Don´t leave me 11. časť- Konan a Sasuke

„Konan sa nepochybne nechala ovládnuť čiernou mágiou. Jeden z našich najlepších ninjov sa stal jej obeťou z nepochopiteľného dôvodu. Život mladého človeka sa skočil tragicky. My musíme zakročiť aby sa takáto vec už nikdy nezopakovala. Po dôkladnej prehliadke jej domu sa zistilo, že Konan koná sama bez akejkoľvek pomoci. U nej doma sa našli rôzne knihy, obsahujúce informácie o čiernej mágii, o zabíjaní, dokonca sa tam nájdu informácie aj ako skryť telo. V prípade Gaaru z púšte zrejme nemala toľko času a preto ani nevieme či je zatiaľ jej jedinou obeťou. Bohužiaľ, môže ich byť aj viac. Preto musíme konať! Rýchlo! Z dôveryhodného zdroja vieme, že sa Konanino správanie začalo meniť po istých osobných problémoch s Uchihom Sasukem a Haruno Sakurou. Obaja sú momentálne na misií z Jouninom Hatake Kakashim. Myslíme si, že išla práve po nich a preto sa ani neobťažovala schovať Gaarovo telo. Menovaní ninjovia sú mimo Konohy avšak pre niekoho ako Konan nebude problém ich nájsť! Aké sú vaše návrhy na ukončenie tohto prípadu?“ Lady Tsunade dokončila svoj výklad a prísne sa pozrela na Jouninov, stojacich pred ňou. Všetci mali rozhodné výrazy v tvárach a začali medzi sebou diskutovať, avšak Jounini z piesočnej sa do diskusie nezapájali.
„Lady Tsunade,“ prehovoril jeden z nich, „uvedomujete si, že len včera sme pochovali nástupcu kazekageho a že aj náš kazekage zomiera? Piesočná nemôže ďalej normálne pokračovať bez svojho Kage.“
Všetci okamžite stíchli a Tsunade zostala bez slova.
„Kazekage však poslal odkaz. Máme sa aktívne venovať dolapeniu vrahyne nástupcu. Až potom bude pripravený z tohto sveta odísť a zanechať svoje miesto ďalšiemu nádejnému nástupcovi. Tým nástupcom bude jeho jediná dcéra a právoplatná dedička Temari!“ Jounin ukončil svoje slová a v hale zostalo neprekonateľné ticho.

Sasuke stál a nemohol odtrhnúť oči z Konan. Neustále len premýšľal čo sa stalo. Nedokázal uveriť tomu, že toto je Konan. Jeho Konan. Spomínal na časy strávené s ňou a na chvíle, ktoré trávil so Sakurou. Konan do neho nebola zamilovaná. Cítila sa len odvrhnutá a ponížená keď sa dozvedela, že odrazu chodí s ňou. Vedela, že k sebe nepatríme! Že sa neľúbime! Rozumeli sme si, to áno ale nič viac! Boli by sme skvelí kamaráti keby sme sa obaja nenechali ovládať tým, že sa proste k sebe hodíme, tak budeme spolu! Ach, aká hlúposť. Konan začala byť šibnutá hneď ako sa to dozvedela. Našla by akýkoľvek spôsob len aby jej ublížila. Aj keby ju to malo stáť život. Čo ak toto všetko nesposobila čierna mágia? Ona je predsa ninja! Skvelý ninja! Nie nejaká bosorka z lesa! Konan, dám ti to čo chceš. Viac nemôžem.

Sai stále kráčal a kráčal po nekonečne dlhom, rovnom tuneli až kým konečne zazrel zákrutu. Rozbehol sa k nej ale odrazu ho niečo zrazilo späť. Sai spadol na zem a keď sa postavil a spamätal pokúsil sa podísť k zákrute znovu. Keď bol stále bližšie začal počuť hlasy. Najprv sa to zdalo ako šum vetra, no po chvíli začal vnímať slová. „Tajomstvá nie sú pre každého“, znela veta.

