vychádzajúce z techniky, až sa napokon ozval aj desivý výbuch symbolizujúci jedinú vec.

***

Kancelár otvoril obe oči. Pozeral sa na hranice Piesočnej z výškovej budovy, ktorú výbuch minul. Stál na Kazekageho streche a zdalo sa, že táto budova skaze unikla. So znepokojením sa porozhliadol po celej Piesočnej. Všetky budovy, ktoré mal výbuch po uvoľnení chakry zničiť tu stáli bez najmenšieho poškodenia. Bola síce noc, ale keď sa lepšie pozrel, všimol si, že na Piesočnú vrhá tieň čosi obrovské. Pozrel sa nad seba. Od prekvapenia sa mu rozšírili zreničky a pootvorili ústa, ale tie hneď zavrel. Nad Piesočnou sa vznášala masívna striebristá guľa. Z gule sa sypal neznámy prach a dopadal okolo kancelára, aj na neho. Natočil dlane na prach, ktorý sa mu v nich usádzal. Keď ho pomrvil v prstoch, zistil, čo to bolo za prach. Urýchlene sa pozrel po streche, až kým nenašiel čo hľadal.
„To nemôže byť pravda.“ Zovrel obe ruky v päste a s z plných pľúc zvolal, pričom mu zrak mieril dohora.
„Mal si byť mŕtvy, Gaara!!!“
Vtedy ho tam zbadal. Drobnú machuľu, ktorú bolo sotva vidieť cez strieborný piesok, ktorý pohltil kancelárovu techniku a absorboval celý výbuch. Gaara sa vznášal na oblaku piesku, pričom po jeho ľavici sa vznášal druhý, na ktorom ležalo Anamino bezvládne telo. Vietor rozfúkal odev Kazekageho aj červené vlasy, zatiaľ čo Gaara kontroloval Anamo tep. Uľavilo sa mu.
„Žiješ. Vďakabohu.“ Prehovoril na ňu a pohladil ju po líci.
„Ďakujem ti, Anamo. Nebyť teba a tvojej zvláštnej chakry, nikdy by ma nemohol Shukaku navrátiť k životu.“ A nežne ju pobozkal na čelo.

Kancelár ho chladne sledoval, ale nedovolil, aby ho zachvátil hnev.
„Máš naozaj tuhý korienok, Kazekage Gaara.“
Piesočný oblak nesúci Anamo vyletel do bezpečnej vzdialenosti a pre istotu ho Gaara ešte obalil neustále rotujúcim strieborným pieskom. Pozrel sa na pravú ruku, ktorú mal zmenenú v Shukakuho.
„Aj tebe ďakujem, Shukaku. Bez teba by som nikdy dvojité médium nepoužil.“
„Ešte mi neďakuj, Gaara. Oslavovať môžeme, až keď sa zbavíme jeho.“ Prehovoril Shukaku v Gaarovej hlave.
„Máš pravdu, ale aj tak ti ďakujem.“
„Dobre, dobre. Hlavne už choď.“ Odbil ho démon a Gaara sa spustil na strechu budovy, zatiaľ čo medzitým uvoľnil masu piesku, ktorý zneškodnil techniku. Z gule sa vzápätí vynorilo množstvo čierneho dymu stúpajúceho k nebesiam.
Gaara pristál asi desať metrov od kancelára. Piesok okolo neho bez prestania krúžil, pripravený na obranu. Kancelár sa chladne pousmial.
„Nečakal som, že ťa znovu uvidím, Kazekage Gaara. Zjavne som ťa podcenil.“
„Popravde, som rád, že ťa vidím, kancelár. Máme nevybavené účty.“
„Súhlasím.“
„Dovolil si si poštvať Piesočnú proti mne. Ohrozil si tých, ktorých milujem a ublížil si im. A aby toho nebolo málo, chcel si zničiť celú Piesočnú.“ Dopovedal s neskrývaným znechutením a nenávisťou. Kancelár sa celý čas tupo usmieval.
„Rozprávaš ako pravý Kazekage, Gaara. Ale dovoľ, aby som ťa poopravil.“ Gaara prižmúril oči a nechal, aby kancelár pokračoval.
