Inariho príbeh Ninju! Epizóda 9: Technické problémy!

Dvere sa otvorili, a dnu vošla žena s maskou ANBU.
Zarazili sme sa. My máme senseiku z ANBU!? pomyslel som si.
Sadla si na učiteľský stôl, a zložila si masku ANBU.
"Takže čaute, volám sa Hatake Fujiko a som vaša nová sesneika." povedala s úsmevom.
Tu ma zase prekvapila.
Fujiko mala niečo okolo 24 rokov, dlhé sivé vlasy zviazané do koňského chvosta, a postavou mi pripomínala skôr baletku ako elitného zabijaka Konohy. Bola kompletne oblečená v čiernom, mala čierny rolák, čiernu konožskú vestu a dlhé čierne nohavice, čierne ninja topánky a čiernu ninja čelenku, ktorú mala oviazanú okolo pása.
A potom to priezvisko. Ona musela byť sestra Kakashiho senseia!
"Čítala som vaše profily, takže o vás už niečo viem. Ale chcela by som vedieť aj niečo od vás. Takže to urobíme takto: najprv sa niečo spýtam, a potom mi odpoviete, potom dám ďaľšiu otázku a tak ďalej. Okej?"
Prikývli sme.
Ďaľších päť minút boli iba takéto vykecávačky.
Potom nás vyviedla von na cvičisko.
Otočila sa k nám a povedala:
"Okej, teraz chcem vidieť najsilnejšie techniky, aké viete vytvoriť sami."
Ran predviedla svoju silu. Zobrala kameň veľkosti jablka a rozdrvila ho v ruke.
Konohamaru štandartne predviedol Rasengan.
Potom sa Fujiko otočila ku mne.
"A ty Inari?"
"Viete senseika, moju som vlastne..."
"No tak nehambi sa. Ukáž." povedala s úsmevom.
Tak som teda odstúpil od nich na vzdialenosť asi piatich metrov. Tú techniku som ešte neovládol.
Najprv som vytvoril Kage Bunshina.
Poto som koncentroval svoju čakru. Bol som pripravený.
Začal som skladať pečate.
Ruky sa mi rozžiarili dobiela.
Potom som namieril ruku k zemi, a začal koncentrovať čakru.
V ruke som pocítil brnenie, a v dlani sa mi vytvoril bleskový výboj, ktorý prskal elektrinu na všetky strany.
Použil som Chidori.
A potom to zase zlyhalo. Vždy, keď som skúsil pohnúť s rukou, technika vybuchla.
BÁÁNG!
Rozvíril sa prach. Keď cezeň uvideli ostatní, uvideli ma as v meter hlbokom a pol metra širokom kráteri.
"Inari! Si v poriadku?" zakričal Konohamaru.
"Myslím, že hej." odpovedal som, a vyliezol z krátera.
"Ja som vám chcel povedať, že som ju ešte nezvládol, ale vy ste si nedali povedať." povedal som Senseike.
"Ako dlho ju už trénuješ?" spýtala sa ma.
"Asi už polroka." odpovedal som.
Potom sa na mňa pozrela, akoby som povedal nejaky trápny vtip. Potom zistila, že to myslím vážne.
Prišla ku mne, a prehovorila:
"Túto techniku vymyslel môj brat. Nemu samému vytvorenie výboja trvalo jeden rok, a aj to tam ako debil stál hodiny na slnku. A ty si ho vieš vytvoriť normálnou rýchlosťou po pol roku?"
Prikývol som.
"No, tak to som prekvapený. Nečakal som, že sa tu objavíš, Fujiko." ozval sa za mnou hlas.
Otočil som sa a zbadal Kakashiho senseia.
"Koho necháš zomrieť tentoraz?" povedal s nezáujmom, ale tentokrát som vycítil niečo iné. Napätie medzi nimi dvomi by sa dalo krájať.
Potom sa Kakashi sensei otočil a zmizol v lese.

O PÄTNÁSŤ MINÚT

"Senseika, čo sa stalo medzi vami a Kakashim senseiom?" spýtal som sa v Ichiraku ramene.
"No viete, ja som tak trochu dôvod, prečo náš otec zomrel..."

