Uzumaki dvojičky - 29. Začiatok tréningu

Naoki zostal zaskočený. Prečo by mu mal ten starý muž pomáhať.
„Prečo?"
„On to prehnal."
„To nie je dôvod."
„Je to komplikované."
„Máme čas."
„To siaha až do čias pred založením skrytých dedín. Dávno pred narodením Uchihy Madary."
„Ja mám čas."
Starý muž si povzdychol. Palicou buchol o zem. Za ním sa zjavil perfektne vytvarovaný kameň. Sadol si naň.
„Na svete nenájdeš zviera jeho druhu. On je jedinečný. Jeho predchodca vznikol ľudskými pokusmi. Spáril sa s iným vtákom a tak vznikol on. Postupne vznikali ďalší. V tej dobe ešte neexistoval Uchiha klan v takej forme ako za čias Uchihy Madary. Len objavovali schopnosti sharinganu. Ani klan Senju nebol to čo býval. V tej dobe sa ale objavil nepriateľ. Na vtedajšie pomery mal ten klan neskutočnú silu. Predsa, vtedy boli počiatky ninjov. Dnes by boli iba priemer. Ale vtedy...Všetky súčasné klany sa vtedy proti nim spojili. Vtedy som objavil jeho a s jeho pomocou sa tá vojna obrátila v náš prospech."
„Počkať! Takže vy mi tvrdíte, že máte viac ako sto rokov?"
„Jeho slzy sú liečivé. Ale to odbočujem. Vtedy ten klan napáchal neuveriteľné škody. Svet nebol taký ako predtým. Svet bol takmer zničený. Potom som vytvoril toto miesto. Odvtedy som len tu. On sa postupom času stáva namysleným. Treba ho zraziť k zemi. Obávam sa, že ak sa to nestane, on sa stane väčšou hrozbou ako Madara. A ver mi, Madara raz toto miesto už hľadal. Skoro ho našiel. Ale zabránil som mu v tom."
„Ale prečo mi pomáhate?"
„Raz som svet zachránil. Teraz na to nemám silu. Potrebujeme ďalšieho záchrancu."
„Má však ešte pár otázok?"
„A dostaneš na niektoré odpovede, ale teraz je čas začať trénovať."

Starý muž buchnutím palice o zem odvolal kameň.
„On v skutočnosti nemá až takú moc ako sa ti mohlo zdať. To genjutsu vytvoril pomocou tej gule. Obmedzuje tvoju silu, ktorú nezískal vlastným úsilím."
„Ale veď všetko je moje!"
„Kyuubi ti bol daný. To nezáležalo na tebe, ale budiš. Yuton si pôvodne tiež nemal. Dostal si ho až pri zapečatená Kyuubiho. Sharingan ti nemusím vysvetľovať."
„A kladivo? Veď som ho sám našiel."
„To kladivo patrilo kedysi mne. Holými rukami som v ňom spútal blesk a odvtedy vďaka tomu je možné ovládať blesky. Poslal ho na Zem a naviedol som Itachiho, aby ti ho pomohol nájsť."
„Takže..."
„Pokiaľ sa nenaučíš s ním vlastné triky, tak ti je proti nemu zbytočné."
Naoki trošku posmutnel, keď vedel ako to je. Starý muž privolal kladivo na znak toho, že hovorí pravdu. Avšak, všetko čo dnes povedal, nebola tak celkom pravda. Toto však bolo.
„Začneme s taijutsu."
Naoki bol pripravený.
„Zlepšíme tvoju kondičku. Dôjdeš na okraj tejto lúky a budeš behať po jej obvode pokiaľ ťa nezastavím."
Naoki začal celý natešený. Ale postupne sa jeho pocity menili. Tak isto ako aj jeho telo. Postupom začínalo byť unavené. Nohy začínali byť ťažké a boleli ho. Nebolo to také jednoduché. Pôda bola nečakané tvrdá. Aj betón je jemnejší. Vysoká tráva ho spomaľovala. Navyše v nej neboli vidieť jamy, takže si musel dávať pozor, aby zle nestúpil a nevyvrtol si členok. Takto behal hodinu, dve, tri.
„Rýchlejšie!"
Naokiho mohol šľak trafiť. Nebolo to také jednoduché.
„Rýchlejšie!"
Za ním sa zjavili dva obrovské levy. Bol nútený pridať. Behal až do zotmenia. Potom ho starý muž zastavil.
„Teraz spravíš tisíc klikov a drepov. K tomu pridáš päťsto klikov na jednej ruke a päťsto na druhej."
„Čože?"
„Chcel si pomôcť, tak si nesťažuj."

