Naruto Uzumaki Namikaze no Yokou 13

Tím 7, Hatake Kakashi, Haruno Sakura, Uchiha Sasuke a Uzumaki Naruto. Jeden z mála nových tímov. Hokage mu väčšinou dával misie typu D. To už jediné dievča tímu, Haruno Sakura, začalo štvať. Rovnako to začalo štvať aj Uchihu Sasukeho ale ten to nedával najavo tak ako Sakura. Pri každej zadanej D misii frfľala. Až raz, keď ich sensei Kakashi, záhadným spôsobom ukecal Tretieho Hokageho.
Tak tím 7 získal misiu typu C. za úlohu bolo dopraviť architekta do Kirikagure, to jest Mlžná dedina.

„Kde je Kakashi-sensei?! Mal tu už dávno byť!!!“
„Sakura, ani Naruto tu nie je,“ ozval sa vedľa mňa Sasuke.
„Čo? Aj on? Toto nemôže byť pravda!!!“
„Nejač.“
„Ale to nie je normálne!“
„Zdravím,“ ozval sa za nami veľmi známy hlas.
„Meškáte, Kakashi-sensei!!!“ zakričala som na svojho senseia.
„Ale nie len vám vediem nášho klienta.,“ povedal a ukázal na muža vedľa neho. „Hmm....A kde je Naruto?“
„Nevieme. Ale nikdy nemeškal.“
„Tak pomaly pôjdeme, snáď nás dobehne,“ ohlásil Kakashi-sensei a vyrazil.
„Máte nevychovaného študenta,“ povedal muž staršieho veku. „Keď sa povie, má tu byť.“
„Nie. Naruto je poctivý. Nikdy neprišiel neskoro na misiu. Bol prvý, kdo vždy čakal na nás, kým sme došli. Možno sa teraz len niekde zdržal...“
Zatiaľ, čo Kakashi obraňoval Naruta, zbadala som na chodníku obrovského psa. Neviem ho opísať, pretože bol veľmi zvláštny. Vyzeralo to, akoby na nás pozeral.
„Kakashi-sensei. Tam je nejaký obrovský pes,“ oznámila som.
Pes sa ako na povel postavil a pomalým poklusom sa k nám vybral.
Prešiel popri mne ako vzduch a pokračoval smerom ku Kakashi-senseiovi. Pri ňom si sadol a čakal.
„Hmm. Čo to máš v papuli? Zvitok?“

Vybral som mu zvitok z pysku. Bol v špeciálnom obale, aby sa nenavlhčil. Vytiahol som ho a rozvinul.

Hatake Kakashi,

Prosím ťa, aby si vzal tohto (prerasteného) lišiaka (aj keď vyzerá ako vlk) so sebou. Prečo? Je to totiž Naruto. Skúša ako dlho dokáže vydržať v tejto podobe. Prosím, nenúť ho, tú techniku zrušil, pretože, keby sa premenil späť do jeho podoby, tak by bol nahý. Prečo? Od netuším kadiaľ si zmyslel, že Henge no jutsu musí mať viac stupňov. Keď mi to vysvetľoval, najprv som mu nechcel veriť, no potom sa mi premenil pred očami!!!!(vieš, ako som sa cítil keď som ho našiel celkom nahého??!!)
Svoje oblečenie a zbrane má v tom zvitku na obojku.
P.S.: Pýtaš sa, prečo tento odkaz píšem ja a nie Naruto? Je to pod jeho úroveň.
P.P.S.: Nehovor Sakure a Sasukemu, že je to Naruto. Mohlo by to uškodiť.
P.P.P.S.: Volaj ho Katon. A tvár sa, že je to ninja pes (lišiak)!!!!!!

