Naruto Uzumaki Namikaze no Yokou 14

Padal som strmhlav na toho ninju. V ruke som zvieral kunai.
„Ja som klon,“ povedal s kľudom môj klon. „A originál je nad tebou.“
Vtedy som sa vo vzduchu otočil, dopadol na ninju nohami a vrazil mu kunai do hlavy. V tom okamihu z neho začala tiecť voda a postupne sa rostiekol.
„Čo to......“ neveriacky bľabotal Uchiha.
Pozrel som sa na neho. Na tvári mal výraz totálneho debila. Ústa mal otvorené a oči vypúlené, úplne ako Haruno.
Nemohol som si pomôcť a zašklabil som sa.
„Naruto, sústreď sa!“ zahriakol ma Kyuubi.
„Ospravedlňujem sa,“ povedal som pokorným hlasom.
Začal som sústrediť chakru. Hmla sa začala rozpúšťať. Ale to nebola moja zásluha. Hmla bola prírodná len mierne posilnená chakrou. A tá chakra patrila tomu, kto bojoval s Hatakem. Ten ninja musel veľmi silný. Chcel som s ním bojovať. Ja, nie Hatake.
Poznal som meno toho ninju. Volal sa Momochi Zabuza, jeden zo siedmych legendárnych šermiarov. Podľa povier jeho meč, Stínajúci meč, sa dokázal pri poškodení opravyť vďaka krvi obeťí, ktoré jeho majitel zabil. Ja som tomu veril. Tieto meče nie sú také, aké napríklad vlastním ja. Sú to majstrovské diela. Keď som sa o týchto mečoch a ich šermiaroch dočítal v knižnici, hneď som vedel, že boj s takými ninjami by bol úžasný.
Zvláštne bolo to, že väčšina šermiarov bola mŕtva.Najznámejší žijúci sú Momochi Zabuza a takzvaný “Bijuu bez chvostov“ Hoshikage Kisame. Ten so svojou Samehadou je veľmi nebezpečný nukkein, čiže zatratený ninja.
Po miernom rozplynutí hmly sa nám ukázal pohľad na boj medzi Hatakem a Momochim. Na hambu všetkého, bol Hatake uväznený vo vodnom väzení, čiže technike Suirō no Jutsu. Pred nami sa začal vytvárať nový klon z vody. Vtedy som hodil dymovú bombu, rýchlo zničil chakrové body klona a sám sa ním stal.

Ten malý blonďatý chlapec zmizol. Jednoducho hodil dymovú bombu a zmizol. Pred nami síce stál len klon, ale aj ten bol dosť nebezpečný.
Sasuke sa postavil do bojovej pozície. Vytiahol kunai a čakal. Sakura sa postavila predo mňa.
Klon spravil krok dopredu. Potom ďalší. Pomaly sa približoval k Sasukemu. Tesne pred ním zastal. Sasuke sa prikrčil. Čakali sme všetko. No klon sa naňho len pozeral. Sasuke sa skoro vždy mykol, keď sa klonu nadvihla hruď.
Ubehli asi tri minúty, keď zrazu klon vytasil meč. Sasuke sa pripravil. Klon sa naňho len pozrel, otočil sa a rozbehol sa na Zabuzu. Všetci sme boli zaskočený. Bol to jeho vlastný klon, tak prečo? Bol už pri Zabuzovi. Klon sa rozohnal mečom. Ale sekol naprázno.
„Si dobrý, ale musíš sa naučiť ten meč ešte ovládať. Ale som prekvapený, že niekto s takou hodnosťou ako ty, dokáže zničiť ešte nedokončený klon a sám sa ním stať. Cítil som mierny výkyn chakry, ale nenapadlo ma, že by si to spôsobil ty. Povedz, ty k nim nepatríš, že?“ spýtal sa Zabuza klona.
