Oči beštie, srdce milovníka- II. Nočný rozhovor

Sasuke stratil reč. V totálnej tme podzemnej skrýše počul tlkot vlastného srdca. Rytmus, akým hral skôr patril človeku, ktorý odbehol minimálne sto kilometrov v stále rovnakom tempe. Prvé zhlúčiky potu sa mu skotúľali po tvári. Nevedel čo má robiť, a táto skutočnosť ho dráždila. Zabiť ho - na to nemal svedomie, ani po vyvraždení obyvateľov domu, ktorých dokázal zlikvidovať bez mihnutia oka. Jediné, čo ostávalo, bolo oslobodiť ho. Lenže čo by bolo potom? Ak by sa rozdelili, každý išiel vlastnou cestou, tak by určite zomrel vzhľadom na jeho terajší stav. Keby ho do nejakej rodiny, ktovie, aj tam môže dopadnúť podobne. Sasukeho teraz zamestnávala iná myšlienka: Dokážeš sa postarať o dieťa? Spytoval sa ho vnútorný hlas, no jemu sa zdalo, že mu to hovorí Itachi. Dospel k rozhodnutiu.
Urobil krok vpred. Chlapec sa okamžite začal trepotať.
Stále má dosť síl, užasol nad výdržou, ktorú nesporne má. Naslepo nahmatal reťaze a vytiahol meč. Chlapec sa ešte viac roztriasol. Zvuk nárazu kovu o kov pripomínal pekelnú symfóniu.
„Neboj sa, prišiel som ti pomôcť,“ snažil sa upokojiť chlapca. Ten sa prestal vrtieť, no Sasuke cítil jeho neveriaci pohľad aj napriek tme. Jemne poobchytával reťaze, a keď zistil, že jediné, čo je na nich špeciálne, je satie životnej energie z chlapca, alebo toho, kto je ku nim pripútaný, začal s oslobodzovaním.
„Radšej si zavri oči. Chcem použiť bleskovú techniku,“ starostlivo odporučil chlapcovi v strachu o jeho zrak, no nevedel, či ho poslúchol. Miestnosťou sa ako voda z pretrhnutej hrádze valilo modré svetlo. Zalialo všetky jej kúty, a neostal ani jeden neosvetlený bod. Sasuke konečne uvidel chlapca. Pri pohľade na jeho tvár zistil, že má zatvorené oči, čo ho nadchlo, ani nevedel prečo, no ten pocit sa mu páčil.
Zodvihol meč obtočený bleskami presne tak, ako mohutné a staré stromy lianami. Zahnal sa. Reťaze sa pomaly začínali vplyvom bleskov oddeľovať v mihotavom predstavení mnohofarebných iskier. Sasuke si v hlave urobil poznámku, že keď bude odchádzať tak tie reťaze si zoberie, už len pre ich schopnosť. Postupoval ďalej. Všade tam, kde chlapca ťažili reťaze, urobil všetko presne tak, ako v prvom prípade. Po uvoľnení posledného puta chytil chlapca a bleskovo s ním v náručí vybehol von z väzenskej miestnosti. Cítil každý jeho nádych, od plytkého, až po viac-menej normálny. V kuchyni sa vyhol červeným potokom, tak ako aj ich majiteľom, ktorých telá ostali tam, kde dopadli. Chlapca uložil na pohovke, a keď sa uistil, že nezomrie, odbehol nazad do kuchyne, kde hľadal vodu a jedlo. Našiel všetko, čo chcel, a vrátil sa ku chlapcovi.
Takmer použil Amaterau ako videl sedieť chlapca.
„Ďakujem, že ste ma zachránili,“ predpubertálnym hlasom povedal chlapec. Obhliadol si svojho záchrancu a pohľadom zastavil na vode a jedle. Sasuke - znova bez reči- čo sa mu nestávalo, podišiel ku chlapcovi a podal mu to, po čom túžil, jeho zrak, žalúdok a organizmus.
„Volám sa Sasuke Uchiha,“ prelomil vlastné mlčanie.
„Teší ma, moje meno je Kaisen Uzumaki, a znova vám ďakujem za záchranu,“ usmial sa a ešte sa odvďačil.
Sasuke zmrštil obočie: „Hovoríš Uzumaki?“
„Áno,“ rýchlo odpovedal, lebo teraz ho viac zamestnávali dobroty ako rozhovor.
Tak toto je pekná náhoda. Aj tak ho nemôžem zabiť, má veľmi silnú životnú energiu. Ani by ma neprekvapilo keby nemal sedem rokov, uvažoval a premeriaval si Kaisena.
