Keď láska odchádza

Toto je moja prvá poviedka o Narutovi. Dúfam, že sa bude páčiť.

Keď láska odchádza

„Zomiera a ja cítim bolesť. Zožiera ma a nepustí. Prečo mu nedokážem pomôcť? Bola som zaslepená láskou a teraz to nemôžem zmeniť. Pokúša sa mi niečo povedať, ale veľmi ho to vyčerpáva. Nepočujem ho a on sa tak zúfalo snaží. Prečo nemôžem? Som taká zlá. Zomierajúci chce povedať posledné želanie, ale ja ho nepočujem. Možno by som potrebovala preplesknúť, ako keď som bola malá. Zahľadela som sa do jeho modrých očí a chcela mu dať najavo svoje city. Otvorím usta a nič. Nemohla som povedať jediné slovo. Bola som ako ochromená. Nikdy by som si neuvedomila, že budem bez neho. Bez lásky svojho života. Bol tak silný. Jediný z nás sa nedokázal vzdať, aj keď už bolo po všetkom. Vždy sa pozbieral a spasil ostatných. A teraz tu leží a je jediný, kto prestal dúfať, že sa to dá ešte zachrániť. Moja bolesť stále stúpala až som sa rozplakala. Plakala som ako malé dievčatko, ktoré sa potklo a odrelo si kolienko. Zrazu sa mi zmysly vrátili a opäť som mohla počuť tie krásne slová od môjho milovaného.“ „Hinata, ja milujem ťa a viem, že som ti to nikdy nepovedal, ale je to pravda.“ „Aj ja ťa milujem, Naruto. Nemusíš sa báť, pomoc je už na ceste.“ „Chcem, aby si bola šťastná. Splníš mi moje prianie? Prosím.“ „Ja pokúsim sa.“ Potom sa k nemu zohla a pobozkala ho. Potom sa naposledy nadýchol a zomrel. Rozplakala sa ešte viac. Z očí jej tiekli potoky sĺz. „Prečo? Prečo som ho nedokázala zachrániť? Jeho posledné želanie mi to ešte komplikuje. Áno, som to ja. Ja som tá ,kvôli ktorej nemôžem byť šťastná a ani on. Pokazila som naše šťastie. Prečo som mu to nepovedala? Nenávidím svoju povahu, nenávidím seba. Nenávidím sa a neviem ako to mám zmeniť. Prečo nemôže byť všetko krásné a jednoduché? Prečo sa jednoducho do nejakého človeka nezaľúbime a nie sme s nim šťastný až do smrti? Smrť. Je to niečo čoho sa všetci obávame, a keď nastane uvedomíme, že je to len prechod. Prechod medzi svetom a niečím ešte krajším. Teraz mi však tento prechod príde tak strašne zlý. Nemôžem byť s osobou, ktorú milujem. Milujem. Už nie. Teraz sa toto puto musí zmeniť. Naruta som milovala.“ Hinata zrazu omdlela. Dobehla tam Sakura, ale už neskoro. Rozplakala sa a objala jeho bezvládne telo. Bol jej priateľ, jej týmový partner a poradca pri misiách. Teraz ho stratila. Vzala jeho i ju a odniesla ich do nemocnice.

Na druhý deň.

Konal sa pohreb. Pohreb najlepšieho ninju zo všetkých a najlepšieho priateľa. Bola tam celá Konoha. Všetci prišli poďakovať za záchranu, presne ako to chcel 4. Hokage. „Konečne ste toho dosliahli Yondaime-sama. Bohužiaľ až po jeho smrti.“ hovoril si pre seba Kakashi. Hinata tam plakala, ale nikto ju nedokázal utešiť. Naruto sa zapísal do dejín Konohy a na znak uznania mu vysekali sochu ako ďalšiemu Hokage.

O 4 roky.

Hinata sedela na hrobe Naruta. „Naruto, konečne som splnila tvoju vôľu. Áno, mám lásku. Je ňou Kiba. On je skvelý a má ma rád. Viem, že je to pre teba ťažké, ale konečne som šťastná. Už si štyri roky mŕtvy. Je to už taká dlhá doba. Prpadá mi to ako včera. Na všetko si spomínam do podrobnstí. A ty konečne si dosiahol svoj sen. Uznali ťa, ako najlepšieho ninju v dejinách. Stal si sa Hokage. Teraz ťa už budú všetci mať radi“. Hinata sa rozplakala. „Zbohom Naruto. Zbohom láska.“