Uzumaki dvojičky - 3. Prvé problémy

Sasuke bol v siedmom nebi. Už takmer celý deň obdivoval krivky Natsuminho tela a nevnímal čo sa deje okolo neho. Sakura bola naopak nešťastná, lebo Sasuke bol z jej dohľadu. Natsumi dobre vedela, čo sa deje za ňou. Avšak, moc tomu nevenovala pozornosť. Veď načo, Sasukemu to spočíta pri chuuninskej skúške. Aspoň to chce tak spraviť. Kakashi si ich správanie nevšímal. Oči mal zapichnuté v knižke. A nie hocijakej, ale bolo to Icha Icha Paradise. Zrazu zavrel knihu, pozdvihol hlavu k nebesiam a v očiach sa mu zjavili hviezdičky.
„Už aby bolo pokračovanie," povedal do vzduchu.
Schoval knižku. Koč zastavil a zastavili aj ninjovia. Teda okrem Sasukeho. Ten to ubrzdil pár centimetrov od Natsumi. Rýchlo si dal facku, aby sa spamätal. Kakashi si len priložil ruku na hlavu a pokýval ňou nad jeho správaním.
Kočiš zoskočil z koča.
„Tu prespíme," povedal.
Kakashi mu len na to prikývol. Vzadu na koči bola truhlica. Kočiš ju otvoril a vytiahol z nej stan a začal ho rozkladať. Ninjovia len s nemým úžasom na to pozerali. Ten stan bol veľký asi ako taký menší dom. Samozrejme, len jedno poschodie. Z truhlice vytiahol tri kusy dreva. Dva zapichol do zeme a tretí pripevnil na ne a priviazal kone o to. Otvoril dvere na koči. Z neho vystúpil obchodník a okamžite si to namieril do stanu. Mohol mať okolo päťdesiat rokov. Bol nízky a tučný. Dalo by sa o ňom povedať, že je asymetrický. Asi meter vysoký, asi meter široký. Ruky mal oproti telu tenké, ale stále hrubšie ako Kakashi. Jeho plešatá hlava svietila ako maják. Nízke telo a bacuľaté líca boli jeho hlavným znakom. Hnedé oči splývali s jeho tmavšou pokožkou. Pod nosou mal fúzy. Oblečený bol v slušnom bielom obleku.
„Takže, Sasuke ty choď po drevo. Sakura a Natsumi, vy rozložte stany. Ja idem nachytať ryby."
Zastavili pri rieke, takže Kakashi mal ľahkú prácu. Za to Sasuke to mal najťažšie. Nie že by tam nebol les, ale musel šplhať na menší kopec, aby sa do neho dostal. Dievčatá si hravo poradili so stanmi. Okamžite sa každá rozložila do jedného. Kakashi, ktorý prišiel s prvou várkou rýb, ich okamžite poslal do jedného stanu.
„No tak, dievčatá, budete spať obidve v jednom stane."
Sakura bola sklamaná, lebo dúfala, že by mohla spať spolu so Sasukem. Natsumi to bolo jedno. Hlavné bolo, aby sa dobre vyspala. Slnko zašlo za obzor a ochladilo sa. Obchodník si založil oheň uprostred stanu a nevyšiel z neho. Sasuke založil oheň medzi ich stanmi. Kakashi ešte tam doniesol dva veľké kusy dreva, aby si mali kam sadnúť. Začali opekať ryby.

„Kto je vlastne ten obchodník?" opýtala sa Sakura.
„Neverím, že to nevieš," povedal Sasuke.
Sasuke sedel oproti Natsumi a tak keď sa nepozerala, tak ju pozoroval.
„Kosaka Hiroki meno jeho," povedal Kakashi.
„Stále nič."
„Obchoduje so všetkým, so všetkými a všade. Nie je nič, čo by nepredal. Aj tvoj oblečenie, čo mám na sebe, by ti predal. Všetko, v čom uvidí nejaký zisk, hneď berie. Hovorí sa, že keď bol na návšteve nejakého urodzeného pána, tak uvidel diamantový náhrdelník jej ženy a ukradol ho. Samozrejme, nikdy sa nenašiel."
„Hmm," Sakura spracovávala informácie.
„Nebýval kedysi ninjom?" opýtala sa Natsumi.
„Áno, kedysi áno. Ale bol taký šikovný, že v dvanástich nevedel nič a vyhodili ho z akadémie. Potom sa dal na obchod."
„Čo bude predávať?"
„To nikto nevie. Nikdy nepredáva tie isté veci dvakrát po sebe. Vždy s niečím iným. Raz je to oblečenie, potom kvety, potom si otvorí takú malú reštauráciu. Taktiež predáva prstene, amulety a dokonca zo zlata, striebra, diamantov vyrobí hocičo a potom to predáva."
Ešte si chvíľu o ňom rozprávali.
„Mali by sme ísť spať. On už dávno spí, to znamená, že bude chcieť isť skoro ráno," povedal Kakashi a uhasil oheň.
Natsumi sa pristavila u Sasukeho.
„Ešte raz a nikdy nebudeš mať deti."
Sasuke zostal biely ako stena. Chvíľu tam stál ako soľný stĺp, ale nakoniec si išiel ľahnúť ku Kakashimu. Ten už spokojne chrápal.
„Ts-ts-ts-ts-ts."
Sasuke sa ho snažil zobudiť a povedať mu, aby už nechrápal. Neúspešne.

