Ruža pre Princeznú 01 : Spiaca Ruža
Vložil Hagiku Biseki, Čt, 2012-05-24 21:42 | Ninja už: 5806 dní, Příspěvků: 442
Túto báseň venujem mojej drahej Akumakirei!
Časť Prvá: Spiaca Ruža
Tsunade premýšľajúc v kresle sedela,
do škôlky ako hokage zaskočiť sľúbila,
netušila však, čo by tam mala robiť,
navyše by s papierovaním už mala konečne skončiť,
pokiaľ tam teda chce prísť včas.
Tsunade premýšľajúc v kresle sedela,
do škôlky ako hokage zaskočiť sľúbila,
netušila však, čo by tam mala robiť,
navyše by s papierovaním už mala konečne skončiť,
pokiaľ tam teda chce prísť včas.
Možno by mohla aj chvíľu meškať,
nie musí sa prestať flákať,
už to viac nemôže odkladať,
nesmie ich už viac sklamať.
nie musí sa prestať flákať,
už to viac nemôže odkladať,
nesmie ich už viac sklamať.
Sťa tajfún papierovačky sfúkla,
na hodiny nástenné rýchlo kukla,
do jej odchodu zostávala ešte hodina,
nálada zmocňovala sa jej podivná.
na hodiny nástenné rýchlo kukla,
do jej odchodu zostávala ešte hodina,
nálada zmocňovala sa jej podivná.
Telo strácalo svoju hybnosť,
mozog zasa svoju funkčnosť,
iba sa rozvaľovala v kresle,
priznajúc si, že sa jej nič nechce.
mozog zasa svoju funkčnosť,
iba sa rozvaľovala v kresle,
priznajúc si, že sa jej nič nechce.
Existovala sťa kamenná socha,
života v nej stále zostávalo trocha,
už naplnila prázdnu myseľ myšlienkou,
keď sa zrazu objavil jeden zo saninov.
života v nej stále zostávalo trocha,
už naplnila prázdnu myseľ myšlienkou,
keď sa zrazu objavil jeden zo saninov.
Pohnúc očami ho uvidela,
a hoci ju uši stále ponechávali v tichu,
pohyb svojich pier jasne cítila,
ako by sa k nej táto chvíľa iba blížila.
a hoci ju uši stále ponechávali v tichu,
pohyb svojich pier jasne cítila,
ako by sa k nej táto chvíľa iba blížila.
Na svoje prekvapenia dokázala z kresla vstať,
a k starému partnerovi i kolegovi prikráčať,
no až tesne pred ním sa zastavila,
a takým podivným pohľadom sa naňho hľadela,
že ho to až z mieri vyviedlo,
pričom ho to zároveň k myšlienke priviedlo:
a k starému partnerovi i kolegovi prikráčať,
no až tesne pred ním sa zastavila,
a takým podivným pohľadom sa naňho hľadela,
že ho to až z mieri vyviedlo,
pričom ho to zároveň k myšlienke priviedlo:
Čo jej to dnes pred nosom prelietlo,
že jej v tých krásnych očiach viac nieto,
ako by tu mala telo stále,
avšak jej myseľ túlala sa tamhľa v diaľave,
sťa malý žltý neposedný vtáčik,
čo sa pokúša naháňať biely obláčik.
že jej v tých krásnych očiach viac nieto,
ako by tu mala telo stále,
avšak jej myseľ túlala sa tamhľa v diaľave,
sťa malý žltý neposedný vtáčik,
čo sa pokúša naháňať biely obláčik.
Nič ho neťaží, nič nespútava,
netuší, čo je to mysle poprava,
nevie, čo je to duše únava,
nepozná ťažký srdca bôľ,
ako by v ňom mal zabodnutý kôl.
netuší, čo je to mysle poprava,
nevie, čo je to duše únava,
nepozná ťažký srdca bôľ,
ako by v ňom mal zabodnutý kôl.
Namiesto toho si užíva radostný život,
milujúc oblohu a lietanie ako každý pilot,
užívajúc si slobody ako ten najväčší rebel,
ale ty princezná niesi vtáčik tak sa rýchlo preber!
milujúc oblohu a lietanie ako každý pilot,
užívajúc si slobody ako ten najväčší rebel,
ale ty princezná niesi vtáčik tak sa rýchlo preber!
Rozhodol sa teda, že zatrasie jej telom,
jej ruky sa však nečakane dotkli jeho hrude,
usúdil že vyčká, čo z toho vzíde,
pomalým pohybom sa mu omotali okolo krku,
a jej tvár sa začala približovať bez jediného mrku.
jej ruky sa však nečakane dotkli jeho hrude,
usúdil že vyčká, čo z toho vzíde,
pomalým pohybom sa mu omotali okolo krku,
a jej tvár sa začala približovať bez jediného mrku.
