Tajné priania II.

Zázraky...

Chodba cez ktorú pred tým išiel sám sa teraz Narutovi zdala omnoho tmavšia a ponurejšia. Bežal spolu so Shizune, Tsunade a aj inými doktorkami, ktoré stihli za tú dobu zmobilizovať. Keď boli takmer u Sakurinej izby, Tsunade Naruta zastavila.
,,Ďalej už nemôžeš ísť.“ Povedala prísne.
,,Ale –“ oponoval Naruto.
,,Žiadne ale! Buď rád, že som ti vôbec dovolila prísť až sem! Vieš, že je vstup sem prísne zakázaný.“ Naruto si sadol na stoličku, ktorá bola pri jeho nohách a počúval nariadenia, ktoré mu Tsunade dala.

Po vstupe do miestnosti sa Tsunade naskytol pohľad ako aj všetkým ostatným, ktorým tam boli. Bol to smutný pohľad... Prístroj, na ktorý bola Sakura napojená vydával nepríjemný kvíliaci zvuk. Zvuk, ktorý počuli mnoho krát a stále znamenal jedno a to isté. Tsunade sa začali do očí hrnúť slzy. Nebola iba jej študentkou, bola rovnaká ako ona. S plačom sa zrútila na podlahu.
,,Keby sme tu boli skôr...Keby sme...“ vzlykala. Shizune k nej opatrne pristúpila a položila jej ruku na plece. Hovorila hlasom, ktorý len ťažko zadržoval plač.
,,Tsunade-sama nesmiete sa obviňovať, nie je to vaša vina..“ hovorila zo súcitom. Naruto, ktorý počul ich rozhovor dosť zreteľne rozbehol sa do izby až k posteli, kde ležalo dievča, ktoré vyzeralo, že ticho spí. Naruto ju chytil za bledú ruku.
,,Sakura...čo ti je... zobuď sa.“ Hovoril. Nechápal čo sa deje, až keď sa obzrel a videl smutné tváre ľudí pochopil...
,,Sakura...no tak SAKURAAAAAA!!!“ zakričal tak ako Sakura na neho, keď bežal z jej izby. Po tvári mu začali stekať slzy.
,,Mal som tu byť, prečo som ťa opustil?“ prihováral sa jej a hladil ju po vlasoch. Jedna z doktoriek podišla k jej záznamom a začala zapisovať.
,,Zvláštne...čas smrti 19:00...“ mrmlala si pre seba... ,,Rovnako ako jej vek... a ako jej deň narodenia.“ Naruto to však nevnímal. Iba sa s plačom prihováral k Sakure.
,,Si tak krásna, keď spíš, ale určite by si ma nechcela nechať samého. A čo Sasuke?“ povedal s úsmevom. ,,Toho by si tiež opustila?“ Shizune priniesla bielu prikrývku, Tsunade ju však zarazila.
,,Nie... Nechaj ho...“
,,Tsunade-sama, zázraky sa nedejú...“

,Zázraky sa nedejú...? Klamal si ma? Moje priania...Sú stratené?‘

Tik-tak, tik-tak...Nebolo počuť nič, iba zvuk hodín.
,,Naruto...“ chytil Naruta za rameno jeho sesnsei. ,,Poďme, už je neskoro...“
,,Ešte chvíľu...dnes je taká krásna...“
,,Naruto, už nemáme chvíľu, pozývam ťa na ramen...“
,,Dobre.. už idem, ešte sa rozlúčim...“ povedal a otočil sa späť smerom k Sakure.
,,Čakaj ma tu... Ľúbim ťa...“ povedal a vtisol jej pusu na studené líce, napravil prikrývku a odišiel spoločne s Kakashim. Ako odišli vošli do Sakurinej izby sestričky, ktoré mali na starosť odviesť Sakuru medzi telá, ktoré sa mali pochovať. Naruto sa za nimi ešte obrátil a povedal.
,,A dobre sa o ňu postarajte...“ vyslovil svoje prianie.
,,Ehm dobre...“ odpovedala jedna z nich smutným úsmevom. Už boli skoro na konci chodby, keď jedna z nich vybehla s krikom.
,,Ona...ona je ŽIVÁ!!!“ kričala a utekala chodbou preč okolo Naruta a Kakashiho.

,,Živá?“ doniesla sa správa až k samotnej Tsunade... Bežala hneď do oddelenia, do ktorého sa už nikdy nechcela vrátiť. Vbehla do izby, s ktorej vychádzala so smútkom a teraz prichádza v očakávaní.
,,Sakura!“ skríkla. Sakura bola síce bledá ako stená, chudá akoby hladovala, ale bola naozaj živé.
,,Predsa len existujú zázraky.“ Povedala s úsmevom Shizune. Tsunade iba prikývla.
,,Ja som vám to hovorila...“ prehovorilo dievča, ktoré do teraz nevydalo ani hlásku.
,,Sakura!“ vykríkol Naruto a prihrnul sa k dievčaťu ,,Konečne si sa prebudila!“ tešil sa.
,,Naruto.. rada ťa vidím!“ usmiala sa.
,,Ako ma môžeš vidieť, keď sa nepozeráš?“ nechápal.
,,Ja môžem vidieť to čo chcem.“ Prehlásila rázne a natiahla k Narutovi ruku na znak toho, že ju má chytiť. Naruto k nej pristúpil a vzal ju za ruku.
,,Takto je to lepšie, som si istá, že si pri mne...“
,,Ja ťa nikdy neopustím...“

,Čo si želáš? Iba to, aby si ma nikdy neopustil...‘