Umino Iruka

Pozrel som na to zviera. Toto má byť Naruto? Vyzerá naozaj presvedčivo a nebezpečne.
„Fajn! Ideme!“ povedal som.
„Bez Naruta?“ zaskočila sa Sakura.
„Áno, bez neho. Poslali za neho náhradu,“ a ukázal som na psa.
„Robíte si zo mňa srandu?“ spýtal sa náš klient.
„Nie. Som celkom vážny. Ninja, ktorý toto písal,“ ukázal som zvitok, „ napísal, že Naruto si počas nočného tréningu zlomil ruku. A toto nie je obyčajný pes (gomene Naruto) ale ninja pes. Špeciálne vycvičený, aby zastupovali a pomáhali ninjom plniť misie. A volá sa Katon.“
„Aha. Tak môžeme už ísť?“
„Samozrejme.“
.
.
.
Boli sme na ceste už tri hodiny. Sakura a Sasuke debatovali s naším klientom, Tazunom, o Narutovi. Dosť ho zhadzovali. Ako keby bol najhorší z celého tímu. Hádzal som očkom po Narutovi, ktorý kráčal vedľa mňa. Jeho pohľad mi hovoril všetko. Nepáčilo sa mu to. Občas som zaregistroval, ako mykol čelusťou. Bolo mi jasné, že každú chvíľu sa niečo stane. Ale kedy?
„.....Naruto je tiež hrozný čudák. Nerád sa rozpráva s ľudmi, ale veľmi rád sa rozpráva sám so sebou. Je ako schyzofrenik. Reaguje príliš prehnane na každú maličkosť......“
A je to tu. Naruto zastal.
„Čo sa deje, Katon?“ spýtala sa Sakura.
Naruto sa začal striasť.
„Si v poriadku?“ spýtal sa Sasuke.
„Je ten ninja pes v poriadku?“ spýtal sa ma klient.
„S-vami-sa-to-nedá-vydržať!!!!!!!!“ sekavo povedal Naruto.
Potom zo seba vydal zvuk, ktorý pripomínal niečo medzi výkrikom a zavytím. Rozhrabol zem okolo seba a zahalil sa do prachu.
Keď sa prach rozptýlil, sedel tam Naruto v jeho normálnej podobe.
„Kyaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!“ zrevala Sakura.
Čakal som všetko. No našiel som ho oblečeného a ako masakruje klony Sakury a Sasukeho. Bolo vidieť, že sa obliekol narýchlo, pretože mikina mu odhaľovala brucho a nemal jednu topánku. Zato sa plne sústredil na škrtenie Sasukeho a Sakury. Sakuru škrtil nohami a Sasukeho rukami.
Prestal, až keď mali obidve obete modré pery.
„Kyaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!!!!!“jačala ďalej Sakura.
„Sakura, upokoj sa. Boli to len klony,“ upokojoval ju Sasuke.
Naruto si medzitým napravil mikinu, obul druhú topánku a oprášil si nohavice.
„Prečo sme obetné baránky vždy len my dvaja?“ opýtali sa obidva klony naraz a zrušili Henge.
Naruto sa na nich otočil a nadvihol obočie.
„Prečo? Lebo mi ich hrozne pripomínate. Len preto.“
„Ale to nie je fér!“
Naruto na nich zazrel a obidva klony stíchli a v hmle zmizli.
„Naruto?“ spýtal som sa.
„Áno, Hatake-Sensei?“
„Nič. Ideme ďalej.“
„S týmto psychopatom?!“ vystrašene výkrikla Sakura ukazujúc na Naruta.
„Nie je psychopat. Len ukázal ako sa zneškodňujú nepriatelia,“ povedal Tazuma.
„Čo prosím?!“ otočila sa naňho Sakura.
„Takéto zabíjanie je u nás, v Hmlovej, bežné.“
„Dosť rečí. Ideme,“ zahlásil som.
Všetci stíchli a vydali sa za mnou.
.
.
.
Po pár hodinách a jedňom dni sme sa dostali do Zeme vody. Bolo na čase. Pri tom tenpe, ktorý som nahodil, stíhali len osoby mužského pohlavia. Sakura rezignovala a pri každom druhom metre sa pýtala: Už tam budeme?
Preto, keď sme konečne vyšli z lode, som bol rád, že stíchla. Ďalej sme sa uberali cez les. Nič podozrivého sa nedialo.
„Za hodinu by sme mali byť v mojej dedinke,“ oznámil Tazuna.
Konečne!

