Žltý blesk - Legenda začína V. - Začiatok tréningu

Na druhý deň ráno sa Minato vybral na cvičisko. Samozrejme, nikam sa neponáhľal. Mal predsa päť dní voľno. Po ceste stretol veľa známych, ale s nikým sa nerozprával. Až keď narazil na Jiraiya, ktorý utiekol z nemocnice.
„Nemali by ste utekať, sensei."
„Vieš, že ja dlho nevydržím ležať v nemocnici."
„To neviem."
„Tak už to vieš."
„Vsadím sa, že ide špehovať," myslel si Minato.
„Jiraiyaaaa!!!" kričal niekto.
Obidvaja sa otočili. Uvideli blondínku bežiacu k nim.
„Ešte raz ujdeš, tak si ma nepraj!"
Jiraiya sa dal na útek. Ale ten netrval dlho a znova skončil v nemocnici.
Minato znova pokračoval v ceste.

O pár minút došiel na cvičisko. Uvidel tam svoj tím. Tí sa rozbehlo k nemu. Okrem Kakashiho. Ten išiel k nemu normálne.
„Sensei!"
„Aká bola misia?" boli zvedaví.
„Detaily neskôr."
„Ale..."
„Nechajte ho. Nevidíte, že o tom nechce hovoriť," okríkol ich Kakashi.
„A teba sa kto pýtal?" odpovedal mu Obito.
„Ak vy dvaja sa neprestanete hádať, tak..."
Nasledovala chvíľka napätia.
„tak dostanete trest, ktorý vám vymyslím neskôr."
„Fajn," aj keď s nechuťou, tak to prijali.
„Teraz máte samoštúdium."
„Prečo?" pýtala sa Rin.
„Mám vlastnú prácu."
Obito a Rin odišli trénovať. Kakashi však zostal.
„Čo sa deje, Kakashi?"
„Kedy nás budete trénovať vy?"
„Keď sa to bude dať, tak vás budem trénovať. Ale teraz mám prácu."
„Akú?"
„Uvidíš keď to dokončím."
„Nová technika."
„Áno."
„Tak dobre. Idem aj ja pracovať na novej."
Kakashi odišiel.

Minato sa začal pripravovať.
„Fajn. Idem na to."
Začal uvoľňovať chakru. Postupne je sústredil v ruke a...
Buuum.
Nastal výbuch.
„Sakra."
Zopakoval to. Uvoľňoval chakru v ruke a snažil sa ju ovládať. Opäť to vybuchlo.
„Manipulácia tvaru je zložitejšia, ako sa zdá."
Znova začal hromadiť chakru v ruke. Ale zase nič.
„Toto bude na dlho."
Začal spomínať na Hachibiho.
„Vypustil zo seba chakru. Vytvoril z nej guľu a vystrelil ju. Všetko, čo mu musím spraviť je, že z chakry vytvorím guľu, ktorá musí rotovať. Nebude to ľahké."
Skúšal to však ďalej. Hiruzen ho zdiaľky pozoroval.
„Zaujímalo by ma, čo z toho bude. Ako tak vidím, tak to bude na krátku vzdialenosť. Čo z jeho Hiraishinom môže byť smrtiaca kombinácia. To však v nadchádzajúcej vojne bude potreba."
Ako obyčajne, pofajčieval si tú svoju fajku.

