Žltý blesk - Legenda začína VII. - Skrytá Trávnatá

Jiraiya, Minato a Kushina zastali tesne pred Trávnatou. Jiraiya sa vydal na prieskum. Po chvíli sa vrátil.
„Dedina je slabo opevnená a hlavne je slabo strážená. Myslím, že by sme nemali problém sa tam dostať."
Jiraiyia ich viedol. Prešli okolo celej dediny.
„Tu je najmenej strážené miesto."
Vybrali sa preto do vnútra. Hradby tu boli iba meter vysoké a stráž nebola nikde. Preskočili múr a už boli v dedine. Porozhliadli sa. Nikde ani živej duše.
„Tu sa rozdelíme. Ja pôjdem rovno. Minato, ty choď napravo a ty Kushina naľavo."
„Kedy sa stretneme?"
„O hodinu na tomto mieste."
„Dobre," súhlasili.
„Rozchod!"

Jiraiya sa vydal hlavnou ulicou. Po stranách boli obchody. Prekvapujúco, boli všetky preplnené ľuďmi. Nevedel, či sa tam schovávajú, alebo nakupujú. Skôr nakupovali, lebo odtiaľ vychádzali z plnými taškami. Išiel teda ďalej.
„Haaa."
Jiraiya uvidel kúpele.
„Tu sa rýchlo získajú informácie."
Vošiel teda dovnútra. Netrvalo dlho a už sa kúpal. Spolu s ním tam bol jeden muž. Dlhé čierne vlasy mu zakrývali tvár.
„Ako sa darí?"
Jiraiya sa snažil nadviazať konverzáciu. Ale nepovedal.
„Pýtal som sa, ako sa darí."
Nič. Podišiel teda k nemu.
„Si hluchý alebo čo?" zatriasol s ním.
„Nie som."
„Tak prečo neodpovedáte?"
„Ako mám vedieť, že nie ste špión?"
„Ale, ale. Ja som len pocestný. Cestujem po svete a píšem knihy o skrytých dedinách."
„Žiadnu som ešte nečítal. A vôbec ani neviem, že by taká existovala."
„No, viete, ešte som nedokončil ani prvú knihu."
„Aha."
„Preto by som potreboval niečo o vašej dedine."
„No, dobre teda."
Jiraiya si zabehol dovnútra pre papier a pero.
„Môžete hovoriť."
„Takže, Skrytá Trávnatá bola založená..."
Muž mu takto hovoril dlhú dobu a Jiraiya si všetko zapisoval. Potom si spomenul, že sa má stretnúť s Minatom a Kushinou.
„To by bolo asi všetko," povedal muž nakoniec.
„A aká je súčasná situácia?"
„Čo tým myslíte?"
„No, počul som, že dedina bola obsadená Kamennou. Ale žiadnych ninjov z Kamennej som nevidel."
„Aha. Oni nás neobsadili. Ten starý dedo Tsuchikage niečo chcel, ale neviem čo. To už je nado mnou."
„No, nevadí. Toto mi bude stačiť. Ďakujem za informácie, ja už musím ísť. Dnešnú noc chcem stráviť v Ohnivej zemi."
„Vy idete do Konohy?"
„Áno."
„Predali by ste Hokage niečo?"
„A čo?"
„List, ale nesmiete ho otvoriť."
„Môžem."
Muž sa zdvihol a odišiel. Jiraiyia spravil to isté. Na recepcii Jiraiya dostal zapečatený list.
„Ešte raz ďakujem za informácie. Toto som potreboval pre moju knihu."
„Nemáte za čo! A nezabúdajte, nesmiete ten list otvárať."
Jiraiya prikývol a odišiel.
„Také blbosti mi hovoril. Som zvedavý, čo je v tom liste."

Minato chodil po vedľajších uliciach. Žiadne obchody, kúpele, len rodinné domy. Ihriská pre deti, ktoré boli plné. Hádam každé dieťa v dedine sa hralo na nejakom.
„Ach jaj. Všetko je tu jednotvárne."
Konečne uvidel krčmu.
„Možno tam niečo zistím."
Vstúpil do krčmy. Objednal si niečo na pitie a sadol si do rohu. Snažil sa počúvať všetkých, čo tu boli. Zdalo sa, že nič zaujímavé nebude počuť. Ale nakoniec sa na neho usmialo šťastie.
„Čo tu chcel Tsuchikage?"
„Ale, nejaký zvitok."
„A na čo?"
„Ty nevieš, že naša dedina má chrániť zvitok po Rikudouvi Senninovi?"
„A to je kto?"
„Si ninja, a nevieš to?"
„Nie."
„To je jedno. V tom zvitku sú jeho najsilnejšie techniky. Tsuchikage ten zvitok chce, aby rozpútal vojnu. Najskôr chce zničiť Listovú."
„Aha. Kedy sa to má stať?"
„My ako "spojenec"," muž dal na slovo spojenec dôraz, „by sme nemali byť zničený. Ale predpokladám, že čoskoro."
„Kde je teraz Tsuchikage?"
„Prečo?"
„Zaujímal by ma ten zvitok."
„Ten nezískaš. Ale mal by byť ešte v Trávnatej."
Minato sa zdvihol a prišiel k nim.
„Čo tu chceš?" opýtali sa ho.
Minato si k nim prisadol.
„Povedzte mi, o viete o tom zvitku."
„Prečo by sme mali?"
„Myslíte, že Tsuchikage vás nezničí? Jemu je jedno, že ste mu dali zvitok bez boja. Jediné, čo ho zaujíma je moc. Aj keď musím priznať, že Hmlová má odkaz Rikudua Sennina."
„Čo tým myslíš?"
„Hmlová získala desiateho démona."
„Desiateho démona?"
„Áno. Je to niečo ako bijuu, ale s väčšou silou. Tsuchikage chce to monštrum pomocou toho zvitku zničiť, ale môžeme predpokladať, že s takou silou chce tiež zničiť všetko, čo mu príde do cesty, len aby vládol svetu."
„Prečo ti máme veriť?"
„Mne nemusíte veriť. Ale veríte Tsuchikageho slovám? Onedlho sem vtrhne a všetky boje sa uskutočnia tu. Nedopusti, aby sa vaša krajina stala bojiskom. Stačí, keď mi poviete, čo chcem vedieť."
„Tsuchikage má sídlo na hraniciach. To je všetko, čo viem."
„To mi stačí."
V krčme sa všetko zaligotalo žltým svetlom.
„Videl si to?"
„Áno."

Všetci sa znova stretli.
„Zistili ste niečo?" pýtal sa Jiraiya.
„Ja nič," povedala Kushina.
Ako by aj mohla. Skončila v prvom obchode s oblečením, ktorý uvidela. A odvtedy cestovala po obchodoch. Aspoň že nič nekúpila.
„Podľa toho, čo som zistil, tak Tsuchikage má sídlo pri hraniciach. Podľa toho súdim, že odtiaľ chce riadiť vojnu."
„Dobre."
Jiraiya vytiahol haldu papierov.
„Čo to je?"
„História Skrytej Trávnatej. Musel som predstierať, že píšem knihu o skrytých dedinách. Ďalej som dostal tento list pre Hokageho. Máme mu ho doručiť."
„Kuchiyose no Jutsu."
Jiraiyia privolal malú žabku.
„Dones to Hiruzenovi," povedal a dal jej list.
Žabka zmizla.
„Teraz ideme k Tsuchikagemu."
„Čože?"
„Musíme ten zvitok získať."