Uzumaki dvojičky - 32. Vyslanie posíl

Naoki opäť vstúpil medzi sto rovnakých mužov. Pomaly sa prechádzal medzi nimi. Kunai zvieral vo svojej pravej ruke. Rozmýšľal, ako má na to prísť. Nič ho nenapadalo.
„Dnes to musím dokázať," hovoril si.
Kunai priložil k mužovi na ľavom kraji deviateho radu.
„Nie."
Opäť nastala rovnaká situácia. Zaútočil na neho iný muž.
„To bol on."
Naoki spadol po útoku na zem. Na ľavom líci mal malinký škrabanec. Okamžite sa však postavil a vstúpil medzi nich znova. Ale to isté sa opakovalo. Stále to isté. Dokola a dokola. Naoki si vybral vždy toho nesprávneho. Ten správny vždy na neho zaútočil. Niekedy bol na druhom konci tejto kopy mužov, ale párkrát bol hneď vedľa toho, ktorého si vybral Naoki. Vtedy bolo ťažké sa Naokimu brániť. Jeho tvár, ruky, nohy, hruď, proste celé telo pokrývali škrabance. Niektoré také malé, iné boli už krvavé rany. Ale nikdy neišli moc do hĺbky. To bolo pre neho dobre.
Zlaté slnko na oblohe vystriedal biely mesiac a azúrové nebo vystriedala čierno-čierna tma so zopár svietiacimi hviezdičkami. Naoki ležal na zemi. Svaly ho boleli z predchádzajúcich cvičení. Bolesť znásobovali rany.
„Na dnes by to stačilo," povedal starý muž.
„Ešte raz."
„Nie. Na dnes už stačilo."
„Ale..."
„Ráno je múdrejšie večerať."
„Čo je to za blbosť?"
„Dám ti noc na premýšľanie, aby si vyriešil tento rébus. Myslím nájdenie toho správneho."
Naoki nenamietal.
„Čo bude, keď to dokážem?"
„Budeme na tom stavať."
Starý muž chytil Naokiho za rameno. Obidvaja sa premenili na listy a vietor ich odvial do starcovho domu.
„Toto by ste ma mohli tiež naučiť."
„V boji to moc nepoužiješ. Ale na cestovanie to využiješ. Ale je to nesmierne ťažké."
„Uvidíme."

Noc zahalila aj hranice Dažďovej. Práve na nich sa nachádzal Yasuo. Natsumi niesol zviazanú na chrbte. Položil ju na zem. Natsumi si ľahla. Yasuo ju neniesol práve v ideálnej polohe.
„Práve teraz nastal zaujímavý úkaz," hovoril Yasuo.
„Čo?"
„Tvoja hlava sa nachádza na území Kamennej. Pravá časť tela na území Dažďovej a ľavá na území Trávnatej."
„Takže pre každú časť môjho tela platia iné zákony."
„Nie. Pre celé tvoje telo platí len jeden zákon. Musíš sa obetovať na oživenie Uchihu Madary."
„Ako by som to chcela."
„Nemáš na výber."
Yasuo založil oheň. Vytvoril dva klony. Jeden išiel hľadať drevo, druhý zase jedlo. Druhý klon sa vrátil skôr. O pár desiatok metrov bola rieka. Nachytal zopár rýb. Po ceste našiel ešte pár jahôd a malín. Za to klon určený na hľadanie dreva to mal ťažké. Široko-ďaleko tu nebolo poriadneho stromu. Pár malých kríčkov, inak ale samá tráva alebo polopúšť. Sem-tam sa objavili nejaké kamene. Ale úlohu splnil. Tých pár kríčkov úplne stačilo na upečenie rýb a na to, aby plameň vydržal tak dlho, pokiaľ sa ráno nezobudia. Teda pokiaľ sa zobudia tesne pred úsvitom. Yasuo si to uvedomoval. Jeho byakuganom zistil, že prenasledovatelia sa blížia. Ale neriešil to. Oni si taktiež budú musieť dať prestávku. A na jeho strane stoja jedny z najlepších ninjov na svete. Sám je vďaka mangekyou byakuganu ťažko poraziteľný.
Yasuo rozviazal Natsumi ruky, aby sa mohla najesť. Človek by očakával pokus o útek, ale Yasuo ju pozorne sledoval. Navyše ešte stále však má zablokované chakrové body.
„Nepovedala by som, že sa o mňa budeš takto starať."
„A čo si čakala?"
„Minimum jedla a vody. Ale zatiaľ jej mám dostatok."
„Nie som tak krutý ako niektorý z nich. Na čo nám budeš, keď zomrieš hladom alebo smädom."
„V tom bude niečo iné," pomyslela si.
Po tom, ako Natsumi dojedla, Yasuo ju opäť zviazal a reťazami priviazal o strom. Pre istotu jej upchal chakrové body ešte viac a spal.