„Mám na teba pár otázok, ak by ti to neprekážalo,“ začal s vyzvedaním.
„Pravdaže, veď ste ma zachránili,“ povolil mu a znovu sa usmial. Sasuke úsmev klasicky vrátil.
„Môžeš mi hovoriť Sasuke. A tie otázky: Odkiaľ si, koľko máš rokov, ako si sa sem dostal a aké vieš techniky?“ Po tomto túžil spoznať odpovede, aspoň zatiaľ.
„Hehe, mám trinásť rokov, pochádzam z Výrovej dediny, techniky ti neprezradím, a podľa všetkého ma sem uniesli,“ zodpovedal každú otázku, no nie tak ako si Sasuke predstavoval, ale už ho viac nechcel vyčerpávať, aj napriek tomu, že Kaisen vyzeral veľmi vitálne.
„Dobre, od teraz budeš môj žiak. Čo ty na to?“ navrhol mu s očakávaním, že mladý ponuku príme.
„Neviem, ale tvoje ohnivé a bleskové techniky nie sú pre mňa,“ odbil ho. Postavil sa a podišiel k Sasukemu, „Ale môžeme spolu cestovať. dlžím ti láskavosť.“
Sasuke sa postavil tiež a na súhlas pokývol hlavou, „ak si už v pohode tak pôjdeme. Daj mi minútku, ešte si chcem zobrať tie reťaze.“
„Nikde neujdem, iba ak ma budeš s nimi chcieť spútať,“ podpichol ho. Ako sa Sasuke stratil v podzemnej skrýši, tak sa Kaisen išiel pozrieť do kuchyne.
„Hlupáci!“ okríkol mŕtvoly tichým hlasom. Poobzeral sa a schmatol litrovú fľašu. Obsah vylial a naplnil čistou tekutinou.
Spred domu za blížil dupot nôh približne desiatich ľudí. Čím boli bližšie, znel zreteľnejšie. Dav sa zastavil pred domom a jeden z nich spustil: „Kazuki!!! Si s rodinou v poriadku?“ vrešťal na mŕtveho muža. Kaisen zbehol po schodoch do pivnice. Sasukeho nenašiel a reťaze na stene tiež neboli. Chce vidieť moje jutsu! Pekný trik, no dobre dostane čo si zaslúži, ale len v prípade, že ma budú chcieť zabiť, prekukol ho. Kaisen sa vybral smerom ku diere. Cestu mu zahatil mocný muž.
„Chlapi, niekoho som našiel,“ upozornil ostatok skupiny. Vstúpil do domu cez dieru. Hlavu otočil smerom do kuchyne.
Nezamaskované mŕtvoly rodiny priam kričali: „TU SME! ZABIL NÁS!“
Muž zaspätkoval a spoza opaska vytiahol mohutné kladivo. „Ten krpec ich zabil!“ zvrieskol a všetci sa ako vzduch cez úzky otvor tlačili do domu. Kladivo letelo vzduchom priamo na Kaisena. Ten sa mu vyhol, ale bol v obkľúčení.
„Zabime ho! Nič iné si nezaslúži,“ navrhol jeden z nich, a ostatní mu dali za pravdu. Menší dav sa pohol na bezbranného chalana. Kaisen vedel, že práve vypukla davová psychóza a ostali len dve možnosti - on alebo oni. Neznášal zabíjanie, len pre to, že niekto si nenechá niečo vysvetliť. Len ich omráči a utečie. Ani jeden z nich nevyzerá na ninju, tak to bude ľahšie.
Pomaly začal ustupovať. Akonáhle chrbtom narazil na stenu muži sa zasmiali. Kaisen poskladal pečate čo muži nečakali. Pravú ruku zdvihol do vzduch a útočníci jeden po druhom vyleteli cez dieru von. Z domu vyšiel aj Kaisen. V momente dotyku nohy so zemou sa dom, v ktorom bol väznený, rozsypal. Pribehol k mužovi, ktorý bol k nemu najbližšie a skontroloval, či je mŕtvy, alebo len v bezvedomí. Uff, je len omráčený, zaradoval sa.
„Tu som! Poď na ceste sú ďalší. Radšej by som sa im vyhol,“ zakýval na neho Sasuke nech ho lepšie vidí. Kaisen dobehol a spoločne sa vydali na ceste, ktorej smer poznal len jeden z nich.
Dobre so mnou vypiekol! Použil len vietor. Super, tento sa mi ešte zíde, skonštatoval a po boku s novým členom išiel za svojím srdcom.