Zrodení pre moc 05

„Naruto!“ vykríkla prekvapene Ino, keď sa zjavil vedľa nej.
„Ino,“ pousmial sa a bez vyzvania sa posadil na stoličku.
Nachádzali sa v jej kancelárii, kde vyplňovala akési formuláre. Zariadená bola jednoducho, ale účelne.
„Na to si nikdy nezvyknem. Navyše tu je teraz cítiť ako po búrke,“ vstala od stola a otvorila okno.
„Ozón. Vedľajší produkt. Mne sa tá vôňa páči.“
Niečo zabručala a znova si sadla. Začala skúmať dokumenty na stole. Listovala v nich a čosi si zapisovala. Chvíľu sa tvárila, že číta nejaký papier na stole a on trpezlivo čakal.
Na tvári sa mu pohrával mierny úsmev.
Nakoniec to vzdala a povzdychla si.
„Si tu kvôli tým spomienkam, že?“
Prikývol a ona znova vstala a pristúpila k sejfu. Videl ako sa zámok založený na rozpoznávaní chakry roztočil a dvierka sejfu sa otvorili. Vytiahla odtiaľ modro žiariacu guľu o veľkosti slivky, ktorú pokrývali čierne znaky pečate. Hodila mu ju a on ju chytil.
„Presne ako si chcel. Extrahované spomienky z dní, ktoré si určil. Ten muž mal v mysli hromadu bariér, to ti teda poviem. Nebolo to nič ľahké.“
„Ale ty si sa cez ne nakoniec dostala.“
„Samozrejme.“
„Si najlepšia,“ pousmial sa.
„To si píš,“ prehlásila hrdo a znova si sadla. Tentoraz nepredstierala záujem o papiere na stole. Zahľadela sa na neho.
„Čo očakávaš, že v tých spomienkach nájdeš?“
„Neskúmala si ich?“
„Nie, predsa si mi povedal, nech to nerobím. Iba som ich extrahovala to tej vecičky, čo držíš v ruke. Tak ako vždy.“
Prikývol a mlčal.
„Obávaš sa, že jedného dňa ma pochytí zvedavosť a preskúmam tie spomienky, čo po mne chceš?“
„Obávam sa toho.“
„Prečo? Čo také strašné by som sa dozvedela?“
„Nepýtaj sa. Rád by som ťa od tých vecí udržal čo najďalej. Som ti vďačný za tvoju pomoc. Veľmi ju oceňujem.“
Prikývla.
„Muža predaj ANBU, ako vždy.“
Znova prikývla a on vstal a prešiel dverám.
„Naruto.“
Zastal a otočil sa.
„Veľmi si sa zmenil.“
„Komplimenty ti nikdy nešli, Ino,“ usmial sa na ňu a ona mu úsmev váhavo opätovala. „Ešte raz ti ďakujem za pomoc. Ako prejav svojej vďaky vyjdem dverami.“
„Si si istý, že to nie je príliš?“ zaškľabila sa.
„Pravda,“ povedal a zamyslel sa.
„Neopováž sa...“ začala, ale už bolo neskoro. Miestnosť naplnila vôňa ozónu, zavial vietor a on zmizol.
Zanadávala a pousmiala sa, ale úsmev jej na tvári nevydržal dlho. Nakoniec so smútkom hľadela na miesto, kde stál.
„To nebol kompliment...“ šepla do prázdna.

Zjavil sa vo svojom byte a ostal prekvapene stáť.
Všade bol poriadok a byt žiaril čistotou.
„Tak toto som nečakal,“ hlesol.
Prešiel k posteli, ktorá jediná bola neustlatá. Pousmial sa. Potom si na ňu ľahol. Zacítil jemný závan Ayameninho parfumu.
Po tom, čo mu začali konečne veriť a prestali sa pokúšať utiecť, im kúpil darčeky. Ayame parfum a Yoshimu neobyčajnú dýku.
Odvtedy ubehli asi dva roky, ale on si všimol, že Ayame si začala kupovať iba parfum rovnaký, aký jej kúpil on a Yoshi dýku neobyčajne starostlivo opatruje.
Vytiahol z vrecka modro žiariacu guľu a prinútil sa k sústredeniu. Zatvoril oči a začal skúmať extrahované spomienky. Radšej by ich skúmal v mužovej hlave a nikoho do toho nezaťahoval, ale to nebolo nič, čo by sa naučil za pár rokov. Ino na to mala nadanie a venovala sa tomu od malička. Naučila ho skúmať spomienky uložené v guli, čo bolo oveľa jednoduchšie ako skúmať niekoho myseľ. Ona by ich všetky prešla za pár minút, ale jemu to trvalo pár hodín.