Kakashi už pochopil, že v jeho tuneli nič nenájde. Už sa len dostať späť. Cesta sa zdala byť nekonečná keď pred sebou uvidel obrys malého dievčatka. Vyzerala ako Rin keď tu boli po prvýkrát na svojej misií. V tom akoby sa mu celý svet zastavil. „Reina!“ Zakričal. Obrys už bol však preč a tak sa Kakashi rozbehol smerom kde ho videl. Keď došiel až na koniec tunela videl pred sebou stáť Itachiho držiac Reinu v náručí. „Daj mi ju! Daj mi moju dcéru!“ Kričal Kakashi.
„Upokoj sa“, povedal Itachi. „Neprišiel som s tebou bojovať ani sa hádať. Ako som už povedal, chceme Naruta. Sme vám stále v pätách! A teraz tu stojím pred tebou lebo jeden z tvojho týmu už našiel kľúč k Narutovi. Naozaj si im kázal hľadať mapu? O čo ti išlo? Chcel si čas aby si mohol tunely prezrieť po svojom dôkladne. Vedel si dobre v ktorom z nich sa nachádza cesta k Narutovi. Som tu aby som ti tvoju dcéru dal. Pod podmienkou, že mi dáš ten kľúč.“ Itachi pozeral na Kakashiho bez jedinej známky mimiky v jeho tvári. Kakashi nezaváhal ani sekundu. „Dostaneš to čo chceš! Len mi vráť moju dcéru.“ Zúfalo zakričal Kakashi. Itachi položil dieťa na zem a okamžite zmizol. Kakashi sa rozbehol a vzal svoju dcéru do náručia. Šťastie, ktoré pociťoval keď ju držal v rukách sa nedalo popísať.

Sai stál a premýšľal nad znením vety. Tajomstvá nie sú pre každého. „Ale ja nie som každý! Som tu aby som zachránil svojho priateľa! Hľadám mapu! Čokoľvek čo ma k nemu privedie!“ kričal Sai. Chvíľu bolo ticho. Potom začul opäť to známe šušťanie a opäť sa ozvala tá istá veta. Sai si len vzdychol, sadol si a oprel sa o trávnatú stenu. Ach, ani von, ani dnu! Čo mám teraz robiť? Sedel a premýšľal nad Ino. Spomenul si na udalosť z ich prvej noci. Zasmial sa a cítil len to ako mu chýba. Aj ten jej otravný krik. Nemohol sa dočkať toho, že hneď ako sa odtiaľ dostane, pevne ju objíme a povie jej, že ju miluje. Už dlho. A keď sa bude brániť, tak ju ochromí imaginárnym medveďom. Opäť sa zasmial. V tom sa zem pod ním začala triasť. Sai sa bleskom postavil a cítil ako sa mu na hlavu sype hlina. Všetko okolo neho sa začala triasť. Sai si len rukami zakryl hlavu a celý schúlený si čupol na zem. Zvuky ako sa všetko rozpadalo boli stále silnejšie až kým sa Sai neocitol ležiac na lúke, pri strome číslo 12. Keď sa spamätal, postavil sa a obzrel okolo seba. Nikde nič, ani nikoho nevidel. Oprel sa rukou o číslo na strome a ruka sa mu preborila dovnútra stromu. Sai bleskurýchlo ruku vybral, no potom sa pozrel dnu. Na dne diery v strome ležal zdrap papiera ako z novín, na ktorom bolo napísané- Iba pre čisté úmysly, nie pre každého! Zdvihol papier a pod ním sa už trblietal veľký, zlatý kľúč s rukoväťou v tvare hviezdy.

