Uzumaki dvojičky - 28. Iná dimenzia

„Čože?" divili sa všetci.
Byakugan a u Akatsuki? Nemožné. Sharingany sa síce rozdávajú komu chcú, ale klan Hyuuga si pozorne stráži svoje dedičstvo.
„Choďte!" prikázal Minato, „Ja dám zatiaľ prešetriť Hyuuga klan."
„Rozkaz!"
Celý tím sa rozbehol smerom na západ. Minato toto nečakal ani v najhoršom sne. Že by mali v dedine zradcu? Nechcelo sa mu to veriť. Otočil sa na päte a nasmeroval si to domov. Musí to ísť povedať Kushine. Teraz však prichádza tá najhoršia časť. Ako jej to oznámiť?

Naoki zmizol z tohto sveta. Dostal sa do prázdnoty. Nebolo tu nič. Okolo neho bolo vidieť celé spektrum farieb, ale žiadny náznak priestoru. Pred ním sa zjavila malinká čierna diera. Tá sa postupne zväčšovala. Naokimu sa to nepáčilo a snažil sa zabrániť stretu s ňou. Ale nedalo sa. Naoki padol priamo do nej.
Šok nastal potom. Uvidel zem.
„To je ono."
Dostal sa do inej dimenzie. Aj tu bola hlboká noc. Hviezdy na oblohe žiarila jasnejšie ako v skutočnom svete. Tak isto mesiac. Preto boli jasne vidieť ako toto miesto vyzerá. V strede sa nachádzala lúka obklopená lesom. Les zaberal značnú časť. Obklopovalo ich mohutné pohorie zo štyrmi vrcholmi situovanými na severe, východe, juhu a západe. Severný vrch bol pokrytý snehom. Na západnom kopci bol ohromný vodopád. Južný vrchol bol úplne vysušený. Prakticky to bola púšť. Východný kopec nebol ničím zaujímavý. Celý bol z kameňa, ale bol príliš strmý. Takmer bol kolmý na zem. Priestor medzi kopcami a lesom vypĺňalo to, čo bola na kopcoch. Čiže na severe bola zem medzi lesom a kopcom pokrytá snehom. Na západe bolo jazierko a lúka. Na juhu to bola púšť. Na východe bolo tiež malé jazierko, ale obklopené obrovskými kameňmi. Toto pohorie vytváralo kruh. Vysoké mohlo byť niekoľko sto metrov a kopce boli ešte vyššie. Ale dalo sa na ne vyliezť. Možno až na ten na východe. Ale aj ten les okolo lúky sa postupne menil. Smerom na sever tam bolo viac ihličnatých lesov. A smerom na juh boli stromy viacej vyschnuté. Tie posledné nemali ani jedného listu. Naokiho však najviac zaujal priestor mimo tohto "kruhu". Na severe, za zasneženým kopcom, boli haldy snehu a zúrila silná snehová búrka. Naoki usúdil, že tam môže byť aj sto stupňov pod nulou a snehu dvakrát viac ako on je vysoký. Za západnou horou bolo more. Aj tam bola bola silná búrka, ale nesnežilo. Najviac ho zaujala hranica na severozápade. Jednou nohou mohol byť v snehu a druhou stáť na mori. Boli tam dve rozdielne podmienky a tak blízko seba. Nechápal to. To isté aj na juhu. More vystriedala púšť. Určite tam boli aj pohyblivé piesky a snáď sto stupňov. Možno aj viac. Na východe boli kamene všelijakého tvaru. Medzi nimi boli šikovne schované bažiny a močiare. Možno aj už spomínané pohyblivé piesky. V niektorých kameňov boli otvory. Naoki z toho usúdil, že tam niečo žije. Tak isto usúdil, že priestor za mohutným pohorím niekto vytvoril na ochranu. Možno aj toto samotné miesto je "umelo" vytvorené. Viac už premýšľať nemohol. Padal neuveriteľnou rýchlosťou z oblohy na zem a už bol tesne nad zemou. Spadol. Snažil sa postaviť, ale nedarilo sa mu to. Ten náraz akoby niečo v ňom pohol. Zrazu sa cítil unavený. Zaspal na lúke uprostred.