V Listovej bolo medzi tým rušno. Hlavne v Minatovej kancelárii. Počas vypĺňania nejakých papierov mu na stole pristála nejaká žaba.
„To je od Jiraiyu," pomyslel si.
„Nesiem správy!"
Minato strhol zvitok zo žaby.
„Zostaň ešte tu!" povedal, keď videl, že žaba chce odísť.
Rozvinul zvitok a začal čítať. Jeho mierny úsmev z práce, ktorú dneska odviedol, zamŕzal.
„Aha. Takže takto to je."
V kancelárii sa zjavil jeden z členov ANBU.
„Zavolajte Hiruzena!"
„Áno, pane!"
Hiruzen sa dostavil do minúty.
„Čo sa deje, Minato?"
„Hiruzen-sama. Prečítajte si to," podal mu zvitok, „Od Jiraiyu."
Hiruzen sa dal do čítania. Pár vecí ho prekvapilo.
„Zaujímavé."
„Chcel by som vyslať ďalší tím."
„Kto?"
„Vy."
„A?"
„ANBU majú vlastné problémy. Jounini sú na misiách. A tí, čo nie sú, musia byť v dedine. Preto by som chcel, aby ste išli vy, Sakura, Sasuke a Neji."
„Zadrž! Je tu ešte voľný Asuma."
„Prečo sa bránite tak vyslaniu na misiu?"
„Minato...Ja som starý muž. Boj zvládnem, ale takto dlhé cesty nie sú pre mňa dobré. Zbytočne by som sa unavil."
„Tak dobre. Pôjde Asuma. Dám to vedieť Jiraiyovi. Vy ho zatiaľ zožente a pošlite ku mne."
„Ako chceš."
Hiruzen odišiel a Minato sa dal do písania správy. Keď ju dopísal, tak ju podal žabe.
„Ponáhľaj sa!"

Yasuo sa zobudil tak akurát. Oheň vyhasol, slnko bolo tesne pred zjavením sa na oblohe. Byakuganom skontroloval situáciu. Prenasledovatelia sa priblížili. A to celkom dosť. Yasuo okamžite zdvihol Natsumi, hodil ju cez rameno a dal sa do zbesilého behu.
„Mal by som získať väčší náskok."
Yasuo utekal čo mu sily stačili.

Lenže Jiraiya sa zobudil tiež na úsvite. Bol ospalý. Predsa, včera išli veľmi dlho a spal sotva päť hodín. Uvidel svoju žabu.
„Čo sa deje? Prečo ma budíš?"
„Mám správu od Hokageho."
„Daj mi ju!"
Jiriayu mu ju vytrhol z rúk a dal sa do čítania. Medzi tým sa zobudil aj Pakkun. Jiraiya si toho všimol.
„Pakkun. Skontroluj situáciu."
„Sú v pohybe," ihneď odpovedal.
„Zobuď ostatných!"
Jiraiya začal baliť veci.
„Čo sa deje?"
„Dali sa do pohybu. Vstávajte! Musíme za nimi."
„Dobre."
Všetci vstali zo zeme. Zobrali to, čo budú ešte potrebovať a vydali sa za nimi.

Lenže Yasuo neutekal dlho. Musel zastaviť. Pred ním sa zjavili dvaja muži a jedna žena. Ninjovia. A ešte z Kamennej.
„Tí z Piesočnej neprídu," povedala žena.
„Ale pozri sa. Môžeme si zobrať Hokageho dcéru."
„Lenže on je z Akatsuki," upozornil jeden z mužov toho druhého.
„Navyše by sme ešte rozpútali ďalšiu vojnu," povedala žena.
„Ale vyzerá to tak, že on zabil tých z Piesočnej. Oni tu mali byť už včera večer."
Yasuo položil Natsumi na zem. Postavil sa tým ninjom.
„Ako vidím, tak pôjde to po zlom," povedal Yasuo.
V jeho očiach zažiaril mangekyou byakugan. Ale to cez masku oni nemohli vidieť.