Uzumaki dvojičky - 31. Itachi a Piesoční ninjovia

Neďaleko Dažďovej sa stretali dve cesty. Jedna viedla do Dažďovej. Druhá viedla okolo nej z Piesočnej do Kamennej. Túto križovatku obklopovali od Dažďovej hory. Od Ohnivej zemi tu boli lesy. Pri jednom z niekoľkých tisícoch stromov sedel muž. Súdiac podľa jeho otrhaného oblečenia, pravdepodobne nemal domov. Zdiaľky nejavil žiadne známky života. Ale bol nažive.
Kakashi bežal na čele tejto skupiny. Dostali sa práve na túto križovatku. Uvideli tohto muža. Kakashi sa pri ňom zastavil.
„Kakashi. Musíme ísť."
„Počkaj, Gai. Pakkunov nos je správny, ale stále to môže byť pasca. Možno ich videl."
Kakashi ním zatriasol. Nič.
„Pane!"
Pozdvihol mu bradu.
„Pozor!"
Kakashi od neho odskočil a hodil po ňom kunaie. Muž ich obratne chytil a pustil na zem. Zrušil Henge, ktoré používal.
„Itachi!"
„Je to pasca."
„Áno. To je. Ale vás som tu nečakal."
„Kde je Natsumi?"
„To máte vedieť vy."
„Veď ste ju uniesli."
„Kto?"
„Vy. Akatsuki."
„Tak to ste najskôr podľahli ich klamu. Akatsuki neexistuje tak, ako doteraz."
„Čo tým myslíš?"
„Rozpadli sme sa."
„Prečo by sme ti to mali veriť."
„Opýtajte sa to sami. Kyuubi musí byť zapečatený ako posledný. Zatiaľ však nebol ani jeden jinchuuriki unesený."
„Klameš!"

„Katon: Karyuu Endan."
Jiraiya zaútočil ako prvý.
„Suiton: Suiryuudan."
Itachi sa svojou vodnou technikou ubránil a ešte aj zaútočil. Všetci sa tomu však dokázali vyhnúť.
„Chidori."
Itachi uskočil pred Kakashim. Ale uskočil však priamo k Tsunade. V jej pästi sa hromadila chakra a čakala na Itachiho. Itachi sa však zohol pred jej útokom. Prekĺzol popod ňu a zrazil ju k zemi.
„Konoha Senpuu."
Gai ho však trafil do hlavy. Ale Itachi sa premenil na kŕdeľ vrán. Objavil sa o pár metrov od nich.
„Keď chcete bojovať, tak v pohode. Zbytočne strácate čas a o čas oberáte aj mňa."
„Susanoo."
Pakkun sa skrýval za jedným zo stromov. Niečo zaňuchal. Vyskočil okamžite spoza stromu.
„Kakashi. Má pravdu. Prešli okolo celej Dažďovej a teraz to otočili na sever. Úplne minuli Dažďovú."
„To môže byť len klamný manéver."
Itachi zrušil Susanoo. Zamieril k stromu, pri ktorom sedel, a znova si k nemu sadol. Použil Henge a premenil sa na bezdomovca.
„Choďte! Keď už ste nezachránili chlapca, tak zachráňte aspoň dievča."
Všetkých to šokovalo. Chvíľu sa ešte na seba pozerali, ale potom ihneď vyrazili.

Itachi tak sedel sotva päť minút a na križovatke sa objavili ďalší ľudia. Tentoraz boli piati a boli z Piesočnej. Tvárili sa dôležito a Itachiho si nevšímali. Itachi ťažko vstal a opileckou chôdzou sa k nim dopotácal.
„Jedlo! Vodu! Prosím!"
„Zmizni!" odstrčili ho preč.
Itachi vstal a postavil sa pred nich. Tasil na nich katanu. Zrušil svoje Henge a v sekunde ich zabil. Všetkých. Dokráčal k nich. začal ich prehľadávať. U toho najmenšieho z nich niečo našiel. Obálku. Na nej bolo napísané: PRÍSNE TAJNÉ!
„Mám to!"
Išiel k jednému zo stromov. Presekol ho od vrchu po spodok. Vypadlo z neho telo. Itachi ho zobral a hodil ho k telám ninjov z Piesočnej. Čo však bolo dôležité, tá mŕtvola mala na hlave čelenku Kamennej. Itachi tam hodil aj čelenku Hmlovej a kúsky oblečenia, ktoré nosia ninjovia z Hmlovej. Telá ninjov z Piesočnej ešte párkrát sekol katanou a krv z nich rozniesol na päť metrov od nich. Odišiel.

