Splnený sen - časť 6

„Dávajte pozor, blížime sa k veži a tu zvyknú ninjovia prepadávať a chytať do pascí druhých, aby dostali zvitok na poslednú chvíľu,“ oboznámil ich Naruto. Sayuri a Hiroshi preglgli. Nemali za sebou toho tak veľa ako Naruto. Nechceli to povedať nahlas, ale báli sa. No na druhú stranu boli radi, že nestoja proti Narutovi.
„Nii-chan?“ ozvala sa Sayuri. Naruto sa na ňu pozrel a čakal čo z nej vypadne.
„Prečo nehľadáme iné tímy? Veď my máme iba náš nebeský zvitok a bez zemného neprejdeme druhou skúškou,“ premýšľala nahlas Sayuri. Naruto sa uškrnul.
„Teraz vám poviem niečo, o čom som vám pred tým klamal.“ Obidvaja sa zhrozili.
„Tú prvú noc, keď ste zaspali, tak na nás zaútočili ninjovia a chceli náš zvitok, ale nemajte obavy. Moje klony ich dosali, ešte si poriadne ani nedali signál a potom som im trošku postrašil a dostali sme zemný zvitok. Takže my sme už dávno mohli byť vo veži, ale chcem, aby ste čo to ukázali z vašich schopností.“ Teraz mali napoly prekvapený a napoly nahnevaný výraz.
„Nii-chan! To nemyslíš vážne? Preukázať naše schopnosti môžeme aj neskôr. Už som mohol byť doma!“ Sťažoval sa Hiroshi. Naruto sa iba uškrnul a potom spozornel.
„Dávajte pozor. Začína to,“ zašepkal im. Zrazu sa pred nimi objavilo zo dvadsať postáv a v rukách držali zvláštne kunaie. Sayuri s Hiroshim preglgli.
„Pokoj. Všetko sú to iba klony. Tí praví útočia z diaľky a čakajú, kým budeme vyčerpaní, aby nám mohli obrať zvitok, ale mám plán a teraz ma dobre počúvajte, lebo to poviem iba raz.“ Naruto im v skratke vysvetlil plán a keď vytvoril klony, skovali sa. Na bojovom poli zostali čisto len Narutove klony premenené do troch osôb. Sayuri, Hiroshi a Naruto. Ich súperi preglgli keď sa technika zrušila a každému pod krkom držali kunai. Sayuri sa zasmiala.
„Naruto, mal si pravdu. Vážne nevedia rozlíšiť klony od skutočných osôb.“ Naruto sa smial s ňou. Chvíľu si s nimi pohrali a potom ich Sayuri s Hiroshim dorazili. Zobrali si od nich zvitok.
„teraz máme dva nebeské a jeden zemný.“ Tešil sa Hiroshi. Naruto ich bezpečne schoval a potom dal pokyn na cestu.
Boli už skoro pri veži, keď ich niekto napadol. Naruto si povzdychol. Otočil sa na svojich tímových parťákov.
„Hiroshi, Sayuri. Nechávam ich na vás. Sú to ľahkí súperi, ktorí na vás nemajú šancu. V tímovej práci ste dokonalí, tak ju využite. Nezabudnite. Tímová práca je kľúč k úspechu.“
Teda aspoň v tomto prípade, uškrnul sa Naruto. Sayuri s Hiroshim prikývli a pripravili sa do boja.
Netrvalo im to ani pätnásť minút a Sayuri so smiechom v ruke držala zemný zvitok.
„To bolo ľahké.“ Smiali sa všetci. Potom Sayuri hodila zvitok Narutovi a tentoraz už prišli až k veži. Otvorili jedny z dverí a vošli dnu.
„Čo teraz?“ Naruto vytiahol zvitky a jeden nebeský hodil Sayuri a jeden zemný hodil Hiroshimu.
„Otvorte ich a hoďte ich na seba. Je to privolávacia technika.“ Obidvaja prikývli a urobili ako im bolo povedané. Naruto si sadol a trpezlivo čakal. Zrazu sa pred nimi objavil dym a v Ňom sa začala rysovať nejaká postava. Naruto sa začal smiať.
„To si zo mňa robíte srandu.“
„To je otrava?“ bolo počuť nejaký hlas. Naruto už s istotou vedel kto to je. Sayuri a Hiroshi sa pozerali raz na neznámu osobu, raz na Naruta a mysleli si, že sa Naruto zbláznil.
„Ako ťa k tomu dohnali?“ Smial sa ďalej Naruto. Dym zmizol a pred nimi stál Shikamaru.
„Shikamaru-sensei!“ Kričali Hiroshi a Sayuri naraz.
„to je váš sensei?“ Shikamaru pokrútil hlavou.
„To sú Sakurine detská. Ja mám syna Kurenai-sensei a ďalších dvoch expertov, ktorí by tu mali byť tiež.“ Naruto sa na neho prekvapene pozeral.