Na druhý deň ráno dorazil Itachi do Dažďovej. Nebol by to deň, keby tam nepršalo. Postavil sa pred najvyššiu budovu. Vyšiel z nej Nagato. Na chvíľu prestalo pršať.
„Tu je ale počasie," snažil sa nadhodiť Itachi.
Nagato mu podal mapu.
„Je tam zakrúžkované miesto, kde to je."
„A čo to je?"
„On už vie."
„Ale ja neviem. Čo bude s Kisamem?"
„Odteraz ide sólo. Bude pracovať ako špión a loviť."
„Kde je?"
Z budovy vyšiel chlapec. Celý bol zahalený v čiernom plášti s červenými mrakmi. Na hlave mal slamený klobúk. Na tvári mal šatku. Vidieť mu bolo iba oči.
„Akého experta mi zase pridelili?" pomyslel si Itachi.
„Itachi, toto je Naoki. Naoki, toto je Itachi. Odteraz ste partneri."
Obidvaja si potriasli rukami.
„Myslím, že by bolo najlepšie vyraziť," povedal Itachi.
„Súhlasím."

„Myslím, že by sme si o sebe mali niečo povedať. Vieš, aby sme sa lepšie spoznali a lepšie spolupracovali," Itachi sa snažil navrhnúť tému na rozhovor.
Naoki mlčal.
„No dobre, začnem ja."
„Nemusíš. O tebe viem všetko. V šiestich si skončil akadémiu, v siedmich si prebudil sharingan, v desiatich si sa stal chuuninom, v trinástich si bol kapitánom ANBU a vyvraždil si klan."
Itachi sa zatváril kyslo.
„Hmm. Tak mi povedz niečo o sebe."
Naoki opäť mlčal.
„No, pomohlo by to spolupráci."
„To je ten problém. Okrem mena a toho, že som vyrastal v Dažďovej, ti o sebe nemám čo povedať. Neviem, kde som sa narodil. Kto sú moji rodičia. Neviem o sebe nič. Nagato mi to nechce povedať."
„Možno ani sám nevie."
„Ale vie. Musí aspoň niečo vedieť. Keď nie, kto sú moji rodičia, ale aspoň odkiaľ pochádzam určite vie."
„Počul som, že si takmer sám zabil Orochimara. To by som nečakal na tak mladý vek. Musíš mať zaujímavé schopnosti."
Naoki sa začervenal.
„No to áno. Veď uvidíš v boji. Teraz ideme pre istú vec, ktorá opäť rozšíri moje schopnosti."
„Čo to je?"
„To ti nemôžem povedať. Nagato mi to zakázal."
„Že by tá legenda bola naozaj pravdivá?" pomyslel si.

Orochimaru ležal na posteli vo svojom úkryte. Celý bol obviazaný obväzmi. Prišiel za ním Kabuto.
„Doniesol som vám vaše lieky, Orochimaru-sama."
Orochimaru ich okamžite zhltol.
„Stále nechápem, ako vás mohlo to decko poraziť."
„Ani ja. Ale ako ovládnem hadí sage mód, tak sa to obráti."
„Zaujímali by ma jeho schopnosti. Nič také som nevidel."
„Ani ja. Veril som v rôzne legendy. Niektoré sú pravdivé, niektoré len čiastočne, niektoré sú len rozprávky. Zo všetkých legiend, by som povedal, že táto je najneuveriteľnejšia. A predsa je pravdivá. On mi to potvrdil. Kebyže o tej legende neviem, už by som tu nebol."
„O akú ide?"
„Je ešte z čias pred Rikudoum Senninom."
Orochimaru zakašľal. Vykašľal niekoľko decilitrov krvi.
„Vyzeráte slabo. Odpočívajte. Poviete mi to neskôr."

Itachi s Naokim sa dostali na územie Listovej.
„Tu to je." povedal Naoki.
„Hmm. Je to len skala."
„To čo chcem, je vo vnútri. Musíme je zničiť."
Stáli na ceste vedúcej do Listovej. Napravo od nich bol les. Naľavo obrovský kopec.
„Naoki, priprav sa. Máme spoločnosť."
Obidvaja sa obzreli.

Kakashi dal rozkaz na zastavenie. Z koča vystrčil hlavu obchodník.
„Čo sa deje? Prečo stojíme?"
„Máme spoločnosť."
Itachi zložil z hlavy klobúk.
„Rád ťa opäť vidím, Sasuke-kun."
V Sasukem to len tak vrelo.
Kakashi ho chytil za rameno.
„Upokoj sa. Ja to s ním vyriadim."
„Ale..."
„Sasuke. Teraz na to nemáš."
Sasuke tieto slová ťažko prehĺtal.
Naoki vystúpil proti nim.
„Nie," Itachi ho zastavil. Toto je súboj sharinganov.
„Pôjdeme spolu Sasuke," povedal Kakashi.
„A čo my?" ozvala sa Sakura.
„Zoberte si toho druhého. Je vo vašom veku, takže by sme nemali mať s ním nejaké problémy."
Naoki sa len pousmial nad tým.