Don´t leave me 10.časť- Konan

U Lady Tsunade
"Môj brat! Môj brat! Môj malý braček!!!" Plakala Temari. Prišla o svojho jediného brata. Vinou svojej priateľky. "Zabila ho! Zabila! Konan!"
"Je to strašné. Bol to úžasný ninja a skvelý človek." Povedal Deidara a pevne objal Temari.
"Takto to nemôžeme nechať! Konan je nebezpečná pre nás všetkých! Shizune! Okamžite zvolaj zasadanie rady! Povolaj tých najvýkonnejších ninjov z Konohy, Suny aj okolitých dedín!" Povedala rozhodne Lady Tsunade. "Tvoj brat bude mať dôstojný pohreb..."

"Zabi ho! Ty idiot, urob niečo!" Kričala Ino. Pred ňou a Saiom sa objavil obrovský medveď vrčiaci na všetky strany. Bol naozaj obrovský. Jeho veľkosť pripomínala skôr menšieho slona ako obyčajného medveďa. Zúril a približoval sa k nim. "Nemôžem ho zabiť Ino, je to len obyčajné zviera!"
"Tak niečo urobme inak nás zabije!"
Medveď sa nadvihol a jednou labou zasiahol Ino. Rana ju odhodila niekoľko metrov na zem. Ino ležala ochromená ranou, neschopná akéhokoľvek pohybu. Sai sa zľakol. Urobil prstami zopár pohybov a medzi jeho rukami sa objavili ohnivé plamene. Zdvihol ruky nad seba a potom nimi pevne udrel do zeme. V zemi a otvorila obrovská priehlbina a nakoniec sa hlina prepadla až do nekončiacej diery. Medveď v tej chvíli okamžite utiekol a Sai sa rozbehol k Ino. "Ino! Ino, si v poriadku?" Kľakol si k nej a nadvihol jej hlavu na svoje stehná. Na jej tvári videl iba veľký škrabanec od medvedieho pazúra. Ino otvorila oči a jemne sa pousmiala keď uvidela Saiovu milú tvár. Sai ju pevne objal a bol neskutočne šťastný, že je v poriadku.
"Sai? Hneváš sa ešte za to čo sa stalo v noci?"
"Nie. Vôbec som sa nehneval. Je pre mňa vzácna každá chvíľa, strávená s tebou! A ak máš byť šťastná s ním tak..."
"Ale ja s nikým nič nemám! Povedala som ti to len preto, že som sa bála... Vieš ja.. ja som ešte nikdy..."
Sai sa začervenal a opät silno Ino objal. Je jedno aká je sebavedomá a neprístupná. Je to aj tak len dievča s neskutočne dobrým srdcom. Keď sa postavili, Ino sa začala obzerať okolo seba. Jej zrak pristál na jednom zo stromov. "Sai, vidíš to?"
Sai sa obzrel jej smerom a uvidel čślo na strome. "Číslo 12! To znamená, že sme tu! Ino! Ten medveď. Nebol skutočný! Kakashi mi povedal aby som vyvolal genjutsu. Lenže keďže sme sa tak hádali moja chakra zrejme iskrila všade naokolo. Bola to len ilúzia. Zaútočila na teba len tá sila aby som vytvoril ohnivý vír a vložil ho do zeme. Tá diera! To je ten tunel, ktorý hľadáme!"
"Ale nevravel Kakashi, že sa budeme musieť pri tuneli rozdeliť? Urob to znova. Ohnivý vír, urob ho vedľa tej prvej diery."
Sai poslúchol a opäť urobil prstami niekoľko pohybov aby vytvoril ohnivý vír. Hodil ho do zeme a pred nimi sa otvoril ďalší tunel. Odrazu okolo oboch okrajov začal horieť oheň. Každou sekundou bol väčší a väčší. "Musíme ísť! Teraz alebo nikdy!" Zavelil Sai a pozrel na Ino. Tá iba rozhodne prikývla. Obaja sa vrúcne pobozkali a skočili do tunela. Každý do iného.

Cítim ako čoraz viac slabnem. Už skoro nemám sluch. Odchádza mi zrak. Aj tak vidím iba škvrny. Čierne, biele, farebné. Necítim ani nijaký zápach či vôňu. Aj môj čuch už vypovedal službu. Ako dlho to ešte potrvá kým zomriem? Alebo som už mŕtvy?

