Žltý blesk - Legenda začína IV. - Zlé správy

Minato s Kushinou sa vracali naspäť. Minato ju niesol na rukách, takže Kushina mohla spať. Spala celú cestu. Keď sa zobudila, boli asi deň od Listovej. Podľa slnka odhadla, že je asi krátko po obede. Minato bežal oveľa pomalšie ako keď išiel zachrániť Kushinu. Možno aj preto, lebo sa nemal kam ponáhľať. Možno preto, lebo nemal ani on už silu na cestu. Alebo jednoducho chcel stráviť čas s Kushinou. Ani jedno sa nedalo vylúčiť.
„Minato."
„Môžeš odpočívať ďalej."
„Ďakujem za záchranu."
„Nemáš za čo."
Kushina bola zrazu celá červená.
„Mohol by si ma pustiť? Ja už môžem ísť aj sama."
Minato zastavil a položil Kushinu na zem. Tá sa postavila na nohy.
„Dobre. Môžeme pokračovať."
Nemohli. Minato si ľahol na zem a spal.
„Asi spotreboval príliš veľa chakry."
Kushina si sadla k nemu a čakala kedy sa prebudí.
Netrvalo dlho, možno hodinku, a Minato bol hore.
„Nejako krátko si spal."
„Presne. Narozdiel od teba som spal málo."
„Ale som mala na to dôvod."
Minato sa nehádal. Vedel, že hádkou si ju môže znepriateliť a to on nechce.
„Radšej poďme. Sandaime-sama nás už čaká."
„No, dobre."

A mal pravdu. Hiruzen prešľapoval z jednej nohy na druhú. Pri tom si pofajčieval svoju fajku. V jeho kancelárii vznikala dráha, po ktorej chodil a bola plná dymu. Ozvalo sa klopanie.
„Vstúpte."
Do miestnosti vstúpil bielovlasý muž s nejakou ženou.
„Kašli-kašli."
Obidvaja začali kašľať.
„Nejako ste tu to zadymili, sensei."
„Som nervózny."
Človek by čakal, že Jiraiya pôjde s Tsunade bok po boku. Ale nie, Tsunade ho niesla na chrbte.
„Preboha, čo sa ti stalo?" povedal Hiruzen, keď uvidel Jiraiyu.
„Nič sa mu nestalo. Len doplatil na svoje správanie."
Hiruzen sa chytil za hlavu.
„Zase si špehoval."
„Áno."
„To mi pripomína. Musím ho odniesť do nemocnice."
„Potom sa sem vráť, Tsunade."
„Áno, sensei."
Tsunade s Jiraiyom odišli. Hiruzen pokračoval v činnosti. Prechádzal sa po svojej kancelárii a fajčil. Svoju fajku samozrejme.