Zobudil sa na druhý deň. Bol mierne omámený. Obzrel sa okolo seba. Bol na lúke. Teda na mieste, kde pristál.
„A teraz kam?"
Včera v noci ako padal, tak nevidel žiadne zvieratá. Ani teraz. Z ničoho nič sa ozval nejaký zvuk.
„Čo to je?" pomyslel si najskôr.
Naokiho ho však rozpoznal.
„Orol!"
Na oblohe sa zjavil skutočne orol. Smeroval k Naokiho. Naoki vytušil problémy, ale skôr ako sa postavil, bol už orol pred ním a stál na zemi. Obklopila ho akási žltá energia a orol sa začal meniť. Meniť na človeka. Ten človek mal oblečený starý, otrhaný hábit hnedej farby. Na hlave mal kapucu, takže mu nebolo dobre vidieť do tváre. Naoki videl iba jeho šedé fúzy. Z toho usúdil, že on nebude moc mladý. V pravej ruke držal palicu. Obyčajnú palicu z dreva. Skôr sa s ňou podopieral akoby to mala byť nejaká zbraň. Chvíľu sa tak na seba pozerali, keď ten muž prehovoril.
„Sú to už desiatky rokov, čo som videl živého človeka."
V hlase bol náznak únavy. Bol tiež veľmi hlboký. Naoki nevedel čo povedať.
„Každopádne ma prekvapilo, že si sa tu objavil. Sem sa len tak nedá dostať."
„Skúšal som Kuchiyose no Jutsu a dostal som sa sem."
„Zaujímavé. Prečo si tu?"
„Chcem získať summona!" povedal Naoki rozhodne.
„Lenže som ešte nevidel žiadne zviera okrem vás."
„S mojimi starými kosťami nevydržím moc dlho chodiť. Preto sa premieňam na zvieratá. Miestne zvieratá sa skryli do jaskýň v týchto kopcoch. Tieto jaskyne sa automaticky zapečatia a tak do nich nikto nemôže ísť."
„Tak ako ich mám získať na svoju stranu."
„Na západnej hore, nad vodopádom je jedna jaskyňa. Tam žije vodca miestnych zvierat. Pán tohto miesta. Skús si ho získať. On má na svedomí, že tu nie je ani jedno zviera."
„Aha. Ďakujem za pomoc."
„Nemáš zač, Naoki."
„Počkaj! Ako to, že vieš moje meno?"
Muž sa však tentoraz premenil na sokola a odletel.

