Uzumaki dvojičky - 2. Začiatok misie

Kushina bola doma. Stála za sporákom a varila obed. Ani ona nemohla po toľkých rokoch zahnať spomienky na ten deň. Aspoň jej zostala dcéra, ktorú si vždy priala. Tá sedela v kuchyni za stolom. Nedočkavo čakala na obed. Kushina jej doniesla veľkú porciu, s ktorou by mali problém traja poriadni chlapi. Nie to, aby to zjedlo štrnásťročné dievča.
„Nechápem, ako toľko toho môžeš zjesť a pri tom zostávaš taká chudá."
„To ani ja."
„Asi to bude Kyuubim. Aj ten potrebuje jesť," myslela si Kushina.
Kushina odišla naspäť do kuchyne. Onedlho sa vrátila s balíčkom.
„Dones to svojmu otcovi, Natsumi," prikázala jej Kushina.
„Ale..."
„Žiadne ale! Nebuď tak lenivá!" okríkla ju Kushina.
Natsumi okamžite dojedla a namierila si to do kancelárie Hokageho.

Jej červené vlasy zopnuté v cope viali ako zástava. Bolo to spôsobené hlavne vetrom, ale jej vlasy viali aj bez neho. Kebyže postavíte ju a Minata vedľa seba, tak neuvidíte skoro žiadny rozdiel v tvári. Iba tie jej nádherné zelené oči boli rozdielom. A samozrejme, rozdiel robili aj vlasy. Taktiež, ženské črty na tvári boli jasne vidieť. Postavu mala po mame. Na sebe mala oblečené oranžové krátke nohavice. Pravé koleno mala previazané obväzmi, na ktorých mala púzdro na kunaie. Na sebe mala niečo ako tričko. Samozrejme, bolo oranžovej farby. Prečo, niečo ako tričko? No, tričko to bolo len vzadu a v oblasti pŕs. Od hrude dole a od hrude hore to bolo sieťkované. Od hrude dole to bolo viac sieťkované, takže to bolo vlastne, ako keby mala čierne tričko. Od hrude hore, to bolo sieťkované menej a smerom ku krku sa to zužovalo. Na chrbte od krku po pás to bolo normálne tričko so znakom Vírovej dediny a klanu Uzumaki. Na rukách mala rukavice so znakom Listovej na zápästí. Rukavice mala zakončené červeným pásikom, ktorý mal znázorňovať oheň.
V dedine ju každý poznal. Každý sa na ňu usmieval, každý ju zdravil, každý sa k nej choval milo. To aj napriek tomu, že vedeli, že je jinchuuriki. Nemali sa čoho obávať. Minato už raz Kyuubiho porazil. Navyše, teraz je v nej uväznená polovica chakry. Tú druhú zapečatil Minato do nejakého zvitku a schoval ho. Takže sa neobávali, že sa Kyuubi znovuzrodí.

Natsumi prišla ku dverám od kancelárie. V miestnosti, spolu s jej otcom, niekto bol. Bol to kapitán jednej jednotky ANBU.
„Hokage-sama. Naše pátranie opäť skončilo v slepej uličke. Vášho..." Minato ho prerušil.
„Je neslušné počúvať rozhovor za dverami, Natsumi," povedal.
Dvere sa otvorili a v nich stále Natsumi.
„Prepáč!"
Minato kývol na ANBU a ten zmizol.
„Priniesla som ti obed," povedala a ukázala balíček.
„Ďakujem."
Minato si ho zobral a dal sa do jedenia.
„Mimochodom, Natsumi, mala by si ísť ku západnej bráne. Čaká ťa tam tvoj tím. Ideš na ďalšiu misiu."
„Dúfam, že nie ďalšie chytanie mačky."
„Nie," povedal smiechom Minato, „Viac ti povie Kakashi."
„Ahoj, tati," povedala a hneď odišla.
„Ahoj," povedal Minato do prázdna.
„Nemám rád, keď má na sebe oblečené toto tričko," povedal polohlasne Minato.
„A prečo? Mne sa to páči," povedal muž, ktorý sa objavil vo dverách.
„Keby ťa počula Kushina, tak by si skončil v nemocnici a tak skoro by si sa z nej nedostal."
Starček vo dverách naprázdno prehltol.
„Prečo ste prišli, Jiraiya-sensei?"
„Najskôr k tebe. Prečo sa ti to nepáči?"
„O tom sa nebudem rozprávať s niekým, ako si ty."
Jiraiya si len povzdychol.
„Čo si zistil?"
„Bohužiaľ nič."
„To je zlé."
„Nič o tvojom synovi. Ale o organizácii Akatsuki už áno."
„Počúvam."