Pred Ino stála dlhá chodba, ktorá vyzerala ako bez konca. Na krajoch boli rôzne zdrapy papierov, ktoré vyzerali ako útržky z novín. Kde tu mám dopekla hľadať nejakú mapu? Kráčala stále ďalej. Cesta sa stále nemenila, tunel bol rovnaký na každom kroku. Steny boli zrejme zo železa. Kráčala už niekoľko metrov a stále nič. Ach, čo asi robí Sai? Spomenula si na ich spoločnú noc. Obaja sa bozkávali a boli odovzdaní jeden druhému. Keď sa však Sai začal Ino dotýkať aj inde zľakla sa odstrčila ho. "Čo sa deje? Myslel som, že..."
"Myslel si zle! Čo si myslíš? Že ledva sa pobozkáme a už sa s tebou ... ! Kašlem na teba!"
"Nechápem ťa! Viem, že po tom túžiš Ino a ja tiež. Ľúbime sa tak predsa..."
"Mám chlapca!" Bože môj, ako ma mohla napadnúť až taká hlúposť? Ino sa zasmiala a začala si uvedomovať cestu. Kráča už asi tri hodiny.

Sai na tom nebol o moc lepšie. Uprostred stien z trávnatého povrchu nevidel nič, len nekončiacu cestu. Na stenách z trávy vyrastali kvety, byliny, dokonca sa mu zdalo, že vidí aj lienku.

Prší. Všetci obyvatelia Konohy sa zúčastnili na Gaarovom pohrebe. Postupne každý pristupoval k jeho náhrobnému kameňu a vzdával posledné zbohom. Deidara neustále myslel na to ako našli jeho telo. Keby prišli neskôr dom už by bol v plameňoch celý a jeho telo by bolo na popol. Gaaru našli ležať na zemi uprostred kruhu zo sviečok. Okrem toho kruhu horela úplne celá izba. Na tele mal vyrezané rôzne znaky. Pod hlavou mal len malý obláčik krvi. Spolu s Gaarom sa v kruhu nachádzal piesok, vďaka čomu jeho telo nezhorelo. Pozrel sa vedľa seba kde stála uslzená Temari. Nevedel si predstaviť jej bolesť. Konan musela byť zmyslov zbavená, nikdy by ju predsa len tak nenapadlo zabiť jedného z nás! Ak bola schopná takéhoto činu, aké nebezpečenstvo hrozí Sakure? Temari sa odrazu nezdržala a hodila na hrob svojho brata. "Gaara! Braček! Prečo?" kričala a plakala až kým ju Deidara neschytil na ruky a neodtrhol od hrobu. Všetci pri pohľade na Temari zosmutneli ešte viac. Pohreb už bol u konca avšak ľudia stále neodchádzali. Len stáli a pozerali sa na Gaarov milý pohľad na fotke, položenej na hrobe.