„Naozaj som nečakal, že sa mi opäť primiešaš do cesty. To nebolo múdre. Jednáš tak bezhlavo. Si arogantný a namyslený.“ Kancelár spozornel, keď sa strieborný piesok k nemu o čosi priblížil.
„Myslíš si snáď, že sa ťa zľaknem len preto, že máš iný piesok? Ešte stále si len mladík, ktorý sa má veľa učiť.“ Na to sa Gaara nakrátko zasmial.
„Máš pravdu. Som ešte len mladík. . . ale mladík so zásadami a zmyslom pre život. Ja beriem povinnosť Kage vážne, na rozdiel od teba.“
„Ach, Gaara.“ Prerušil ho s pobavením.
„Snáď si si nemyslel, že mne išlo o hlúpy titul či moc alebo územie.“
„Tak o o teda? Prečo to všetko robíš, kancelár?“ Kancelár nadvihol ľavé obočie.
„Ty nemáš ani predstavu o tom čo robím, Kazekage. Celý život som sa zaoberal tým, aby vo svete panovala jednota, mier a spravodlivosť. Veril som, že štvrtou vojnou ninjov sa situácia vyrieši. Ľudstvo bolo na dobrej ceste, skutočne áno. Ale vieš čo som si napokon uvedomil?“ Gaara neodpovedal.
„Že mier a spravodlivosť vo svete existovať nikdy nebudú. Odvaha a odhodlanie chrániť to čo milujeme neznamená nič vo svete, v ktorom
vládne nenávisť, pomsta a chamtivosť. Neukojiteľná túžba po moci a nadvláde. Skutočne ste si vy Kagovia mysleli, že zjednotená aliancia vydrží?“ Gaara sa ani nepohol. Nechal kancelára, aby naďalej rozprával. Ten pokračoval s väčším zápalom ako aj s väčšou bezcitnosťou.

„Byť shinobim znamená žiť v temnote. Nikdy nevidieť svetlo, nikdy nevyplávať nad hladinu, nikdy sa nenadýchnuť. Môžete zabíjať takých ako som ja, akým bol Madara či Orochimaru, ale jediné čo docielite je, že podporíte nestabilitu. Krajiny sveta si nikdy nebudú rovné. Národy si nebudú rovné. To jediné čo môžete je vytvárať si predstavy o miery a harmonickom svete, kde všetko funguje ako má. Predstava ideálu je nesplniteľná. Nemá cenu ti vysvetľovať skutočnú pravdu, Gaara. Svet už trpel mnohokrát a bude trpieť zas. To nikdy nezastavíte.“ Gaara mlčal. Premýšľal nad kancelárovými slovami. Už od začiatku mu bolo jasné, že rozpráva viac v hádankách než v súvislostiach.
„Kedysi.“ Ozval sa napokon Gaara. Kancelár zbystril pozornosť.
„Kedysi som bol ako ty. Tiež som žil v temnote. Tiež som nenachádzal skutočný zmysel. Ale potom...“
„Prosím, ušetri ma týchto rečí, Kazekage.“ Odbil ho bez záujmu.
„Ja som zmysel nestratil, Gaara. Len viem viac než ty. Než všetci Kagovia. Skutočná pravda a hodnoty boli zabudnuté, aby vás ochránili. Žijete a utešujte sa v nádeji, že raz sa aj zlé obdobie skončí. To je lož. Ty mňa vnímaš ako zlo, ktoré sa usiluje o deštrukciu. Naznačuješ mi, že sa usilujem len ničiť.“
„Nič také som nepovedal.“ Kontroval mu Gaara, ale kancelár nad tým mávol rukou.
„Dosť bolo rečí, Gaara. Oba máme na veci iný názor a ani jeden toho druhého nepresvedčí o opaku. Je čas to všetko ukončiť.“ Gaara si povzdychol.
„Tak dobre, ale skôr než sa tak stane, povedz mi jedno.“
„Hm? A čo by si chcel vedieť?“ s prekvapením a miernym záujmom ho oslovil. Gaara sa mu zadíval do očí a bol rozhodnutý neuhnúť pohľadom.
„Kedy si stratil vieru a zmysel v seba samého?“ otázka kancelára zjavne vyviedla z miery. Prekvapene sa zadíval do Gaarovho prenikavého pohľadu. Stál ako omámený bez pohnutia, ako socha. Napokon mu odpovedal.
