The Benefits of Amnesia 01

Môj úplne prvý preklad
Angličtina nie je moja silná stránka, preklad je naozaj len veľmi približný, no dúfam, že sa bude páčiť aj takto.
Originál: http://www.fanfiction.net/s/5668442/1/The-Benefits-of-Amnesia

Zobudila sa na to, že ňou niekto triasol. Hlava sa jej točila a videla rozmazane. Keď sa jej podarilo zaostriť, stretla sa s modrými očami a jemne sa usmiala.
"Si v poriadku, Hinata?" spýtal sa jej Naruto.
Ale vyzeral... inak.
Už nenosil svoju oranžovú kombinézu, ale ANBU uniformu. Jeho mačacia maska mu visela na opasku. A bol vyšší, starší, ruky na jej pleciach boli mozoľnaté, aj tie ľadovo modré oči sa zmenili - zvážneli. Naruto Uzumaki bol zrelší, jeho telo zostarlo najmenej o desať rokov.
Prebehla ňou vlna nevoľnosti a privrela oči. Nevšimla si potmehúdsky úsmev, ktorý sa mu rozlial po perách.
"Preboha, Hinata, kričala si "Gaara, Gaara!"! Myslím, že viem, čo si mala na mysli." Zasmial sa.
Prudko otvorila oči a zmätene naňho pozrela.
Niekto zastal vedľa nich. "Neklam," povedala tá osoba, "kričala 'Gaara nás chce zabiť!""
Keď niekto Naruta prudko odstrčil, zalapala po dychu. Jeho miesto zaujal Naara Shikamaru, ktorý bol taktiež vyšší a na brade mal strnisko. "Hinata, aká je posledná vec, ktorú si pamätáš?"
Nepokojne sa zavrtela a zhlboka sa nadýchla. "B-boli sme v l-lese smrti," povedala. Jej hlas bol slabý, pretože niekoľko dní nehovorila. "G-Gaara sa nás s-snažil zabiť."
Naruto vybuchol do smiechu. Bola preňho predstava jej udusenia pieskom zábavná? Kunoichi zaštípali v očiach slzy.
Shikamaru otrávene vzdychol a chytil Naruta za lakeť. "Hneď sme späť," oznámil a ťahal ho z miestnosti.
Otvorila ústa, no dvere sa zatvorili. Pomaly dýchajúc sa rozhliadla okolo seba. Zrejme sa nachádzala v nemocnici, to zistila podľa pachu. Nikdy nemala rada nemocnice. Bolo jej zle z tej sterility a všadeprítomného náznaku dezinfekcie.
Čo sa stalo?
Zliezla z postele. Nohy mala ztŕpnuté a cítila sa, akoby bola v inom tele. Pod oknom bol batoh, ktorý zrejme patril jej. Možno ho vzali z lesa smrti. Čupla si k nemu a začala sa v ňom prehrabávať. Vytiahla uniformu, takmer identickú s tou Narutovou, a masku tigra. Bola to ANBU uniforma, čo znamenalo, že ruksak nemohol patriť jej. Vybrala aj ochrannú čelenku so znakom Suny. To upútalo jej pozornosť. Čo jej to chýbalo... načo zabudla?
Automaticky si niečo odhrnula z pliec a vzápätí strnula. Neveriacky zdvihla ruku a dotkla sa miesta na chrbte. V ruke držala pramienok vlasov a obzerala si ho. Boli to jej vlasy: dlhé, tmavé a lesklé. Silno potiahla. Prečo sa nechcú odlepiť? Mávala krátke vlasy. Toto čudo na jej hlave nemohlo byť skutočné. Tak prečo nechcú ísť dole? Vo svojom vnútri zaplakala od bolesti a opäť pramienkom trhla. V tej chvíli sa dvere otvorili.
Previnilo sa ta pozrela. Jednou rukou rýchlo odsunula batoh a druhú stále držala vo vlasoch. Vo dverách stála Haruno Sakura. Vyzeralo to, že si ostrihala vlasy, a rovnako ako Naruto a Shikamaru bola vyššia a staršia. Celé to bolo čudné.
"Hinata, prestaň si šklbať vlasy!"
Hyuuga potichu zakňučala a poslúchla.
Sakura podišla bližšie a kľakla si vedľa nej. "A teraz sa vráť do postele."
No ona nepotrebovala oddychovať, cítila sa dobre - možno okrem búšenia v hlave.
Jej nohy boli dlhé... oveľa dlhšie ako si pamätala. Celé jej telo bolo iné - nevedela prečo, ale bolo to tak.
"Shikamaru mi povedal, že tvoje posledné spomienky sú z prvej chunninskej skúšky," povedala Sakura, keď si Hinata opäť ľahla.
Čo myslela tou "prvou"? Hinata jej chcela povedať, čo sa vtedy v lese stalo, no zmohla sa len na "G-Gaara-".
"A Gaara je súčasťou tvojich spomienok," pokračovala Sakura, "to je veľmi dobré znamenie."
O čom to tá kunoichi rozpráva?
Sakura ju potľapkala po ramene. "Hinata, máš dvadsaťpäť rokov. Myslíme, že máš amnéziu."
Dvadsaťpäť? Ako môže mať dvadsaťpäť? To nedáva zmysel! Mala len dvanásť...
...amnézia?
Amnézia!
Nie, nie, nie, to nie je možné! Vedela, že má dvanásť! To bolo jediné, čím si bola istá! Nemohla mať zrazu toľko...