Na dosah mal oči, ktoré tak nesmierne miloval,
od vzrušenia takmer nedýchal,
pery, po ktorých tak veľmi túžil, sa mu núkali samé,
je však rozumné podliehať dáme,
ktorej duševný stav sa zmenil tak náhle.
od vzrušenia takmer nedýchal,
pery, po ktorých tak veľmi túžil, sa mu núkali samé,
je však rozumné podliehať dáme,
ktorej duševný stav sa zmenil tak náhle.
Samotná dáma mu dala odpoveď,
otázka znie, či jej bude rozumieť.
Tsunade ho totiž nepobozkala,
namiesto toho ho pevne objala,
ako by v jeho náručí oporu hľadala.
otázka znie, či jej bude rozumieť.
Tsunade ho totiž nepobozkala,
namiesto toho ho pevne objala,
ako by v jeho náručí oporu hľadala.
„Priateľom si mi skvelým,
daj mi trochu sily, prosím,
únava životom na mňa doľahla,
najradšej by som do postele zaľahla.
daj mi trochu sily, prosím,
únava životom na mňa doľahla,
najradšej by som do postele zaľahla.
Nedokázala by som z nej však vstať,
musel by vedľa mňa niekto spať,
koho náruč a teplo by ma vzpružili,
chlad a nezáujem by v mojom vnútri zrušili,
je však ťažké niekoho takého nájsť,
najmä ak už nemáš devätnásť!“
musel by vedľa mňa niekto spať,
koho náruč a teplo by ma vzpružili,
chlad a nezáujem by v mojom vnútri zrušili,
je však ťažké niekoho takého nájsť,
najmä ak už nemáš devätnásť!“
Povedala zrazu žena nečakane,
avšak stále toho nebolo dosť povedané,
Jiraiya ju teda pevne objal,
ako by ju pred svetom chcieť schoval,
bolo však treba dostať z nej viac,
inak jej pomôcť nemohol,
a tak sa na jej slová reagovať rozhodol:
avšak stále toho nebolo dosť povedané,
Jiraiya ju teda pevne objal,
ako by ju pred svetom chcieť schoval,
bolo však treba dostať z nej viac,
inak jej pomôcť nemohol,
a tak sa na jej slová reagovať rozhodol:
„Vždy tu budem pre teba,
keď je toho na teba veľa,
silu ti tiež rád dodám ,
aj keď jej občas sám veľa nemám.
keď je toho na teba veľa,
silu ti tiež rád dodám ,
aj keď jej občas sám veľa nemám.
Tvoje sťažnosti však nechápem,
veď obaja vieme, koho v tvojej posteli vždy nájdem,
vzpružovať by ťa mal teda dosť,
alebo je problémom vaša chakrová rozdielnosť?!“
veď obaja vieme, koho v tvojej posteli vždy nájdem,
vzpružovať by ťa mal teda dosť,
alebo je problémom vaša chakrová rozdielnosť?!“
Cítil, ako jej chakra v hlave vírila,
znamenalo to jediné, začala premýšľať,
či mu má niečo veľmi osobné povedať,
po chvíli sa konečne rozhodla,
a na jeho otázku odpovedala:
znamenalo to jediné, začala premýšľať,
či mu má niečo veľmi osobné povedať,
po chvíli sa konečne rozhodla,
a na jeho otázku odpovedala:
„Vek ma začína doháňať,
na život začínam inak nazerať,
hodnoty, ktoré som predtým uznávala,
som, ako čas plynul, pretvárala,
až sa mi jedni úplne zmenili,
zatiaľ čo druhé sa na ceste života stratili.
na život začínam inak nazerať,
hodnoty, ktoré som predtým uznávala,
som, ako čas plynul, pretvárala,
až sa mi jedni úplne zmenili,
zatiaľ čo druhé sa na ceste života stratili.
Teraz už nedokážem s niekým len tak spať,
a svoje základné potreby s ním napĺňať,
musí už pre mňa aj niečo znamenať,
aby som dokázala aj jeho teplo prijať.
a svoje základné potreby s ním napĺňať,
musí už pre mňa aj niečo znamenať,
aby som dokázala aj jeho teplo prijať.
Starý dikobraz, s ktorým teraz rada spávam,
mi nemôže toľko toho tepla dať,
jeho srdce by muselo inú prestať milovať,
a keďže ja nemám dôvod ich vzťah rozbíjať ,
začala som sa teda po inom obzerať.
mi nemôže toľko toho tepla dať,
jeho srdce by muselo inú prestať milovať,
a keďže ja nemám dôvod ich vzťah rozbíjať ,
začala som sa teda po inom obzerať.