„Nikdy som o sebe nepochyboval, Gaara. Viem čo chcem a za tým pôjdem. Jedného dňa pochopíš, prečo som to všetko vykonal. Ale nateraz... sa musím uspokojiť s tvojou smrťou.“
„Zdá sa, že si sa rozhodol, kancelár.“

Kancelár si siahol na zadné puzdro s pripravenými kunajmi na nylone, do ktorého vkladal chakru. Gaara prekrížil ruky cez prsia a vydal pokyn.
V tom momente strieborný piesok vyletel z poza Gaarovho chrbta a rozletel sa do všetkých strán, za jediným účelom. Znemožniť kancelárovi pohyb a polapiť ho. Kancelár nezaváhal ani na sekundu, pomocou chakry sa odrazil od strechy, keď v tom mu pravú nohu zachytil piesok a pevne ju zovrel. Z poza chrbta kancelár hodil rad kunajov a shurikenov natočených na nylone, ale tie bez problémov pohltil piesok, zatiaľ čo ostatné prúdy piesku obaľovali zvyšok jeho tela.
„A mám ťa.“ Skonštatoval a potiahol za lanko v ústach, ktoré nebolo vidieť. Gaara započul cinkot. Piesok za jeho chrbtom vytvoril okamžite stenu, no aj napriek tomu, jeden predmet prešiel a poranil mu ľavé líce. Išlo o akési čierne ihlice o čosi hrubšie než bežné vojenské ihly, ktoré vystrelili z malej čiernej guličky, ktorú kancelár dokázal schovať vďaka tieňom, respektíve si ju pripravil ešte pred uvoľnením Gaarovho piesku. Čierna gulička sa dostala ku Gaarovi dostatočne blízko. Uvoľnila sa spojka, ktorá držala obe časti pohromade a v tom z nej vyletel hustý tmavý dym pod veľkým tlakom. To dalo kancelárovi trochu času. Priložil si ruku zachvátenú v plameňoch na piesok. Behom chvíle sa z piesku stalo sklo a bez väčších problémov sa z piesku uvoľnil.
„Tak si to zhrnieme. Gaara používa úplne odlišný typ piesku, ktorého schopnosti sú mi zatiaľ neznáme. Zdá sa, že piesok reaguje na moje ohnivé techniky a nemal byť problém sa dostať z vezenia. Problémom je rýchlosť a obratnosť piesku. S takouto rýchlosťou nebudem môcť vytvárať techniky a čeliť Gaarovi bude takmer nemožné. Musím jeho piesok za každú cenu spomaliť. Takže... Suiton: Bunshin. (Vodný štýl: vodný klon.“

Z hustého dymu sa vynorili dva kancelárove vodné klony. Piesok na nich okamžite zaútočil, ale tesne pred nimi zmenil smer a miesto toho zaútočil na pravého kancelára, ktorý sa im vyhol len vďaka vytvorenej vodnej stene. Po tomto útoku ostal mierne znepokojený. Klony zamierili ku Gaarovi a piesok ich nechal, aby sa k nemu dostatočne priblížili. Keď boli od neho necelých dvadsať metrov, okolo neho sa vytvorila piesočná stena, ktorá zaútočila do všetkých strán ako tlaková vlna a klony zničila behom sekundy. Gaara nestrácal čas. Piesok vytvoril desať dlhých prúdov, ktoré spoločne zaútočili na pravého kancelára.
„Tak sa mi zdá, že ten piesok ma vie vyhľadať. Zrejme za to môže fyzický kontakt s pieskom.“
Gaara nemienil dať kancelárovi akúkoľvek príležitosť na boj. Spojil obe dlane a hromadil chakru.
„Satetsu Shigure (Dážď železného piesku).“ Viac než polovica strieborného piesku vyletela na oblohu, kde sa zhlukoval do ohromných mračien, ktoré pokrývali celú strechu. Keď kancelár zistil, o čo sa Gaara pokúša, nahromadil aj on chakru, avšak ďalší piesok naňho zaútočil.
„Kawarimi no jutsu!“ kancelárovu náhradu nabodol len jeden prúd piesku, zatiaľ čo ostatné sa rozleteli na tri miesta, pričom sa stáčali a smerovali na severnú časť budovy niekoľko metrov od hlavnej budovy Kazekageho. Piesok na oblohe sa aj naďalej rozširoval a kancelárovi ostávalo už veľmi málo času, než Gaara dážď uvoľní.
