Forever or never 12: Dlh života...

Na ďalší deň mal Soru strážiť tím Taka. Karin síce protestovala, že Sasuke je príliš slabí, no ani Sasukemu sa už nechcelo ležať v posteli. Suigetsu tiež nebol extra nadšený. Radšej by trénoval so svojím mečom. Juugovi to bolo v podstate jedno.
Tak sedeli v obývačke a pozerali na telku. Nie telku. Na telku. Iba na tú bedňu. Karin povedala, že je nezdravé pozerať televíziu. A nikto sa jej neodvážil odporovať, lebo keď bola nabrúsená, tak bola fakt nabrúsená.
Čumeli na ňu asi cez hodinu. Soru to prestalo baviť. Vedela, že ako rukojemníčka by mala držať hubu, ale toto sa už fakt nedalo vydržať.
„Ešte ako dlho tu budeme pozerať na tú bedňu?!“
„To ťa nemusí zaujímať!“ vyštekla na ňu Karin.
Juugo sa ustarostene pozrel na obe dve.
Hádam sa len nezačnú hádať, pomyslel si.
Suigetsu prevrátil oči.
Sasuke dovtedy čítal knihu. Odtrhol od nej oči a sledoval, ako sa vyvinie situácia.
„No mňa to strašne zaujíma,“ nedala sa Sora.
„To ťa to FAKT tak strašne zaujíma?“ Karin si napravila okuliare.
„Áno,“ Sora si rukou prehrabla vlasy, „Normálne nezaspím, keď mi to nepovieš.“
„Ó, tak to mi je ľúto,“ s falošnou ľútosťou jej povedala Karin, „Ale spať budeš musieť bez tejto informácie.“
„A vieš čo?“ spýtala sa jej Sora, no nedala jej šancu odpovedať, „Ja si pustím telku a ty choď žuvať tú zdravú BIO stravu a porozmýšľaj nad sebou. Keď na niečo prídeš daj mi vedieť.“
„Čo si to dovoľuješ?!“ schytila ju za ruku Karin, keď si chcela zobrať diaľkový ovládač, „Čo si myslíš, že urobíš s tým ovládačom?“ ruku jej držala ako vo zveráku.
„No čo asi? Vytočím číslo psychiatra a zavolám mu nech po teba príde.“
„Ts....ty si len obyčajná rukojemníčka, ktorá by mala držať zobák a tváriť sa ako anjelik!“
„Nehubuj!“ odbila ju Sora, „A niečo ti odporučím. Pozeraj menej amerických filmov. Sú to filmy a nie realita!“
„Ty...!“ Karin by aj dopovedala, no Sasuke ju prerušil.
„Karin, nechaj ju tak! nikoho nebaví počúvať tie tvoje reči!“
„Ale Sasuke, ona je...“
„Moja stará kamarátka,“ zasa ju prerušil Sasuke.
Karin pustila Soru a tá sa otočila ku Sasukemu a ústami mu naznačila :Ďakujem.
Zapla telku a kukala nejakú reality show.

PO POL HODINE
„Potrebujem ísť na WC!“ ozvala sa Sora.
„A načo?“ spýtala sa Karin akoby hrala hru Dobrý a zlý policajt a ona bola ten zlý.
„Otvoriť tajomnú komnatu!“ keďže Sora bola svojím spôsobom exot, použila niečo z knihy a filmu, zároveň, Harry Potter.
„Akú komnatu?“ nechápala Karin.
„Karin, ona si s teba robí prd*l,“ upozornil ju Suigetsu.
„Nerob si so mňa srandu!“ napravovala si okuliare, „A povedz mi prečo chceš ísť na
WC!“
„Pretože mi treba cikať!“
„A to ti mám ísť podržať nohavičky, či čo?“
„Nemusíš, to zvládnem aj sama,“ ubezpečila ju a vstávala, zatvárila sa ako neviniatko a spýtala sa, „Ukáže mi niekto, kde je WC?“
„Ja!“ vyskočil na nohy Suigetsu.