Sasuke a Sakura už boli skoro na vrcholcoch. Snažili sa odolávať rôznym genjutsu, zatiaľ úspešne. Dokonca sa niektorým smiali. Zrazu však všetko okolo nich zaplavila tma. Obzreli sa okolo seba a videli len čierny dym. Snažili sa pokračovať ďalej aj keď nevideli vôbec na cestu. Obaja si mysleli, že už našli cestu k tunelu a tak sa pasce zdajú oveľa nebezpečnejšie. Sasuke chytil Sakuru za ruku a pritiahol ju pevne k sebe. Cítili zápach popolu. Odrazu pochopili, že toto nie je genjutsu. Pred nimi stála Konan obalená v čiernom dyme a nespúšťala oči zo Sasukeho. Rovnako Sasuke stál ako obarený, neschopný akéhokoľvek pohybu. Sakura sa len striasla a tisla sa k Sasukeho boku. "Ahoj Sasuke, ahoj Sakura, dlho sme sa nevideli" Milo povedala Konan, nespúšťajúc oči zo Sasukeho. "Nemám veľmi v úmysle strácať čas, takže prejdeme rovno k veci. Sasuke... Ach, Sasuke. Pozri sa na seba. Stojíš tu ako stĺp a zízaš na mňa ako na zázrak. Nemôžem povedať, že by mi to bolo divné veď aj ja vidím, čo máš vedľa seba, je pochopiteľné, že chceš vidieť poriadnu ženu!" Sakura sa zamračila a Sasukeho reakciu čakala zbytočne. "Sasuke, zlatíčko, veď ma aspoň pozdrav! Tak dlho si ma nevidel. Chýbal si mi! Spomínaš si? Na týchto vrcholcoch sme sa stretli po prvýkrát. Bolo to už dávno ale akoby to bolo včera. Smiali sme sa spolu, rýchlo sme si rozumeli. Bolo to ako z rozprávky. Keď niekoho poznáš len krátko ale máš pocit, že ho poznáš celý život. Už vtedy sme vedeli, že sme si súdení. Keď nás napadli tí hlúpi ninjovia zo zvučnej bojovali sme bok po boku. A to sme ani neboli v jednom tíme len sme sa tu náhodou stretli. Boli sme tak skvelo zohratá dvojica. Keď sme ukončili misie a stretli sme sa opäť v Konohe bolo jasné, že chémia čoskoro zapracuje a my dvaja spolu pocítime lásku. Tú, ktorú ja ešte stále cítim. Sasuke, poď so mnou. A všetko bude v poriadku. Také krásne ako predtým."
"Nie!!!" Zakričala Sakura spoza Sasukeho.
"Ou, preboha! Aj by som na teba zabudla. Si také bezvýznamné, nezaujímavé stvorenie!" Konan sa zasmiala a pokrútila hlavou. Sakura si vytiahla zo zadného vrecka kunai a hodila ho po Konan. Obláčik dymu však Kunai v sekunde zastavil a Konan sa posmešným pohľadom pozrela na Sakuru. "Ty malá hlúpa hus! Tak ty sa chceš hrať? Dobre! Budeme sa hrať!" Konan zdvihla ruku a odrazu bola Sakura vo vzduchu. Švihla zápästím a Sakura spadla na zem.
"Sakura!!!" Vykríkol Sasuke keď sa prebral z Konaninho tranzu a okamžite zaútočil na Konan. Obláčik ju ale bránil a opätoval Sasukemu útoky. Toto som už niekde videl... Premýšľal a odrazu mal vystrašený a prekvapený výraz v tvári. "Gaara"! Vykríkol a spomenul si ako Gaaru bráni jeho piesok. Rovnako Konan bráni jej dym. Konan sa začala smiať. "Hah, Gaara. Áno, bránil sa. Ale ale aj on bol rovnako hlúpy ako všetci tej trápnej Konohy. Postavil sa mi do cesty. A čakal, že to nechám len tak? Bol to síce fajn protivník ale ani on nemal šancu. Tak akú šancu čakáš, že má proti mne tá trapka? " Konan sa znova usmiala a pozrela sa na Sakuru ležiacu na zemi. Sasuke sa opäť rozbehol proti Konan, tentokrát oveľa zúrivejšie. Obláčik dymu ju však chránil stále viac. Premýšľal ako sa k nej vôbec dostať. Vzala Gaarovi jeho vlastnú techniku a premenila ju z piesočnej na veternú. Ale ako poraziť vietor? Obzrel sa a videl ležiacu Sakuru. Avšak jej telo sa odrazu vyparilo a niekoľko Sakuriných klonov sa objavilo nad hlavou Konan. "Čo ... to... " Konan sa spamätávala zo Sakurinho útoku, ktorý ale vôbec nemal nemal zmysel keď sa Konan ocitla v dymovom obláčiku úplne celá. "Ou, pozrime sa! Si celkom zlatá ale bohužiaľ úplne trápna. Sakura len padala smerom k Sasukemu, ktorý ju okamžite zachytil do náručia. V tom si Sasuke všimol kameň, ktorý má Konan na krku. Okrem inej farby by bol identický s tým, ktorý dal Sakure. Takže takto nás našla. Je to vôbec možné? Aby obyčajná kunoichi používala mágiu? Čo ak to vôbec nie je Konan? Spomenul si na ňu aká bola. Bola milá, jemná, napriek sebavedomiu a svojej sile. Naozaj to bol presný opak toho čo teraz stojí pred ním. Myslel na to ako spolu chodili na večeru. Ako ju vždy odprevádzal domov, ako sa stretávali v lese. Bola vždy očarujúca. Obom však pribúdalo neustále viac a viac misií a tak na seba mali stále menej času. Keď po rokoch videl Sakuru zistil, že Konan už nemiluje a možno ju ani nikdy nemiloval. Naviac vedel, že Konan má veľmi blíko k Yahikovi, k jej dlhoročnému známemu. Obom sa ich cesty postupne rozchádzali a city postupne ochladli. Avšak keď sa Konan dozvedela, že Sasuke sa po ich rozchode stretáva so Sakurou, vypukla v nej nepochopiteľná žiarlivosť a túžba po pomste. Myslela si, že som ju s ňou podvádzal, nechcela si nechať vysvetliť, že som so Sakurou nič nemal. Snažila sa Sakure pomstiť a prepadla ju vtedy v lese. Keď som Sakuru zachránil až vtedy som zistil, že som ju vždy miloval. Ale toto nemôže byť tá Konan. Tá, s ktorou som strávil toľko krásnych chvíľ. Alebo som to len nevidel?