„Pekný pokus, Gaara, ale už som pripravený. . . Suiton: Bakusui
Shouha! (Vodný štýl: vodný vlnový výbuch).“ Z pod kancelárových nôh sa začala uvoľňovať ohromná masa vody až tak ohromnej, že začala napĺňať celú Piesočnú. K tomu, aby také množstvo vody dokázala napĺňať Piesočnú využil pomoc štyroch klonov, každý na inej svetovej strane. Gaarov piesok na klony tentoraz zaútočil, ale voda zároveň fungovala ako vodný štít, stena, ktorá piesok spomalila. Gaara ponechal, aby piesok klony zlikvidoval. Koniec koncov, bola to otázka času. Miesto toho vyrazil k pravému kancelárovi, pričom musel vytvoriť novú vlnu strieborného piesku.
„Ako dlho ešte, Shukaku?“
„Ešte to nejaký čas potrvá, Gaaro.“
„Tak koľko?“
„Nenaliehaj na mňa!“ zvreskol naň Shukaku a výhražne zavrčal.
„Vytvoriť túto techniku a dostať ju pod kontrolu chce čas. Ani naše dvojité médium nie je dokonalé.“
„Viem, Shukaku, ale všimol si si?“ neodpovedal.
„Kancelár používa katon aj suiton, dva protikladné elementy. Je možné predpokladať, že by vedel ovládať aj iné živly?“
„Hm! Aj keby vedel, techniku ktorú teraz používa si vyžaduje obrovské množstvo chakry. Cítim, ako mu chakra drasticky klesá. Súdiac podľa toho čo som videl, ostáva mu chakra najviac na štyri, päť techník.“
„To je rovnako dobrá, ako aj zlá správa, Shukaku.“ Kontroval mu Gaara.
„Piesok za normálnych okolností nevydrží pod vodou. Preto je dokončenie spojenia také dôležité.“
„Nemusíš ma poučovať, nie som predsa idiot! Uvedomujem si, že náš piesok má mizivú šancu. Nateraz je zbytočné na kancelára zaútočiť. Je si vedomý, že len podvádzaš. Je opatrný a veľmi vnímavý.“
„A veľmi skúsený.“ Dodal Gaara s nechceným uznaním.
„Tento súper ešte nepredviedol svoju silu. Každý jeho útok bol premyslený. On chcel, aby sa ho piesok dotkol. Určite s ním má nejaký plán.“
„To je nezmysel, Gaara. To je unikátny piesok pochádzajúci priamo zo mňa. Nie je možné, aby si ho on vedel akokoľvek privlastniť, či obrátiť proti nám.“ Ani Gaarovi sa takáto možnosť nepozdávala, ale nevylučoval ju. Práve naopak. Skôr sa mu pozdávala čoraz reálnejšia.
„Gaara, s pieskom vieš brilantne manipulovať. Poznáš toľko spôsobov a útokov, že aj mňa si nimi neraz prekvapil. Určite ho porazíš.“
„Inú možnosť ani nemáme, Shukaku. Ak tento boj prehrám, nebudem viac hoden byť Kazekage.“

Voda zaplavila už štvrtinu budov v celej Piesočnej. Kancelárovi ostali už len dva klony, ktorých však voda o to viac chránila. Gaara preskočil na strechu s kancelárom. A pripravil útok pieskom. Kancelárovi z rúk vystriekol prúd vody, ktorý sa okolo neho ovíjal ako had. Gaara sa pousmial a vyrazil v pred. Kancelár očakával útok pieskom, ale nestalo sa tak. Gaara miesto toho zovrel pravú ruku v päsť a vrazil ju kancelárovi priamo do tváre. Nasledoval kopanec do bránice, útok kolenom a séria pästných úderov. Keď sa kancelár opäť prehol, Gaara mu uštedril z otočky kop, ktorý kancelára uzemnil. Pravú ruku namieril na kancelárove telo, ktoré obaľoval piesok, až kým mu z nej netrčala len hlava. Piesok sa tak stiahol, že kancelárovi znemožnilo akýkoľvek pohyb.