"Bývaš v Sune, ale pri poslednej misii si upadla do bezvedomia. Bola si bližšie pri Konohe, tak ťa ninja, ktorý ťa našiel, priniesol sem. Dopravíme ťa späť hneď ako to bude možné-"
"Nemám dvadsaťpäť," prerušila ju Hinata, "m-mám dvanásť! A chcem ísť domov!"
"Tak ju pošlite domov," povedal chladne Hiashi.
Nevšimla si, že by prišiel. Okrem Sakury, Hiashiho a Hinaty bola v izby už aj žena s blond vlasmi, ktorú Hinata nepoznala. Žena si sadla na zem a pozrela na Hinatu.
Hinata sa sťažka nadýchla a prstom pichla do podlahy. Cítila sa vydedená a podvedená. "T-toto je môj domov, môj k-klan!" vyhŕkla a snažila sa vyhnúť otcovmu pohľadu. Jej hlas bol plný beznádeje.
Hyuuga Hiashi s kamennou tvárou odvetil: "Toto je Hanabin klan."
Zdvihla hlavu a zahryzla si do spodnej pery. Čo to znamená? Jej sestra... zdedila klan namiesto nej? To Hanabi je hlava klanu Hyuuga?
Sakura sa dotkla jej ramena, aby ju upokojila. "Zriekla si sa svojho prvorodeneckého práva v prospech sestry, Hinata. A si v-"
"Nevrav nič, čo by ju rozrušilo," prerušil ju Hiashi. "Možno nie som psychológ, ale poznám svoju dcéru."
Hinata bola zmätená. Čo jej Sakura nemá povedať?
Sakura prikývla a obrátila sa späť k druhej kunoichi. "Ako som už povedala, Hinata, našli ťa v lese. Osoba, s ktorou si bola na misii, ležala mŕtva neďaleko teba. Mala si ťažké poranenie hlavy, ktoré ťa priviedlo do kómatu. Ninja, ktorý ťa našiel ťa spoznal a vedel, že bývaš v Sune, no zo strachu pred obvinením ťa kvôli tvojim očiam priviedol sem. Si tu asi týždeň. Práve sme šli napísať do Suny, ale našťastie si sa zobudila, a my im nemusíme vravieť, že jeden z ich ANBU je v kóme. Nechceme... hm... vystavovať naše spojenectvo riziku ešte viac než doteraz, najmä keď si ty sama Konohu opustila."
Snažila sa vstrebať všetky informácie. "Keď som čo?"
"Utiekla si," odpovedal Hiashi a obrátil na na ženu s blond vlasmi. "Takže Suna nevie, že je tu?"
Žena prikývla. "Ale mohlo by sa to k nim ľahko doniesť. Myslíš, že sme vyvolali vojnu so Sunou?"
Hiashi uprel pohľad inde a Hinata na okamih prestala dýchať. Vojna? Kvôli nej? Žartujú?
Žena opäť prehovorila. Bola jej povedomá, mala autoritatívny hlas a na čele sa jej skvel malý diamant. "Keď budeme predstierať, že je stále na misii, ktorá sa nečakane predĺžila, malo by to byť v poriadku. Hneď teraz pošleme Kazekagemu list." Odniekadiaľ vytiahla pero a papier a podala jej ho.
Hinata potiahla nosom a dívala sa na ponúkané predmety.
"Píš," nariadila jej žena.
Zažmurkala a vzala si papier. "K-kto ste?"
"Som Hokage."
"Tretí - čo sa stalo s Tretím?"
"Píš," zopakovala žena.
"A-áno," vyhŕkla Hinata. Bolo toho na ňu veľa. Bola dezorientovaná a hľadala zmysel vo všetkom, čo jej povedali.
Vraj utiekla z Konohy... ale dokázala by také niečo spraviť? Myslela na svojich priateľov a rodinu - nikdy by nedokázala odísť z domu, opustiť priateľov, tým si bola istá.
"Milý Ga-" Pauza. "Milý Kazekage-sama," začala Tsunade.
"Svoju misiu som dokončila. Telo bolo podľa pokynov odstránené. Očakávejte ma o tri dni."
Tri dni? Cesta do Suny trvá tri dni. Naozaj ju posielajú späť, a ešte k tomu tak skoro? Rýchlo zažmurkala, pretože ju v očiach zaštípali slzy, a snažila sa pochopiť, čo Hokage vravela.
"S láskou," pokračovala žena.
Hinata zažmurkala. "Č-čo?"
"Napíš s láskou."
"Nebolo by "s úctou" vhodnejšie?"
Hokage sa usmiala. "Kto diktuje, ja, či ty?"
Keďže list mal byť adresovaný tak vysoko postavenej osobe, napísať "s láskou" sa jej zdalo nevhodné. Napriek tomu poslúchla.
"Hinata," dokončila Hokage.
"Hyuuga Hinata?"
"Len Hinata."
S nepríjemným pocitom napísala na dolnú stranu listu svoje meno. Hokage jej odkaz vzala, pristúpila k oknu, kde už čakal holub a priviazala mu papierik na nohu. Vták v momente vzlietol a odniesol so sebou posledný kúsok jej dôstojnosti.
"Sakura, priprav ju na odchod," zavelila Hokage. "Shikamaru ju dopraví späť do Suny. Odchádzajú o hodinu." Milo sa na Hinatu usmiala spôsobom, ktorý bol v rozpore s jej krutými pokynmi.
Keď Hokage opustila izbu, Hinata si priala, aby sa nikdy nebola zobudila.