Sora urobila, čo musela a vrátili sa späť do obývačky.
Počas ich neprítomnosti niekto vypol telku a skryl ovládač. A Sora mala takého tušáka, že to bola Karin. Lenže tá tam nebola. Ani Juugo. Iba Sasuke so svojou knihou.
„Suigetsu, chcem sa porozprávať so Sorou. Sám,“ povedal mu Sasuke, ktorý ani neodtrhol pohľad od knihy. Suigetsu odišiel s hundraním.
Sora si sadla na gauč vedľa Sasukeho.
„O čom sa chceš so mnou rozprávať?“ spýtala sa.
Sasuke si odložil knihu a dal si záležať, aby mu to trvalo dosť dlho.
„Prečo si späť?“
„Úprimne?“ pozrela naňho so zdvihnutým obočím, „To by som aj ja chcela vedieť.“
„Vieš kde je portál?“
„Totálne vôbec.“
Uškrnul sa.
„Čo ti je smiešne?“ štuchla doňho Sora.
„Cítim to z teba. Máš problémy. Zase.“
„Čo cítiš?“
„Dlh života v tvojej krvi. A možno nie som jediný,“ odpovedal a skúmavo na ňu pozeral.
„Ako to dokážeš cítiť?“ šokovane naňho pozrela Sora, ktorá nemala ani potuchy, ako to on môže vedieť.
„Mal som prekliatu pečať. Aj ty máš prekliatu pečať,“ pripomenul jej.
„Nie,“ dramaticky zakvílila Sora a prudko sa oprela, „Že som nás nespojila aj s ostatnými?“
„Ako spojila?“
„Prišiel s nami ešte niekto. Keď sa mu vytvorila pečať a ja som ho zapečatila, spojila som nás štyroch. Alebo aj ostatné pečate?“
„Nie,“ zamyslel sa Sasuke, „Myslím, že ste spojení len vy štyria.“
Sore odľahlo. Nechcela, aby nejaký chlapíci boli s nimi spojení. Väčšina z nich neboli úplne normálni.
„Cítim to preto, že ťa dosť dlho poznám. A vtedy, keď sme boli na akadémii a neskôr, medzi nami vzniklo puto,“ pozeral na ňu vážne.
„Spomínam si, ako si povedal, keď si odchádzal, že pretrháš všetky putá s každým z Konohy,“ veľavýznamne naňho pozrela Sora.
„Ty nie si z Konohy,“ pripomenul on tentokrát jej.
„Vráťme sa späť k pečatiam,“ zmenila tému Sora, lebo táto jej bola po poslednom dni nepríjemná, „Takže to cítiš ty, Šunka, Keita a Daisuke. Zaujímavé.“
„Daisuke?“
„Ten ďalší, čo s nami prišiel,“ vysvetlila mu.
„A teraz ako si prišla k dlhu,“ zmenil tému na tú počiatočnú Sasuke.
„To je na dlhšie,“ Sore sa vôbec nechcelo rozprávať o tom, ako náhodou pobozkala Sasoriho a potom Hidan pobozkal ju.
„Mám čas,“ Sakra! Sasuke mal furt čas!
A tak mu Sora povedala, čo včera zažila. Ako prežila raňajky, potom začala vypľúvať krv, doniesli k nej doktora, ako ukradla hrozno z chladničky, aj ako porozprávala Sasorimu svoj príbeh, potom zmenila Sasoriho na človeka, ako ju Hidan zachránil....
„Takže jedného dlhu si sa zbavila a druhý už máš na krku,“ posmieval sa jej Sasuke. Soru to štvalo.
„Hej,“ povedala mu na to otrávene.
„Je to dosť nebezpečné,“ povedal jej na to Sasuke, „Ten dlh života.“
„Povedzme si na rovinu. Dlh smrti je ešte horší.“
„Pravda. Niekto ťa na pokraji smrti prekľaje a ty potom scvokneš,“ striasol sa, „Nepríjemná smrť.“
„Ale ani Dlh života nie je prechádzka ružovou záhradou,“ povedala Sora. Chcela sa toho dlhu zbaviť. Musela. Tento dlh je síce na prvý pohľad príťažlivejší ako Dlh smrti, ale o to nebezpečnejší.
„Aké sú riziká toho dlhu?“
„Keď ho nesplatíš, zomrieš,“ povedala pomaly Sora a pozerala do prázdna.
„Zomrieš? Niečo ako Nezvratný osud?“
„Tak trochu. Ale čím dlhšie bude dlh pretrvávať, tým je smrť bližšie. Ide o to, že tým, že prežiješ oklameš smrť. A preto je to nebezpečné. Smrť ti pomaly bude brať dušu a telo bude iba prázdnou schránkou,“ a potom nastane smrť, tieto slová zostali nevyslovené, ale vo vzduchu.
„To znie kruto,“ poznamenal, „Ale nie každý trpí týmto dlhom.“
„Iba tí, čo majú slabú dušu,“ vysvetlila mu Sora.
„Teba som vždy vnímal ako silnú osobu,“ povedal. Neveril tomu, že by Sora mala slabú dušu.
„Portál oslabuje všeličo. A aj dušu,“ vysvetlila mu a najradšej by bola, keby nikomu nič nedlhovala. Neznášala dlhy.
„Aha. A už máš nejaký super mega nepremyslený plán?“ zaujímal sa Sasuke.
„Nie. ale jedno ti poviem, kámo. Zatiaľ vás nemôžem začať zabíjať,“ povedala úprimne.
„To sa mi uľavilo,“ chytil sa za hruď a poriadne si vydýchol. Samozrejme, Sora si tú vetu zle vyložila a posunula sa, čo najďalej od Sasukeho. Ten ju musel presviedčať, že to tak nie je. Nakoniec povedala, že mu verí, ale neprisunula sa bližšie...

Kým sa Sora spomínala so Sasukem sa staré časy, ANBU jednotky spolu s týmom, kde bol Keita, Šunka a Sakura sa vydávali na cestu...