„Teraz už pečate vytvárať nebudeš.“ Skonštatoval Gaara a ľavú ruku vystrel k piesočným mračnám. Pravú zdvihol nad hlavu a piesočná rakva s kancelárom sa pohla do vzduchu. Gaara ruku dvíhal, až kým sa rakva neocitla presne pod mrakom.
„Toto je za celú Piesočnú.“ Dodal, obe ruky uzavrel do pästí a spustil ich pozdĺž tela. Z hustých mračien začal padať ničivý piesočný dážď, ktorý útočil len na rakvu, pričom tá sa stiahla natoľko, že ľudské telo by polámalo ako slamu.
Gaara bol zadýchaný a tak si pokľakol na ľavé koleno, pričom sledoval, ako sa z jeho protivníka stáva mastný fľak.
„Minul si veľa chakry. Stále chceš pokračovať v našom spojení?“
„Myslím, že už to nie je nutné. Mô...“
BUM!
Na opačnom konci Piesočnej sa ozvala desivá rana a o to väčší hluk vody. Tej sa valila celá masa, ktorá sa dvíhala do päť až osem metrových výšok a bez najmenších problémov, zaplavila všetky budovy, niektoré dokonca vytrhla zo základov.
„Gaara!“ skríkol Shukaku. Masa vody sa na nich rútila. V tom Gaara nabral krv z ranky na líci a potrel ňou lakeť na pravej ruke.
„P-počkaj, to nepoužívaj. Tá technika minie príliš veľa chakry.“ Napomínal ho Shukaku s obavou.
„Lenže ak ju nepoužijem, umrieme. . . KAI!“
„GAARA, NIE!“
Ale už bolo neskoro. Gaara sledoval, ako jeho pravú ruku pohlcuje strieborný piesok, ktorý následne vystrelil do vzduchu a vytvoril okolo neho obrovskú guľu, na ktorej sa vytvorili dve ďalšie vrstvy a tie ešte obalil Shukakuho zlatistý piesok.
V tom poslednom okamihu do gule narazila masa vody a pochovala ju v hlbinách.

Kancelár kľačal na oboch kolenách a snažil sa nabrať dych.
„Nečakal som, že budem musieť použiť aj Suiton. Telo ešte nie je pripravené na takto zmeny podstát.“ Sledoval odraz na hladine a popritom mu pravú ruku chytali kŕče.
„Možno som nemal minúť toľko chakry, ale...“ položil ľavú ruku na hladinu a koncentroval sa. Jeho tvár bola pokojná a sústredená.
Náhle otvoril oči a uskočil vo chvíli, kedy hladina vybuchla pod náporom chakry. Sila chakrových vĺn kancelára odhodili o pätnásť metrov ďalej, pričom sledoval, ako sa až k samému dnu vytvára vír. Cítil, ako ho chakra priam páli v hrdle.
„Tá chakra. Tak to musí byť. . .“ Z víru sa ozval zúrivý rev, keď z neho vyskočil Shukaku ľudskej veľkosti, len o hlavu vyšší od kancelára. Od klasického Shukakuho sa líšil niekoľkými znakmi: Bol striebornej farby, mal štyri ruky, ľavú dolnú ruku mal zmenenú v piesočný štít, ktorý sa tvarom podobal trojuholníku, z chvostu mu vytŕčali ohromné biele ostne, mal Gaarove oči a celkovo bol o čosi chudší, a zároveň mrštenejší.
Kancelár sa zamračil. Shukakuho nová podoba ho znepokojila, ale ostal dostatočne chladným na to, aby prejavil emócie.
„Chápem. So Shukakum si si vytvoril novú podobu, ktorú dokážeš kontrolovať. Predpokladám, že za to mohli Akatsuki. Keď sa démonská socha rozpadla a Bijuu si našli nových nositeľov, Shukaku sa vrátil k tebe. Už to viac nebol ten Shukaku a obaja ste zistili, že vaše schopnosti sa môžu vyvíjať. Veľmi vynaliezavé. Máš môj obdiv, Kazekage Gaara.“
„Som rád, že ma konečne berieš ako seberovného.“ Prehovoril Gaara hrubším hlasom, v ktorom bol počuť aj chrapot.
