Narutova sestra 68 - V Akatsuki to škrípe!

Keď sa ráno Nana zobudila, Itachi bol preč. Odišiel potichu skoro ráno. Až teraz si uvedomila, že bude od neho tak dlho preč.
Unavene vstala z postele a obliekla sa. Sedela na posteli bez pohnutia, pretože sa jej nechcelo vstať. Ale vedela, že nemôže vylihovať večne. Teplé a mäkučké periny ju lákali, ale vo svojej mysli ich odmietala.
Vykročila smerom do kúpeľne dať si do poriadku ranný dych a vlasy. Chodbou sa začali ozývať nejaké hlasy. Pred dverami kúpeľne Nana započula hádku. Niekto bol dnu, a niekto von. Keď podišla, zistila, že to je Konan.
„Čo sa deje?“ spýtala sa.
„Hiro ma nechce pustiť dnu.“ zamračila sa. „Otvor dvere, ty krava!“
„Azda tam nebude dlho.“
„Dlho? No, dlho tam už je.“
„Možno sa iba sprchuje.“
„Hodinu aj pol?!“
Nana vytreštila oči, keď sa dozvedela, ako dlho tam už je. „A čo ak sa jej niečo stalo?“
„Nestalo sa jej nič. Vyspevuje si tam a mňa ignoruje!“ rozčuľovala sa.
Konan je často rozčúlená, pravdepodobne od zväzku manželského, no ak ju niekto nechce pustiť do kúpeľne, nervy má poriadne.
„Hiro!“ zvrieskla Konan na plné pľúca. „Otvor dvere, lebo ich vykopnem!“
„Vyhrážaním nič nedosiahneš, Konan. Počkaj, skúsim to ja.“
„Fajn.“
„Hiro,“ zaklopala Nana na dvere. „Otvor, máme o teba strach, či sa ti niečo nestalo.“
Konan prekrútila očami.
V zámke zašťukal kľúč a von vyšla tá bosorka. V zápätí chytila Nana Konan, pretože videla, že chce na Hiro útočiť.
„Nana!“ zvolala Hiro, akoby ju chcela objať.
Ona to však nechápala. Možno sa buchla do hlavy.
„Všetko išlo podľa plánov.“ pokračovala.
„He?“ nahodila divný výraz. „Aké plány? Čo?“
„Večer si mi predsa povedala, že keď pôjde ráno do kúpeľne Konan, nemám ju dnu pustiť, aby som ju naštvala.“
„Márnosť šedivá! To si bola ty?!“ zhúkla Konan.
„Čože?! Čo-čo... čo to... Čože?!“ vykoktala Nana.
„Ty hlúpa!“ udrela ju Konan uterákom po hlave. „Takto ma zdržovať?! No povedz, načo ti to bolo dobré?!“
„Konan, ona klame!“
„Prečo by si to vymýšľala?“
„Hovorím pravdu.“ uškrnula sa Hiro.
Nana videla, ako sa vo vnútri svojho tela baví. No nerozumela, prečo jej Konan neverí. Bola to predsa veľká lož!
Konan napochodovala do kúpeľne ako vojak a tresla dverami.
„O čo ti ide Hiro?!“
„O čo asi. Chcem sa ťa zbaviť, nie?“
Nanu prekvapilo, že bola ku nej až tak odporne úprimná.
„A čo som ti urobila, ak smiem vedieť?“
„Lezieš mi na nervy. To, ako sa furt hráš na najväčšie chúďatko na planéte.“
„Ja? A kto sa minule ľutoval dole v kuchyni?“
„Hovor si, čo chceš. Túto noc si urobila chybu.“
A Nane došlo, že hovorí o Itachim. Ale ako to všetko vie?! Má tá striga uši celý čas na dverách, či čo?
„Ach, ty si vážne striga.“
„Raz príde deň, keď sa bude smiať len jedna z nás.“
„Prečo to všetko robíš?“
„Pretože Itachi nebude tvoj.“ a odišla.

„Čoho len som sa to ja dočkal?!“ kričal Hidan na poschodí.
„A čo ti zase je?“ opýtal sa Kakuzu, ktorý nad ním krútil hlavou.
„Som zničený!“
„Prečo? Nebodaj si si v noci zabudol dať do pusinky cumlíček, bábätko moje?“ rehotal sa Kakuzu, ako zmyslov zbavený.
Naštvať Hidana je tá najľahšia vec na svete. Každý jeden by to zvládol. Všetkému sú na vine Hidanove labilné nervy, ktoré stále povoľujú viac, a viac.
„Hidan, ticho. Aj ty, Kakuzu.“ prešiel pre nimi Pein.
„Šéfko!“ zasmial sa Kakuzu.
A verte, vidieť Kakuza, ako sa smeje a tak vám ukazuje celú ústnu dutinu – to nie je nič pre slabé povahy.
„Kakuzu, tebe je dnes dobre?“
Táto otázka ostala bez odpovede.
„Tak nič, no. Nevideli ste niekde moju manželku?“
„Nejaké jačanie išlo smerom z kúpeľne. Možno sa pobili.“
Pein si povzdychol pred pomyslením na ďalší deň plný papierov. Mala mu totiž dosť zásielka kúzelných paličiek, ale stále mu chodili samé faktúry a papiere na podpisy, bezpečnostné doklady a dokonca aj letáky o Slobode zvierat. Bral to optimisticky – aspoň budú mať čím kúriť.
Zaklopal na kúpeľňové dvere a zaštebotal: „Konáááán, môj anjelik, kdeže sa mi schovávaš?“
Hneď za týmto predslovom vyletela Konan z dverí ako fúria. Ani sa na Peina nepozrela.
„Héj!“
Došiel dole, kde už čakala Nana, pretože na kopanie mala ísť ona a Konan. Mala na tvári najdivnejší výraz, aký kedy Pein videl. Avšak Konan tam ešte nebola.
„No šup-šup do práce!“
„Sama nejdem.“ odsekla.
Aj Nana mala poriadne nervy. Najradšej by Hiro dobodala, ukameňovala, zaškrtila, rozštvrtila, zastrelila, a bohvie, čo ešte.
„No nezazeraj tak po mne. Čokoľvek sa medzi vami dvoma stalo, nech sa to vyrieši. Nesmie sa zanedbávať robota. A nemienim tu riešiť vaše ženské hádky. Idem po Konan, ty choď zatiaľ von a pokračuj v kopaní.“
Nana nemala na výber. Proste sa nechcela hádať aj s Peinom, tak ho radšej poslúchla.
„Itachi, nech už si tu.“ pomyslela si.
Vyšla von. Fúkal vietor, no bolo celkom teplo.
Ruky dala do pečate. „Doton...“ zamrmlala.