Splnený sen - časť 7

Naruto vstal a rozhliadol sa po miestnosti. Už zase bol v nemocnici. Chcel trénovať, a tak chodieval na lúku nad hlavy Hokagov. Sem tam ho niekto pozoroval, alebo sa k nemu pridal, al nikdy neprišli protivníci zo skúšky. Mali to zakázané.
Otvorili sa dvere a dnu vošla Sakura. Mala na sebe nemocničnú uniformu.
„Dobré ráno, Sakura-chan,“ Sakura sa pozrela na škeriaceho sa Naruta a zamračila sa.
„Čo sa deje?“ Nechápal Naruto. Sakura sa znova pozrela do papierov.
„ Naruto, zajtra sa začínajú boje. Budeš odpočívať. Ak ťa dnes uvidí niekto, že trénuješ a neoddychuješ, prisahám, že ťa nechám diskvalifikovať a budeš musieť robiť chuninskú skúšku až o pol roka. Je ti to jasné?“ Výhražne sa na neho pozrela. Preglgol, keď si predstavil, čo by s ním Sakura spravila. Rýchlo prikývol a Sakura ako vymenená sa na neho usmiala. Prišla k jeho posteli a prezrela ho.
„V poriadku. Podpíšem nejaké papiere a môžeš ísť domov, ale pamätaj. Nijaký tréning.“ Upozornila ho ešte raz. Naruto prikývol a na to Sakura odišla z izby.
„Je to krásny pocit byť zase doma.“ Naruto si spokojne povzdychol. Prechádzal sa ulicami Konohy s rukami za hlavou a každého obdarúval svojim úsmevom. Odkedy skončila vojna sa všetko zmenilo k lepšiemu. Všade bol pokoj a mier a tak si to jeho rodičia želali. Napadlo ho, že ich už dávno nebol navštíviť. Zabočil jednou uličkou a vrátil sa k cintorínu. Prišiel k hrobu jeho rodičov a s úsmevom si kľakol.
„Dlho som tu nebol. Ospravedlňujem sa, ale mal som napilno. Zajtra sa začínajú finálne boje, tak vám dám potom vedieť ako to všetko dopadlo.“ Jeho úsmev sa rozšíril, keď slabý vánok mu prečesal vlasy.
„Stále ste pri mne a ja vám za to ďakujem.“ Niečo ho napadlo.
„Musím urobiť ešte jednu vec, ale neviem ako dlho mi to potrvá.“ Naruto sa pozrel na oblaky, postavil sa odišiel.
Naruto vstal a vypol budík. Postavil sa z postele a ešte so zalepenými očami sa došuchtal do kuchyne. Otvoril chladničku, pozeral sa do nej pár minút a zavrel ju. Nebol hladný. Potom prešiel do kúpeľne a spravil rannú hygienu. Keď sa obliekol, pozrel sa na hodiny a potom už len utekal na štadión. Nemal veľa času, tak to zobral po strechách domov a netrvalo dlho, bol tam.
„Konečne,“ privítala ho Sakura. Boli tam skoro všetci. Konohamaru a Moegi, Sayuri a Hiroshi, ďalší traja genini, ktorých zatiaľ nepoznal a Sakura. Ešte jeden chýbal. Počkali ešte pár minút a potom prišiel Kotetsu a niečo pošepkal Sakure. Vypleštila oči, ale hneď na to nasadila vážnu tvár a prikývla. Kotetsu zmizol a Sakura sa pozrela po všetkých geninoch.
„Nikto ďalší už nepríde, takže začneme.“ Sakura zobrala jeden z papierov čo držala a otočila ho tak, aby sme ho videli. Naruto si prezrel mená a hľadal svojich tímových partnerov. Sayuri, Konohamaru a Moegi boli v druhej skupine. Sayuri bojovala s Moegi a Konohamaru s jedným z tých geninov, ktorý bol z oblačnej. Naruto bojoval s geninom z vodopádovej a Hiroshi s chalanom z hmlovej. Naruto sa usmial. Presne vedel, kto postúpi do ďalších kôl a možno už aj do finále. Ak to bude akokoľvek, jeho ďalší zápas bude s Hiroshim.