„Odhalil si ma,“ povedal klon. „Ale cieľ som si vybral a na to neotrebujem ovládať tento meč.“
Zodvihol meč. Zabuza si zrejme všimol, kam klon miery, pretože rýchlo vytiahol ruku z vodného väzenia. A naozaj. Tam, kde pred niekoľkými sekundami bola Zabuzova ruka, preletel meč.
Kakashi sa dostal z vodného väzenie.
„Kto si?“ spýtal sa.
Klon neodpovedal, pretože mal dosť práce so Zabuzom. Ten sa totiž rozhodol svoj klon nadobro zničiť.
.
.
.
Bojovali spolu len päť minút, ale bolo vidieť, že Zabuza má bližšie k víťaztvu. Nevedeli sme, kedy boj skončí. Ja som mal pocit, že každú chvíľu sa niečo stane. no len som nevedel kedy.

Zabuzov vlastný klon. Nemohol som uveriť tomu, čo sa predo mnou dialo. Ktorý je z tých dvoch pravý Zabuza a ktorý je len napodobenina? Pravý bol rozhodne ten, kto dokázal ovládať meč.
„Teraz!!!“ zvolal Zabuza a sekol mečom.
To sa už klon nevedel uhnúť a meč ho zasiahol do stehna, dvadsať centimetrom pod bedrovým kĺbom. Klon to odhodilo niekoľko metrov. Zastavil ho až strom.
Zabuza k nemu podišiel.
„Naozaj si veľmi dobrý. Chcem si s tebou zabojovať v tvojej reálnej podobe. Preto ťa zatiaľ nezabijem,“ povedal. „Ale ešte predtým ti nechám malý darček, aby si na mňa nezabudol.“
Zodvihol ruku a celou silou ju vrazil klonu do brucha. Klon sa rozpreskol a na jeho mieste bol.....Naruto.
Naruto ochrnul.
„Naruto!!?“ vykríkol som.
A Zabuza zmizol.
Pozviechal som sa z vody a rozbehol sa k Narutovi.
„Naruto, si v poriadku?!“ spýtal som sa ho.
Chcel som mu skontrolovať ranu na nohe, keď sa Naruto akoby prebral zo spánku. Začal kričať. Chytil sa za brucho a kričal. Krik sa po veľmi krátkom čase zmenil na hlasné dychčanie.
„Naruto!!“ skríkol som a pokúsil sa ho znova chytiť, ale on mi silou odrazil ruku.
„Kakashi-sensei! Čo sa stalo Narutovi?“zvolala Sakura.
„Nechoďte sem!!!“ zreval som.
Naruto mi nechcel dovoliť aby som sa mu pozrel na ranu na nohe. Pozrel som sa mu do tváre. Mal v nej výraz, ktorý som nevedel opísať.
„Naruto, nechaj si to ošetriť,“ povedal som mu.
On zavrtel hlavou.
„No tak. Je to veľmi zlé zranenie, musíš si to dať ošetriť,“ dohováral som mu.
Znova zavrtel hlavou.
„Tak dobre. Keď to nepôjde po dobrom, tak to spravím nasilu.“
Vytvoril som dva klony. Chytili sme ho za ruky. Horko ťažko sme mu ich dali za chrbát a zviazali. Keďže sa Naruto aj tak stále metal, jeden z mojich klonov ho chytil za hlavu a mierne mu ju vytočil. Druhý klon a ja sme ho chytili za nohy. Noha, ktorú mal zranenú, bola ľavá. Zvláštne bolo len to, že Zabuzovmu klonu sa meč zarezal dvadsať centietrov od bedrového kĺbu, ale Naruto mal ranu tesne pod kolenom. To muselo znamenať, že Naruto sa do toho klonu nejakým spôsobom dostal a z vnútra ho ovládal. A keďže bol Zabuzov klon vyšší a mohutnejší, na rozdiel od Naruta, ktorý bol malý a útly, Naruto vyplnil malý priestor vo vnútry toho klonu. Ako sa tam mohol dostať, som nechápal. Ale to teraz nebolo podstatné. Narutova rana dosť krvácala a keďže ju mal tesne pod kolenom a navyše mal ranu veľmi hlboku. Bolo tu nebezpečenstvo, že Naruto príde o nohu. Jediné, čím by som mu mohol nohu zafixovať, by bol obväž a dve pevné a rovné kusy dreva. Keď som tak nad tým uvažoval, zrak mi padol na obväz, ktorý mal Naruto na nohe. Bol nasiaknutý krvou a poriadne zničený. Rozhodol som sa,že mu ho dám dole. Aj tak mu je nanič. Vyzul som mu topánku a obväz som stiahol. To, čo som pod ním uvidel, ma zaskočilo. Na píštale bola jasná a veľmi čitateľná jazva. Vyzerala ako dávna popálenina. A mala tvar kanji 父, čo znamenalo „chichi“ – čiže otec. Kandji mu pokrývalo celú píšťalu.