„A kde máte tretieho parťáka?“ pýtal sa Naruto. Sayuri posmutnela.
„Odsťahoval sa do piesočnej, pretože jeho mamka sa vydávala.“ Vysvetlil Hiroshi. Naruto prikývol.
„no tak, aby sme tu len tak nestáli,“ rýchlo začal Shikamaru. Chcel to mať už z krku. Pozrel sa na hodiny a keď sa otočil videl vyškereného Naruta a vystrašených geninov.
„Prešli ste druhou skúškou. Gratulujem.“ Sayuri skríkla a začala od radosti skákať. Po chvíli zo sebou zobrala Hiroshiho a Naruta a spolu skákali do kruhu a smiali sa. Shikamaru sa iba uškrnul.
„Sensei?“ začal Naruto. Shikamaru sa na neho pozrel, či má všetko v hlave v poriadku. Naruto sa začal smiať.
„Len si chcem niečo pripomenúť. Čo znamená ten nápis na tabuli? Nechápem to.“ Shikamaru si povzdychol.
„Pokiaľ nemáte nebeský zvitok, vráťte sa a trénujte. Pokiaľ nemáte zemný zvitok, vráťte sa a behajte v poliach. So zvitkami neba a zeme sa stanete plnohodnotnými chuninmi.“ Prečítal Shikamaru.
„Nechápem,“ pridal sa Hiroshi.
„S nebeským zvitkom to súvis tak, že potrebuješ viac cvičiť ovládanie chakry a ovládanie mysle. Musíš sa naučiť kontrolovať a sústrediť. Bez zemného zvitku. Vráť sa a behaj v poliach. Nemáš dobrú kondíciu. Musíš viac posilňovať a trénovať rýchlosť a hbytosť. Dúfam, že nemusím vysvetľovať poslednú vetu.“ Naruto sa uškrnul.
„Fajn. Pochopili ste to. Teraz prejdite tými dverami a počkajte.“ Všetci sa zodvihli a vykročili smerom k dverám. Shikamaru sa na nich pozeral.
„Naruto, počkaj.“ Zakričal na neho Shikamaru. Sayuri s Hiroshim pokračovali k dverám a Naruto sa vrátil k Shikamarovi.
„Naruto, prosím ťa. Nepozabíjaj tie deti. Sú to iba malé štrnásťročné deti.“ Naruto si dal ruky za hlavu.
„Nemaj strach. Kvalifikáciou prejdem hneď. Nebudú ma dávať do začiatočných bojov, takže to je v pohode. Teda aspoň teraz.“ Shikamaru prikývol.
„Ešte niečo. Je tu aj Konohamaru. Minulý rok sa mu nepodarila skúška, takže bude s tebou chcieť určite zápasiť. Pekne zosilnel čo sme boli na vojne. Takže pozor na neho. Vidieť, že je z klanu Sarutobi.“ Naruto sa uškrnul a poďakoval za varovania. Potľapkal Shikamara po pleci a potom si to nasmeroval rovno k dverám. Otvoril ich dokorán a vošiel.
„Výborne. Gratulujem tým, čo prešli druhou skúškou a než začne tretia, musíme usporiadať kvalifikačné boje. Teraz je to už len na vás. Už nesúťažíte ako tým, ale ako jednotlivci.“ Vysvetľovala Sakura. Naruto sa na ňu usmieval.
„Kto chce odstúpiť, má teraz možnosť. Ešte raz hovorím, že teraz je to už vaše rozhodnutie. Bojujete už len za seba. Stačí sa prihlásiť a potom, ako vás vyškrtneme zo zoznamu, môžete odísť.“ Sakura sa rozhliadla. Bolo tam päť tímov. Neprešlo veľa času a prihlásilo sa zopár ľudí. Keď všetkým popreškŕtali, zostalo ich tam deväť. Sakura zostala prekvapená, že ich toľko odišlo. Veď boli skoro na konci. No nič sa nedalo robiť. Sakura sa otočila a išla k joninom a ku Kakashimu, aby sa ich niečo spýtala.
„Myslím, že nemá zmysel robiť kvalifikačné.“ Navrhla Sakura. Všetci prikývli a pozreli sa na Kakashiho. Ten sledoval Naruta. Naruto nenápadne prikývol a potom sa Sakura otočila ku geninom a široko sa usmiala.
„Zhodli sme sa, že keď vás ostalo takto málo, neoplatia sa robiť kvalifikačné boje. Takže prejdeme rovno k tretej chuninskej skúške. Máte mesiac na tréning a po mesiaci sa stretneme na štadióne. Tam sa dozviete aj s kým budete bojovať. Teraz choďte domov a poriadne sa pripravujte.“ Zakričala Sakura a všetci zostali ako oparení. Len Naruto sa usmieval.