Nový vek Konohy (I.) 011-012: Príbeh dvoch kunoichi

Autorova poznámka k dielu, prosím, prečítať

Skôr ako sa pustíte do čítania, niečo na úvod. Tento príbeh sa odohráva za čias, keď Gaara bol už Kazekagem. Príbeh som zasadil do minulosti, keď Gaara mal ešte pätnásť rokov a bol Kazekagem. Pre Gaaru bolo ťažké nájsť nejaké dievča, ale nakoniec sa predsa pošťastilo. Kto bude Gaarovou vyvolenou sa dozviete pri čítaní ...

Na okraji Piesočnej stál väčší dom. V tomto dome bývali dve kunoichi Niky a Anamo. Ich príbeh je fascinujúci ako aj smutný. Dozvieme sa, aký vzťah bol medzi sestrami. Tresk!
„Niky! Zase si rozbila taniere?“ Sklamane povedala Anamo.
„Ja za to nemôžem. Mám už takú povahu. Čo si čakala? Už týždeň som s nikým nebojovala. Neznášam čakanie a slabochov. Neznášam riady!“ TRESK!
„Niky, už prestaň. Ty si myslíš, že to je dôležité? Ustavične sa s nie kým biť? A čo povinnosti?“
„Áno, Anamo! Bitky tvoria histórie ninjov! A mňa nemusíš poučovať! Som od teba staršia!“
„Áno, to si. Ale len o pár minút.“
„Je jedno o koľko! Som staršia a hotovo! A ty ma budeš poslúchať.“
„Niky! K svojej sestričke musíš mať úctu! Ste len dve. Musíte si pomáhať.“ Láskavo oslovila Niky ich mama. Niky sa len zamračila a odpovedala.
„To aj robím! Ale ja nemôžem za to, že ona ešte neobjavila svoju podstatu a nevie sa biť.“
„Náhodou, už sa mi niečo rysuje. Som si istá, že to bude voda, zem alebo oheň!“
„Fuj! Voda nikdy! Oheň je najlepší a najsilnejší! Fire forever!“
„Ale voda je silnejšia voči ohňu. Ak by som ju získala, tak by som ťa porazila.“
„Vážne? Tak to skúsme!“ Niky vystrelila na svoju sestru malú ohnivú guľku, ktorá jej pohladila tvár. Anamo cúvla.
„Au! Niky!“ Smutným, ale nahnevaným hlasom hovorila Anamo. Niky sa začala smiať.
„Niky! Okamžite do svojej izby!“ Matka ukázala prstom na jej izbu. V očiach mala zlosť. Niky pokojne išla do svojej izby, kde sa zamkla a trénovala svoju ohnivú podstatu. Lúskala prstami, naťahovala ruky. Vždy bol jéj plamienok o niečo silnejší. Nakoniec išla spať. Zobudila sa až ráno pred svitaním slnka.

Slnko podlievalo oblohu pestrými farbami od tmavo červenej až po svetlo žltú. Niky sa zobudila a utierala si oči od únavy, keďže išla neskoro spať. V tom okamihu rýchlo stala z postele a vbehla do kúpeľne, kde sa umyla. Slnko už bolo v celku vysoko. Mohlo byť už sedem, osem hodín. Niky vbehla do Anaminej izby a začala ju budiť.
„Vstávaj, Anamo! Dnes sa robia skúšky v akadémii! Konečne všetci uvidia môj talent!“ Niky zovrela ruky v päste a spravila frajerskú pózu. Anamo ju len horko ťažko sledovala. Niky sa urazila a dala Anamo dve facky po tváry.
„VSTÁVAJ A PODPOR SVOJU SESTRU!“ Anamo neochotne vstala a napodobňovala svoju sestru v pózach. Slnko už svietilo a Niky sa vybrala s Anamo do akadémie.
„Dnes ťa vyzdvihne mama, Anamo. Ja musím zostať dlhšie v akadémii.“ Anamo prikývla. Niky sa na ňu usmiala a pohladkala ju po hlave. Obe sa vybrali do svojich tried, kde začalo vyučovanie.
Z neďalekej budovy ich sledovalo pár ninjov.
„Dlžia nám toho dosť. Dnes nám splatia dlh.“ Zahlásil neznámy ninja a spolu s ostatnými zmizol.
„Blahoželám Niky! Tvoje ohnivé schopnosti sú úžasné! Stávaš sa Chuuninom skrytej Piesočnej! A končíš v akadémii.“ Vedúci sa na Niky široko usmieval. Niky jeho úsmev opätovala.
„A za odmenu, že si taká talentovaná, mám pre teba darček.“ Niky pozorne sledovala vedúceho. Vedúci vytiahol z pod plášťa dve katani. Niky začala výskať od radosti a katani ihneď vzala vedúcemu z rúk.
„Sú nádherné!!! Ďakujem vedúci!!!“ Niky si celú cestu katani premeriavala. Miestami na ne trochu naslinila od radosti. Oči jej išli z jamiek vyskočiť.