Naoki spokojne spal na kraji lúky. Starý muž sa na neho uprene pozeral.
„Počas tej noci som netušil, že osud nás zvedie opäť dohromady," hovoril si v hlave.
„Vtedy som netušil, že budeš schopný sa sem dostať."
Starý muž vstal.
„Tento tréning musíme ukončiť čo najrýchlejšie, aby si mohol ísť zachrániť svoju sestru."
Pomalým krokom sa k nemu približoval.
„Skončíme so zlepšovaním kondičky a tvojej fyzickej sily. Prejdeme na veci, ktoré využiješ viac."
Začal ním triasť. Naoki nevstával. Zatriasol ním silnejšie. Ale Naoki sa len obrátil na druhý bok.
„Ako chceš."
Z ničoho nič padlo z neba na Naokiho niekoľko litrov vody. Naoki sa prebudil okamžite. Vyskočil zo zeme ako keby horelo.
„Čo sa deje?"
„Je čas trénovať."
„Tak sa mi dobre spalo."
Naokiho bolelo celé telo, ale nesťažoval si.

Starý muž buchol palicou o zem a pred nimi sa objavilo sto mužov. Jeden ako druhý. Všetci boli rovnakí.
„Všetko sú vzhľadovo rovnakí, ale jeden je predsa iný. Tvojou úlohou ho bude nájsť."
„Ako je iný?"
„Na to musíš prísť."
Naokiho si zhlboka oddýchol.
„A bez sharinganu."
„Čože?"
„Bez sharinganu."
Naokimu nič nezostávalo. Vstúpil do chodbičiek, ktoré tvorili títo muži svojim postavením. Prechádzal sa medzi nimi. Desať radov po desať mužov.
„Naozaj sú všetci rovnakí. Ako ich mám rozlíšiť?"
„Odlišnosť neuvidíš okom."
„To mi pomohlo," zafrflal Naoki.
Z vrecka vytiahol kunai. V ruke ho držal pevne. Prechádzal sa s ním.
„Mám ho."
Kunai priložil k mužovi, ktorý bol tretí zľava v štvrtom rade.
„Nie."
Zároveň so slovami starého muža zaútočil na Naokiho jeden z tých mužov. Naoki ten útok vykryl.
„To bol on."
Naoki vystúpil.
„V čom spočíva tá odlišnosť?"
„Kto vie? Raz to môže byť podstata chakry. Inokedy jej prúdenie. Potom zase všetci môžu byť skutoční a jeden len klon. Alebo naopak. Jeden môže používať Henge. Alebo môže byť chytený v genjutsu. Kto vie!"
Naoki nenachádzal slová.
„To ako myslíte vážne?"
„Áno."
„Ale ako to mám zistiť?"
„Máme celý týždeň."
„Ale nemáme."
„Tak to nejako zisti. Použi hlavu. V boji sa ti to môže zísť. Ak narazíš na protivníka, ktorého nepoznáš, tak už ľahko zistíš aký ovláda element. Keď niekto použije klon, ty budeš vedieť, ktorý je skutočný. Ale daj si pozor. Niektoré klony môžu byť len ako astrálne projekcie, iné ťa môžu zabiť. Tak isto ihneď rozpoznáš Henge. Ak stretneš obyčajného roľníka, budeš vedieť, či to nie je ninja. Genjutsu ti nemusím vysvetľovať, že?"
„Nie."
„Tak sa daj do toho."