„Hm.“ Mykol kancelár plecami. „Nespomínam si, že som niekedy povedal, že sme si seberovní. To čo som tým chcel povedať je, že si oddialil nevyhnutné, Gaara.“
„Ako to myslíš?“ zavrčal Shukaku skrz Gaaru.
„Len sa okolo seba rozhliadni, Gaara. Všade je voda. Tvoj piesok nebude...“
Do kancelárovho ramena vystrelila prudká bolesť. Cítil, ako mu trhlo odevom a posunulo ním dozadu. V ľavom ramene mal dieru o priemere centimetru a pól. Napriek tomu, že to bola malá rana, bol to čistý priestrel a strašne pálila. A čo viac, dosť krvácala. Kancelár sa so zdesením pozrel na zranenie, ktorého pôvod útoku ani nepostrehol. Gaara stál bez pohnutia. Keby čokoľvek urobil, videl by to.
„Takže nie len sila a odolnosť, ale aj ohromná rýchlosť útokov. Ach, keby som len mal o čosi viac chakry.“ Gaara bol v strehu. Sledoval protivníka zlepšeným videním.

„Je po všetkom, kancelár. Už to vzdaj.“ Snažil sa mu Gaara prehovoriť do duše. Kancelár ho prebodol chladným pohľadom.
„A ty by si sa na mojom mieste vzdal?“ kontroval mu kancelár a postavil sa. „Okrem toho. . . ešte sme ani poriadne nebojovali.“ Na to spojil dlane a nadýchol sa.
„Suiton: Suiryuudan no jutsu! (Vodný štýl: technika vodného dračieho šľahu.)“ Hladina pred kancelárom sa rozochvela a z vôd vystúpili traja vodný draci a tí zaútočili na Gaaru, ale tým kancelár neskončil.
„I, Inu, Saru, Tora. Kuchiyose no jutsu!“ okolo kancelára sa vytvoril oblak bieleho dymu a čosi z neho zasyčalo. Medzitým Gaara spojil ruky s prekrížením prstov a z hlbín vôd vyšľahla masa strieborného piesku.
„Výborne, Gaara.“ Pochválil ho Shukaku. „Vďaka dvojitému médiu, v ktorom sa práve nachádzame, získal piesok úplne odlišnú podstatu. Je schopný absorbovať päť živlov a vytvoriť si proti ním náležitú obranu. Geniálne.“
„Pravda, Shukaku, ale takto upravený piesok značne odčerpáva chakru. Musíme to ukončiť jediným úderom.“
„Súhlasím.“
Z oblaku bieleho dymu sa vyrútilo ohavné zviera so šiestimi hlavami a telom plaza.
„Kde kancelár našiel vodnú hydru?!“ opýtal sa Shukaku aj keď vedel, že odpovedi sa nedočká. Strieborný piesok sa vďaka chakre začal formovať do podôb vodných drakov.
Všetkých šesť drakov hlasno zarevalo a pustili sa medzi sebou do tvrdého súboja, bez ohľadu na to, ako veľmi sa tým dvíhala hladina. Vodná hydra sa zamerala na Gaaru krutým, mrazivým pohľadom. Hlavy zaútočili, každá z iného uhla, ale Gaarovi vyletelo z rúk šesť prúdov piesku, ktoré zachytil zovretými rukami, pričom sa piesok obtočil okolo krkov hláv a vytvorili biče. Hydra sa vzpierala zo všetkých síl, ale biče trhli a oddelili hlavy od zvyšku tela. Hydrine nemotorné telo sa zakolísalo a spadlo do vody, pričom vytvorilo ohromné vlny, ale napokon ju voda pochovala a hydra zmizla.
Kancelár letel vzduchom, ako uskočil z hydrinej hlavy. Gaara ho bez najmenších problémov spozoroval. Rozhodil rukami, z ktorých vyleteli rýchlo rotujúci piesok, ktorý kancelárovi urobil predošlé zranenie.
Keď kancelár pocítil novú vlnu bolesti, vedel, že je zle. Piesok mu prebodol stehná, lakte, pravé rameno a na lícach vytvoril hlbšie tržné rany. Kancelár neudržal rovnováhu a spadol na hladinu tvárou dolu.
„HA! Dostal si ho, Gaara. Teraz máš šancu ho doraziť.“ Prehovoril Shukaku víťazoslávne, ale Gaara sa ani nepohol.