Cestou domov si všimla, že neďaleko hlavnej budovy horí. Niky sa tam išla pozrieť. Pouličné lampy začali svietiť. Slnko pomaly zapadalo. Keď Niky zastala pred horiacou budovou, zhíkla. Horel najväčší obchod v meste. Obchodníci ležali na zemi bez známok života. Všade bolo mnoho krvi. Niky prešiel mráz po chrbte. Cítila, že ju niekto sleduje. Prudko sa otočila za seba a vytiahla svoje katani. V tej chvíli na ňu zaútočil muž s dlhou katanov.
„Máš odvahu dievča! Ale teraz ťa zabijem, nech nikomu nepovieš, čo si tu videla.“ Niky sa vrahovi dívala priamo do očí. Na krajíčkoch mala slzy. Vrah si totiž myslel, že Niky videla všetko od začiatku.
„Pozri na seba, aká si úbohá. Už aj plačeš. Si len malé hlúpe dievča. Niky sa na vraha usmiala diabolským pohľadom.
„Tečú mi slzy od šťastia, že môžem konečne BOJOVAŤ!“ Niky odhodila vraha do neďalekej budovy. Prudko sa za ním rozbehla. Vrah zdvihol svoj meč, aby sa jej ubránil. Niky vrazila obe svoje katani do vrahovej. Vrahova katana sa rozlomila a vrah prudko odskočil. Niky sa okamžite rozbehla za ním a sledovala ho svojimi diabolskými očami.
„BOJUJ, ty zbabelec!!! To sa bojíš malého dievčatka s katanami?!!!“ Niky sa smiala priam šialene. Vrah utekal, ako mu len sily a nohy stačili. Niky to nahnevalo.
„Ohnivý štýl: „Ohnivé spútanie!“ Za vrahom leteli ohnivé reťaze, ktoré ho dobiehali. Vrah spanikáril. Reťaze ho chytili a obtočili sa okolo neho. Oheň mu začal rozpaľovať šaty.
Niky k nemu pristúpila a škodoradostne sa smiala.
„Povedz mi, kto ťa poslal na tento stánok a ja ťa zabijem rýchlo. V opačnom prípade ťa budem párať.“ Vrah sa na Niky neveriacky pozeral s obrovským strachom v očiach. Niky jeho pohľadom opätovala priam posadnute.
„My sme samostatná skupina. Mňa nikto neposlal. Sme gang v Piesočnej. Prosím pusti ma.“ Niky sa tvárila rozhorčene ale šťastne.
„Konečne si vyskúšam nové katani.“ Niky obrátila katani proti vrahovi a silno ich doňho zaborila. Vrah sa zvíjal od bolesti. Ohnivé reťaze mu pálili kožu a katani ho pomaly usmrcovali. Niky sa na vraha pozerala ako na zázrak. Keď vrah umrel, Niky sa vracala pomaly domov. Celé mesto už bolo ponorené do tmy.
„Anamo, mami, som doma!“ Niky vošla do kuchyne, kde nikto nebol. Niky to trochu prekvapilo. Prešla celý dom, ale nikde nikto nebolo. Niky nakoniec vošla do pivnice.
„Vitaj doma Niky.“ Niky odskočila, ale zozadu ju chytili dvaja muži. Priviazali ju k Anamo a k matke. Celá rodinka mala obrovský strach. Niky sa snažila dostať zo zajatia.
„Drahá “Matka“ či ako ťa volajú. Najskôr sme zabili tvojho muža kvôli dlhom a teraz sme nútený zabiť aj teba.“ Vyhlásil vodca gangu.
„Mojej matky ani sestry sa nedotkneš! Inak ťa zabijem!!!“ Niky začalo horieť celé vnútro od nenávisti. Vodca gangu sa na ňu usmial.
„Trochu silné slová na mladú slečnu.“ Vodca sa jej vysmieval. Kývol na dvoch mužov za ním. Zobrali “Matku“ a odviedli ju nahor. Matka pozrela na svoje dcéry.
„Niky, Anamo, to bude v poriadku. Nech sa stane čokoľvek, vždy budem s vami. Starajte sa jedna o druhú a milujte sa navzájom. Ste len dve a musíte si vo všetko pomáhať. Milujem vás.“ Anamo aj Niky plakali a dívali sa, ako muži odvádzajú ich matku nahor. Z hora sa ozval krik. Ich matka umierala a mučili ju. Niky zvieralo celé vnútro. Vodca gangu sa len usmieval na mladé dievčatá, ktoré sedeli zviazané pred ním.
„Tak, kto pôjde ďalší?“ Anamo aj Niky sa na seba pozreli. Muž schytil Anamo a začal ju vliecť.
„PUSTI MOJU SESTRU!“ Ale muž ju ignoroval. V tom okamihu Niky začali horieť ruky a zaútočila na muža. Muž okamžite Anamo pustil. Niky začala muža udierať do tváre ohnivými päsťami. Muž kričal od bolesti. Z hora sa blížili dvaja muži. Anamo prudko vstala a s obrovskou nenávisťou sa pozrela na mužov.
„Veterný štýl: Veterný kosec!“ V celej miestnosti nastal obrovský vietor. Nikyne útoky to posilňovalo. Vietor silno udieral mužov do ich tiel, na ktorom im spôsoboval rany, ktoré začali krvácať. Niky začali pohlcovať plamene po celom tele.
„Anamo! Rýchlo uteč!!! Utekaj do hlavnej budovy! Ja si ťa nájdem!“ Anamo okamžite utekala preč z miestnosti. Keď vyšla hore, zbadala matkine nehybné telo v kaluži krvi. V očiach mala slzy, ktoré jej rýchlo stekali po tvári. Vybehla z domu a utekala k hlavnej budove. Nikyne celé telo v zbĺklo a stal sa z nej ohnivý démon. Celá pivnica sa ocitla v plameňoch. Vodca na zemi kričal a snažil sa vytrhnúť z pekelného zovretia. Niky sa na muža s obrovskou nenávisťou. Ten sa jej pohľadu vyhýbal.
„To je za moju rodinu!“ Nikyne telo vybuchlo a celý dom vyletel do vzduchu. Nikyne telo sa zmenilo naspäť do normálu a omdlela.