Pozrel som sa na Narutovu tvár. Pozeral sa na nohu.
„Hatake, pustite mi ruky,“ povedal.
„A ty sa pokúsiš utiecť. Na to zabudni.“
„S takouto nohou? Nemal by som najmenšiu šancu.“
„Čo chceš robiť?“ spýtal som sa ho.
„Ukázať vám, ako sa správne zafixuje takéto zranenie,“ povedal slabým hlasom.
Bolo na ňom vidieť, že je vyčerpaný. Boj so Zabuzom ho musel stáť veľa energie a chakry. Zrušil som klon, ktorý mu držal ruky.
Naruto strčil ruku do medzery, medzi tričkom a mikinou. Chvíľu sa tam prehrabával, až kým nevytiahol tri veci: obväz a dva drevené nože, tanto. Čo preboha má v tej mikine?
Naruto vzal drevené nože a priložil i ich k rane. Ale úplne inak, ako by som to urobil ja. On si tie nože priložil tak, že jeden bol na zadnej strane kolena a druhý na prednej strane. Takto vlastne zariadil, aby sa mu koleno neohlo. Potom vzal obväz a tuho si koleno obviazal. Opäť strčil ruku pod mikinu a vytiahol ďalšie dva nože a ďalšie obväzy. Znova sa pustil do omotávania. Teraz si nože dal z bokov kolena a zvova to previazal. A posledným obväzom si previazal kanji, koleno a stehno. na konci omotávania obväz zvláštne zauzlil.
Zrušil som aj druhý klon. Naruto sa pokúsil vstať.
„Počkaj, to nedokážeš sám. Ukáž pomôžem ti,“ povedal som a vzal som ho na ruky.
„Kakashi-sensei! Je Naruto v poriadku?“ zvolala Sakura.
„Schytala to ľavá noha.“
„A preto ho nosíte na rukách ako kráľa?“ spýtal sa Sasuke.
„Vieš, ja som ani nechcel aby ma niesol. Ja by som to v pohode aj odskákal na jednej nohe, pán Urazený,“ povedal dosť ironickým tónom Naruto.
Pozrel som naňho. Ruky prekrížené na hrudi, nahnevaný výraz zmiešaný s únavou. Ľavá noha mu trčala do vzduchu.
„Dobre, Naruto. Pôjdeš na chrbát,“ povedal som mu.
„He?“ bolo vidno, že som ho zaskočil. „Ale.......fajn.“
Opatrne som ho položil na zem a kľakol si. Naruto mi vyliezol na chrbát a pevne sa ma chytil. Postavil som sa. Jeho váha ma prekvapila. Bol ľahký. Až príliš ľahký na dvanásťročé dieťa.
„Pokračujeme,“ zavelil som.
„Topánka....“ povedal ticho Naruto.
„Čo?“ obzrel som sa. Mal pravdu, jeho topánka tam stále ležala. Podal som mu ju.
„Arigato.“
A vydali sme sa na cestu.