„Nie!!! Toto nemôžeš byť ty! Nie!“ Kričal Sasuke na Konan a nemohol uveriť tomu, že z múzy, ktorú videl pred pár mesiacmi je teraz vraždiaca obeť čiernej mágie. Konan sa odrazu objavila v tesnej blízkosti priamo pred Sasukem. Nezmohol sa na slovo ani na pohyb. Pozerali sa jeden druhému hlboko do očí. Tento obraz ako z filmu videla iba Sakura ležiac na zemi. Z očí sa jej začali liať slzy. Odrazu uvidela niečo, čo si nechcela predstaviť ani v tom najhoršom sne. Pocítila neuveriteľnú úzkosť a bezmocnosť. Konanine pery sa pevne dotýkajú Sasukeho pier. Vyzerajú ako tí najvášnivejší milenci.„Sasuke!!!“ Bezmocne kričala sakura. V jej hlase bola neuveriteľná zúfalosť. Postavila sa, no bola ako bez duše. Sasukeho ruky pevne obopínali Konanin pás a ona sa nechávala unášať jeho láskou. V tom si všimla ako obláčik mraku pomaly mizne. Už necíti ani popol. Stojí tam sama medzi stromami v nádhernom, romantickom vzduchu, sledujúc svojho vyvoleného ako bozkáva inú. Chcela utiecť, chcela kričať avšak bola úplne strnulá a nedokázala vydať už ani hlásku. Na jej prekvapenie zazrela ako Sasuke vyťahuje svoj kunai. Rýchlo a silno ho zapichol Konan do brucha a tá spadla v bolestiach na zem. Okolo nej sa rozvíril čierny oblak, no vyzeral ako by chcel zaútočiť priamo na ňu. Sasuke sa hodil na Konanino telo a pevne ju držal v náručí. „Konan! No tak! Preber sa! Vráť sa späť!“ Kričal stále hlasnejšie. Čierne mraky sa zdvíhali stále vyššie ku oblohe až nakoniec úplne zmizli. Sakura len stála a absolútne nechápala čo sa to práve stalo. Avšak sily jej nestačili na to aby pristúpila bližšie. Prečo to urobil? Prečo ju pobozkal? Chcel ju len zabaviť a zabiť? V tom sa na jej prekvapenie Konan pohla a otvorila oči. Nad sebou videla len Sasukeho vystrašenú tvár. „Sasuke!“ radostne vykríkla a hodila sa mu okolo krku. „Čo sa stalo? Prečo tu ležím? Pamätám sa len ako kráčala lesom a ... chcela som niečo zlé urobiť. Chcela som niekoho zabiť.“ v tom sa zarazila a zbadala Sakuru. Vyľakane sa na ňu pozrela a rozplakala sa. „Ona! To ona za všetko môže, Sasuke prečo?“ Plakala a ešte hlbšie sa hodila do Sasukeho náručia.
„Konan, stratila si hlavu. Tvoja žiarlivosť ťa oslabila natoľko, že sa ťa čierna mágia úplne zmocnila. Nebola si to ty! Prosím, buď zasa taká, aká si bola.“ Sasuke sa pozrel Konan do očí a vedel, že je späť. Obaja sa postavili a Sasuke začal vysvetľovať Konan ako to bolo medzi ním a Sakurou. Avšak zarazil sa keď si uvedomil, že Sakura stojí za ním a všetko videla bez toho aby jej mohol čokoľvek vysvetliť. Vedel, že keď Konan dostane čo chce jej sila sa prestane sústrediť na zlé a stratí moc. Vtedy môže zaútočiť na jej telo. „Sakura ...“ otočil sa a nedokázal povedať ani slovo pri pohľade na ňu. Najviac ešte stále držal v náručí spamätávajúcu sa Konan. „Sakura vieš dobre, že...“
„V pohode! Sasuke... chápem tomu čo si chcel urobiť, len...“ povedala Sakura predychávajúc predchádzajúcu udalosť. Konan sa ešte stále držala pevne sasukeho tela.
„Mala by som sa vrátiť.“ Začala hovoriť Konan a pozrela sa pri tom Sasukemu do očí. „Urobila som veľa zlých vecí. Zabila som Gaaru, ublížila som Temari! Musím sa vrátiť a pykať za to.“ Dokončila a zbadala zdesenie v Sasukeho tvári.
„Konan, nie! Zabijú ťa! To nedopustím!“ kričal ale vedel, že jej rozhodnutie už nezmení. Konan len pokrútila hlavou a pousmiala sa.
„Už ma nemusíš chrániť, Sasuke. Budem v poriadku. Neboj sa o mňa. Stretneme sa keď sa vrátiš späť.“ Pustila sa Sasukeho avšak na Sakuru sa pozrieť nedokázala. Keď ju len náhodou zbadala, znechutenie v jej tvári bolo očividné. Sasuke ešte raz pevne objal Konan. Sľúbil jej, že hneď ako dokončí svoju misiu, vráti sa a pomôže jej zo všetkým čo bude potrebovať. Konan sa v jeho pevnom objatí usmiala. „Ďakujem, Sasuke.“