Neskoro poobede sa Niky zobudila na ošetrovni. Pomaly sa rozhliadala okolo seba. V miestnosti nebol nikto. Potom sa zadívala na seba. Na tele nemala žiadne zranenia. Opatrne vstala a vyšla z miestnosti. Na chodbe stála Anamo v Gaarovom zovretí.
„Niky si v poriadku?“ Oslovila ju veľkoriso sestra. Niky jej neodpovedala. Len sa pozerala na nich, akoby sa jej to len snívalo.
„Niky, vieš, ja Gaaru mám rada a nedávno mi on potvrdil to isté. Záleží nám na nás. Už keď som ho videla prvý raz som vedela, že bude len môj. Nevedela som ako, ale verila som. Už ho poznám niekoľko rokov a stále cítim väčšiu lásku voči nemu...“ Niky sa na Gaaru pozerala tým najodpornejším pohľadom aký dokázala v tej chvíli uvrhnúť.
„Takže ty! Ty teraz chodíš s Gaarom?!“ Anamo jej chcela odpovedať, ale Niky okamžite vyšla z chodby. V očiach mala slzy. Celé jej telo sa triaslo od hnevu.
„Neboj, Anamo. Ona to pochopí. Daj jej trochu času.“
„Áno, máš pravdu. Ona sa vráti.“ Gaara a Anamo sa vybrali do mesta, kde spolu strávili celý deň. Na druhý deň sa Niky neukázala. Anamo sa ju vybrala hľadať za včas rána. Keď vyšla z hlavnej budovy, okamžite zastala. Pred ňou stála Temari.
„Temari, prosím ustúp. Musím nájsť Niky a...“ Temari sa na Anamo usmiala.
„Nemusíš nikam ísť, Anamo. Ja som celý čas Niky sledovala.“ Anamo sa na Temari pozerala s vďačnosťou. V srdci sa jej uľavilo.
„A kde je teraz?“ S očakávaním Anamo čakala na Temarinu odpoveď.
„Už je na ceste do mesta. Bola v pevnosti neďaleko severných hraníc.“ Anamo išla pomaly s Temari na sever, aby išli Niky naproti. Cestou sa zhovárali. Po pár minútach sa k ním pripojil aj Gaara. Cestou si rozprávali príbehy a niečo zo života. Anamo im rozprávala o noci, kedy stratila matku a, že svojho otca nikdy nepoznala.
Po pár chvíľach im naproti išla Niky. Všetci pred sebou zastali a pozerali jeden na druhého.
„Anamo. Prepáč ti to všetko. Vieš, ja...“
„Nemusíš sa ospravedlňovať, Niky. Bolo to od teba pochopiteľné. Si moja staršia sestra a mám ťa veľmi rada.“ Niky sa nahrnuli slzy na krajíčku a ruky si zovrela pri srdci.
„Gaaro, prepáč mi. Som nepríčetná, čo sa týka nápadníkov mojej sestry. Ale som presvedčená, že sa k sebe hodíte. Cítim to. Ale ak jej niekedy ublížiš, tak z teba vytrieskam dušu.“ Gaara sa na Niky usmial a silno ju objal. Potom ju objala Anamo a aj Temari. Všetci mali slzy v očiach.
„Vždy budeme držať pri sebe. Teraz sme rodina. A čaká nás kopa práce.“
Po Gaarových slovách všetci spolu odišli do hlavnej budovy, kde sa pustili do prác. Všetci boli šťastní a plní radosti. Hoci Niky a Anamo prežili noc plnú strachu, bolesti, zúfalstva a nenávisti, tento zážitok ich posilnil. Hnal ich v pred. Čoskoro sa z nich stanú silné kunoichi, ktoré otrasú základmi Piesočnej alebo iných zemí. Treba len dúfať, že sa rozhodnú správne.

Koniec 11.-12. časti