„No, podarilo sa mi zistiť, že vodca tejto organizácie sa skrýva v Dažďovej."
„Hmm. Zaujímavé."
„Čo?"
„Je známe, že Dažďová sa úplne zavrela a niekto tam nie sme. To je dobrä útočisko. Ale to zaujímavé je, že Dažďová prihlásila jeden tím do chuuninskej skúšky."
Jiraiyu to tak trochu zaskočilo.
„To som nečakal. Myslel som, že o nich nebudeme počuť dosť dlho. Počul som, že dedina je zmietaná občianskou vojnou."
„No zdá sa, že nie. Inak by sa nehlásili."
Jiraiya.
„Pokiaľ viem, tak teba s Dažďovou spája veľa vecí."
„To áno."
„Boj s Hanzom. Získanie titulu sannin. Trénovanie tých troch detí," počas poslednej vety bol počuť v Jiraiyov hlase smútok.
„Čo sa deje?"
„Ale nič. Počul som, že všetci traja sú už mŕtvy."
„To je mi ľúto."
Jiraiya sa na chvíľu zamyslel.
„Prečo sa však Dažďová rozhodla zúčastniť chuuninskej skúšky?"
„Ani to ti neodpoviem."
„Podľa mňa ide o špionáž."
„Nemyslím si."
„Prečo?"
„Pochybujem, že by mali dostatok ninjov na útok. Ale to neznamená, že ich podceňujem."
„Veď uvidíme."

Natsumi sa blížila ku západnej bráne. Už tam videla Kakashiho a Sakuru. Sasuke tam ešte nebol. Videla tam taktiež koč so zapriahnutými dvoma koňmi. Koč bol biely ako stena. Kolesa hnedé ako blato a bol obložený zlatom. Natsumi prišla ku Kakashimu.
„Akú máme vlastne misiu?"
„Ahoj, Natsumi."
„Dobrý deň!" povedala.
„No, máme sprevádzať tohto obchodníka na jeden festival na hraniciach s Dažďovou."
„Aha. Konečne poriadna misia. Kedy vyrážame?"
„Keď príde Sasuke."
„Ja som tu. Bol som tu už od začiatku," ozvalo z brány. Sasuke na nej ležal.
„Tak môžeme vyraziť."
Sakura ani nevnímala. Mala oči iba na Sasukem. Za to Natsumi mu venovala jeden, nie práve najmilší pohľad a išla. Bolo to jediné dievča v jej veku, ktoré nejavilo o Sasukeho záujem. Kvôli tomu sa Sasuke začal zaujímať o ňu. Ale nedával to nijak najavo. Dokonca mu vyhovovalo, že pôjdu okolo koča a vytvoria štvorec. Sasuke bol vľavo vzadu a Natsumi pred ním. Tak ju mohol obdivovať. Kakashi bol vpravo vzadu a Sakura pred ním. Tá bola nešťastná, lebo Sasukeho nevidela cez kone. Kakashi podišiel ku Sasukemu.
„Sústreď sa na misiu."
Sasuke bol zrazu červený ako dobre vyzretá rajčina.

V Dažďovej bol veľmi škaredý deň. Od rána pršalo. Ale to nevadilo jednému mladíkovi, aby sedel takmer nahý na najvyššej budove v dedine. Z neďalekej budovy ho pozoroval muž s červenými vlasmi a rinneganom.
„Nagato, už prišiel."
Nagato sa len otočil.
„Prečo si sa chcel stretnúť?"
„Ako to s ním ide?"
„Dobre. Aj keď je dobré, aby sme ho zapojili do chuuninskej skúšky?"
„Áno. Musíme zistiť ako je na tom Listová. Bude ťažké uniesť Hokageho dcéru."
„Už sa ti podarilo uniesť jeho syna."
„Áno. Ale to bola výnimočná udalosť. Teraz sa tam tak ľahko nedostanem."
„Našiel si to?"
„Áno."
„Kde to je?"
„Itachi s ním pôjde."
„Prečo nie ja?"
„Ty zostaň tu. Itachi sa na to hodí viac. Navyše on bude hrať jeho senseia v Listovej."
„Ale predsa..."
„Verím, že to zvládne. Navyše, odteraz sú novými partnermi. Musia si na seba zvyknúť."
Nagato si povzdychol.
„Itachi vie o jeho pôvode?"
„Nie. Nemal by odkiaľ."
„Stále sa pýta odkiaľ pochádza, kto boli jeho rodičia a prečo vyrastal tu? Čo mu mám povedať?"
Muž sa zamyslel.
„Nehovor mu zatiaľ nič. Zajtra sem príde Itachi a pôjdu."
„Dobre."
Nagatovi sa to nepáčilo. Ale čo mal robiť.