FLASHBACK: FUJIKO HATAKE

Bežala som tunelom do obrovskej miestnosti.
Nemohla som tomu uveriť. Môj otec išiel so svojím týmom na misiu, lenže ja som ich sledovala, a kvôli mojej neopatrnosti jeho priateľov chytili.
Teraz som sa chystala zaútočiť na nepriateľov a pokúsiť sa ich zadržať kým nedôjde otec.
Vbehla som do miestnosti. Vrhla sa na jedného nepriateľa, ale dvaja ďaľší ma chytili za ruky a odtiahli.
Vysmievali sa mi a hovorili hrozné veci, ako napríklad, že si so mnou užijú, že ma donútia urobiť veci, ktoré som ani nevedela, že urobiť viem.
Potom som sa musela prizerať, ako otcových priateľov jedného po druhom vraždia.
Potom sem vbehol môj otec, Ninjov zabil a zachránil ma.

KONIEC FLASHBAKU

"Môj otec zachránil iba mňa, kto na tej misii nemal čo robiť. Vyhodili ho a všetci jeho známi sa od neho odtiahli, lebo nesplnil pre Konohu veľmi dôležitú misiu. Nevydržal to a zabil sa.
Kakashi mi to nikdy neodpustil. Vyhodil ma z domu zo slovami, že som zomrela na tej misii. Vypracovala som sa na ANBU a nikdy som s ním už neprehovorila." dohovorila senseika svoj príbeh.
Nato došiel ninja a povedal:
"Slečna Hatake, Pani Tsunade si vás a váš tým želá vo svojej kancelárii."

Keď sme vošli, Tsunade nám povedala:
"No konečne! Mám pre vás novú misiu.
Pár ANBU ninjov vypátralo Kabuta, ktorý pracoval pre Orochimarua. V tejto chvíli oblehajú jeho skrýšu.
Starosti nám ale robia ľudia, na ktorých Kabuto a Orochimaru robili pokusy. Sú to nevinný ľudia.
Takže vaša misia je zachrániť rukojemníkov, kým si to Kabuto nevšimne."
"ČO!? VŠETKO, ČO MÁME UROBIŤ, JE POMÔCŤ PÁR UFŇUKANÝM DECKÁM VON S TEJ HADEJ DIERY!?" rozreval sa na Tsunade Konohamaru.
"DRŽ HUBU!!" zrevala Tsunade.
"MOŽNO S TEBA RAZ BUDE HOKAGE, ALE DOVTEDY TU VLÁDNEM JA!!!!" revala Tsunade, až zčervenela (nepríjemný pohľad, červená tvár a blond vlasy spolu farebne neladia...)

Keď sme vyšli z budovy, ostatní odišli domov, ale mňa si podržala senseika a povedala mi:
"Počúvaj Inari. Tá misia, nech už si Konohamaru myslí čokoľvek, je dosť nebezpečná. Kabuto ovláda mŕtvoly bývalých členov Akatsuki, a tí sú už pre mňa dosť nebezpeční. Nech sa stane čokoľvek, nedovoľ, aby sa Konohamaru pokúsil bojovať s Kabutom. Ak by sme sa rozdelili, velenie nechávam na tebe, jasné?"
Nemohol som tomu uveriť. Moja senseika zo mňa práve urobila svojho zástupcu!
"Chcem ti niečo ukázať. Poď so mnou."

"Čo robíme späť na trénovacích priestoroch?" spýtal som sa.
"Keď si predvádzal Chidori, tak si mal napätú ruku?"
"Hej."
"Teraz ju skús uvoľniť."
Zložila pár pečatí, a predo mnou sa zjavila stena z hliny.
Zložil som pečate, a koncentroval chakru.
Brnenie.
Potom sa mi v ruke objavilo Chidori.
Zavrel som oči a zhlboka dýchal.
Potom som si uvedomil, že Chidori vysielalo do mojej ruky úplne nepatrné impulzy.
Uvoľnil som ruku, a zosinchronizoval moje dýchanie s impulzami.
Otvoril som oči, a skúsil pohnúť rukou. Úplne ľahko som ju dal pred seba.
Natiahol som ruku, rozbehol sa a vrazil Chidori do steny.
Výboj zmizol pár sekúnd po náraze. Obzrel som si stenu, a zízal s otvorenými očami.
Keď Chidori preniklo do steny, výboje prenikli do nej veľmi hlboko. Bolo to vidieť, lebo po výbojoch zostali pukliny široké asi ako môj malíček, ťahajúce sa asi 2 metre.
Pozrel som sa na Fujiko, a tá povedala:
"Hovorila som ti, že to funguje. Len to chce uvoľniť ruku."
"Ďakujem vám, senseika."
"To nič nebolo, rada som pomohla."
To bol môj prvý deň so senseikou Fujiko Hatake, a zároveň môj predposledný v Konohe na dlhý, dlhý čas.

KONIEC DEVIATEJ ČASTI