Naoki teda išiel na západnú horu. Lenže, kde je západ? Naoki sa porozhliadol. Uvidel štyri hory. Na jednej z nich bol sneh. To je sever.
„Čiže ja musím ísť naľavo."
Les bol miestami príliš hustý a moc členitý. Akoby sám bol nejaké pohorie. Zabralo mu pol dňa kým sa dostal na lúku pod západnou horou. Na svedomí to mal les. Nedokázal sa v ňom zorientovať. Nemohol ísť priamo. Sem tam sa objavila stena zo stromov, ktorá ho poslala na juh alebo sever. Inokedy natrafil na kopec, ktorý nebol vysoký, možno tak tri metre, ale bol strašne široký. Musel ísť popri ňom. Nemohol ho jednoducho preskočiť. Stromy na ňom boli tiež na husto a vytvárali taktiež stenu. Prvý raz vyšiel z lesa na púšti. Nakoniec však našiel správnu cestu. Aj keď mu to tak dlho trvalo, odhadol, že toto kruhové miesto má asi priemer sedem až deväť kilometrov. Hora bola riadne vysoká. Keď padal, tak sa mu zdala menšia. Aj vodopád tiekol až takmer od vrchu. Vedľa vodopádu sa však dalo šplhať. Pomerne rýchlo tak vyliezol hore.
Tam uvidel nevšedný úkaz. Vodopád vznikal z ničoho nič. Vlastne bolo tu také veľmi malinké jazierko o priemere asi meter, ale nemohlo tu byť dosť vody na takýto vodopád. Asi o desať metrov ďalej sa nachádzala jaskyňa. Naoki vstúpil do nej. Spočiatku tu bola chodba dlhá asi pätnásť metrov. Po tejto chodbe nasledovala kruhová miestnosť. Na druhej strane niekto bol.
„Už som ťa tu očakával, Naoki," povedala osoba stojaca na druhej strane jaskyne.
„Odkiaľ vie sakra moje meno," pomyslel si Naoki.
Na stene boli pripevnené dve fakle, ktoré osvetľovali koniec jaskyne. Ale aj tak nemohol prísť na to, či je to človek alebo zviera. Ak zviera, tak aké? Tie fakle boli moc ďaleko od neho. Otočil sa tvárou k Naokimu. Videl akurát zelené oči a nejakú guľu v jeho rukách. Bol to človek.
„Určite rozmýšľaš odkiaľ viem tvoje meno a prečo som človek. Veď ten starý muž ti povedal, že by som mal byť zviera," pohladil pri tom guľu, čo mal v rukách.
„Neboj sa, podobu človeka som vzal preto, aby si nevedel čo som zač. Prečo si sem prišiel?"
„Aby som získal summona."
„Vážne?"
„Áno. Chcem byť silnejší, aby som mohol poraziť Uchihu Madaru."
„Pozrime sa či hovoríš pravdu," povedal a hladkal svoju guľu. Popri tom sa do nej aj pozeral.
„Klameš!"
„Nie. Je to pravda."
„Si si istý, že je to na tento účel?"
„No..."
„Ty chceš nájsť svojich rodičov. Svoju rodinu."
Naokiho tieto slová. Samozrejme, že chcel poznať svoju skutočnú rodinu, ale nikdy to nedával moc najavo a ani nad tým moc nepremýšľal. Ale hlboko vo svojom vnútri si želal jedine toto. Kašľať na Madaru. Hlavne, že má svojich rodičov, poprípade súrodencov.
„Lenže na čo chceš našu silu? Nemáš toho dosť?"
Naokimu však v hlave prebiehala myšlienka na jeho rodinu. Predstavoval si, aká je. Muž počkal až keď sa bude Naoki sústrediť.
„Máš Kyuubiho, Kekkei Totu, mangekyou sharingan a bájne kladivo. Na čo chceš ešte viac sily?"
„No..."
Muž luskol prstami. Prostredie okolo nich sa zmenilo. Vlastne už ani neboli v priestore. Všade bolo bielo.
„Bojuj so mnou!"
„Čo?"
„Bojuj so mnou!" zakričal muž tak hlasno, ako to len išlo.
Naokimu to stačilo. Viac hovoriť nemusel. V jeho rukách sa mu zjavilo kladivo. Lenže budú tu jeho bleskové útoky fungovať? Predsa on využíva energiu z prírody. Využíva prírodné oblaky, priťahuje ich a v nich vytvárané blesky používa. Za pokus nič nedá. Z jeho kladiva vystrelil na toho muža blesk. Skôr ako blesk to však bol už lúč. Blesková energia obsiahnutá v jednom lúči. Po chvíli prestal. Tam kde stál ten muž, bol už iba popol.
„Nie!"
Naoki spravil tri nesmelé kroky dopredu. Zrazu dostal zozadu tvrdý úder do hlavy a spadol na zem. Otočil sa na chrbát. Muž stál nad ním.
„Nepozeraj tak na mňa. Niektorí dokážu vstať popola. Zabiješ ich, ale oni sa znovuzrodia z popola."
Naoki aktivoval sharingan. Hodlal použiť genjutsu. Shisuiovo genjutsu.
V mužových očiach však vzplanuli plamene. Nemal oči, mal plamene. Naokiho začali páliť oči. Deaktivoval sharingan. Pálenie prestalo.
„Čože?"
Skúsil niečo iné. Muža začal obaľovať sneh. Lenže muža začal obklopovať oheň a sneh sa roztopil. Naokimu nezostávalo nič iné. Okamžite nechal Kyuubiho, aby ovládol jeho telo. Lenže ako rýchlo sa na neho premenil, tak sa premenil naspäť.
„Skúšal si to. Nevyšlo. Nepresvedčil si ma. Ale jeden múdry človek raz povedal, že sem príde človek a bude žiadať o našu silu, aby mohol zachrániť svet. Možno si to ty. Možno sem niekto príde o desať, dvadsať, sto rokov. Každopádne, dám ti ešte jednu šancu. Príď sem o týždeň."
Priestor kde boli sa rozplynul a Naoki sa objavil naspäť na lúke.
„Kde som?" trápili ho však vážnejšie veci, „Čo teraz?"

Muž, s ktorým teraz bojoval, sa premenil do svojej pôvodnej podoby. Zvieraťa. Začul kroky vedúce k nemu. Bol to ten starý muž v otrhanom habite.
„Zase si sa predvádzal."
„Musel som mu dať lekciu. Nemôže sem len tak prísť a..."
„Nemusel si kvôli tomu vytvoriť tú miestnosť. Ak nakoniec budeš súhlasiť, tak od teba bude očakávať veľké veci."
„Ak! A to je dôležité."
„Si strašne komplikovaný."
„S tým sa nedá nesúhlasiť."
„Ukázal si mu, že je slabý. Že spolieha na schopnosti, ktoré nie sú jeho a toho robí slabým. Lenže to, že má Kyuubiho nemohol ovplyvniť. Kekkei Totu zdedil."
„S Kyuubim nesúhlasím. Dá sa povedať, že je to jeho sila, ale používa Kyuubiho chakru a tým je to Kyuubiho sila. Ale ani Kekkei Tota nie je jeho. Bol si tam. Videl si to. Sharingan patrí klanu Uchiha. A kladivo? To kladivo kedysi patrilo tebe. Prečo si mu ho dal?"
„Ty mi nemáš čo kázať! Ale musím už ísť. Chlapec bude potrebovať pomôcť."
Starý muž sa premenil na zlatý prach. V jaskyni zafúkal vietor a on odišiel.

Naoki ležal na zemi. Premýšľal. Dúfal, že mu aspoň pomôže dostať sa naspäť. Všimol si však toho starého muža.
„Vstávaj!"
Naoki sa postavil.
„Budeš potrebovať pomôcť."