„Hej, Gaara, čo je s tebou?“ neodpovedal. Ozval sa umierajúci rev. Tri vodné draky, napokon piesok porazil a vrátil sa späť do pôvodnej podoby ako veterný vír, ktorý krúžil popri Gaarovi. „No tak! Odpovedaj mi do čerta!“ zvýšil Shukaku hlas a aby potvrdil, že to myslí vážne, výstražne zavrčal. Gaara sa akoby prebral z tranzu a díval sa, ako kancelár leží na hladine a snaží sa pozviechať.
„Niečo je zle.“ Ozval sa napokon.
„Čo by malo byť zle na tom, že si porazil silného protivníka?“
„Veď práve. Porazil som silného protivníka bez väčších problémov či zdĺhavejšieho boja. Bolo to až príliš jednoduché.“
„Príliš jednoduché?! Pozri sa okolo seba! Zdá sa ti to jednoduché?“ rozkričal sa Shukaku.
„Tak som to nemyslel, Shukaku. Chcem povedať, že všetky jeho útoky boli založené na naťahovaní času. Ani jeden z útokov nebol príliš útočný, až na posledných drakov.“

„Správne.“ Prehovoril kancelár do Gaarovho ucha. Ten sa prudko otočil, zatiaľ čo chvost švihol, ale tomu sa kancelár bez problémov vyhol.
„To je o čom som hovoril, Shukaku. Jeho reflexy neboli tak dokonalé.“
Aj napriek zraneniam sa kancelár pohyboval bez väčších ťažkostí. Vzpriamil sa a na Gaaru hodil víťazný úsmev.
„Celý náš súboj som nebral až tak vážne. Išlo mi o to, získať toto.“ Vytiahol ampulku so strieborným pieskom a druhú s červeno-čiernou tekutinou. To bola Shukakuho krv. Gaara nevedomky otvoril ústa a rozšírili sa mu zreničky. Roztriasli sa mu kolená a na obe s hlasným čľupotom padol.
„Pochopil si, Gaara. Celý čas mi išlo len o to, prinútiť ťa, prejsť do akejkoľvek Shukakuho formy. Okrem toho...“ lúskol prstami a piesok, ktorý bol aj súčasťou Gaarovho brnenia sa rozlomil a priletel ku kancelárovi, akoby bol jeho pán. Malá časť piesku mu pristála v dlani.
„Strieborný piesok. Nová odroda čierneho piesku, aký používal tretí Kazekage. Došlo ti až príliš neskoro, že ten piesok neútočí skutočnou silou.“ Kancelár ukázal na zranenia.
„Zámerne som nasmeroval piesok, aby ma poranil a teba tak prinútiť si myslieť, že vďaka tomuto piesku ma dokážeš poraziť.“ Na Gaarovom tele sa vyjasňovali čierne značky, aké sa používajú pri znehybňovacích technikách.
„Prvý raz mi došlo, že piesočná obrana ťa nedokáže vždy ochrániť, keď si sa ocitol pod hladinou. Napriek tomu, že piesok čo z nevýhody spraví výhodu bol už aktívny, moju techniku si nedokázal odvrátiť. Preto si vstúpil do dvojitého média. Inak by som ťa zabil. Vedel si, že pod hladinou som vytvoril vodné víry tak, aby neovplyvnili hladinu. Zatiaľ čo som predstieral vyčerpanosť, na hladine som vytvoril špeciálnu techniku, ktorá pri kontakte s Bijuu naruší tok chakry.“
„To si robíš srandu!“ zreval Shukaku, ale počul ho len Gaara v hlave.
„Naleteli sme mu, Shukaku.“ Rezignovane skonštatoval Gaara.
„Takže to chceš vzdať? A to si hovoríš Kazekage!“
„Už nemáme chakru. Ani hýbať sa nedokážeme.“
Kancelár sa ocitol priamo pred Gaarom. Natiahol k nemu ruku a frnkol mu po čele. Gaarova pokožka sa rozpraskala. Kancelár privrel oči a milo sa usmial.
Ozval sa Shukakuho rev a Gaara sa premenil späť do ľudskej podoby. Opustili ho skoro všetky sily. Cítil sa taký unavený.