O niekoľko hodín neskôr, padol Minato na zem od únavy. Pravá ruka kompletne spálená. Ľavá tiež.
„Netušil som, že to bude také ťažké."
Díval sa na svoje ruky. Jedna čiernejšia ako druhá.
„Ani som poriadne nevidel svoju chakru. Nie to ešte, aby som z nej niečo vytvoril. Pri takomto tempe tú techniku dokončím minimálne o sedem rokov. Pokiaľ neprídem na nejaký spôsob, ako to skrátiť."
Opäť sa pozrel na svoje ruky.
„Mal by som ísť do nemocnice."
Nechcelo sa mu vstávať. Ale nakoniec to musel spraviť. Jeho zničené ruky ho k tomu donútilo. Blížil sa večer. K tomu nasvedčovalo všetko. Začalo sa stmievať a mierne sa ochladilo. Minato mal namierené do nemocnice. Po ceste sa nikde nezastavoval, ale išiel priamo tam. Vždy keď mal ísť do nemocnice, tak sa niekde zastavil. Keď prišiel k nemocnici, tak uvidel Jiraiyu ako sa snaží ujsť cez otvorené okno. Ale nevyšlo mu to. Tsunade ho pri tom pristihla. Minato vstúpil do bielej budovy a vyhľadal Tsunade.
„Minato, čo si robil?"
„Len som trénoval."
„Trénoval?"
„Áno. Zdá sa, že túto techniku tak rýchlo neovládnem."
„O akú techniku ide?"
„Ešte som ju nepomenoval. Ale..."
Tsunade medzitým začala liečiť.
„...je to na spôsob Bijuudamy."
„Bijuudamy?"
„Áno. Keď som bojoval s Hachibim, tak ma to napadlo. Kebyže prevediem ich najsilnejší útok do podoby, ktorú zvládne aj človek, tak..."
„Pozri sa, čo ti to spravilo s rukami."
„Pravda. Hneď ako som začal sústrediť chakru v ruke, tak to vybuchlo. Ani som ju poriadne nevidel."
Tsunade dokončila liečenie.
„Teraz by som ti odporučila deň voľna. Lebo zajtra by si mohol skončiť horšie."
„Ja viem. Ale takto ničoho nedosiahnem."
„Radšej sa s tým neponáhľaj. Môže utrpieť tvoje zdravie."
Minato odchádzal.
„Moje zdravie je prvoradé. Bez toho túto vojnu nevyhráme."
Odišiel.
„Má pravdu."
Minato po ceste myslel na jediné.
„Každým dňom sa musím zlepšovať."
Ale myslel aj na niečo iné.
„Musím Kushine pomôcť s ovládnutím Kyuubiho. Pomohlo by mi, kebyže vidím útok bijuu ešte raz. A spoliehať sa na to, že ešte stretnem nejakého jinchuurikiho nemôžem."
Zamieril domov.

Ďalší de%n ráno vstával do upršaného rána. Slnko síce sem-tam vykuklo spoza oblakov, ale stále pršalo. Keď sa pozrel z okna, tak neuvidel nikoho. Pochopiteľne, veď kto by išiel do takéhoto počasia. Naraňajkoval sa, umyl si zuby, prezliekol sa a odišiel trénovať. Do toho lejaka. Dúfam, že ho to posilní. Dážď ešte zosilnel, ale Minatovi to nevadilo. Keď prišiel na cvičisko, hneď začal. Začal sústrediť chakru v ruke. Videl záblesky svojej chakry, ale to bolo všetko. Tentoraz to nevybuchlo, ale chakra len zmizla.
„Aj to je pokrok."
Znova začal sústrediť chakru. Tentoraz už nastal výbuch. A takto trénoval až do večera, kedy znova zašiel do nemocnice. A takto trénoval celé ďalšie tri dni. Večer posledného z týchto dní znova padol na zem. Zostal tam ležať. Mohla byť polnoc, ale on tam stále bol.
„Dnes skončilo voľno od Sandaimeho-sama. Ale ja som skoro vôbec nepokročil. Teraz nastanú znova misie a ja nebudem mať čas na to. Budem to musieť skúšať každú chvíľu, kedy budem mať čas."
Vstal.
„Musím ísť domov. Zajtra určite dostanem misiu."
A mal pravdu. Skoro ráno u neho niekto klopal. Bol to Kakashi.
„Máte sa dostaviť k Hokagemu."
„Dobre. Ďakujem, Kakashi."
„Nemáte za čo. A my...čo máme robiť, keď tu nebudete."
„Jiraiya vám pomôže. Ten aj tak nemá čo robiť."
„Fajn," Kakashimu sa nechcelo tráviť s takým úchylákom. Ale čo narobil.
Minato sa obliekol a vyrazil k Hokagemu.