Vydali sme sa konečne na cestu. Naruto sa viezol na Kakashiho chrbte. Podľa mňa simuloval. Nemohlo to predsa až tak bolieť, aby sa musel voziť. Rozhodol som sa, že ho trošku otestujem. Mierne som pridal, aby som bol zarovno so senseiom a zároveň na jeho ľavej strane. Pozrel som na Kakashiho. Čítal si tú svoju knihu pre dospelých. Prešiel som pohľadom na Naruta. Ten sa našťastie pozeral niekam do neznáma. Nenápadne som nadvihol ruku a šťuchol som ho do obväzu. Reakcia bola okamžitá.
„Aaaarrrrrgggg!!!!! Ty idiot!!!!!“ zreval.
Rýchlo som od nich odskočil. Sensei na mňa spýtavo pozrel.
„Chcel som vedieť, či náhodou nesimuluje,“ vyhŕkol som.
„Viem, že nesimuluje. Bol som pri ňom, keď si to viazal,“ povedal Kakashi.
„Už sme tu!“ zvolal Tazuna.
„Konečne,“ zamrmlal Naruto.
.
.
.
Sedeli sme v Tazunovom dome a večerali sme. Spolu s nami tam bola ešte jeho (možno) dcéra a malý chalan menom Inari. Prechádzal pohľadom z jedného na druhého. Jeho pohľad zastavil na Narutovi.
„Ako môže pomáhať, keď je zranený?“ spýtal sa.
„Inari!“ napomenul ho Tazuna.
„Veď je to pravda. Nemôže nám nijako pomôcť. Bude tu prekážať,“ pokračoval krpec.
Kútikom oka som sledoval Naruta. Jedol celkom potichu. Vôbec si nevšímal, čo o ňom hovoril Inari. Či všímal?
„Je úplne zbytočný. Keď sa dokázal zraniť na začiatku misie, za veľa stáť nebude,“ pokračoval bez prestávky. „Rozhodne nevie ani jedno poriadne jutsu....“
Tresk!
Naruto tresol misku o stôl tak silno, až sa rozbila na malé kúsky. Vstal. Myslel som, že Inariho zmláti ale namiesto toho sa ospravedlňujúco uklonil a poskakujúc na jednej nohe odišiel z miestnosti.
„Inari! Vidíš, čo si spôsobil?“ vynadala mu jeho mama.
„Banda idiotov. Čistých idiotov,“ počul som Naruta. „Jeden testuje, či náhodou nesimulujem, druhý ma uráža. Najradšej by som toho krpca zmlátil, že by ho ani jeho mater nespoznala, ale...“ odmlčal sa. „Musím to len vydržať. Áno, len vydržať.“
„Inari, pôjdeš sa mu ospravedlniť. Hneď teraz,“ povedal Tazuna.
„To nebude mať zmysel,“ objavil sa Naruto. „Som naštvaný a nejaké malé ospravedlnenie to nijako nenapraví.“
Vyzeral inak. V jeho očiach bol zasnený výraz. Akoby nad niečím sníval. Možno to práve teraz robil.
„Naruto, môžeš byť aspoň raz milý na ostatných alebo aj na nás? Musíš sa vždy chovať tak hnusne?“ spýtala sa ho Sakura.
Naruto sa zamyslel a po niekoľkých sekundách zahlásil: „Áno, musím.“
„Ty nie si normálny,“ vyhlásila Sakura.
„Rád by som teraz niečo povedal, ale máme tu malé dieťa, ktoré by nemalo poznať nadávky. Ale to sa rýchlo môže napraviť,“ vzdychol si Naruto.
Pristúpil k Inarimu a zacpal mu uši.
„Teraz, Haruno a aj tebe Uchiha, môžem povedať to, čo som chcel povedať už dávno. Ehm, ehm. Takže Uchiha, ty si ************************, a ty Haruno, ty si tiež ***************************. Potreboval som si uľaviť od mojej zlosti,“ dokončil Naruto.
Všetci sme naňho doslova čumeli s otvoreními ústami dokorán. Jednak sme boli zakočený akým pokojným tónom nám to povedal a odkiaľ vedel toľko nadávok.
„Ďakujem za pozornosť,“ povedal veselo a znova si to odskákal preč.