Kancelár uvoľnil techniku, ktorá Gaarovi znemožňovala pohyb a jeho telo kleslo. Následne lúskol prstami a Gaara bol podoprený vodnými prúdmi, ktoré vytŕčali z hladiny.
„Aby si vedel, nechám ťa žiť len preto, aby si žil s hanbou do konca svojho života. Nedokázal si ochrániť Piesočnú, rodinu ani priateľov.“ Kancelár rozprával tak chladne, že každé jeho slovo sa zarezávalo do Gaarovho tela ako žiletky.
„Toto vodné jazero ti bude naveky pripomínať deň, kedy si urobil najväčšiu chybu v živote a nezastavil ma keď si mal možnosť. Modli sa, aby sme sa už nikdy nestretli, mladý Kazekage. Nabudúce už nebudem taký šetrný ako som bol dnes. Ak mi ešte raz skrížiš cestu, bude to tvoja posledná smrť.“

Kancelár sa otočil na odchod, ale o desať krokov zastal. Pootočil ku zničenému Gaarovi hlavu.
„A mimochodom. Tu máš dar na rozlúčku.“ Pred Gaarovými očami sa zjavila Anamo s privretými očami. Vytreštil na ňu oči a roztrasenú ruku položil na jej čelo. Bolo chladné. Rukou jej chytil krk v nádeji, že jej nahmatá tep. Nič necítil. Nič nepočul. Vnútro mu zachvátila nová bolesť, akú predtým nikdy nepoznal. Zármutok, ktorý pri každom nádychu a pohybe spôsobil ukrutnú bolesť. Jeho pery boli pevne stisnuté a z očí mu vyhŕkli slzy, ktoré dopadli na Anaminu tvár. V mesačnom svetle na jej tvári žiarili ako hviezdy. Vložil si jej chladnú ruku medzi dlane a v tichosti vzlykal. Nedokázal potlačiť ten hlboký smútok. Pred očami sa mu vynárali spomienky, v ktorých každej jednej bola Anamo. Usmievavá, plachá, nevinná, šťastná, smutná, zamilovaná... spoločné chvíle, ktoré prežili. Obrazy s jej sestrou Niky. To všetko sa zdalo ako sen. Z očí mu vytieklo ešte viac sĺz, keď videl, ako Anamo z úst vytekajú dva pramienky krvi, každý tečúci z iného kútiku.
Položil si hlavu na jej hruď a so zármutkom spomínal na Anamo, životnú lásku.

***

Kankuro sedel schúlený v malej jaskyni pri ohníku. Sledoval, ako plamene predvádzajú jedinečnú sériu pohybov. Svetlo z ohňa sa odrážalo od jeho čierneho plášťa Krvavých.
Keď sa pred vchodom do jaskyne ozval pukot, nenamáhal sa tam ani pozrieť.
„Už?“ opýtal sa návštevníka, ktorý si obliekal rovnaký plášť.
„Áno. Je čas.“ Odpovedal mu kancelár a so zamyslením sa naňho díval.
„A Gaara?“ opýtal sa, ale neodvážil sa mu pozrieť do očí.
„Ako som sľúbil, Kankuro. Nechal som ho nažive. Ja dohody plním. Teraz prišla chvíľa, aby si ty splnil svoju.“
„Áno, pane.“ A pozrel sa kancelárovi do prísnych chladných očí.
„Očakávam, že pre Akatsuki budeš značným prínosom. Predsa len, si jeden z najlepších bábkarov.“ Prikývol. Uhasil plamene a postavil sa. Spolu s kancelárom opustili úkryt a ako kráčali kúsok púšťou, vietor za nimi zahladzoval stopy. Z Piesočnej prichádzal chladný vietor, ktorý bol na púšti ešte mrazivejším.
Zatiaľ čo kancelár vytváral sériu niekoľkých pečatí, Kankuro sa zadíval na Piesočnú, miesto jeho domova.
„Pripravený.“ Skonštatoval kancelár. Kankuro sa dotkol jeho ramena a spolu sa odmiestnili. Slza, ktorá Kankurovi vyhŕkla z oka dopadla na piesok, ktorú vietor nezahladil. Nechal ju tam ako spomienku na Kankurov odchod z Piesočnej. Spomienku na jeho zradu.

Koniec 38.-39. časti
Koniec II. celku: Falošný Kazekage