Natsumi sa práve prebúdzala z bezvedomia. Hlava ju bolela tak ako nikdy. Prvého čoho si všimla bolo, že je spútaná a niekto ju nesie. Rozpoznalo v ňom útočníka z Myouboku. Podľa polohy slnka bolo asi už popoludnie. A vedela, kde sa aj nachádzala. Okolie jej pripomínalo poslednú misiu pred chuuninskou skúškou. Tú, kde stretla prvýkrát Akatsuki. Ale niečo ju zarazilo. Ten muž mal iné oblečenie. Čierny plášť zostal, ale červené oblaky sa zmenili a zlatý kopec, spoza ktorého vychádzalo slnko. Yasuo si všimol, že je hore.
„Už si hore. Výborne."
„Kam ma to vedieš?"
„Neboj sa. Tam kde ti bude dobre."
„Prečo ideme k Dažďovej?"
„To má svoj dôvod."
„Aký?"
„Aj tak po vytiahnutí Kyuubiho zomrieš, tak je to jedno."
Vytiahnutí Kyuubiho...zomrie...Tieto slová v nej zarezonovali.
„Je to jednoduché. Ale to by ste museli vedieť čo sa stalo. Akatsuki sa rozpadlo. Nerozpadlo úplne. Ale už sú iba štyria. Nagato, Konan, Itachi a tv...ten chlapec. Lenže to u vás nevedia. Preto predpokladajú, že idem do Dažďovej. Tam sa s nimi stretnú a ich boj získa pre mňa čas a ja ťa dovediem k Tobimu. Ak by to nevyšlo, tak Sasori a Deidara sa o nich postarajú. Ale ty nevieš, kto to ani je."
Natsumi teraz dúfala len v jedno.
„Snáď to zistia skôr ako sa pozabíjajú."
„Ale treba mať aj dobré načasovanie. V čase ich stretu musím byť tesne za Dažďovou a až potom si to nasmerujem k nášmu úkrytu."

Prenasledovací tím už nabral smer Dažďová. Yasuo iba kráčal. Za to oni utekali čo im nohy stačili. Ale Yasuo to mal podstatne bližšie k Dažďovej ako oni a mohol si to dovoliť. Vpredu išli Pakkun a Kakashi. Za ním nasledovali v rade Jiraiya, Tsunade a Gai.
„Jiraiya-sama!" oslovil ho Gai.
Jiraiya vydal nejasný zvuk, ale Gai vedel, že má jeho pozornosť.
„Ste si istý, že mal byakugan?"
„Áno. Prečo?"
„Len tak."
„Síce mal masku a nevidel som mu oči, ale som si stopercentne istý, že mal byakugan. A ako ho vedel využívať. Nikto to takto v Hyuuga klane nevie."
„Čo tým teraz máš na mysli?" opýtala sa Tsunade.
„Jeho obranná technika bola impozantná. Podobala a bol to Kaiten. Len omnoho silnejší. A hlavne nevidel som ho, nevidel som chakru. Iba keď môj útok s ňou zrazil. Tak isto sa nekrútil. Pri spoločnom útoku s Natsumi...Nemohol ju vidieť. Skôr ako ju mohol uvidieť sa mu teleportovala za chrbát. Čiže ďalšia schopnosť byakuganu. Neuveriteľné zorné pole. Odstavil mi aj chakrové body. A ani sa ma nedotkol ako by to spravil hocikto z Hyuuga klanu. Využil to, že sa kunaiom nevyhýbam, iba vďaka sage módu sa rozbíjajú o moje telo. Nejako dal do nich chakru, tá sa pri náraze uvoľnila do môjho tela a zrazu som bol bez chakry."
„Ja chakru nepotrebujem," vyhlásil sebavedome Gai.
„Nedalo sa mi vás nepočúvať," Kakashi sa snažil zapojiť do diskusie, „Ale z toho, čo ste povedali, usudzujem, že jeho útoky boli nejako posilnené."
„Aj ja som si to myslel. Ale nenapadlo ma nič ako by toho dosiahol."
„Pridaním niekoho DNA," povedala Tsunade.
„Nie," povedal Kakashi, „To som nemal na mysli."
„A čo?"
„Že by sa byakugan vyvíjal ako sharingan."
„Čo tým myslíš, Kakashi?" opýtal sa Gai. Tsunade s Jiraiyom však vedeli kam Kakashi mieri.
„Po splnení určitej podmienky, sa normálny sharingan zmení na mangekyou sharingan. Tvoje schopnosti sa zlepšia, útoky sa stanú silnejšími. Treba je to tak aj u byakuganu."
„Je to dobrá teória," povedala Tsunade.
„Je tu však ale!" doplnil ju Jiraiya.
„Za celých vyše dvesto rokov, čo klan Hyuuga existuje, sa nič také nevyskytlo. Kebyže sa ich teraz na to opýtaš, tak nebudú vedieť o čom hovoríš," pokračovala už Tsunade.
„To sa kedysi myslelo aj o sharingane," povedal Gai, „Pred Madarom o mangekyou sharingane nevedeli."
Prekvapilo ich, čo Gai povedal. Ale mal pravdu. Je to možné.
Pomaly, ale isto sa približovali k Yasuovi a Natsumi. Ale oni sa blížili k Dažďovej.

Naoki bol totálne zničený. Takmer celý deň behal a nakoniec kliky a drepy, ktoré ho takmer zabili.
„Kde budem spať?"
„Môžeš prespať aj tu. Poslednú noc ti to nevadilo."
Naoki už ani nevnímal. Po svojom poslednom slove zaspal. Starý muž ho zobral do rúk. Obidvaja sa zmenili na prach a vietor ich odvial do domu vytesanom v skale na východne hore. Starý muž ho položil na posteľ.
„Len spi. Budeš to potrebovať...Naruto."