Od vtedy, čo Tazuna povedal, že za hodinu máme byť na mieste, ubehlo desať minút.
Nič sa nedialo dovtedy, kým sa z nášho senseia nestali dve časti.
„Kakashi-sensie!!!“ zvreskla Sakura.
„Sakura! Drž sa pri Tazunovi! Naruto a ja sa o to postaráme!“
Z hmly sa vynorili dvaja ninjovia. Prvé, čo som si na nich všimol, bolo to, že boli prepojení reťazou zo shurikenov. Vyzeralo to dosť nebezpečne.
„O to sa postarám,“ zamrmlal Naruto.
„Ale.......To je nebezpečné!!!“ kričala Sakura.
„Dievčatko sa bojí? Pche!“ zasmiali sa ninjovia pred nami.
„Dievčatko by vám za to nestálo,“ odpovedal im Naruto.
„N-Naruto, o čom to rozprávaš?“ spýtala sa Sakura.
Naruto si ju nevšímal. Vrazil si päsť do dlane a mierne ju stlačil. Ozvalo sa pukanie kĺbov.
Striaslo ma. Bol to nechutný zvuk.
Naruto zmizol. Normálne zmizol. Len som žmurkol a bol preč. Kam sa podel? Kde je?
„Zdá sa, že váš kamarát vzal do zajačích. A to pred chvíľou machroval. Je to sra........................“ nedokončil a padol na zem.
O tri sekundy padal na zem aj ten druhý.
Nad nimi stál Naruto. Na tvári mal chladný výraz. Nie! Bol v ňom vidieť spaľujúci hnev. Jeho oči boli prižmúrené, upriamené na padnutých ninjov.
„Čo si im urobil?“ spýtal som sa ho.
„Paralyzoval,“ odpovedal.
Zohol sa a chytil jedného ninju za golier a zdvihol ho do takej výšky, aby sa mu pozeral rovno do očí. Potom sa k nemu naklonil tak, že mal ústa pri ninjovom uchu. Chvíľu nimi pohyboval, ale nič nebolo počuť. Ninjovi sa rozšírili zreničky.
Naruto ho pustil a vydal sa k nám.
„Čo si mu povedal?“ spýtala sa Sakura.
Naruto ju ignoroval.
„Hatake, vylezte, inak sa nám tu rozplače,“ povedal do prázdna.
„Ty si vedel, že som nažive?“prekvapene sa spýtal náš sensei.
„Poďme ďalej, lebo sa mi zdá, že týto dvaja neboli jediná prekážka,“ hnal nás Tazuna.
A vydali sme sa ďalej.
.
.
.
Asi po dvadsiatich minútach sa Kakashi-sensei zastavil. Nevieme prečo, asi sa obával tej hmly, ktorá nás obklopovala. Za sebou som začul silné poťahovanie nosom. Aj keď nasucho. Obzrel som sa. Tie zvuky vydával Naruto. Všimol som si, že aj Sakura naňho pozerá. Načo to robí?
Jeho oči zrazu spozorneli.
„Je tu,“ zamrmlal.
„Sakura, Sasuke, Naruto! Zostaňte pri Tazunovi! Máme tu veľmi silného nepriateľa!“ zvolal Kakashi-sensei.
„Naivné,“ ozvalo sa za mnou.
Medzi nami a Tazunou stál zamaskovaný ninja. Držal obrovský meč. Práve, keď sa nás s ním chystal rozpoliť, Naruto mňa, Sakuru a Tazuna odhodil mimo dosahu ninjovho meča. On sám však neuskočil a ten meč sa mu zaryl hlboko do tela.
„Zomrieš aby si ochránil svojich priateľov? Aké naivné,“ zvolal ninja.
„Oni nie sú moji priatelia. Ja len testujem tvoj meč. Ostrý je dosť na to, že je to len klon z vody a ty tiež. Originál sa nachádza pri Hatakem,“ povedal bez žiadnych problémov, ako napríklad vypľúvanie krvi.
„Ako môžeš tak kľudne rozprávať, veď som ti presekol žalúdok a pečeň!“
„To máš síce pravdu, ale pozri sa na to zranenie,“ vyzval ho Naruto.
Ninja sa pozrel mierne dolu.
„Čo to je?!“
Aj ja som sa tam pozrel. Na mieste, kde mala vytekať krv, nebolo nič. Meč akoby pretínal vzduch.
„Ja som klon,“ povedal s kľudom Naruto. „A originál je priamo nad tebou.“
V tej chvíli som zazrel Naruta ako sa na toho ninju vrhá s niečím v ruke. Bol to kunai. A ním prebodol ninjovi hlavu a ninja sa zmenil na vodu.