Bol neskorý večer. Minato s Kushinou sa približovali ku Listovej. Aj ku sebe. Minato sa viac zahľadel do Kushiny a ona do neho. Ale ani jeden to nedávali najavo. Zastali.
„Tu prespíme!" rozhodol Minato.
„Ale ja môžem pokračovať v ceste."
„Ty áno, ale ja nie."
„Veď si sa pekne vyspal."
„Ale nie dostatočne. Nezabúdaj, že zatiaľ čo si ty išla pešo a pomaly. Ja som po tebe bežal najrýchlejšie, ako to šlo. Bojoval som s Hachibim a potom som ťa pol dňa niesol, zatiaľ čo si spala."
„Ale s Hachibim som ti pomáhala."
„Dobre. Ale aj ja mám svoje limity."
„Tak dobre," povedala nešťastne Kushina.
Už sa videla, ako znova spí vo svojej posteli.
Minato založil oheň. Kushina zatiaľ prichystala miesto na spanie. Vlastne len zo stromov odtrhla pár konárov, oprela ich o seba a povedala, že spravila stan. Minato radšej nič nehovoril. Iba zobral konáre a prikladal s nimi.
„Hej! Čo to robíš?"
„Nespravila si stan, ale si mi prichystala drevo na kúrenie. Za to ti ďakujem."
„A kde budeme spať?"
Minato sa porozhliadol.
„Vidíš tam ten strom?"
„Áno."
„Ten má dosť široké konáre. Budeme spať na nich."
„Čože?"
„Bude to dobrá ochrana. Nebudeme moc na očiach a..."
Kushine to vadilo a bolo to na nej vidieť.
„Radšej budem spať na zemi. Zo stromu predsa môžem spadnúť."
„Ako chceš."
Kushina si zobrala svoje veci. Čelenku Listovej, svoje kunaie a malú podušku, ktorú nosila stále so sebou, a ľahla si pod strom. Minato vytiahol deku a prikryl ju ňou. Sadol si vedľa nej a pozoroval ju. Od akadémiu ju poriadne nevidel. Stále chodil na misie a keď aj bol doma, ona nie. Pripadala mu stále krajšia a krajšia. O chvíľku zaspal aj on. Táto noc bola chladná. Minato, aj keď spal, tak sa triasol od zimy. Kushina sa zobudila. Všimla si Minatove trasenie. Ľahla si k nemu a prikryla ho svojou dekou. Minato sa prestal triasť.
Ráno sa ako prvý zobudil Minato. Všimol si, že je prikrytý dekou, a že Kushina leží tesne vedľa neho. Opatrne vstal, aby ju nezobudil. Misia neúspešná. Kushina sa zobudila.
„To je ale teplo," poznamenala ironicky Kushina.
Minato si uvedomujúc, že v noci mu zima, neodpovedal.
„Mali by sme ísť."
„Ani po tejto noci sa nič nestane," myslela si Kushina.
Popravde, už dlhšiu dobu sa snažila upútať Minatovu pozornosť. Ale nedarilo sa.
„Že by už niekoho mal?" pýtala sa sama seba.
Snažila sa na to nemyslieť. Dali sa na cestu. Už o dve hodiny boli v Listovej.

Prvá vec, čo spravili, bola návšteva Hokage. Keď k nemu prišli, zaklopali. Nič sa neozývalo. Zaklopali ešte raz. Zase nič. Kushina sa rozhodla vstúpiť.
„Počkaj!" Minato sa ju snažil zastaviť.
Naskytol sa im jedinečný pohľad. Hiruzen spal na stole a v ústach mal tri svoje fajky.
„Od toľkej nervozity si zapálil až tri fajky."
Hiruzen sa zobudil.
„Čo sa deje?" boli jeho prvé slová.
Keď sa porozhliadol, tak už vedel, ktorá bije.
„Oh, Kushina. Už si späť."
„Vďaka patrí Minatovi."
„Budem sa asi opakovať, ale dobrá práca."
„Ďakujem. Sandaime-sama."
„Obidvaja máte tri dni voľna."
Kushina sa tomu potešila.
„Minato. Ty tu ešte ostaň."
Kushina sa dala na odchod.
„Čo si zistil?"
„Nesiem zlé správy. Aj keď sa zo začiatku môže zdať dobré."
„Počúvam."
„Pod Vírovou je niečo skryté a Hmlová to chce. Najskôr to chce použiť na zničenie Oblačnej. Potom bude pokračovať v boji s ostatnými."
„Desiaty démon?"
„O tom som ešte nepočul."
„Kushina ti o ňom povie viac. A niečo o Kamennej?"
„V Trávnatej je ukrytý Rikudouv zvitok, ktorý obsahuje päť najsilnejších techník. Jednou z nich zastavíme TO monštrum."
„Takže, Tsuchikage vnikol do Trávnatej len kvôli obrane."
„Je to možné. Ale predpokladám, že na tom zvitku bude aj technika, ktorá zničí dedinu, o veľkosti Listovej, za sekundu. Nie je preto vylúčené, že aj bude usilovať o podrobenie ďalších dedín."
„A Piesočná?"
„O nej som nezistil nič."
„Našimi nepriateľmi sú zatiaľ Kamenná a Hmlová. Oblačná, ani Piesočná zatiaľ nechcú začať vojnu."
Minato prikývol.
„Výborná práca," pochválil ho Hiruzen.
„Ak ma ospravedlníte, pri boji s Hachibim som dostal nápad na novú techniku."
„Dobre. Máš voľno."
Minato odišiel.
„Prežil boj s Hachibim, bez škrabnutia? To je niečo neuveriteľné. A ešte pri tom vymyslel novú techniku. Bude ťa škoda na post Hokage. Si lepším vojakom ako stratégom," zakončil úvahu Hiruzen.