Náhradu som našla dosť rýchlo,
v srdci ma však zrazu pichlo,
objavil sa v ňom krehký cit,
ktorý by v ňom ale nemal byť.
v srdci ma však zrazu pichlo,
objavil sa v ňom krehký cit,
ktorý by v ňom ale nemal byť.
Už dávno som nič také nepocítila,
ako by sa zem zrazu rozkrútila,
a ja som nedokázala stáť,
to, čo chcem, mi však nemôže dať,
jeho srdce taktiež inú miluje,
čo tomu môjmu ubližuje.
ako by sa zem zrazu rozkrútila,
a ja som nedokázala stáť,
to, čo chcem, mi však nemôže dať,
jeho srdce taktiež inú miluje,
čo tomu môjmu ubližuje.
Ako by som sa stala spiacou princeznou,
vo vysokej veži držanou,
ružovými kríkmi väznenou,
aby sa ku mne žiadny princ nedostal,
ktorý by smutnému príbehu neodolal.
vo vysokej veži držanou,
ružovými kríkmi väznenou,
aby sa ku mne žiadny princ nedostal,
ktorý by smutnému príbehu neodolal.
A pokúsil sa ma zachrániť,
hoc by musel tŕňovým chápadlám čeliť,
čo by sa mu okolo tela omotali,
a v pevnom zovretí ho zahubili.
hoc by musel tŕňovým chápadlám čeliť,
čo by sa mu okolo tela omotali,
a v pevnom zovretí ho zahubili.
Žiadneho princa to však neodradilo,
a tak desiatky rokov plynuli,
a hoc desiatky princov životmi plytvali,
ani jeden do veže vstúpiť nedokázal.
a tak desiatky rokov plynuli,
a hoc desiatky princov životmi plytvali,
ani jeden do veže vstúpiť nedokázal.
Urazenú sudičku hnev ešte neprešiel,
a hoci videla množstvo vybielených kostí,
nenašla v tom pohľade žiadnej radosti,
mysľou jej hneď prebehlo niekoľko možností.
a hoci videla množstvo vybielených kostí,
nenašla v tom pohľade žiadnej radosti,
mysľou jej hneď prebehlo niekoľko možností.
No až prechádzkou po hrade dospela k rozhodnutiu,
vydala sa teda do osamotenej veže,
a jak odsunúc z dverí pichľavé mreže,
ocitla sa v komnate s krvavočervenými stenami,
a spiacou princeznou obmotanou smrtiacimi tŕňovími chápadlami.
vydala sa teda do osamotenej veže,
a jak odsunúc z dverí pichľavé mreže,
ocitla sa v komnate s krvavočervenými stenami,
a spiacou princeznou obmotanou smrtiacimi tŕňovími chápadlami.
Zhliadnuc znovu jej krásnu smutnú tvár,
pocítila opäť ten srdca žiaľ,
hoc by jej stále zniesla i modré z neba,
nedokázala by viac milovať ju ani seba,
nezvládla totiž hoc jemné ale predsa odmietnutie,
nemohla ju však už viac trápiť,
a tak sa ju rozhodla oslobodiť.
pocítila opäť ten srdca žiaľ,
hoc by jej stále zniesla i modré z neba,
nedokázala by viac milovať ju ani seba,
nezvládla totiž hoc jemné ale predsa odmietnutie,
nemohla ju však už viac trápiť,
a tak sa ju rozhodla oslobodiť.
Poznámky:
Sľúbil som Akumakirei, že jej venujem báseň, toto je jej prvá časť, keďže sa tak nejak nafúkla :D
Odkaz na další díl:
Ruža pre Princeznú 02: Prebudenie (2 hlasů)
A já jen stojím, zírám a nevím, co říkat, tak jen to ohrané děkuju, žes měl vážně tu trpělivost a napsals pro mě něco tak krásného. Nenapadlo by mě, že s Tsunade a růží vykreslíš ten její vnitřní boj připodobněný k pohádce. A protože mám pohádky moc ráda, těším se moc na další část ^^
A děkuju ještě jednou
. • V noci jsou všechny kočky černé.
. ♪ Some days, some nights...
Niet za čo, keď si povedala, že máš rada ruže a Tsunade a Jirayu hned ma napadlo spojiť to s jednou s najznámejších rozprávok avšak v trochu nevšednej podobe, dokelu šak ono je to až v druhej časti takže radšej som ticho aby som nespoileroval, každopádne som rád, že sa ti veršovaný príbeh páči, no nezabúdaj, že ani rozprávky občas niesú príliš rozprávkové
FF BY HAGIKU
YURI FAN Ano i já jsem Yurifanista
Máš niečo čoho sa chceš zbaviť, alebo naopak niečo hladáš, tak neváhaj a pridaj sa do fb skupiny Anime a Manga Burza!
http://www.facebook.com/groups/478036032208994/