Keď skončil vedel, že jeho podozrenia boli oprávnené.
Dotkol sa strieborného prsteňa na prstenníku pravej ruky. Modré znaky na jeho povrchu zažiarili. Po chvíľke ho pustil a znaky znova vybledli.
Prsteň vyslal nezachytiteľný signál a on čakal.
Po nejakej dobe do jeho bytu cez okno vošli Ayame a Yoshi.
Vonku sa už stmievalo, ale svetlo mesiaca sa zablyslo na prsteňoch na ich rukách, rovnakých ako ten jeho.
„V takých večerných hodinách nás voláš? Čo za orgie to plánuješ,“ uškrnul sa Yoshi, ktorý dnu vošiel po svojej sestre a zavrel za nimi okno.
Naruto si nevšímal jeho slová, ale sústredil sa. Pokúsil sa vytvoriť rovnakú sféru ako Keiko. Prvýkrát sa mu to nepodarilo a sféra sa zrútila.
Yoshi si nič nevšimol, ale Ayame na Naruta uprela prekvapený pohľad. Vycítila od neho závan chakry.
Na druhýkrát sa mu to podarilo. Spokojne sa usmial a dodal sfére viac chakry.
Yoshi si medzitým sadol do kresla a Ayame sa ublížene na Naruta zahľadela.
„Je mi ľúto. Túto posteľ si zaberám... právom majiteľa,“ usmial sa a jej neostávalo nič iné ako si prisunúť druhé kreslo.
„Už si získal tie spomienky? Iný dôvod volať nás tak neskoro nevidím,“ kreslo si prisunula k bratovi. Naruto zacítil jemný závan jej parfumu a pousmial sa. Vedel, že keď plní nejakú misiu, dôkladne sa zbaví jeho vône.
„Možno chcel zavolať len teba, ale pomýlil sa,“ uškrnul sa Yoshi.
„Že mám pravdu?“ spýtala sa nadšene a nevšímala si bratove pohľady a jeho bolestivý sykot keď sa dotýkal svojho ramena kde ho udrela.
„Áno, máš,“ pousmial sa Naruto a ľahol si. Zahľadel sa na strop a premýšľal. Dvojičky mlčali a čakali.
„Moje podozrenia sa potvrdili. Nevidím inú možnosť, než sa tej osoby zbaviť.“
Yoshi začal počúvať pozornejšie.
„Postaráš sa o to osobne?“
Naruto pokrútil hlavou.
„Tentoraz to sám nezvládnem. Aspoň nie načas a bez adekvátneho utajenia. Na mieste mám pripravenú pečať pre portál, ale aj ten najbiednejší senzor by ho okamžite vycítil a ja nedokážem skryť chakru, ktorú portál vyžaruje.“
„Tak pôjdem s tebou!“ nadchla sa Ayame a Yoshi sa mierne zamračil.
„Prečo nevytvoríš portál niekde do divočiny a do dediny sa neinfiltruješ? Tak si to robil doteraz.“
„Premýšľal som nad tým, ale niet času. Danú osobu treba odstrániť v priebehu nadchádzajúcich pár hodín.“
„Pôjdem s tebou,“ zopakovala Ayame a oči jej veselo žiarili. Naruto sa zhovievavo usmial.
„Pôjdeš s Yoshim,“ prehlásil.
Súrodenci na neho prekvapene pozreli.
„Ty sa chceš spoliehať na nás v takej dôležitej veci?“ neveriaco sa spýtal Yoshi.
Naruto sa posadil a vážne prikývol.
V Ayaminej tvári sa ukázalo ešte viac nadšenia a Yoshi sa šťastne usmieval.
„To myslíš vážne?“ uisťoval sa.
„Áno.“
Ayame radostne skríkla a objala brata. Potom skočila na Naruta a zvalila ho na posteľ, kde ho objala.
Mierne si odkašľal a ona vstala. Sčervenela a tvárila sa ako keby ju samotnú jej reakcia prekvapila.
„Bol by som rád, keby ste neprejavovali toľko nadšenia. Posielam vás zabiť človeka. Vaša radosť ma takmer desí.“
„Kecy,“ odfrkol si Yoshi.
„Sme tvoje nástroje. Prikáž nám čokoľvek a my to spravíme. Čokoľvek,“ zdôraznila a jej brat sa uchechtol.
Ayame mierne sčervenela.
„Sme radi, že si nám prejavil toľko dôvery. Dôvery v naše schopnosti. Nesklameme ťa, sensei“
Prikývol a trochu rozpačito sa usmial.
Yoshi sa uchechtol a Ayame k nemu pristúpila, položila mu ruku na rameno a široko sa usmiala.